Chov astrilda vlnkovaného (Estrilda astrild)

Další fotografie (1)

Astrild vlnkovaný je vtáčik, ktorého pozná hádam každý chovateľ astrildovitých vtákov. Ich ľahký chov, pekné sfarbenie a živý temperament z nich robia vtáčikov veľmi vhodných aj pre začínajúcich chovateľov. O ich odchove sa to už ale povedať nedá…

Výskyt: Obýva takmer celú subsaharskú Afriku s výnimkou lesnatých oblastí.

Veľkosť: 11 cm

Sfarbenie: Opisovať ho nie je nutné, na priložených fotografiách je dobre viditeľné.

Rozpoznávanie pohlavia: Obe pohlavia sú si veľmi podobné. Zásadným rozdielom vo sfarbení, ktorý si je možné pri prezeraní vtáka všimnúť, je sfarbenie spodného chvostového peria a peria v okolí kloaky. Toto je u samcov čierne, kým u samíc býva hnedé. Ďalším rozdielom je rozsah a farba škrabošky, ktorá je u samíc menšieho rozsahu a je bledšia, niekedy je namiesto červenej farby oranžová.

Zloženie páru, krmivo

Hlavným problémom býva zloženie samotného páru. Tento problém sa dá vyriešiť kúpou viacerých kusov, ktoré označíme rozlišovacími krúžkami a následne vypozorujeme, ktorí vtáci k sebe idú a ktorí nie. Druhým problémom pri samotnom odchove býva zle zvolené odchovné krmivo alebo jeho nedostatok. Z vlastnej skúsenosti viem, že naklíčené alebo polozrelé proso pri úspešnom odchove nestačí. K tomuto záveru som prišiel po tom, ako mi chovný pár počas mojej neprítomnosti (bol som odcestovaný) vyhádzal z hniezda mladé staré asi 3 dni, ktoré kŕmil iba polozrelým senegalom a naklíčeným prosom. Pri druhom hniezdení som už vtákom podával okrem naklíčeného a polozrelého prosa aj mravčie kukly, ktoré v prvých 5–7 dňoch tvorili takmer 70 % odchovného krmiva, a odchov sa podaril. Preto som presvedčený, že je veľmi dôležité chovnej páre podávať živé krmivo aspoň prvé dva týždne od vyliahnutia mláďat. Ďalším vhodným živým krmivom sú múčne červy, tieto ale musia byť zvlečené, pretože ich chitínový obal u mláďat spôsobuje zápchu a môže viesť k ich úhynu. V poslednom období sa mi veľmi osvedčili larvy zavíjača voskového (Galleria mellonella). Larvy tohto druhu neobsahujú žiadny chitín a ich výživová hodnota je podľa mňa vyššia ako u múčnych červov.

Odchovy

Samotnému chovu astrildov vlnkovaných sa venujem od roku 1998, kedy sa mi do chovu dostali prvé 2 kusy od dovozovej firmy AVES. O rok neskôr som získal ďalšie 2 kusy, ale nakoľko som v tom čase nevedel nič o tom, ako sa u nich dá určiť pohlavie, prežili u mňa 3 roky bez odchovu a následne mi postupne uhynuli na starobu. Keďže sa v tom čase zakázal všetok dovoz, astrildov sa mi do chovu získať nepodarilo. Ale neprestal som dúfať, že ich raz získam znova. Po 6 rokoch som ich videl u jedného maďarského dovozcu na burze v Krškanoch a kúpil 4 kusy. Vtáci boli označený rozlišovacími krúžkami a daný do spoločnej klietky. Neskôr som dokúpil ešte ďalšie 2 kusy, ktoré som pridal k prvým štyrom. Vtáci sa vybrali sami, ale na odchov som musel čakať až do roku 2010. Toho roku som mal v chove 2 páry. Pár A bol umiestnený do veľkej husto zarastenej voliéry o rozmeroch 3×3×2 metre (dך×v) spolu s párom zlatoprsiek, tygríčkov, motýlikov červenouchých, astrildov oranžovolícich, červenočelých a modráčikov červenochvostých. Pár B obsadil voliéru s rozmermi 3×1,5×2 metre (dך×v) spoločne s párom zlatoprsiek, tygríčkov a motýlikov modrohlavých. Hniez­denie oboch párov prebiehalo neúspešne až do konca augusta, kedy sa vydarilo hniezdenie páru A. Pár odchoval 3 mláďatá, ktoré ostali s rodičmi vo voliére ako jediné, pretože všetky ostatné vtáky už boli premiestnené na zimu, nakoľko bol skoro koniec septembra. Týždeň po tom, čo mladé astrildy vyleteli z hniezda, boli spolu s rodičmi presťahované aj ony, pretože hlásili veľké ochladenie. Pár s mladými som umiestnil do klietky o rozmeroch 100×35×40 cm samostatne, aby som predišiel ich vyrušovaniu a obmedzil stres spojený s presunom. Po preperení sa ukázalo, že som odchoval 2 samčeky a 1 samičku. Vtáci dostávali pri odchove mravčie kukly spolu s polozrelým senegalským prosom, neskôr už len polozrelé proso.

V roku 2011 mi zahniezdili páry oba. Odchov prebiehal rovnako ako rok pred tým a dočkal som sa odchovu 7 mláďat, s ktorých boli po preperení 4 samčeky a 3 samičky. Z mladých som si jeden pár nechal ďalej do chovu.

Tento rok som tak do chovu zaradil hneď 3 páry a v polovici mája boli vypustené do vonkajších voliér. Pár A putoval do veľkej trojmetrovej voliéry, pár B bol umiestnený do boxovej voliéry s rozmermi 3×1×2 metre (dך×v) a mladý pár C som umiestnil spolu s párom zlatoprsiek, motýlikov červenouchých a astrildov horských do voliéry o rozmeroch 3×1,5×2 metre (dך×v). Pár B začal s hniezdením ako prvý. V polovici júna si táto pára v trse suchej trávy postavila hniezdo s kokosových vlákien a jemného sena a odchovala 3 mladé. O mesiac zahniezdili opäť a odchovali 2 mladé. Tretie hniezdenie nebolo úspešné. Pár A sa o hniezdenie tak isto pokúšal, žiaľ uhynula mi samička, čím sa pre tento pár sezóna predbežne skončila. Mladý C–éčkový pár ma poriadne potrápil. Prvé hniezdo postavil na trse suchej trávy, odkiaľ spadlo, do druhého hniezda sa im nasťahovali astrildy horské a neskôr motýliky, ktorým sa v ňom podaril odchov. Tretie hniezdo nedostavali. Až to štvrté bolo úspešné, pretože odchovali 2 mláďatá, samičky. Tento rok som teda tak ako minulý rok odchoval 7 mláďat, ale dôležitou vecou je, že teraz bolo viac samičiek. Zo 7 mláďat boli samičky 4 a samčeky 3. Ako odchovné krmivo boli znova použité mravčie kukly a polozrelé senegalské proso, ale pre nedostatok kukiel boli vtákom dávané aj zvlečené múčne červy a larvy zavíjača voskového. V polovici septembra boli všetky vtáky premiestnené do klietok. Radosť s početného odchovu ma však rýchlo prešla, v priebehu 4 dní bez akýchkoľvek známok ochorenia uhynuli 2 mladé samčeky a 1 samička. Ako jediné vysvetlenie ma napadá stres spojený s presunom. Zo zostávajúcich mladých som si nechal 1 samičku k samčekovi z Ho­landska. Túto sezónu celkovo hodnotím ako úspešnú a už teraz sa teším na tu budúcu.

Sezóny 2013–2016 prebiehali rovnako ako tie predošlé. Vtáky boli do voliér vypúšťané v polovici mája a vychytávané boli koncom septembra.

Od prvého úspešného hniezdenia v roku 2010 až doteraz sa mi v podmienkach, v ktorých vtáky chovám, podarilo odchovať celkovo 35 mladých astrildov vlnkovaných. A na toto číslo som veľmi pyšný.

Na hniezdenie vtákom nedávam žiadne podložky ani búdky. Hniezda si stavajú sami v trsoch suchej trávy, ktoré sú postavené z kokosových vlákien, jemného sena a pierok do výšky 1,8 metra nad zemou.

Pri odchove podávam vtákom mravčie kukly, polozrelé senegálske proso, naklíčené proso a tiež múčne červy a larvy zavíjača voskového.

Vtáky kŕmim zmesou senegalského prosa, čumízy a lesknice, ktorú obohacujem o zmes od značky Blattner s obsahom trávnych semien. V zimných mesiacoch ju občas obohatím o zmes číslo 93 od Deli Nature, čo je zmes pre voľne žijúce vtáky s vyšším obsahom trávneho semena. Zelené krmivo vtákom podávam celoročne. Hlavne šalát, potom púpavu a kuračku. Do vody pridávam Acidomid, Optimin a Promotor. Vaječné škrupiny a štrk na trávenie majú vtáci celoročne.

Toľko o mojich niekoľko ročných skúsenostiach s chovom týchto malých vlnkovaných krásavcov.

Další fotografie k článku

Diskuse k článku

Komentáře mohou přidávat pouze přihlášení uživatelé

K tomuto článku zatím nebyly přidány žádné komentáře