Socializácia žakov a problémy so šklbaním veľkých papagájov

Dorka
Eklektusy 2016
Eklektusy 2016
Eklektusy 2020
Eklektus 2020
Ary 2020
Dorka – slepý žako
Dorka
Dorka
Peto pri kupe 2016
Peto 2019
Peto 2019
Peto 2019
Peto 2020
Peto 2020
Peto 2020
Peto a Oliver 2020
Dodo a Oliver
Obsah
  1. Eklektus polychloros
  2. Ara ararauna
  3. Žako kongo – papagáj sivý
  4. Záver

Tento článok sa opiera iba o moje subjektívne názory, praktické skúsenosti a možné riešenia, ktoré som sám nadobudol v mojom chove. Sám som chovateľ niekoľkých kusov veľkých papagájov, ako sú žakovia, ary a eklektusy. Vo svojom chove mám zopár kúskov, ktoré boli chované ako domáci miláčikovia a o ktorých po čase nebol záujem zo strany chovateľa, pretože nemal čas sa im venovať alebo zistil, že aj papagáj kadí, škrieka, prchne alebo je všade okolo neho neporiadok alebo kopec prachu.

Áno, realita je často krát iná, ako keď vidíme niekoľkosekundové video super maznajúceho, ukecaného alebo tancujúceho papagája. Lenže toto video nevystihuje celý deň alebo potreby, ktoré tento vták potrebuje a neustále vyžaduje. Nie je to hračka, ktorú, keď nemám čas, vypnem a zatvorím do skrine alebo si ju nevšímam. Je to zrovnateľné ako s deťmi, tiež si vyžadujú pozornosť, tiež sú niekedy hlučné, robia neporiadok alebo si vynucujú pozornosť. Presne tieto nástrahy čakajú budúceho majiteľa napr. žaka, eklektusa alebo iného inteligentného tvora, ako sú papagáje.

Ak niektorú z týchto aspektov chovateľ zanedbáva alebo nedá svojmu miláčikovu to, čo potrebuje, môže sa veľmi ľahko stať to, že jeho papagáj sa vyšklbe alebo bude agresívny, hlučný a už to nebude ten krásny prítulný domáci miláčik ako kedysi. Preto je veľmi dôležité viac krát zvážiť, či je naozaj budúci majiteľ takéhoto papagája na to všetko pripravený.

Vlastním zopár takýchto kúskov ošklbaných, psychicky narušených žakov, ary alebo párik eklektusov, kde samec bol na bruchu celý až na kožu holý. Podarilo sa mi podľa niektorých pozorovaní zistiť, že aj pri takýchto vtákoch nie je všetko stratené a dá sa ich psychická vada v niektorých prípadoch napraviť.

Eklektus polychloros

V roku 2017 som si zadovážil párik eklektusov (Eklektus polychloros). Boli za zlomkovú cenu a samec bol už na fotke v inzeráte v doslova otrasnom stave, čo sa týka operenia. Strapatý, špinavý a vyšklbaný bol na bruchu, chrbte a lietať vedel len veľmi stroho. Prišiel som k predávajúcemu, keď som videl tú tmavú voliéru bez prístupu svetla, dažďa a krmivo v miskách od masla, a dokonca miešané s krmivom pre kanárikov, bolo jasné že si ich beriem. Nedalo mi ich tam nechávať, keďže sú to naozaj krásne vtáky.

Po dovezení tohto párika som ich umiestnil na niekoľko mesiacov do tzv. „karanténneho boxu“, resp. klietky. Dal som urobiť rozbor trusu a krvi u veterinára, kde všetko dopadlo v poriadku. Začal som im predkladať žrádlo, ktoré majú eklektusy dostávať. To bola zmes ovocia a zeleniny všetkého druhu, a to denne. Do denne menenej vody som im pridával vitamíny vo forme kvapiek Promotoru. A taktiež som im začal suchú zmes nakličovať a namáčať.

Na jar som ich premiestnil von do priestrannej voliéry, kde mali možnosť sa kúpať na daždi a slniť na slnku. Keď pršalo, nechali sa obaja zmáčať až na kožu a veľmi sa im to páčilo. Samica sa po preperení dostala do 100% formy operenia. Samec sa dal dokopy tak na 50 %. Zaperený bol už viac, ale brucho mal stále holé. Prisudzujem to aj dominancii jeho partnerky.

Všimol som si, že čím je voliéra zelenšia, tým menej eklektusy kričia, a to vedia byť hlavne ráno a večer veľmi hlasný. Do voliéry som osadil hrubé aj tenšie konáre ovocných stromov, rôzne laná, húpačky a hlavne vysadil živými náletovými drevinami, ako sú vŕby, jelše, hloh a po stranách popínavý divý vinič. V takto osadenej voliére bolo vidieť postupom času, ako sa samec viac a viac zaperuje a vyzerá zdravšie a hlavne šťastnejšie.

Títo vtáci sa do roku 2019 dali dokopy úplne a dneska by nikto nepovedal, že som ich kupoval za štvrtinovú cenu, kedy vyzerali ako otrasný, vypelichaný, špinavý a chorý jedinci, ktorých by si kúpil naozaj len blázon, ako som ja. U predchádzajúceho majiteľa mali vždy čisté znášky a neodchoval od nich nič, ja každý rok dve hniezda po dvoch mladých a úplne bez problémov až do osamostatnenia.

Pri rekonvalescencii svojich eklektusov pripisujem hlavne dôležitosť správnej kŕmnej dávky, kde je podstatná časť ovocie a zelenina a prednosť podávania naklíčeného zrna pred suchým. A v neposlednom rade priestranná voliéra, kde majú vtáci čistý vzduch, možnosť sa slniť na slnku a okúpať sa v prípade dažďa alebo búrky. Všetky tieto aspekty spolu súvisia natoľko, aby bol daný vták zdravý, čistý a spokojný, čo dokazujú v mojich podmienkach každoročné odchovy až na bidlo bez nejakých vážnych zásahov.

Ara ararauna

Prípad samice ary ararauny. Tak isto cez inzerát bola ponúkaná 13ročná ručne dokŕmená samica ary ararauny s vyšklbaným bruchom, prerasteným zobákom, bez chvosta a s chýbajúcimi letkami, ktoré buď neboli vôbec, alebo boli povylamované a pookusované. Chvíľku som rozmýšľal, či ju zoberiem, alebo nie. Hlavne čo sa týka zavlečenia chorôb v mojich chovných zariadeniach. Nakoniec, že idem sa pozrieť a uvidím.

Po príjazde k chovateľovi z Čiech mi bolo vysvetlené, že táto samica bola chovaná v malej klietke (vhodnej tak maximálne pre žaka alebo senegalca) 13 rokov a posledných 6 rokov nebola vypúšťaná von vôbec. Preto som sa ani nečudoval, v akom je stave. Tak som ju zobral a znova kolotoč veterinár, rozbor trusu, výtery z nosa a krvný obraz. Výsledky boli v poriadku a seba poškodzovanie bolo psychického rázu. Aj tak som ju umiestnil do miestnosti, kde bola úplne oddelená od iných vtákov, a držal ju tam niekoľko týždňov, kým nešla do vonkajšej voliéry. Kŕmenie dostávala suchú zmes pre veľké papagáje od značky Deli Natur. Denne zmes ovocia a zeleniny a čerstvé vetvy na ohryz a rôzne druhy orechov v škrupine. 

Keď bolo počasie vhodné, umiestnil som aru do veľkej priestrannej voliéry, ktorá bola samozrejme osadená veľkými hrubými aj tenšími konármi, vysadená živými kríkmi a stromami a poprepletaná lanami. Zobák som jej upravil ešte v karanténe s doprovodom môjho známeho a po okusovaní dreva a lúpaní orechov prestal prerastať, i keď zatiaľ nie na 100 %. Pomaly, ale isto sa takto ara začala chovať živšie, vyzerať zdravšie a pobyt vo veľkej voliére bol pre ňu lepší život ako v malej klietke.

Tak som jej kúpil 16ročného chovného samca, v páre sa žije lepšie, tak uvidíme. Tento samec bol už dlhšiu dobu sám a aj on privítal opačné pohlavie. Až moc ideálne si sadli, po pár dňoch sedeli vedľa seba a preberali si stále pierka. Samica sa začala zaperovať, pretože už mala iné starosti a iné vnemy, ako sa nudiť v malej klietke. Začali spoločne okusovať všetko, čo sa dalo vo voliére okúsať, stromy, kmene, laná. Chvost aj chrbát jej dorástol, ale brucho stále holé. Stále si to šklbe, i keď menej, ale bohužiaľ to bude pre ňu pravdepodobne celoživotný zlozvyk, s ktorým sa ešte popasujem. Dokonca začala na hlave a pod krídlami vytrhávať perie aj samcovi, ale nie vo veľkej miere, pokiaľ by som vám to nepovedal a neukázal, laik si to nevšimne.

Do tejto voliéry som im umiestnil „hniezdnu búdku“, starý vínny sud. Napočudovanie samec ho obsadil ako prvý, samica išla približne o týždeň neskôr. Do búdky som dal hrubšie štiepky z dreveného odpadu konárov. Samica pri sedení v búdke si krátila chvíľku tým, že tieto štiepky rozomlela na kúsky a tým pádom bol vyriešený aj problém z prerasteným zobákom. Obrusovala si ho sama až do normálu.

Takto si sedeli najskôr na čistých znáškach, až neskôr sa mi od nich podaril aj odchov. Teraz, v roku 2020, je to krásny harmonizujúci párik, ktorý máva oplodnené znášky. Vtáci vyzerajú zdravo, v lete sú vonku a v zime ich premiestňujem do vnútorných voliér, kde udržujem teplotu od cca 10 do 18 stupňov. Samice zobák už neprerastá, pretože im predkladám vetvy na ohryz a orechy v škrupine. Taktiež ich kŕmim kvalitným krmivom pre veľké papagáje, majú denne ovocie a zeleninu. Pravidelne robím rozbory trusu a do krmiva pridávam vitamíny ako Promotor a Omnivit. V miskách majú samozrejme k dispozícii minerálny grit pre veľké papagáje alebo grit pre holuby. Sépiové kosti nepodávam, ako zdroj vápniku, pretože majú ohromnú zábavu ich rozdrobiť na prach v priebehu pár hodín. 

Tak isto socializovanie s vlastným druhom opačného pohlavia, vhodná kŕmna dávka s potrebnými vitamínmi, veľkosť a vybavenosť voliéry a čerstvý vzduch, slnko a dážď sa podpísali na kondícii mojich zverencov tak, že dneska je z ošklbanej, psychicky narušenej a vystresovanej samice ary „skoro“ krásny, napoly operený papagáj, ktorý má vlastného partnera a môže žiť plnohodnotný život a odchovávať potomstvo. Na moje počudovanie sa naučila aj lietať, neviem síce ako ďaleko (nikdy mi neuletela), ale už nie je pre ňu priorita liezť po pletive, ale na väčšiu vzdialenosť vie preletieť, čo pred tým nemohla z dôvodu absencie chvostových pier a polámaných a chýbajúcich letiek. 

Autor textu a fotografií Martin Rybárik