Papagáj kráľovský – moje zdary/nezdary

Chovná samica
Samec v roku 2016 s prerasteným zobákom
Samec
Chovný pár
Samec pri búdke
Znáška
Búdka s mláďatami
Tri mláďatá v búdke
Dvojdňové mláďa
Pohľad na voliéru zpredu
Pohľad na vnútro voliéry
Pohľad na voliéru z boku
Pohľad na voliéru z druhého boku
Obsah
  1. Prvý „chovný rok 2017“
  2. Prvý reálny odchov
  3. Rok 2019 a 2020
  4. Chovateľské postrehy

Prvého som si zadovážil samca v roku 2016, bol na jednom inzertnom portály za smiešnu cenu, chovaný v malej klietke sotva pre andulky, s prerasteným zobákom. Samca za 30 eur som zobral plus 10 eur klietka. Na krúžku má označenie rok 2008. Inak po fyzickej stránke vyzeral veľmi dobre, perie trocha matnej farby, chvost od pletiva rozstrapkaný, ale bol vcelku živý a polokrotký. Ihneď po prenesení domov som mu zobák z manikúrovými nožničkami zastrihol na normálnu dĺžku. 

Prvý „chovný rok 2017“

Umiestnil som ho do veľkej priestrannej voliéry o rozmeroch výška 2,2 m, šírka 2,2 m a dĺžka 4,5 m, ktorá je z 1/3 zastrešená. Voliéra je z dreva a zváranej siete o hrúbke 1,2 mm. Táto sieť je natretá na čierno netoxickú farbú vhodnú aj na detské hračky. Čierna farba pletiva je opticky veľmi dobrá a vtáky sa dá krásne pozorovať. Do voliéry som vysadil živé stromy, ako zvyknem: náletové dreviny vŕby alebo ker drieň krvavý (svíb). Na spodok som zasial trávu a položil tam ako okrasu starý koreň, ktorý vyplavila voda z Váhu. 

Jeho zvuk je skôr tichý, i keď hlavne zrána alebo k večeru sa ozýval trocha hlasnejšie a zvukom jemu typickým – vŕzgajúce koliečko.

Mal som v pláne mu zadovážiť samičku, tak som hľadal nejakú v blízkosti môjho bydliska. Našiel som v inzercii, kde ponúkali 2ročnú samičku bez krúžku, dôvod predaja – boli v páre dve samice. Samozrejme bez DNA. Zobral som ju a prihodil som ju k môjmu samcovi, ten od radosti začal lietať a dvoriť sa jej, pritom bol koniec augusta. Takto som ich choval celú zimu spolu vonku v prítomnosti mexických hýľov. Našu zimu znášali vonku úplne bez problémov, keď majú závetrie, kde sa môžu schovať. Koncom februára som im do zastrešenej časti voliéry zavesil kmeňovú búdku o výške 120 cm s priemerom 40 cm.

Ako žrádlo som im predkladal mix pre austrálske papagáje, každý deň mix ovocia, ktoré krájam či už pre ary, žakov alebo eklektusov. V zime veľmi obľubovali hloh aj s konárikmi, jarabinu alebo plody bazy čiernej. Začiatkom marca som im začal dávať krmivo aj naklíčené alebo aspoň na 24 hodín namočené. Sem tam som to trocha posypal drveným vápencom, ktorý dávam aj sliepkam. Vitamíny nedávam skoro žiadne, sem tam pár kvapiek Promotoru, ale to naozaj, keď ma len napadne. Tak 1–2× do roka. Myslím, že v krmive majú obsiahnuté skoro všetko. 

Začiatkom júna 2017 samica začala navštevovať búdku, kde často hrabala. Búdku kontrolujem pomenej a pri kontrole som si všimol, že tam má nanesených už 8 vajec, ale stále nezasadla. Takto to pokračovalo až do znesenia 16 vajec a potom chvalabohu prestala. Všetky vajíčka som odstránil. Asi po 3 týždňoch začala znášať vajíčka znova. Zniesla ich celkom 12 a zasadla asi pri znesení šiesteho. Vtedy som už naozaj do krmiva miešal mletý vápenec častejšie, aby sa samica nevysilila. Asi po 10 dňoch sedenia samica znášku opustila. A prvý „chovný rok 2017“ sa zdaril/nezdaril. Samica bola asi príliš mladá na znášku. Búdku mám vo voliére po celý rok a po nevydarenom hniezdení si ju už nevšímali. 

Prvý reálny odchov

Nasledovala ďalšia jeseň, zima a jar roku 2018. Nič som vo voliére nemenil, kŕmenie ostalo rovnaké, dokonca v zime aj tie isté mexické hýle, ktoré tam umiestňujem každoročne na prezimovanie. Počas zimy žiadne súboje ani šarvátky z oboch strán som nikdy nepostrehol.

V máji roku 2018 samica začala znášať znova, tak som dúfal, že sa už konečne odchov podarí. Pár sa často kŕmil a samec okolo samice pobehoval a poskakoval často. Samica znova začala znášať vajíčka a stále nezasadla. Tak som 8 vajec umiestnil do liahne, kde som nastavil teplotu 37,5 stupňa a vlhkosť 45–50 %. Z 8 vajec bolo 6 oplodnených a zárodky sa vyvíjali, zakiaľ samička znova znášala maratón. Zrazu naniesla ďalších 10 vajíčok a zasadla. Sedela pevne a samec ju často strážil pri vletovom otvore. Keď bola samica vonku, všetky vajíčka som odobral a podložil som im umelé podkladky, keby si to so sedením samica znova rozmyslela. Z týchto 10 vajec boli oplodnené len dve. Takže som mal celkovo 8 oplodnených vajec v inkubátore a samica stále pevne sedela. Po 16 dňoch inkubácie som samičke podložil 6 vajíčok z liahne a umelé podkladky som vyhodil. Sedela stále pevne a nenechala sa vyrušovať ani občasnými kontrolami. Ostatné vajíčka z liahne som podaroval kamarátovi, ktorý si ich podložil pod svojich kráľovákov, ktorý mali oplodnené len dve vajíčka.

Po približne 20–22 dňoch sa vyliahlo prvé mladé, o 3 dni neskôr ostatné 3. V dvoch vajíčkach plody odumreli tesne pred vyliahnutím. Samica mladé kŕmila veľmi dobre a neskôr po 2 týždňoch aj samec. Samec ostal v tejto dobe veľmi agresívny a často krát napádal aj môj prst cez pletivo, keď som im podával kŕmenie. Po vyliahnutí mladých som kŕmil pestro, to znamená v mojich 4 miskách mali čerstvú vodu, vajcovú miešanku s prídavkom sušených gamarusov a múčnych červov, ovocie a sezónu zeleninu a ovocie (jahody, ríbezle, čerešne, mrkvu, petržlen…). 

Mladé som krúžkoval uzavretým krúžkom veľkosti 7,5 mm v približne 13.–15. deň. Samica na počudovanie bola celkom „krotká“, lebo pri kontrole po vyliahnutí mladých ani neušla z hniezdnej búdky, vrčala, ale nekusla ma, chvalabohu. Samec zasa lietal okolo mňa ako splašený, hlasito pískal a rozširoval zreničky na očiach. Odchov, vlastne prvý reálny odchov prebehol veľmi slušne a dá sa povedať bez problémov a mojich zásahov. Mladé opustili búdku popravde neskoro, ako som dúfal, prvé vyletelo asi po 46 dňoch. Samec sa o ne vzorne staral, kŕmil ich a neskôr, keď žrali samé, ich toleroval skoro celú zimu. Mladým som dal urobiť DNA testy a postupne predal chovateľom. 

Rok 2019 a 2020

V roku 2019 zahniezdili až koncom júna (neskoro) a z 10 vajíčok odchovali 5 krásnych mladých, taktiež bez problémov.

Teraz v roku 2020 samica znova naniesla 14 vajec, ale nechal som jej len 8, ostatné som vyhodil, zdalo sa mi to naozaj moc. Sedela pevne a teraz koncom júna sa mladé začínajú liahnuť, pri včerajšej kontrole (28. 6. 2020) bolo vyliahnutých krásnych 5 mladých kúskov. Tak sa veľmi teším a uvidím, čo tento rok prinesie.

Chovateľské postrehy

Na záver by som sa chcel podeliť o trocha postrehov, kráľováci často krát hrabú na zemi alebo si v zemi hľadajú semiačka alebo mladú trávu. Túto vlastnosť som využil a do zastrešenej často voliéry som nasypal riečny štrk, drvené mušle a vápenatý grit. Sami si ho na zemi našli a prijímali bez problémov.

Tieto papagáje, aspoň tie moje, milujú vodu. Vždy keď prší, zavesia sa na pletivo a nechajú sa zmáčať až na kožu alebo ich v letných dňoch, keď je teplota vysoká, kropím s hadicou. Toto sa im vždy veľmi páči.

Dvakrát za rok dávam u veterinára robiť rozbor trusu hlavne kvôli červom alebo rôznym črevným parazitom. Od roku 2017, keď som tieto testy dával robiť, boli vždy negatívne, takže vtáky vôbec neodčervujem, ani preventívne.

Tento rok som im do vody začal dávať prípravok Propoul, ktorý je dobrý pre črevnú mikroflóru a je to dobré probiotikum. Nemôžem zatiaľ badať pozitívne, ale ani negatívne výsledky, lebo nič sa v chove ani na zdraví mojich vtákov nezmenilo. Dôvod tohto podávania probiotík je ten, že ich dávam svojim hýľom lesným, a keď už mám v krhle zarobený takýto roztok, tak tú vodu nalejem aj papagájom kráľovským.

V krmive nie sú vôbec prieberčivé vtáky, obľubujú asi všetko, čo im dávam, každé ovocie aj zeleninu, rôzne druhy tráv, zelené krmivo, a dokonca som ich naučil z ruky žrať múčne červy. V miske sa toho ani nedotknú, ale z ruky cez pletivo si pekne po kúsku zoberú.

Čo sa týka hlučnosti, sú to tiché papagáje, ktoré ale vedia prekvapiť hlavne v čase toku, keď samec často krát tak zvláštne spieva, píska, alebo keď ich niečo vyplaší. Hlavne v zimnom období mi na voliéry nalietavajú dravce, vtedy sa zľaknú a so škrekotom odletia do zastrešenej časti voliéry.

Keďže mám vo voliérach vysadené živé stromy, kríky a ťahavé divé hrozno, vtáci mi nenalietavajú na steny voliéry skoro vôbec. Vždy pristanú na bidielka alebo konáre. Netreba sa nechať prípadnými nezdarmi v chove odradiť, pretože ako sa hovorí: na konci tunela je vždy svetlo. A ako aj u mňa po prvých nezdaroch je to momentálne pri mojich všetkých chovancoch dobrý a zatiaľ spoľahlivý pár papagájov. Jeden po rokoch „ zachránený“ z malej klietky z paneláku a samička kúpená od chovateľa. 

Drevené časti voliéry neokusujú skoro vôbec, pravidelne im dávam vetvy na okus či už vŕbové, alebo konáre ovocných stromov (v júni najčastejšie konáre čerešne aj s plodmi).

Ich krása vynikne vo veľkej priestrannej voliére a tieto vtáky by som odporučil chovať len tým chovateľom, ktorý už majú nejaké tie skúsenosti s chovom. 

Ohodnotťe tento článek:
1
2
3
4
5

Celkové hodnocení (31x):

1
2
3
4
5

Autor textu a fotografií Martin Rybárik

Diskuse k článku

Komentáře mohou přidávat pouze přihlášení uživatelé

K tomuto článku zatím nebyly přidány žádné komentáře