Prvé rozely, ktoré sa v roku 1986 objavili v mojom chove, boli rozely pestré. Postupom času som mohol obdivovať vo svojich voliérach i druhy roziel žltohlavých, slamových, penantových, žltolících a žltobruchých, prostredníctvom ktorých som sa postupne zoznamoval so špecifickými znakmi každého jedinca z rodu roziel.

Po niekoľkých rokoch chovateľského spolužitia som získal príležitosť spoznať chovanie a jedinečnosť roziel čiernohlavých, ktoré chovám dnes už siedmy rok. Práve tento druh považujem za pýchu svojho chovu roziel. Z estetického hľadiska zaujmú predovšetkým mozaikou a sfarbením svojho peria, ktoré pripomína rybie šupiny. Taktiež ich temperamentná povaha vychádza z genetickej danosti dvoch období toku za rok. Ide o jesenný a jarný tok.

Začiatky

Začal som s chovom dvoch mladých párov, ktoré boli od začiatku umiestnené do dvoch oddelených boxov vo voliére. Po uplynutí dvoch rokov sa podarilo prvému páru zahniezdiť. Druhý pár ich nasledoval v hniezdení o rok neskôr. Hniezdenie prvého páru bolo však na prvý krát neúspešné, nakoľko po znesení  piatych oplodnených vajec a vyliahnutí sa štyroch mláďat tieto v priebehu dvoch dní uhynuli. Úspešným sa stalo až druhé hniezdenie – a to až na jeseň v novembri. Pred vianočnými sviatkami sa z dvoch oplodnených vajec podarilo vyliahnuť dvom zdravým mláďatám.

Pri našom chladnejšom počasí jesenného obdobia sú však podmienky pre zdravý odchov o niečo náročnejšie. Voliéry v tomto období nevykurujem a i výskyt zelene pre kŕmenie je obmedzený. Aby jedinci uprednostnili jarné hniezdenie a neprichádzali na jaseň do toku, odoberám rozelám čiernohlavým ich hniezdne búdky. Umožnenie jarného hniezdenia sa osvedčilo, čoho výsledkom sú silné jedince schopné osamostatnenia.

Podmienky chovu

Chovné priestory predstavujú voliéry rozmerov 3,5 × 2,5 × 1 m (d × v × š) s jednoduchou hniezdnou búdkou rozmerov 25 × 25 × 70 cm s letovým otvorom s priemerom 11 cm.

Asi tri týždne pred chovnou sezónou začínam zaraďovať do stravy zmes semien na nakličovanie a zvýšené množstvo semenca a kardi, ktoré spĺňajú počas toku a hniezdenia nielen svoj účel výživy, ale sú zároveň u týchto jedincov veľmi obľúbené. Túto kombináciu dopĺňa taktiež vajcová kŕmna zmes. V jarných mesiacoch pred chovnou sezónou sa jedince kŕmia zmesou zeleného krmiva z púpavy a kuračky.

Približne pätnásty deň života mláďaťa sa tieto krúžkujú krúžkom o priemere 5 mm. Po vyletení mláďat z hniezda nie je takmer možné ich rozpoznať od dospelých jedincov vzhľadom na ich dokonalé sfarbenie peria. Mláďatá po vyletení nechávam s rodičmi maximálne 15 dní a po tomto čase ich premiestnim do inej voliéry, a to preto, aby som doprial rodičom čas na regeneráciu síl.

Tento druh roziel je okrasou všetkých voliér, čo chovateľ zistí, až keď si ich zadováži. Netreba sa nechať odradiť drobnými neúspechmi. Vyváži to radosť z mláďat. Tým by som chcel zaželať veľa chovateľských úspechov a vytrvalosť  všetkým chovateľom.