Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků
7.6.2007 21:06

Dobrý den. Jedu o prázdninách na Slovensko a tak sem se chtěl zeptat jak se to tam má s lovem a vývozem hmyzu? Popřípadě jáké druhy sou chráněný atd.

7.6.2007 22:07

kolly napsal(a):
Dobrý den. Jedu o prázdninách na Slovensko a tak sem se chtěl zeptat jak se to tam má s lovem a vývozem hmyzu? Popřípadě jáké druhy sou chráněný atd.

Bacha na slovenske ochrance, jestli Vas chytnou, tak se s Vami srat nebudou...

8.6.2007 15:29

jan korba napsal(a):
Bacha na slovenske ochrance, jestli Vas chytnou, tak se s Vami srat nebudou...

Přesně,Slováci jsou na tohle jak ujetý..Když tě chytnou,jak sbíráš brouky,můžeš(a zřejmě i budeš)mít pěkný oplýtačky..Nic na tom nemění ani fakt,že takhle "ukořistěný" brouky potom v utajení prodávaj na svých burzách.Skuz být co nejmíň nápadnej a nesbírat v rezervacích,tam jich je (ochránců) víc než stromů..

Lukáš

dominik podhradský

19.6.2007 15:45
dominik podhradský

ddt napsal(a):
Přesně,Slováci jsou na tohle jak ujetý..Když tě chytnou,jak sbíráš brouky,můžeš(a zřejmě i budeš)mít pěkný oplýtačky..Nic na tom nemění ani fakt,že takhle "ukořistěný" brouky potom v utajení prodávaj na svých burzách.Skuz být co nejmíň nápadnej a nesbírat v rezervacích,tam jich je (ochránců) víc než stromů..

Lukáš

Podľa Zákona o ochrane prírody .... je u nás na Slovensku, pokiaľ človeku nehrozí ujma na majetku, zdraví alebo živote, zakázané loviť a zabíjať všetko. Čiže zákon chráni i voľnú krajinu a všetky živočíchy a rastliny. Výnimkou je iba výkon rybárskeho a poľovného práva. Vôbec nechápem, co sa Vám na tom nepáči, že sa takto staviame k prírode. Alebo máte pocit, že materiálu zo Slovenska je ešte v zbierkach v Čechách málo?Takže ak sa k nám chystáš ako entofilatelista, radšej zostaň doma. Dodo.

19.6.2007 22:23

dominik podhradský napsal(a):
Podľa Zákona o ochrane prírody .... je u nás na Slovensku, pokiaľ človeku nehrozí ujma na majetku, zdraví alebo živote, zakázané loviť a zabíjať všetko. Čiže zákon chráni i voľnú krajinu a všetky živočíchy a rastliny. Výnimkou je iba výkon rybárskeho a poľovného práva. Vôbec nechápem, co sa Vám na tom nepáči, že sa takto staviame k prírode. Alebo máte pocit, že materiálu zo Slovenska je ešte v zbierkach v Čechách málo?Takže ak sa k nám chystáš ako entofilatelista, radšej zostaň doma. Dodo.

Naprosto s tebou souhlasim viz afera s překupnikem slovenskych stepniku

dominik podhradský

20.6.2007 11:05
dominik podhradský

jan korba napsal(a):
Naprosto s tebou souhlasim viz afera s překupnikem slovenskych stepniku

Ďakujem za podporu Honzo. Drancovanie po prírode je naozaj hnus. Proti serioznemu výskumu nič nenamietam, je to veľmi potrebná vec, čo si plne uvedomujeme. Veď napokon bez dokonalého poznania skutkovej podstaty sa dá sotva niečo účinne chrániť. Každý i cudzinec, má možnosť cez jednotlivé Správy chránených území požiadať o povolenie na výskum. Kontakty sú na www.sopsr.sk Nie sú to úradnícke rozhodnutia. Mám skúsenosť, že sú tiež oslovovaní odborníci z daných oborov, ktorí sa k vedia k opodstatnenosti požadoveného výskumu zodpovedne vyjadriť a samozrejme prihliada sa na ich stanovisko. Pokiaľ nie je presvedčenie, že požadovaný výskum nebude ku prospechu veci, nikto sa nesmie hnevať, ak sa zamietne. Ale ukájať sa napchávaním hmyzu do krabíc alebo drancovanie posledných populácií vzácnych druhov a obchodovaním s nimi, je naozaj čosi choré. Dodo.

20.6.2007 15:14

dominik podhradský napsal(a):
Ďakujem za podporu Honzo. Drancovanie po prírode je naozaj hnus. Proti serioznemu výskumu nič nenamietam, je to veľmi potrebná vec, čo si plne uvedomujeme. Veď napokon bez dokonalého poznania skutkovej podstaty sa dá sotva niečo účinne chrániť. Každý i cudzinec, má možnosť cez jednotlivé Správy chránených území požiadať o povolenie na výskum. Kontakty sú na www.sopsr.sk Nie sú to úradnícke rozhodnutia. Mám skúsenosť, že sú tiež oslovovaní odborníci z daných oborov, ktorí sa k vedia k opodstatnenosti požadoveného výskumu zodpovedne vyjadriť a samozrejme prihliada sa na ich stanovisko. Pokiaľ nie je presvedčenie, že požadovaný výskum nebude ku prospechu veci, nikto sa nesmie hnevať, ak sa zamietne. Ale ukájať sa napchávaním hmyzu do krabíc alebo drancovanie posledných populácií vzácnych druhov a obchodovaním s nimi, je naozaj čosi choré. Dodo.

Jan Korba:Souhlas,s těma stepníkama je to svinstvo...v tomhle případě jsem stejnýho názoru.

Dominik Podhradský:Vím jak to myslíš a máš taky pravdu,ale na Slovensku je to,co se sběru brouků týče až moc a zbytečně přísný.Minulou sezónu se tuším i v TV řešilo,že pár kluků z Čech na hranicích prošacovali slovenský celníci o po tom,co u nich našli pár obyčejných střevlíků se s nimi vedl proces až hrůza.Jde mi spíš o zachování lokalit a původních porostů a brouci si tam už cestu najdou sami,nemusí mít za sebou legii ochranářů.Z Čech budiž příkladem znovurozšíření Rosalia alpina na Bezdězu,naposledy tam byli k vidění tuším před 70ti lety..nikdo ten blbej kopec nechrání a stačí,když na něm nezbudujou sídliště či Hypernovu a brouci se tam časem stejně rozšíří.Protože ať už lokalitu ohrožených brouků navštíví sebevíc entomologů najednou,nikdy nezničí vajíčka a malý larvy ve dřevě...narozdíl od buldozeru či ohně.

Lukáš

Ľubomír víťaz

20.6.2007 16:41
Ľubomír víťaz

ddt napsal(a):
Jan Korba:Souhlas,s těma stepníkama je to svinstvo...v tomhle případě jsem stejnýho názoru.

Dominik Podhradský:Vím jak to myslíš a máš taky pravdu,ale na Slovensku je to,co se sběru brouků týče až moc a zbytečně přísný.Minulou sezónu se tuším i v TV řešilo,že pár kluků z Čech na hranicích prošacovali slovenský celníci o po tom,co u nich našli pár obyčejných střevlíků se s nimi vedl proces až hrůza.Jde mi spíš o zachování lokalit a původních porostů a brouci si tam už cestu najdou sami,nemusí mít za sebou legii ochranářů.Z Čech budiž příkladem znovurozšíření Rosalia alpina na Bezdězu,naposledy tam byli k vidění tuším před 70ti lety..nikdo ten blbej kopec nechrání a stačí,když na něm nezbudujou sídliště či Hypernovu a brouci se tam časem stejně rozšíří.Protože ať už lokalitu ohrožených brouků navštíví sebevíc entomologů najednou,nikdy nezničí vajíčka a malý larvy ve dřevě...narozdíl od buldozeru či ohně.

Lukáš

Nazdar chalani. Nedá sa nereagovať.Robím roky do motýľov a zažil som ochranu prírody za socializmu, porevolučný hon na bezstavovčiarov i súčasné roky normalizácie pomerov. Sám spolupracujem so štátnou ochranou prírody (ŠOP) roky a viem aké sú pomery. Pokiaľ má záujemca seriózny záujem a jeho projekt má hlavu a pätu a je prírode prínosom, nie je problém. Som jedným z tých, ktorých pri rozhodovaní vie ŠOP osloviť a verte, že ak nie som presvedčený o prínose výskumu, postavím sa aj proti priateľom. Tu niet kam cúvnuť. Pracoval som na rôznych projektoch od Tatier až po Dunaj a nikdy som sa nedostal do ťažkostí s ochranármi. Naozaj ako Dodo napísal, dnes je len vítané, ak má niekto záujem o solídny entovýskum. Opakujem solídny. I sama ŠOP-ka ponúka rôzne projekty, ktoré sa žiaľ, mnohým entomológom zdajú nezaujímavé. Že prečo? Jednoducho preto, že chcú niečo cielene do svohich zbierok a nie seriozne makať celý rok v teréne na pre nich nezaujímavej lokalite. Lukáš, ja chápem, že individuálna ochrana hmyzu môže byť kontraproduktívna a viac - menej vo väčšine prípadov neprekračuje formálny charakter. Prvoradá je ochrana biotopov v širšom zmysle slova. Tiež chápem, že pokiaľ tam tie druhy niekto nezistí, vlasne nikto nevie, čo chrániť a ako postaviť management lokality. Ale podporiť zbierkazčenie vytĺkaním čohokoľvek v prírode nemôžem. Čím ten chlapec pomôže prírode, keď si cez prázdniny do krabice napučí chrobáky alebo motýle? Dnes sú predsa aj iné metódy, ako sa dá dokladovať výskyt. Lukáš, konkrétky príklad. Ja robím do binómie denných motýľov, teda povedzme, že viem, ako niečo také, ako motýle chovať. To som dva roky späť dostal 14 vajec priadkovca Epicnaptera tremulifolia, čo ti možno nič nehovorí. Podstatné je, že z tých 14 vajec som za dva roky, čo sú len dve generácie Lukáš, dochoval stovky imág a tento rok som zamoril ich vajíčkami každého, kto mal záujem. Tak si spočítaj, aká je to nesmierna strata pre lokalitu, ak si na nej nejaký zberatel zoberie tak 10 samíc niečoho... Pýtam sa Ťa, podporuješ čosi také? Osobne sa napríklad veľmi angažujem v záchrane žltáčika Colias myrmidone. A ver mi, že by sa mi vôbec nepáčilo, ak by hodiny mojej mravenčej práce (a prirodzene i mojich spolupracovníkov) maril ktokoľvek, kto by si s týmito motýľmi rád vyplnil prázdne miesto v entomologickej škatuli. Ja len toľko. Ľuboš Víťaz.

20.6.2007 18:25

Ľubomír víťaz napsal(a):
Nazdar chalani. Nedá sa nereagovať.Robím roky do motýľov a zažil som ochranu prírody za socializmu, porevolučný hon na bezstavovčiarov i súčasné roky normalizácie pomerov. Sám spolupracujem so štátnou ochranou prírody (ŠOP) roky a viem aké sú pomery. Pokiaľ má záujemca seriózny záujem a jeho projekt má hlavu a pätu a je prírode prínosom, nie je problém. Som jedným z tých, ktorých pri rozhodovaní vie ŠOP osloviť a verte, že ak nie som presvedčený o prínose výskumu, postavím sa aj proti priateľom. Tu niet kam cúvnuť. Pracoval som na rôznych projektoch od Tatier až po Dunaj a nikdy som sa nedostal do ťažkostí s ochranármi. Naozaj ako Dodo napísal, dnes je len vítané, ak má niekto záujem o solídny entovýskum. Opakujem solídny. I sama ŠOP-ka ponúka rôzne projekty, ktoré sa žiaľ, mnohým entomológom zdajú nezaujímavé. Že prečo? Jednoducho preto, že chcú niečo cielene do svohich zbierok a nie seriozne makať celý rok v teréne na pre nich nezaujímavej lokalite. Lukáš, ja chápem, že individuálna ochrana hmyzu môže byť kontraproduktívna a viac - menej vo väčšine prípadov neprekračuje formálny charakter. Prvoradá je ochrana biotopov v širšom zmysle slova. Tiež chápem, že pokiaľ tam tie druhy niekto nezistí, vlasne nikto nevie, čo chrániť a ako postaviť management lokality. Ale podporiť zbierkazčenie vytĺkaním čohokoľvek v prírode nemôžem. Čím ten chlapec pomôže prírode, keď si cez prázdniny do krabice napučí chrobáky alebo motýle? Dnes sú predsa aj iné metódy, ako sa dá dokladovať výskyt. Lukáš, konkrétky príklad. Ja robím do binómie denných motýľov, teda povedzme, že viem, ako niečo také, ako motýle chovať. To som dva roky späť dostal 14 vajec priadkovca Epicnaptera tremulifolia, čo ti možno nič nehovorí. Podstatné je, že z tých 14 vajec som za dva roky, čo sú len dve generácie Lukáš, dochoval stovky imág a tento rok som zamoril ich vajíčkami každého, kto mal záujem. Tak si spočítaj, aká je to nesmierna strata pre lokalitu, ak si na nej nejaký zberatel zoberie tak 10 samíc niečoho... Pýtam sa Ťa, podporuješ čosi také? Osobne sa napríklad veľmi angažujem v záchrane žltáčika Colias myrmidone. A ver mi, že by sa mi vôbec nepáčilo, ak by hodiny mojej mravenčej práce (a prirodzene i mojich spolupracovníkov) maril ktokoľvek, kto by si s týmito motýľmi rád vyplnil prázdne miesto v entomologickej škatuli. Ja len toľko. Ľuboš Víťaz.

Ahoj. Nevim co na to rict. Podle me, vetsina druhu hmyzu ma obrovskou populacni dynamiku, kdyz ma dostatek prostoru ke svemu vyvoji , ze ani armada sberatelu nemuze jejich populaci temer vubec ovlivnit. Ohanet se tim, ze si ze 14-ti vajicek vychoval nekolik stovek imag a davat to jako priklad toho, co muze zpusobit sberatel odchycenim nekolika samic je cisty populismus. Vem si kolik imag Rosalia alpina zlikviduji jesterky, ptaci a jini predatori bez sebemensiho (negativniho) vlivu na jejich stav. Proste na zdrave, dostatecne velke lokalite rozumny sber imag nemeni podle meho nazoru naprosto nic. Jina vec je sber velmi vzacnych druhu, prezivajicich na nekolika (nebo na jednom) maloplosnych uzemich. Do takovych mist je samozrejme zadouci zamezit neodbornikum vstup zcela. Proste to u vas dost prehanite a misto nekompromisni ochrany lokalit, se zbytecne zamerujete na ochranu jednotlivych imag. Viz Kovacovske kopce, kdyby me nekdo chytil pri lovu Purpuricenus globulikolis tak jsem mozna mrtvej, ale uz nikoho nezajima ze se zlikvidovala (nebo jeste likviduje?)spodni cast vystavbou zahradek apod.

Ľubomír víťaz

21.6.2007 08:27
Ľubomír víťaz

nemi napsal(a):
Ahoj. Nevim co na to rict. Podle me, vetsina druhu hmyzu ma obrovskou populacni dynamiku, kdyz ma dostatek prostoru ke svemu vyvoji , ze ani armada sberatelu nemuze jejich populaci temer vubec ovlivnit. Ohanet se tim, ze si ze 14-ti vajicek vychoval nekolik stovek imag a davat to jako priklad toho, co muze zpusobit sberatel odchycenim nekolika samic je cisty populismus. Vem si kolik imag Rosalia alpina zlikviduji jesterky, ptaci a jini predatori bez sebemensiho (negativniho) vlivu na jejich stav. Proste na zdrave, dostatecne velke lokalite rozumny sber imag nemeni podle meho nazoru naprosto nic. Jina vec je sber velmi vzacnych druhu, prezivajicich na nekolika (nebo na jednom) maloplosnych uzemich. Do takovych mist je samozrejme zadouci zamezit neodbornikum vstup zcela. Proste to u vas dost prehanite a misto nekompromisni ochrany lokalit, se zbytecne zamerujete na ochranu jednotlivych imag. Viz Kovacovske kopce, kdyby me nekdo chytil pri lovu Purpuricenus globulikolis tak jsem mozna mrtvej, ale uz nikoho nezajima ze se zlikvidovala (nebo jeste likviduje?)spodni cast vystavbou zahradek apod.

Poznám možnosti populačnej dynamiky hmyzu a viem, ako snadno je v dnešnej dobe fragmetácie metapopulácií snadné všetko narušiť. Práve preto ten príklad s priadkovcom a jeho 14 vajíčkami, aby si aj neznalý problému vedel urobiť obraz, čo zberom samíc spôsobuje. Máte úplnú pravdu, s ochranou biotopov máme na Slovensku značné potiaže, ale napokon nie veľmi odlišné od tých, aké trápia i vás v Česku. Týka sa to vo veľkej miere i chránených území. Príčiny tu nebudem pitvať, bolo by to nad rámec týchto riadkov. Myslím, že som sa k tomu už dostatočne vajadril vo viacerých mojich článkoch.
Pokiaľ ide o vzácnosť či nevzácnosť hmyzu, jednak každý zainteresovaný vie, že to môžu byť relatívne a zavádzajúce pojmy. Je vôbec možné definovať niečo také ako „rozumný zber“, o ktorom sa zmieňujete? A za akým účelom vlastne, entofilatelie?A za ďalšie, snáď nechcete naivne tvrdiť, že keď sa väčšina entomologického národa dostane po motýľa, chrobáka alebo pavúka, ktorého považujeme za vzácneho, nechá ho veľkodušne žiť. Presný opak je pravdou, budú sa pachtiť ešte po ďalších exemplároch.
Netvrdím, že je to to najlepšie riešenie čo môže byť, ale v súčasnosti platný zákon nám jasne hovorí, že chránené je všetko živé i voľná krajina. Veď napokon nie sme jedinou krajinou, kde takýto zákon platí.Kto teda hocikde bez príslušného povolenia loví hmyz, jasne ho porušuje. Preto sa nedivme a nepohoršujme nad prípadnými sankciami a snažme sa ho rešpektovať. Ľuboš Víťaz

21.6.2007 11:16

Ľubomír víťaz napsal(a):
Poznám možnosti populačnej dynamiky hmyzu a viem, ako snadno je v dnešnej dobe fragmetácie metapopulácií snadné všetko narušiť. Práve preto ten príklad s priadkovcom a jeho 14 vajíčkami, aby si aj neznalý problému vedel urobiť obraz, čo zberom samíc spôsobuje. Máte úplnú pravdu, s ochranou biotopov máme na Slovensku značné potiaže, ale napokon nie veľmi odlišné od tých, aké trápia i vás v Česku. Týka sa to vo veľkej miere i chránených území. Príčiny tu nebudem pitvať, bolo by to nad rámec týchto riadkov. Myslím, že som sa k tomu už dostatočne vajadril vo viacerých mojich článkoch.
Pokiaľ ide o vzácnosť či nevzácnosť hmyzu, jednak každý zainteresovaný vie, že to môžu byť relatívne a zavádzajúce pojmy. Je vôbec možné definovať niečo také ako „rozumný zber“, o ktorom sa zmieňujete? A za akým účelom vlastne, entofilatelie?A za ďalšie, snáď nechcete naivne tvrdiť, že keď sa väčšina entomologického národa dostane po motýľa, chrobáka alebo pavúka, ktorého považujeme za vzácneho, nechá ho veľkodušne žiť. Presný opak je pravdou, budú sa pachtiť ešte po ďalších exemplároch.
Netvrdím, že je to to najlepšie riešenie čo môže byť, ale v súčasnosti platný zákon nám jasne hovorí, že chránené je všetko živé i voľná krajina. Veď napokon nie sme jedinou krajinou, kde takýto zákon platí.Kto teda hocikde bez príslušného povolenia loví hmyz, jasne ho porušuje. Preto sa nedivme a nepohoršujme nad prípadnými sankciami a snažme sa ho rešpektovať. Ľuboš Víťaz

Zdravim Lubosi,
na jednu stranu s Tebou souhlasim, ale s vyhradami. Nemyslim si, ze by ochrana prirody na Slovaci byla v poradku, naopak si myslim, ze je pekne... Mel jsem tu cets byt u rozhovodu meho kolegy, ktery dela v lomach pavouky se zodpovednym pracovnikem MZP ze Slovenska. Tento clovek tvrdil, ze nejlepsi ochrana je konzervace (byla to pul hodinova hadka, jen to shrnuji). Sam velmi dobre vis, jak jdou nektere lokality, treba na Cerove nebo v Krasu, do kytek diky tomu, ze se tam nehospodari... Nebo absudrni zakaz pastvy v Tatrach (nevim, zda je jeste aktualni). To je jedna strana mince. Druha je ta, ze vam budou chybet lidi - proste pri tom, jak dogmaticky je brana OP na Slovensku preci nemuze vzniknout rozumna nova generace lidi, kteri se orientuji v hmyzu. Nebo, asi muze, ale myslim si, ze ne s takovym prehledem. Nerikam, ze u nas to je vyrazne lepsi, sam moc dobre vim, jake diry ma nase legislativa. Proste si myslim, ze zakaz lovit hmyzaky nic neresi a ze je spatne. Nutnejsi je ochranarina loklalit a ta se nedeje - u nas se s tim uz zacalo (10-15 let zpet), udelalo se par prehnatu, ale ted to vypada, ze to k necemu bude. Je to hodne komplexni problem :) Ale jeste jednou pisi, ze si myslim, ze zakaz lovu hmyzaku mimo CHU je ptakovina. V CHU naopak, ale s tim, ze v tom pripade nejde o druhovou ochranu, ale opet o ochranu biotopu a jsme zpet na zacatku... VH

Ľubomír víťaz

21.6.2007 12:01
Ľubomír víťaz

vladimir hula napsal(a):
Zdravim Lubosi,
na jednu stranu s Tebou souhlasim, ale s vyhradami. Nemyslim si, ze by ochrana prirody na Slovaci byla v poradku, naopak si myslim, ze je pekne... Mel jsem tu cets byt u rozhovodu meho kolegy, ktery dela v lomach pavouky se zodpovednym pracovnikem MZP ze Slovenska. Tento clovek tvrdil, ze nejlepsi ochrana je konzervace (byla to pul hodinova hadka, jen to shrnuji). Sam velmi dobre vis, jak jdou nektere lokality, treba na Cerove nebo v Krasu, do kytek diky tomu, ze se tam nehospodari... Nebo absudrni zakaz pastvy v Tatrach (nevim, zda je jeste aktualni). To je jedna strana mince. Druha je ta, ze vam budou chybet lidi - proste pri tom, jak dogmaticky je brana OP na Slovensku preci nemuze vzniknout rozumna nova generace lidi, kteri se orientuji v hmyzu. Nebo, asi muze, ale myslim si, ze ne s takovym prehledem. Nerikam, ze u nas to je vyrazne lepsi, sam moc dobre vim, jake diry ma nase legislativa. Proste si myslim, ze zakaz lovit hmyzaky nic neresi a ze je spatne. Nutnejsi je ochranarina loklalit a ta se nedeje - u nas se s tim uz zacalo (10-15 let zpet), udelalo se par prehnatu, ale ted to vypada, ze to k necemu bude. Je to hodne komplexni problem :) Ale jeste jednou pisi, ze si myslim, ze zakaz lovu hmyzaku mimo CHU je ptakovina. V CHU naopak, ale s tim, ze v tom pripade nejde o druhovou ochranu, ale opet o ochranu biotopu a jsme zpet na zacatku... VH

Ahoj Vláďo. Nikdy som netvrdil a ani netvrdím, že je to všetko OK. Samotná ochrana prírody dnes postupne priznáva, že bez výskumu a nových údajov nedokáže riadne plniť svoje poslanie. Myslím, že poznáš podmienky u nás a vieš, že došlo k uvoľneniu atmosféfy a k badatelnému posunu k lepšiemu. Sú rozbehnuté, resp. sa rozbiehajú rôzne výskumy a mapovania a postupne sa daria i dohody na managemente lokalít. Nepopieram, tiež nás stojí hodne energie výchova novej generácie našich nasledovníkov. Proti serióznej práci nič nenamietam. Ale nejaké zbierkárčenie? Skús mi vysvetliť, čo to má spoločné s ochranou hmyzu? Nie si sám za to, aby sa dnes preferovali iné možnosti dokladovania výskytu? Ale uváž, o čom píšeš ďalej v prípade voľnej krajiny. To ma teda udivuješ. To akože vo voľnej nechránenej krajine nežije nič zaujímavé a vzácne a môže sa len tak drancovať? Tak v mžiku ma napadá. Vieš napríklad, že väčšina našich najlepších lokalít Coenonympha hero leží vo voľnej nechránenej krajine? Ak by sa jednalo o vaše populácie, to by si nad tým pokojne mávol rukou, veď je to nechránená krajina, nech sa ľudia napakujú? Sám dobre vieš aký je problém metapopulácií a veľmi dobre si si vedomý i toho, že samotné izolované populácie v CHÚ majú dosť mizerné šance na prežitie. Obaja vieme, aký vývoj a spád to má u vás. Vážme si preto aj voľnú krajinu. Ten problém je skutočne veľmi zložitý. Nenesieme ľahké bremeno. Ahoj Ľuboš.

cislo.5

21.6.2007 17:16
cislo.5

Ľubomír víťaz napsal(a):
Ahoj Vláďo. Nikdy som netvrdil a ani netvrdím, že je to všetko OK. Samotná ochrana prírody dnes postupne priznáva, že bez výskumu a nových údajov nedokáže riadne plniť svoje poslanie. Myslím, že poznáš podmienky u nás a vieš, že došlo k uvoľneniu atmosféfy a k badatelnému posunu k lepšiemu. Sú rozbehnuté, resp. sa rozbiehajú rôzne výskumy a mapovania a postupne sa daria i dohody na managemente lokalít. Nepopieram, tiež nás stojí hodne energie výchova novej generácie našich nasledovníkov. Proti serióznej práci nič nenamietam. Ale nejaké zbierkárčenie? Skús mi vysvetliť, čo to má spoločné s ochranou hmyzu? Nie si sám za to, aby sa dnes preferovali iné možnosti dokladovania výskytu? Ale uváž, o čom píšeš ďalej v prípade voľnej krajiny. To ma teda udivuješ. To akože vo voľnej nechránenej krajine nežije nič zaujímavé a vzácne a môže sa len tak drancovať? Tak v mžiku ma napadá. Vieš napríklad, že väčšina našich najlepších lokalít Coenonympha hero leží vo voľnej nechránenej krajine? Ak by sa jednalo o vaše populácie, to by si nad tým pokojne mávol rukou, veď je to nechránená krajina, nech sa ľudia napakujú? Sám dobre vieš aký je problém metapopulácií a veľmi dobre si si vedomý i toho, že samotné izolované populácie v CHÚ majú dosť mizerné šance na prežitie. Obaja vieme, aký vývoj a spád to má u vás. Vážme si preto aj voľnú krajinu. Ten problém je skutočne veľmi zložitý. Nenesieme ľahké bremeno. Ahoj Ľuboš.

Přiznávám,že nejsem odborníkem,který by s vámi mohl polemizovat.Přesto mě v této diskusi v souvislosti s celoplošným zákazem lovu hmyzu na Slovensku zaujala slova o výchově nové generace entomologů.Zřejmě všichni z vás začínali jako 10letí "entofilatelisté" a postupně se váš zájem dostal až na vědeckou úroveň.Začínal jsem tak i já,i když u mě zájem přešel záhy k plazům,kterým jsem zůstal věrný.Nevím ovšem,kde by byly mé zájmy dnes,kdyby mě při mých klukovských výpravách za brouky praštil přes prsty první ochranář,kterého bych potkal.Těžko říct.
Předpokládám,že zadavatel prvotního dotazu bude také ..náctiletý kluk,plný nadšení do přírody a ne plundrující překupník.Ten dobře ví kdy a kam má zajet a rozhodně by se tady na nic neptal.Jak je to tedy s dětmi "entomology" na Slovensku?Musí se povinně sdružovat v organizovaných kroužcích OP?

21.6.2007 18:02

cislo.5 napsal(a):
Přiznávám,že nejsem odborníkem,který by s vámi mohl polemizovat.Přesto mě v této diskusi v souvislosti s celoplošným zákazem lovu hmyzu na Slovensku zaujala slova o výchově nové generace entomologů.Zřejmě všichni z vás začínali jako 10letí "entofilatelisté" a postupně se váš zájem dostal až na vědeckou úroveň.Začínal jsem tak i já,i když u mě zájem přešel záhy k plazům,kterým jsem zůstal věrný.Nevím ovšem,kde by byly mé zájmy dnes,kdyby mě při mých klukovských výpravách za brouky praštil přes prsty první ochranář,kterého bych potkal.Těžko říct.
Předpokládám,že zadavatel prvotního dotazu bude také ..náctiletý kluk,plný nadšení do přírody a ne plundrující překupník.Ten dobře ví kdy a kam má zajet a rozhodně by se tady na nic neptal.Jak je to tedy s dětmi "entomology" na Slovensku?Musí se povinně sdružovat v organizovaných kroužcích OP?

Plne souhlasim s Cislo 5 a myslim si, ze soucasny zakaz loveni na Slovensku povede dale jen k tomu, ze bude min a min lidi se zajmem o motejly ci hmyzaky obecne. Je plundorvani a plundrovani - tvuj priklad hero je mi jasne, u nas mohu argumentovat treba E. aurinia - 90 % loklait je stale bez legislativni ochrany. Paradoxem je, ze i pres to, ze jsou lokality na netu, tak jsme potkali motylare jen dvakrat a jen jednu populaci ohrozili (byla velmi spatna z hlediska mng., takze dostala jen ranu z milosti). Nelibi se mi to, ale co s takovou populaci? Myslim si, ze chranit jednotlive kusy hmyzu je blbost a vede to jen k radikalizaci nazoru. Ja sam samosebou take zacal sbiranim a stale "sbiram", kdyz potkam neco zajimaveho. Diky sbirani se daji delat takove veci, jako morfologicke fylogeneze a pod., kde jinde take sehnat matros, ze? Predstav si situaci, kdy shanis material mejch oblibenejch Pyrgusu? Bohuzel, i sberatele, kteri berou desitky kusu maji sve misto na svete. Dobry priklad je prof. Povolny - za sveho zivota lovil opravdu velka kvanta motylu a vse daval dal -> muzea, odbornici na jednotlive skupiny. Nebyt jeho, tak o spouste druhu nic nevime. Kdyz umrel, tak jeho sbirka skoncila v muzeu a je nedocenitelna. Opacny priklad je treba MK z Kyjova - lovi, lokality taji, ale pise spravne lokalitaky a ma velke serie - az umre, tak pevne doufam, ze se k tomu dostaneme. Pri tom, ze nejaky cas delam s kolegy populacni studie tak cim dal tim vic prichazim na to, ze ochrana jedincu je k nicemu, protoze pokud populace nevydrzi napodr 5 killeru (lovcu na kseft), tak je s ni stejnak amen. Jak pises, primarne je nutne delat neco s lokalitami, ale tam to bude obdobny prusvih, jak v samotnem pohledu na OP - bude se muset kacet a to hodne, jestli chceme, aby nam prezila cela rada druhu, ktere uz chranime. Ja sam jsem spis pro to, aby se nechranili jedinci, ale aby se chranili biotopy s tim, ze samosebou musi byt vyhlaskovy seznam druhu - tak, aby se pod jejich ochranu dala schovat ochrana biotopu (umbrella species).

Jsem moc rad, ze to u nas neni s tou ochranarinou tak prisne, protoze vidim, kolik mladych decek zacina a od zacatku neco dela (viz mapovani). POkud by meli zakazano sahnout byt jen na belaska zelneho, tak se na to s takovou vervou nevrhnou...

A dalsi vec je to, kolik v realu je tech dranceru. Ja sam se v motylarine pohybuji jen 15 let, ale za tuhle dobu jsem potkal vsehovsudy max. 10 kseftaru s tim, ze s pulkou se dalo mluvit. Ted treba resim damona - zrovna jeho populace (i diky ochranarum) jsouv prcicich a pokud si na nekdo pojede, tak osobne, koho potkam, tak mu dam prez hubu a bude. Ale jednak tak nejak pocitam s tim, ze s tou krajinou, kterou mame asi stejnak pujde do kytek a druhak doufam v to, ze vsechny kusy budou stejne mit behem chvile cisilka a to uz motylare nezajima.

Je to velmi komplexni tema, protoze jinka to bude u nekterych druhu brouku (xylofagove), kteri se asi fakt daji behem chvile vyhubit - ale zas, jde o prusvih s lesnim hospodarenim a pokud je neuchranime legislativne (zmenou lesniho hospodareni), tak je stejnak nezachranime...

Uf, doufam, ze na me nezanevres :)
VH

21.6.2007 19:14

vladimir hula napsal(a):
Plne souhlasim s Cislo 5 a myslim si, ze soucasny zakaz loveni na Slovensku povede dale jen k tomu, ze bude min a min lidi se zajmem o motejly ci hmyzaky obecne. Je plundorvani a plundrovani - tvuj priklad hero je mi jasne, u nas mohu argumentovat treba E. aurinia - 90 % loklait je stale bez legislativni ochrany. Paradoxem je, ze i pres to, ze jsou lokality na netu, tak jsme potkali motylare jen dvakrat a jen jednu populaci ohrozili (byla velmi spatna z hlediska mng., takze dostala jen ranu z milosti). Nelibi se mi to, ale co s takovou populaci? Myslim si, ze chranit jednotlive kusy hmyzu je blbost a vede to jen k radikalizaci nazoru. Ja sam samosebou take zacal sbiranim a stale "sbiram", kdyz potkam neco zajimaveho. Diky sbirani se daji delat takove veci, jako morfologicke fylogeneze a pod., kde jinde take sehnat matros, ze? Predstav si situaci, kdy shanis material mejch oblibenejch Pyrgusu? Bohuzel, i sberatele, kteri berou desitky kusu maji sve misto na svete. Dobry priklad je prof. Povolny - za sveho zivota lovil opravdu velka kvanta motylu a vse daval dal -> muzea, odbornici na jednotlive skupiny. Nebyt jeho, tak o spouste druhu nic nevime. Kdyz umrel, tak jeho sbirka skoncila v muzeu a je nedocenitelna. Opacny priklad je treba MK z Kyjova - lovi, lokality taji, ale pise spravne lokalitaky a ma velke serie - az umre, tak pevne doufam, ze se k tomu dostaneme. Pri tom, ze nejaky cas delam s kolegy populacni studie tak cim dal tim vic prichazim na to, ze ochrana jedincu je k nicemu, protoze pokud populace nevydrzi napodr 5 killeru (lovcu na kseft), tak je s ni stejnak amen. Jak pises, primarne je nutne delat neco s lokalitami, ale tam to bude obdobny prusvih, jak v samotnem pohledu na OP - bude se muset kacet a to hodne, jestli chceme, aby nam prezila cela rada druhu, ktere uz chranime. Ja sam jsem spis pro to, aby se nechranili jedinci, ale aby se chranili biotopy s tim, ze samosebou musi byt vyhlaskovy seznam druhu - tak, aby se pod jejich ochranu dala schovat ochrana biotopu (umbrella species).

Jsem moc rad, ze to u nas neni s tou ochranarinou tak prisne, protoze vidim, kolik mladych decek zacina a od zacatku neco dela (viz mapovani). POkud by meli zakazano sahnout byt jen na belaska zelneho, tak se na to s takovou vervou nevrhnou...

A dalsi vec je to, kolik v realu je tech dranceru. Ja sam se v motylarine pohybuji jen 15 let, ale za tuhle dobu jsem potkal vsehovsudy max. 10 kseftaru s tim, ze s pulkou se dalo mluvit. Ted treba resim damona - zrovna jeho populace (i diky ochranarum) jsouv prcicich a pokud si na nekdo pojede, tak osobne, koho potkam, tak mu dam prez hubu a bude. Ale jednak tak nejak pocitam s tim, ze s tou krajinou, kterou mame asi stejnak pujde do kytek a druhak doufam v to, ze vsechny kusy budou stejne mit behem chvile cisilka a to uz motylare nezajima.

Je to velmi komplexni tema, protoze jinka to bude u nekterych druhu brouku (xylofagove), kteri se asi fakt daji behem chvile vyhubit - ale zas, jde o prusvih s lesnim hospodarenim a pokud je neuchranime legislativne (zmenou lesniho hospodareni), tak je stejnak nezachranime...

Uf, doufam, ze na me nezanevres :)
VH

Ahoj. Pane Hula pisete, ze nekdy byva problem pri sberu xylofagnich druhu brouku. Letos jsem objevil docela zajimavou lokalitu druhu Osmoderma eremita v Lednicko-Valtickem arealu. Je to druh, ktery mam velmi rad a zajima me jeho zivotni cyklus a pres veskerou snahu se mi ho az doposud podarilo nalezt pouze na Bezdezu (jedno imago skoro az u hradu v nadm. vysce okolo 600 m). To posledni co bych chtel je likvidovat jejich populaci nebo je lovit pro obchod. Chci se vas zeptat, zda odchyt cca deseti imag na lokalite, ve ktere je snad nekolik stovek dutin, predstavuje nejake riziko pro tento druh? Diky

21.6.2007 19:49

nemi napsal(a):
Ahoj. Pane Hula pisete, ze nekdy byva problem pri sberu xylofagnich druhu brouku. Letos jsem objevil docela zajimavou lokalitu druhu Osmoderma eremita v Lednicko-Valtickem arealu. Je to druh, ktery mam velmi rad a zajima me jeho zivotni cyklus a pres veskerou snahu se mi ho az doposud podarilo nalezt pouze na Bezdezu (jedno imago skoro az u hradu v nadm. vysce okolo 600 m). To posledni co bych chtel je likvidovat jejich populaci nebo je lovit pro obchod. Chci se vas zeptat, zda odchyt cca deseti imag na lokalite, ve ktere je snad nekolik stovek dutin, predstavuje nejake riziko pro tento druh? Diky

No, tady narazite zrovna na moc zajimavy problem. Nejdrive se zeptam, proc zrovna deseti? :) Ja lovim nejakej patek a malokdy si vezmu vice nez pet kusu. Co se tyce Osmoderm tam u tech je zrovna potiz v tom, ze jsou aktivne likvidovany jejich dutiny. Butto neznalymi ochranari - zazdivani a podobne nesmysly, a nebo v ramci ozdraveni porostu (odtezeni).

Kdyz se vratim k pachnikum, tak s nimi je ta potiz, ze jich malokdy najdete 10 dospelejch dohromady, nejacasteji dve az tri (to je ma zkusenost). Jak pisi, nejlepsi je si vzit dve a priste treba dalsi a nebo je brat z ruznych lokalit. Z faunistickeho hlediska je cennejsi, kdyz je material z vice fleku, ale treba na zpracovani molekularou se hodi, kdyz je vic kusu z mista.

Jeste, ciste hypoteticky :) Kde jsou stovky dutin? Ja o takovem miste bohuzel nevim. Ani ve Vami zminenem Lednicko-Valtickem arealu jich neni tolik, i kdyz zrovna tam se donedavna Osmodermam darilo. Ted je otazka, jak se tam bude situace vyvijet (mysleno predevsim na Soutoku). To je potiz naseho lesniho hospodareni, ale o tom bych radeji psat nemel :) No, ale i tak, myslim si, ze jednak nebudete mit stesti, ze jich najdete deset a kdyz, tak byt vami, vezmu fakt do peti kusu. Urcite se v trouchu moc nehrabat a vse vratit co mozna do puvodniho stavu.

VH

Ľubomír víťaz

22.6.2007 12:28
Ľubomír víťaz

vladimir hula napsal(a):
No, tady narazite zrovna na moc zajimavy problem. Nejdrive se zeptam, proc zrovna deseti? :) Ja lovim nejakej patek a malokdy si vezmu vice nez pet kusu. Co se tyce Osmoderm tam u tech je zrovna potiz v tom, ze jsou aktivne likvidovany jejich dutiny. Butto neznalymi ochranari - zazdivani a podobne nesmysly, a nebo v ramci ozdraveni porostu (odtezeni).

Kdyz se vratim k pachnikum, tak s nimi je ta potiz, ze jich malokdy najdete 10 dospelejch dohromady, nejacasteji dve az tri (to je ma zkusenost). Jak pisi, nejlepsi je si vzit dve a priste treba dalsi a nebo je brat z ruznych lokalit. Z faunistickeho hlediska je cennejsi, kdyz je material z vice fleku, ale treba na zpracovani molekularou se hodi, kdyz je vic kusu z mista.

Jeste, ciste hypoteticky :) Kde jsou stovky dutin? Ja o takovem miste bohuzel nevim. Ani ve Vami zminenem Lednicko-Valtickem arealu jich neni tolik, i kdyz zrovna tam se donedavna Osmodermam darilo. Ted je otazka, jak se tam bude situace vyvijet (mysleno predevsim na Soutoku). To je potiz naseho lesniho hospodareni, ale o tom bych radeji psat nemel :) No, ale i tak, myslim si, ze jednak nebudete mit stesti, ze jich najdete deset a kdyz, tak byt vami, vezmu fakt do peti kusu. Urcite se v trouchu moc nehrabat a vse vratit co mozna do puvodniho stavu.

VH

Dobrý deň priatelia. Tkaže na otázku kolegovi, ktorý sa pýta na našu nástupnícku generáciu bezstavovčiarov odpovedám toľko. Nemyslel som tým iba na -nástročnych. Nič nebeží nejako organiziovane. Stojí to zatiaľ v podstate na jednotlivcoch. Ja osobne sa skôr snažím trpezlivo vysvetľovat a zapojit do práce s hmyzom najmä pracovníkov správ chranených území. Logicky, zvlášť strážcovia sú hodne v teréne a je treba aby co najlepšie spoznali aj problematiku bezstavovcov a tiež si v teréne vedeli vhodne usmerniť ľudí spolupracujúcich na výskumoch, údržbe lokalít, účastníkov letných táborov pri kosení, krovinorezovaní .... Netvrdím, že táto forma spolupráce beží už naplno všade a vždy a všade je k nej i plná ochota a podpora, ale sľubne sa nadalej rozvíja a už prináša veľmi pozitívne výsledky. Pár dni nazad som to mal možnosť priamo v teréne sprevádzať a demonštrovať to i niekolkym kolegom z Čiech, čo ocenili. Tá generácia našich malých špuntov je fakt problém. Viem ako som začínal ja a chápem genézu, ako z niekoho vyrastie entomológ. Nie je však možné riešiť na teraz tento problém tým spôsobom, že povieme kašlite všetci na predpisy. To je anarchia. Už sa opakujem, ale aj keď nám súčasný stav plne nevyhovuje, snažme sa o jeho rešpektovanie.
Vláďo, neviem, prečo by som mal na teba zanevrieť. Tvoj názor plne rešpektujem a je to celkom v pohode. Len absolutne opäť nechápem tvoje myšlienky a riadky, keď z tvojej pozície napíšeš, že ak populácia nevydrží nájazd pár dobrákov, tak je s ňou stejne amen. Prečo sa potom tak veľmi interesujete a snažíte o záchranu žltáčika Colias myrmidone, čo ako vieme, stojí obrovské úsilie i dosť peňazí, keď v rámci známych populácií v Bílích Karpatech bolo všeho všudy napriek intenzívnemu monitoringu pozorovaných pár posledných imág, ktoré spočítaš na prstoch jednej ruky? Vidí sa mi radikálne zlomiť nad takýmto druhom palicu a vopred ho pochovať. Určite stojí za to a je našou povinnosťou zabojovať a aspoň sa pokúsiť o jeho záchranu i keď je ten stav natoľko kritický a nie sme si vôbec celkom istí úspechom. Ľuboš Víťaz

22.6.2007 15:50

Ľubomír víťaz napsal(a):
Dobrý deň priatelia. Tkaže na otázku kolegovi, ktorý sa pýta na našu nástupnícku generáciu bezstavovčiarov odpovedám toľko. Nemyslel som tým iba na -nástročnych. Nič nebeží nejako organiziovane. Stojí to zatiaľ v podstate na jednotlivcoch. Ja osobne sa skôr snažím trpezlivo vysvetľovat a zapojit do práce s hmyzom najmä pracovníkov správ chranených území. Logicky, zvlášť strážcovia sú hodne v teréne a je treba aby co najlepšie spoznali aj problematiku bezstavovcov a tiež si v teréne vedeli vhodne usmerniť ľudí spolupracujúcich na výskumoch, údržbe lokalít, účastníkov letných táborov pri kosení, krovinorezovaní .... Netvrdím, že táto forma spolupráce beží už naplno všade a vždy a všade je k nej i plná ochota a podpora, ale sľubne sa nadalej rozvíja a už prináša veľmi pozitívne výsledky. Pár dni nazad som to mal možnosť priamo v teréne sprevádzať a demonštrovať to i niekolkym kolegom z Čiech, čo ocenili. Tá generácia našich malých špuntov je fakt problém. Viem ako som začínal ja a chápem genézu, ako z niekoho vyrastie entomológ. Nie je však možné riešiť na teraz tento problém tým spôsobom, že povieme kašlite všetci na predpisy. To je anarchia. Už sa opakujem, ale aj keď nám súčasný stav plne nevyhovuje, snažme sa o jeho rešpektovanie.
Vláďo, neviem, prečo by som mal na teba zanevrieť. Tvoj názor plne rešpektujem a je to celkom v pohode. Len absolutne opäť nechápem tvoje myšlienky a riadky, keď z tvojej pozície napíšeš, že ak populácia nevydrží nájazd pár dobrákov, tak je s ňou stejne amen. Prečo sa potom tak veľmi interesujete a snažíte o záchranu žltáčika Colias myrmidone, čo ako vieme, stojí obrovské úsilie i dosť peňazí, keď v rámci známych populácií v Bílích Karpatech bolo všeho všudy napriek intenzívnemu monitoringu pozorovaných pár posledných imág, ktoré spočítaš na prstoch jednej ruky? Vidí sa mi radikálne zlomiť nad takýmto druhom palicu a vopred ho pochovať. Určite stojí za to a je našou povinnosťou zabojovať a aspoň sa pokúsiť o jeho záchranu i keď je ten stav natoľko kritický a nie sme si vôbec celkom istí úspechom. Ľuboš Víťaz

Dobrý den já si myslím,že se musí chránit celý ten biotop kde se dyný druh vyskytuje. Když si např. chytím 2 roháče tak tý přírodě neuškodím tolik jako ten kdo příde a vykácí půlku lesa kde se vyvýjejí vajíčka, larvy a dospělci. To samé když si chytím 2 otakárky fenyklový a pak někdo poseká louku/pole kde jsou vajíčka i housenky a tím pádem vše vyhubí, no a nebo stačí jen když tu louku/pole postříká nějakým pesticidem a všechn4o tam pochcípá. Tak nnevim asi budud radši fotit:)

22.6.2007 16:01

Ľubomír víťaz napsal(a):
Dobrý deň priatelia. Tkaže na otázku kolegovi, ktorý sa pýta na našu nástupnícku generáciu bezstavovčiarov odpovedám toľko. Nemyslel som tým iba na -nástročnych. Nič nebeží nejako organiziovane. Stojí to zatiaľ v podstate na jednotlivcoch. Ja osobne sa skôr snažím trpezlivo vysvetľovat a zapojit do práce s hmyzom najmä pracovníkov správ chranených území. Logicky, zvlášť strážcovia sú hodne v teréne a je treba aby co najlepšie spoznali aj problematiku bezstavovcov a tiež si v teréne vedeli vhodne usmerniť ľudí spolupracujúcich na výskumoch, údržbe lokalít, účastníkov letných táborov pri kosení, krovinorezovaní .... Netvrdím, že táto forma spolupráce beží už naplno všade a vždy a všade je k nej i plná ochota a podpora, ale sľubne sa nadalej rozvíja a už prináša veľmi pozitívne výsledky. Pár dni nazad som to mal možnosť priamo v teréne sprevádzať a demonštrovať to i niekolkym kolegom z Čiech, čo ocenili. Tá generácia našich malých špuntov je fakt problém. Viem ako som začínal ja a chápem genézu, ako z niekoho vyrastie entomológ. Nie je však možné riešiť na teraz tento problém tým spôsobom, že povieme kašlite všetci na predpisy. To je anarchia. Už sa opakujem, ale aj keď nám súčasný stav plne nevyhovuje, snažme sa o jeho rešpektovanie.
Vláďo, neviem, prečo by som mal na teba zanevrieť. Tvoj názor plne rešpektujem a je to celkom v pohode. Len absolutne opäť nechápem tvoje myšlienky a riadky, keď z tvojej pozície napíšeš, že ak populácia nevydrží nájazd pár dobrákov, tak je s ňou stejne amen. Prečo sa potom tak veľmi interesujete a snažíte o záchranu žltáčika Colias myrmidone, čo ako vieme, stojí obrovské úsilie i dosť peňazí, keď v rámci známych populácií v Bílích Karpatech bolo všeho všudy napriek intenzívnemu monitoringu pozorovaných pár posledných imág, ktoré spočítaš na prstoch jednej ruky? Vidí sa mi radikálne zlomiť nad takýmto druhom palicu a vopred ho pochovať. Určite stojí za to a je našou povinnosťou zabojovať a aspoň sa pokúsiť o jeho záchranu i keď je ten stav natoľko kritický a nie sme si vôbec celkom istí úspechom. Ľuboš Víťaz

Jen přihodím jednu mojí spíše smutnou než úsměvnou historku s jedním ochranářem přírody:Jistě zná každý ony tři-čtyři duby v Břeclavském parku,kousek u ledního stadionu.Když jsem tam před drahnou dobou sbíral na zemi u jednoho z dubů torza C.cerdo,vyběhl na mě odkudsi z křoví(v naleštěném ochranářském stejnokroji) a že prej co tam dělám a atˇ pokračuju dál.Řekl jsem mu po pravdě,co tam dělám a pak on řekl pro mě zcela nepochopitelnou věc a to,že strom je silně napaden kůrovcem,při tom ukázal na krovky Cerambyxe,a bude v nejbližší době pokácen.Když jsem mu řekl,že je to tesařík Cerambyx cerdo a že patří mezi chráněný druhy,tak jen zamítavě zavrtěl hlavou,a že je to kůrovec a bude se kácet...V rozhovoru s mým otcem z něj vypadlo,že bude kandidovat do městského zastupitelstva..Neházím všechny ochranáře do stejnýho pytle,ale vyběhnout na mě podobný ho**do,který mě bude poučovat,že sbírám velmi vzácné a zákonem přísně chráněné "bystrůšky" např.Carabus glabratus,tak nevím nevím,jak bych zareagoval...

Lukáš

23.6.2007 02:21

ddt napsal(a):
Jen přihodím jednu mojí spíše smutnou než úsměvnou historku s jedním ochranářem přírody:Jistě zná každý ony tři-čtyři duby v Břeclavském parku,kousek u ledního stadionu.Když jsem tam před drahnou dobou sbíral na zemi u jednoho z dubů torza C.cerdo,vyběhl na mě odkudsi z křoví(v naleštěném ochranářském stejnokroji) a že prej co tam dělám a atˇ pokračuju dál.Řekl jsem mu po pravdě,co tam dělám a pak on řekl pro mě zcela nepochopitelnou věc a to,že strom je silně napaden kůrovcem,při tom ukázal na krovky Cerambyxe,a bude v nejbližší době pokácen.Když jsem mu řekl,že je to tesařík Cerambyx cerdo a že patří mezi chráněný druhy,tak jen zamítavě zavrtěl hlavou,a že je to kůrovec a bude se kácet...V rozhovoru s mým otcem z něj vypadlo,že bude kandidovat do městského zastupitelstva..Neházím všechny ochranáře do stejnýho pytle,ale vyběhnout na mě podobný ho**do,který mě bude poučovat,že sbírám velmi vzácné a zákonem přísně chráněné "bystrůšky" např.Carabus glabratus,tak nevím nevím,jak bych zareagoval...

Lukáš

Ahoj. Jestli lzes.... tak si me neprej

23.6.2007 18:46

Ľubomír víťaz napsal(a):
Dobrý deň priatelia. Tkaže na otázku kolegovi, ktorý sa pýta na našu nástupnícku generáciu bezstavovčiarov odpovedám toľko. Nemyslel som tým iba na -nástročnych. Nič nebeží nejako organiziovane. Stojí to zatiaľ v podstate na jednotlivcoch. Ja osobne sa skôr snažím trpezlivo vysvetľovat a zapojit do práce s hmyzom najmä pracovníkov správ chranených území. Logicky, zvlášť strážcovia sú hodne v teréne a je treba aby co najlepšie spoznali aj problematiku bezstavovcov a tiež si v teréne vedeli vhodne usmerniť ľudí spolupracujúcich na výskumoch, údržbe lokalít, účastníkov letných táborov pri kosení, krovinorezovaní .... Netvrdím, že táto forma spolupráce beží už naplno všade a vždy a všade je k nej i plná ochota a podpora, ale sľubne sa nadalej rozvíja a už prináša veľmi pozitívne výsledky. Pár dni nazad som to mal možnosť priamo v teréne sprevádzať a demonštrovať to i niekolkym kolegom z Čiech, čo ocenili. Tá generácia našich malých špuntov je fakt problém. Viem ako som začínal ja a chápem genézu, ako z niekoho vyrastie entomológ. Nie je však možné riešiť na teraz tento problém tým spôsobom, že povieme kašlite všetci na predpisy. To je anarchia. Už sa opakujem, ale aj keď nám súčasný stav plne nevyhovuje, snažme sa o jeho rešpektovanie.
Vláďo, neviem, prečo by som mal na teba zanevrieť. Tvoj názor plne rešpektujem a je to celkom v pohode. Len absolutne opäť nechápem tvoje myšlienky a riadky, keď z tvojej pozície napíšeš, že ak populácia nevydrží nájazd pár dobrákov, tak je s ňou stejne amen. Prečo sa potom tak veľmi interesujete a snažíte o záchranu žltáčika Colias myrmidone, čo ako vieme, stojí obrovské úsilie i dosť peňazí, keď v rámci známych populácií v Bílích Karpatech bolo všeho všudy napriek intenzívnemu monitoringu pozorovaných pár posledných imág, ktoré spočítaš na prstoch jednej ruky? Vidí sa mi radikálne zlomiť nad takýmto druhom palicu a vopred ho pochovať. Určite stojí za to a je našou povinnosťou zabojovať a aspoň sa pokúsiť o jeho záchranu i keď je ten stav natoľko kritický a nie sme si vôbec celkom istí úspechom. Ľuboš Víťaz

Zdravim, byl jsem v terenu. IMHO zde resime nekolik veci dohromady. Nejdriv k te ochrane populaci a jak jsem to myslel. Jsem vcelku skeptik, ze myrmidone v CR zachranime. V podstate ihned po zminene navsteve jsem s dotcenymi mluvil a resili jsme, jak to bude vypadat u nas. Sam asi vis, ze nejvetsi prusvih jsou AgroEnvi dotace a koseni, a pokud tohle nezmenime, tak s motejlem nic nenadelame, i kdyby jsme se na hlavu staveli. V soucasne chvili to vidim tak, ze jedna dve samice, ktere k nam doletnou od vas nic nezpravi, kdyz nebudou mit dlouhodobe perspektivu preziti. Takze kdyz je ulovi sberatel, tak v tom nevidim problem (ja bych si je nevzal). S damonem mame sanci, protoze tam takovejhle pru... neni a nevic yachranit ho bz melo bzt raletivne snadne i bez volne krajiny (i kdyz jen docsne, samozrejme). V zadnem pripade nejsem pro nejake drancovani lokalit, ale co mam zkusenost, tak se temer nedeje a kdyz ano, tak se mu da zabranit rozumnou strazni sluzbou. V tomhle smeru to maji velice vypracovene v UK - lovit se smi, ale neco je lovit zakazano a lokality jsou pod prisnym dohledem -> kdo se o neco pokusi, tak jde za katr a nebo dostane brutalni pokutu. Proste dle meho, zakaz niceho neresi a jen prizpiva k tomu, ze lidi nezajima, co maji za humny... Stim sberatelstvim je to tak, ze nedko to bere jako znamky, jiny jako material na vedu. Uplne osobni dotaz - jak jsi zacal ty? Vsichni moji kolegove, co je tak u nas znam zacinali s normalnim sbiranim a ze zahranici vsichni taxonomove take (ekologive ne, to je jina sorta lidi). Jak pisi vyse, nad myrmidone lamu hul, ale chranit se ho budu snazit stejnak, prootze je to skvely destnikovy druh a pokusem o jeho zachranu muzeme pomoct dalsim druhum.

Ta vychova spuntu dle meho dost souvisi s tim zakazem - kazdej kluk, ktery zacne z hmyzama je bude chtit najit a ULOVIT. To zene vsechny ty maly duse k tomu, aby s tim zacly. Pokud to maji zakazano a hrozi jim problemy ve skole a pod., tak se tech zvirat proste netknou a nebo zacnou delat tropy...

Ochranari jsou strasne zvlastni sorta lidi. Tereni, strazci, jsou velmi ruznorodi a poatkal jsem mezi nimi dost divne lidi (fajn, ale i pekne idioty) a co se tyce AOPK, tak tam je to ztracene, protoze casto leva nevi co dela prava (tech par co znam jsou opet fajn lidi). Zatim nejhorsi zkusenost mam z jenoho nejmenovaneho kraje na jihu nase krasne zeme.

VH

Přidejte reakci

Přidat smajlík