Chov a odchov Eklektus polychloros

Môj prvý párik eklektusov som si zadovážil v roku 2017 v mesiaci november. Keďže som s chovom eklektusov nemal žiadne praktické skúsenosti, iba teoretické z dostupnej slovenskej alebo zahraničnej literatúry, nechal som sa prekvapiť. Na jednom slovenskom inzertnom portáli bol na predaj párik za veľmi lacnú cenu, pretože samec bol značne na bruchu a chrbte vyšklbaný. Tak som sa rozhodol, že im dám šancu.

Ja som z tých blbcov, ktorým je takýchto vtákov veľmi ľúto. Sadli sme s kamarátom do auta a išli sme pre nich, bolo to asi 110 km od môjho bydliska. U predchádzajúceho chovateľa životné podmienky páru eklektusov neboli až také dobré, ako sa na týchto papagájov patrí. Boli v nie veľmi veľkej voliére, ktorá bola veľmi tmavá, len veľmi stroho zariadená s bydlami alebo drevami. Predkladané žrádlo, tiež nič extra, dokonca v plastových miskách od nemenovaného masla. Vyzerali chudáci tak, ako vyzerali, ale bolo mi ich naozaj ľúto, tak som ich zobral. Dôvod predaja bol vyšklbaný samec a vždy čisté neoplodnené znášky. 

Karanténa

Keď sme dorazili ku mne domov, vtáky som umiestnil na takzvaného karanténneho boxu o rozmeroch 2 × 1,2 × 2 m (výška, šírka, hĺbka). Bola už tma, tak som im do keramických misiek dal vodu a žrádlo, ktoré dávam svojim žakom. O eklektusoch som počul, že vedia byť značne hlučný, čo mi tak vôbec nepripadalo, boli skôr ticho a sem tam sa ozvali nie veľmi hlasným tónom. Celú zimu som ich mal v tomto karanténnom boxe, kde teplota bola približne 5–10 stupňov.

U veterinára som dal urobiť rozbor trusu, ktorý bol v poriadku. Krvní testy som zatiaľ kvôli vyrušovaniu nedal robiť. Tieto testy som dal spraviť až v mesiaci apríl, kedy som tento pár premiestnil do vonkajšej voliéry o rozmeroch 2,2 × 2,4 × 4,3m (výška, šírka, hĺbka), ktorá je z 1/3 zastrešená. Testy dopadli dobre, čo som bol milo prekvapený.

Vo voliére

Vonkajšia voliéra bola bez búdky s vysadenými živými stromami (vŕby, osiky, náletové dreviny), dole v zastrešenej časti je riečny štrk a ostatok bola vysadená tráva a buriny. Voliéra vyzerala na jar veľmi pekne, živo a zeleno, čo sa vtákom veľmi páčilo, pretože rýchlo si obľúbili devastovať tieto dreviny aj konštrukciu voliéry, pretože som zatiaľ z kapacitných dôvodov zvolil voliéru drevenej konštrukcie z hranolov 7 × 8 cm.

Čo sa týka potravy, denne dostávali žrádlo pre veľké papagáje značky Deli Natur 64, 3–4× týždenne naklíčené zrno a každý deň mix nakrájaného ovocia.

Až vonku na vzduchu sa začali veľmi intenzívne ozývať už od skorej hodiny rannej, načo ma upozornili aj susedia. Dosť hlasno kričia hlavne ráno a večer, inak sa hlasno ozývajú, až keď ich niečo vyruší. A naozaj je to vreskot, nie veľmi príjemný.

Takto boli vonku celú jar a leto. Bolo vidieť, že sa im vo voliére darí, samica krásne preperila a vyzerala naozaj 100%, samec zarástol, ale brucho mal stále holé a má ho tak aj dodnes. Keď vonku pršalo, prvý aj s papagájmi kráľovskými sa dažďom nechali zmoknúť takmer na kožu. Dážď majú naozaj radi a takto ich s hadicou striekam aj v letných mesiacoch, keď sú veľké horúčavy. Leto prebehlo pokojne, vtákom som predkladal už spomínanú stravu s ovocím a zeleninou priamo zo záhrady, čo ponúkalo aktuálne obdobie. Vetvy na okus som dával vŕbové alebo hlohové, nakoľko ich mám pri dome požehnane. 

Hniezdenie

V mesiaci október, keď už začínalo byť zima, som sa rozhodol eklektusov premiestniť do vnútornej ubikácie, kde som mal aj trvale namontovanú búdku. Prenos zvládli 100%, bez najmenších problémov, avšak s veľmi hlučnou odozvou. Na moje prekvapenia začiatkom decembra samica veľmi často hrabala v búdke a často sa tam zdržiavala, vôbec som nepredpokladal, že by mohli zahniezdiť. V búdke nemajú hobliny, ale kúsky dreviek z mulčovača. Párili sa dosť často, čo bolo sprevádzané zvláštnymi zvukmi, ktoré pripomínajú mekot kôz. Veľmi ma prekvapilo, že samica mala v búdke dosť svojich pierok, ktoré dokonca zbierala zo zeme a nosila do búdky, ako keby si ju chcela vystlať.

Asi týždeň pred Vianocami samica ostávala v búdke celý čas, bolo ju vidieť len chvíľku a to len vystrčila hlavu, skontrolovala situáciu a zasa zasadla. Bola značne agresívna, čo prisudzujem aj tomu, že je samec doteraz vyšklbaný. Je od neho o veľa dominantnejšia a samec pred ňou niekedy viditeľne uteká. Po kontrole búdky som v nej našiel dve vajíčka, čo ma samozrejme potešilo, ale nepredpokladal som nejaký úspech v odchove.

Búdku som nemal šancu fyzicky kontrolovať, tak som zvolil trocha zvláštny spôsob. Búdka bola na opačnom konci, ako sú vchodové dvierka. Keď som sa tam snažil ísť pozrieť, samec veľmi hlasno škriekal, až to naozaj vyrážalo poistky, a samica bola veľmi útočná. Môj spôsob kontroly búdky počas celého hniezdenia bol nasledovný: na palicu, ktorá slúžila ako kôl do rajčiny, som si gumičkami pripevnil mobilný telefón, kde som zapol svetlo a kameru a natáčanie videa. Asi 1,8m kôl som rýchlo strčil do búdky, zatiaľ čo samica bola pri miskách so žrádlom (alebo som ju nalákal na arašid na pletivo), natočil video a potom si ho pozrel. Tým pádom mám celý prvochov zdokumentovaný videom.

V ubikácii som sa zdržoval naozaj minimálne Na moje prekvapenie sa 9. januára vyliahlo prvé mladé a za dva dni druhé. Mladé rástli veľmi rýchlo, kontroly búdky som robil približne raz do týždňa už popísaným spôsobom. 

Mláďatá som okrúžkoval na 21. deň krúžkami číslo 11 a na druhý deň skontroloval. Pri krúžkovaní som samici zatarasil vchod do búdky a vyzbrojený metlou a s dvoma mikinami s kapucňou som sa vybral krúžkovať. Pri krúžkovaní ma samica neustále zobala do kapucne alebo rukávu. Mladé rástli rýchlo, pri krúžkovaní som si všimol, že mám samca a samičku. Vyleteli z hniezda po 75 a 80 dňoch.

V novom

Mladé boli kŕmené samcom a v búdke som zavrel vletový otvor, lebo som nechcel, aby samica zahniezdila znova, keďže som eklektusov plánoval premiestniť na leto von, do novopostavenej voliéry z hliníkových profilov a so zváranou sieťou hrúbky 1,4 mm. Táto voliéra bola vybavená podobne ako tá predchádzajúca – veľmi zelená so živými stromami, trávou a lanami na lozenie. V tejto voliére, ktorá susedí s arami araraunami a arami vojenskými, boli eklektusi už tichšie. Ozývali sa naozaj len sporadicky, keď ich niečo vyrušilo. Pripisujem to tomu, že po bokoch voliéry sa ťahalo divé hrozno a pupenec a bola celkovo zelenšia ako tá predchádzajúca.

Takto samica zahniezdila ešte trikrát, vždy mala dva mladé a vychovala ich bez problémov, bez akéhokoľvek zásahu človeka. Po treťom hniezdení som búdku nadobro odobral a nechám samicu oddýchnuť minimálne pol roka, pretože naozaj tri hniezdenia je priveľa. Tretie hniezdenie bolo prakticky omylom, pretože po vyletení mláďat už na štvrtý deň samica zniesla ďalšie vajíčka, búdku som ani nestihol odmontovať ani vyčistiť, tak som to ešte riskol. Mladé už iba označujem čipom, a to až po vyletení z búdky a osamostatnení.

Kŕmenie

Čo sa týka stravy pri eklektusoch, predkladám im celoročne suchú zmes zrnín, ktoré striedam aj s naklíčeným, a to aj v zime. Každý deň dávky ovocia a zeleniny všetkého druhu, vetvy na ohryz v zime hloh aj s bobuľami, ktoré majú veľmi radi. Zdevastujú to veľmi rýchlo a okusujú ako aj plody hlohu, tak isto aj kôru vetvičiek. Pri odchove mladých som im dával kvety púpavy a ovocných stromov (jabloň, hruška, čerešňa…) a vajcovú miešanku, ktorú si vyrábam sám. Calcilux pre zdroj vápnika, ktorý sem tam primiešam do miešanky. Vajíčko na tvrdo nastrúham s mrkvou, do toho pridávam včelí peľ, trocha Roboranu pre exoty alebo posypem malou lyžičkou Feedmixu, ktorý je určený pre nosnice. Mám s ním dobré skúsenosti aj pri iných vtákoch. Občas im dávam taktiež Omni Vit rozpustený vo vode, pre lepšiu kondíciu a v čase preperovania Muta Vit od firmy Oropharma.

Vtáky neodčervujem vôbec, dávam priebežne robiť rozbor trusu a nikdy som nemal problémy so začervením. V lete im počas horúčav do vody nalejem trocha jablčného octu. Vitamíny nedávam na pravidelnej báze okrem odchovu mladých, priznám sa – snažím sa nepchať do svojich vtákov na silu všetky možné prípravky, dávam ich tak striedmo, kedy ma napadne. V kŕmnej dávke sa snažím vtákom predkladať to najpestrejšie a najlepšie krmivo, čo viem, preto si myslím, že aj toto je možnosť, ako si svoje papagáje človek udrží v top kondícii. 

Na záver

Osobne si záverom myslím, že pri mojom prvom odchove som mal aj trocha šťastia, ale keď sa človek svojim zverencom venuje na 100 % a naozaj uprednostňuje skôr zážitok z chovu ako profit, vedia sa mu svoji zverenci odvďačiť pravidelnými a bezproblémovými odchovmi. Uvidíme, ako to bude nasledujúce roky, či ma eklektusi budú prekvapovať zdarnými odchovmi aj naďalej. 

Tento článok som napísal len na báze môjho pozorovania, chovu a skúseností, preto som neopisoval, koľko a aké poddruhy u eklektusov existujú ani ako vyzerajú. Prajem všetkým chovateľom týchto ukričaných, ale krásnych papagájov veľa zdaru – úspech sa niekedy pritrafí skorej, ako by ho človek čakal.