Bratislavsky krátkozobý letún, v opozičnom zrkadle kritika z poza hraníc.
Problematika bratislavského krátkozobého letúna a jeho existencia nedáva niektorým ľuďom dobre spávať a stále vyťahujú nové obrazce ako tieto holúbky sprevodiť zo sveta.
Používa sa k tomu mnoho odborných článkov a osobných stretnutí na výstavných podujatiach. Ako negatívne ovplyvniť ľudí majúcich lásku k týmto miniatúrnym letúnom, chovaných v starej Bratislave.
Nebolo to inak ani v novoročnom čísle časopisu Chovatel 1/2017, z pera ing. Chrastila, ktorý už po mnohokrát jednostranne, účelovo a cielene pracuje na ich vymazaní. Argumentom, aby dodal váhu, zozbieral niekoľko vyjadrení autorov z odbornej literatúry od dôb Rakúsko – Uhorska, až po socialistických ľudí, ktorí z politických dôvodov vytvárali obraz, akože predtým nič nebolo, len zaostalé Slovensko.
Prirodzene už sa nedala spochybniť existencia: „ Pressburger kurzschablige tümmler, club založený v roku 1928. Rovnako aj „Pressburger purcel tauben club“ z roku 1939. Pre nezainteresovaných len pripomíname, čo je v názve napísané: „ Bratislavský krátkozobý letún, klub“, to znamená, že tieto holúbky existovali a boli chované už v dobách založenia tohto klubu v Bratislave.
Z politických dôvodov reprezentovali čistokrvné plemeno, ktorému vytvárali umelé prekážky, kruhy, s právom rozhodovacím. Starí Prešpuráci poznali tieto zákulisné ťahy a nemienili sa prosiť do Prahy.
Pozorný čitateľ iste si zrovná všetky tieto diskusie a vyjadrenia a príde nato, že veci sa v rovnakej miere opakujú z dávnejšej minulosti a súčasnosti. Z našej strany ide o obnovu tradícii a z druhej o potieranie týchto skutočností. Nevedno prečo, stále do toho vŕtajú ľudia z poza našich hraníc, vôbec im neprislúcha sa k tomu vyjadrovať a ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku.
Pokiaľ však tým nesledujú určité ciele, podporiť myslenie chovateľov, ktorí necítia potrebu obnovy národných plemien. Ostatne to vidieť ako sa k problematike stavia klub krátkozobých letún, Sk alebo postoj organizátorov NV Nitra 2016 k nepovoleniu vystaviť ukážkovú kolekciu v samostatnej voliére týchto holúbkov. V neposlednom rade aj odmietnutie perokresby ideálnej hlavy „Bratislaváka“ v posledných dňoch od bývalého funkcionára zväzu. Známeho ako dobrého kresliča plemien holubov v odbornom časopise. Nie je to náhodou z titulu zahraničných článkov alebo slovenskej malosti, k večným komplexom a ustráchanosti?
K samotnému článku je potrebné sa vyjadriť koncepčne, zodpovedá k jeho zámeru. Nič ale nie je horšie, ak sa k nemu priloží fotografia kríženca, akože viedenského krátkozobého letúna. Niečo medzi viedenským a pražským krátkozobým letúnom, to je jeho správne miesto. To je bežná prax u tohto autora, posudzovateľa holubov, že takýmto spôsobom si znehodnotí článok.
Ako má skutočne vyzerať viedeňák, prípadne a pražák je tu ukážka. Vychádzajúca z požiadaviek IKC a oficiálneho spracovateľa štandardov a perokresieb v EE pána Frindela. Tak láskavo to rešpektujte aj v stovežatej Prahe.
Veselé Vianočné sviatky... –pk-.
Krajči, Krajči jak by řekl Chocholoušek a stále kvoká a stále kvoká.Kolik těch Bratislavských krátkozobých letůnov už létá nad Prešpurkem tak nám něco ukaž ze svého choévu a ne jen fotky co jsou stáhnuté od jiných chovatelů, jako třeba ta toho sedlatého holuba to že má když už klopený zobák tak to asi nebude uplně košer ne?
eddie
napsal(a):
Krajči, Krajči jak by řekl Chocholoušek a stále kvoká a stále kvoká.Kolik těch Bratislavských krátkozobých letůnov už létá nad Prešpurkem tak nám něco ukaž ze svého choévu a ne jen fotky co jsou stáhnuté od jiných chovatelů, jako třeba ta toho sedlatého holuba to že má když už klopený zobák tak to asi nebude uplně košer ne?
Pokiaľ si dobre pamätám pri vašich holuboch v Brne je množstvo s rovno nasadenými zobákmi a tieto vystavujete ako pražáky... Ten modro a červeno sedlaté sú moje holuby s rovno nasadeným zobákom... mali by ste viac študovať, aké sú rozdiely pri týchto holuboch. Pokiaľ by vás zaujímalo, mám v rezerve hodne fotiek bratislavákov, nie sú moje, reprezentujú ten náš podarený klub /Sk/ kde sú vystavené raz ako pražáky a po druhé ako viedeňáky.. Všetko na spôsob, jedna pani povedala..
1372006
napsal(a):
Pokiaľ si dobre pamätám pri vašich holuboch v Brne je množstvo s rovno nasadenými zobákmi a tieto vystavujete ako pražáky... Ten modro a červeno sedlaté sú moje holuby s rovno nasadeným zobákom... mali by ste viac študovať, aké sú rozdiely pri týchto holuboch. Pokiaľ by vás zaujímalo, mám v rezerve hodne fotiek bratislavákov, nie sú moje, reprezentujú ten náš podarený klub /Sk/ kde sú vystavené raz ako pražáky a po druhé ako viedeňáky.. Všetko na spôsob, jedna pani povedala..
Teď jste na to přesně přišel.Dobře tedy my v Brně a okolí totiž jsme vyšlechtili Brněnského krátkozobého rejdiče po uvaze z klubu Pražských rejdičů a jejich kritiky že vystavujeme holuby s Brněnskými hlavami jsme si řekli proč ne a Brňák byl na světě!Centrum chovu těchto holubů je ve starých Brněnských čtvrtích Obřany, Líšeň, dříve Komín.Brňák se vyskytuje pouze a výhradně v sedlaté kresbě.A teď už vážně apríl je až v dubnu a sci-fi se přesunulo do Bratislavy...
Láska k holubom je zrejme daná od prírody, do vienka už po narodení dieťaťa a pretrváva takmer celý život, až do skonu človeka. Každý, kto tejto zábave holduje, dennodenne sa teší návšteve svojho holubníka, s radostným pohľadom na svojich miláčikov..
Tento životný štýl si spestrujeme čítaním odborných časopisov a takto sa vzdelávame. Do tohto koloritu správ a informácii, či už internetových alebo z tlačených médií sa niekedy dostanú príspevky, ktoré nemožno akceptovať. Rovno v čísle 1/2017 časopisu Chovatel o krátkozobých holuboch. Po prečítaní prvých riadkov je zrejmý zámer, nabúrať historické súvislosti a poškodiť druhú stanu.
Obzvlášť, ak to píše autor, ktorý si v rámci holubiarskej filozofie vo svojej rubrike, občas „ pichne“ napríklad do nemeckých plemien alebo posledne do pôvodných holúbkov starej Bratislavy. Pritom hlavne Nemcom by sme mali byť povďačný, že v oboch krajinách vôbec niečo máme.
Keď sa znova vraciame k príspevku o bratislavskom krátkozobom letúnovi, tak len preto, aby sme vyvrátili tvrdenia o požičiavaní fotografii cudzích holubov.
Môžeme predložiť desiatky typických bratislavákov, ktoré nemajú nič spoločného s pražákmi alebo viedeňákmi. Stále ich vzhliadnete na našich špeciálnych alebo národných výstavách, ale pod inou značkou.
Otázne je, do akej miery ovládajú túto problematiku samotní posudzovatelia. Pokiaľ ale pisateľ v spomenutom článku nedokážete rozpoznať tieto rozdiely, tak potom potrebné je zapochybovať, aké má preferencie.
Pre menej zdatných holubiarov, prinášame porovnateľné štúdie, perokresby krátkozobých plemien holubov v strednej Európy. Nič lepšieho momentálne nemôžeme poskytnúť, pretože u nás neexistuje osoba s kresliacim talentom, primeraným fundamentalizmom a snahou zviditeľniť národné holubiarstvo.
Rovnako aj klub /Sk/ a jeho vedenie, bez slovenského cítenia, pomôcť dobrej veci. A tých niekoľko nadšencov, tam združených, snáď aj s pozitívnym myslením nevybočia z radu, tak ako je to v tej básni o Slovákoch...
Na záver len poznámka k citátu...každý o tom hovorí, ale nikto to nevidel. No pokiaľ sa cez čierne okuliare budete pozerať na veci, tak iste nie pán ing. Chrastil. -pk-.
Uživatel s deaktivovaným účtem

A ten rozdíl mezi vídeňským a bratislavským je prosím jaký?
Uživatel s deaktivovaným účtem

Dobrý den,
já bych se chtěl jenom zeptat, jak je to s otevřenými zády a štítky u "bratislaváka". Na perokresbách ideálu z jednoho staršího příspěvku př. Krajčiho nejsou ani v sebemenším náznaku a v tomto vlákně je má každý holub s výjímkou modrého a šimla. Může někdo fundovaný odpovědět bez vnášení ještě větších zmatků do typologie krátkozobých plemen? Díky J.S.
Nikdo neví? Řekl jsem si, že už se do nekonečných (bohužel čistě teoretických) debat o regionálních formách našeho krátkozobého vůbec nebudu zapojovat, ale nedá mi to. V archívu mám fotografii dobové malby Oldřicha Svobody, kde je několik krátkozobých rejdičů na bratislavské střeše. Malba dokumentuje naprostou typovou roztříštěnost v té době tam chovaných rejdičů. A tomu, že akademický malíř a chovatel pražských rejdičů O. Svoboda neznal stěžejní rozdíly mezi pražským, vídeňským a budapešťským rejdičem, snad nemůže věřit ani př. Krajči...
Na teoretické debaty o možném novodobém slovenském plemeni bratislavský krátkozobý rejdič nezbývá, než konstatovat, že pověstná holubice dr. Strossmayera se nadnesla přes řeku Moravu někam na Slovensko. Otázkou je, proč tam nezůstala a stále znovu se dere ke slovu u nás, ačkoliv naši mnozí holubáři, viz naposledy dr. Chrastil v časopise Chovatel, dali jasně najevo, co si o počínání MVDr. Krajčího myslí. A já s nimi bezmezně souhlasím.
Určitou útěchou je, že pro tvorbu nového pseudoplemene využil autor perokresbu vídeňského rejdiče, kterou se ani nesnažil nijak upravit. Horší již je, jak na svých kresbách a ve svém výkladu przní našeho pražského rejdiče krátkozobého. Přitom nedá ani tolik práce, abychom zjistili, že dříve vydával za bratislavské krátkozobé rejdiče přestárlé pražské krátkozobé a nyní prezentuje na fotkách v tomto vlákně výše, zas a opět pražské rejdiče jako bratislavské krátkozobé. Myslím si, že pro slovenské holubářství je tato činnost dehonestující a jsem rád, že i zde na Fauně máme čitatele, kteří si dovedou udělat jasno a nebojí se vyjádřit nad činnosti MVDr. Krajčího svůj nesouhlas. Díky za odvahu přátelé.
Písať o plemenách holubov z pohľadu histórie nie je až tak jednoduché. Niektoré podklady sú často roztrúsené medzi chovateľmi a i napriek mimoriadnemu významu, nedokážu ich vhodnou formou zverejniť. Pritom aj v starých knihách je všeličo napísané. Niečo je možné akceptovať, iné nie, to je vec názoru, každého z nás.
Rovnako, ako súčasná, polemika o krátkozobých holuboch. Vznikla úplne jednoducho, na základe neobaleného príspevku na téma bratislavský krátkozobý letún. Reakcia nasledovala, to sa dalo čakať a nikto nevie, aký vývoj bude nasledovať.
V podstate je prospešná na iFaune, v rýchlejšej výmene názorov a informovanosti chovateľov. Ostatne, ako by mohla v oboch odborných časopisoch pokračovať, to by trvalo celú večnosť.
V príspevkoch bolo všetko povedané aj s vyjadreniami ľudí, s neutrálnym alebo negatívnym komentárom. Obzvlášť ma zaujali tie dva posledné, ktoré nevybočujú z rétoriky útočenia. Chcel by som reagovať na ich autorov.
Pán Suda, odkiaľ ste prišli k názoru, že zakrúžkované tri plemena sú identické s vašim komentárom. Hlavne to posledné, ktoré označujete ako budapeštianske, nie je to skôr bratislavské?
Svobodov obraz pokiaľ sa nemýlim bol namaľovaný pred Druhov svetovou vojnou v dobe, keď budapeštianske krátkozobé ešte neexistovali. Vznikli 50. – 60. rokoch 20. Storočia a na ich vyšľachtení sa podieľal Dr. Szeczényi. Tak tu nepoužívajte argumenty nepravdivé a zavádzajúce.
Pán Veselý, nemožno ani uveriť tvrdeniu, že vzniklo na základe odbornosti. Podľa vyjadrenia, podporujete existenciu pražákov so sklopeným, polovičným a rovno nasadeným zobákom. To neexistuje pri žiadnom krátkozobom plemene, okrem toho chovaného v Prahe.
Snáď si ani neuvedomujete, že týmto atakujete viedenské krátkozobé letúny a nielen tie...Reakcie už boli od chovateľov v nemecky hovoriacich krajinách. Rozdielnosť v tomto náhľade už dávnejšie pochopili od vás západní susedia a pod ich vplyvom aj odborníci v EE prispôsobili telesné tvary pražáka v štandarde tak, aby nezasahoval do podobných plemien. Či sa vám to bude páčiť alebo nie na medzinárodných výstavách nebudete môcť vystavovať krížence trojrozmerných tvarov...
Pekný deň.. pf 2017 -pk-
Písať o plemenách holubov z pohľadu histórie nie je až tak jednoduché. Niektoré podklady sú často roztrúsené medzi chovateľmi a i napriek mimoriadnemu významu, nedokážu ich vhodnou formou zverejniť. Pritom aj v starých knihách je všeličo napísané. Niečo je možné akceptovať, iné nie, to je vec názoru, každého z nás.
Rovnako, ako súčasná, polemika o krátkozobých holuboch. Vznikla úplne jednoducho, na základe neobaleného príspevku na téma bratislavský krátkozobý letún. Reakcia nasledovala, to sa dalo čakať a nikto nevie, aký vývoj bude nasledovať.
V podstate je prospešná na iFaune, v rýchlejšej výmene názorov a informovanosti chovateľov. Ostatne, ako by mohla v oboch odborných časopisoch pokračovať, to by trvalo celú večnosť.
V príspevkoch bolo všetko povedané aj s vyjadreniami ľudí, s neutrálnym alebo negatívnym komentárom. Obzvlášť ma zaujali tie dva posledné, ktoré nevybočujú z rétoriky útočenia. Chcel by som reagovať na ich autorov.
Pán Suda, odkiaľ ste prišli k názoru, že zakrúžkované tri plemena sú identické s vašim komentárom. Hlavne to posledné, ktoré označujete ako budapeštianske, nie je to skôr bratislavské?
Svobodov obraz pokiaľ sa nemýlim bol namaľovaný pred Druhov svetovou vojnou v dobe, keď budapeštianske krátkozobé ešte neexistovali. Vznikli 50. – 60. rokoch 20. Storočia a na ich vyšľachtení sa podieľal Dr. Szeczényi. Tak tu nepoužívajte argumenty nepravdivé a zavádzajúce.
Pán Veselý, nemožno ani uveriť tvrdeniu, že vzniklo na základe odbornosti. Podľa vyjadrenia, podporujete existenciu pražákov so sklopeným, polovičným a rovno nasadeným zobákom. To neexistuje pri žiadnom krátkozobom plemene, okrem toho chovaného v Prahe.
Snáď si ani neuvedomujete, že týmto atakujete viedenské krátkozobé letúny a nielen tie...Reakcie už boli od chovateľov v nemecky hovoriacich krajinách. Rozdielnosť v tomto náhľade už dávnejšie pochopili od vás západní susedia a pod ich vplyvom aj odborníci v EE prispôsobili telesné tvary pražáka v štandarde tak, aby nezasahoval do podobných plemien. Či sa vám to bude páčiť alebo nie na medzinárodných výstavách nebudete môcť vystavovať krížence trojrozmerných tvarov...
Pekný deň.. pf 2017 -pk-.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Je pravda ze sem se nikdy nijak zvlast o kratkozobe plemena nezajimal ale z pozice pozorovatele Vam p.Krajci muzu rict ze podle perokreseb ktere zde uvadite(prazaka uz resit nebudu jelikoz ta posledni perokresba neodpovida hlave prazaka vubec v nicem to musite uznat sam) tak ani jeden holub na fotce kde jsou uvadeni jako bratislavaci nesplnuje pozadavky vasich perokreseb uz jen ztoho duvodu ze uvadite ze bratislavak ma zobak nasazeny rovne kdezto vsichni holubi na fotkach maji zoby klopene!?!tudiz nevim kde se stala chyba.
Příteli Krajči,
škoda, že každou reakci na vaše teorie okamžitě berete jako útočnou. Že to nepřísluší komentovat nikomu jinému, než slovenským holubářům, je již úplně mimo. Silně totiž odrazujete případné zájemce o chov uznaných, nádherných krátkozobých plemen, kteří se již i tak potýkají s nedostatečnou chovatelskou základnou. A to se mi již, jako holubáři, který se v rámci svých možností dlouhodobě snaží o propagaci a popularitu PRK opravdu týká.
Když se naprosto věcně zeptám na otázku otevřených zad a štítků u „bratislavského krátkozobého rejdiče“, odpovědi se pochopitelně nedočkám. Jak bych také mohl. Jednou je dle různě posbíraných cizých fotek má, jindy nikoliv. A těchto naprosto FATÁLNÍCH nesrovnalostí máte ve svých příspěvcích nespočet. Pro příklad nemusím chodit vůbec daleko.
Ve své knize z roku 1984 (foto č.1), máte perokresby ideálních hlav krátkozobých rejdičů (foto č.2). Pod písmenem „b“ je hlava „bratislavského“ s tak KLOPENÝM zobákem, že by se za to nestyděla polovina populace pražského krátkozobého rejdiče. Pod písmenem „d“ je hlava vídeňského krátkozobého. Je to téměř identická perokresba jako je v tomto čerstvém vlákně (foto č.3). Tady je bohužel prezentována jako typicky „bratislavská“!
Další z vrcholů vaší mystifikace a ztrácení se v množství cizých fotek, jsou fotky č.4 a č.5.
Ve vašem příspěvku z roku 2011 to byl ještě PRAŽSKÝ, a v příspěvku o rok později stejný holub, stejná fotka je již „BRATISLAVSKÝ“! Nedivte se, že to již nepůsobí ani trošku seriózně, a že se od toho distancují mnozí představitelé vašeho holubářství. O zmatku a zcestném pohledu na celou tuto problematiku u nezasvěcených návštěvníků tohoto fóra ani nemluvě. V tomto vidím největší poškozování uznaných krátkozobých plemen rejdičů. Často se mi zdá, že za každou cenu hledáte ideální podobu toho vašeho „bájného jednorožce“, bohužel i za cenu vlastního zesměšnění. To snad opravdu nemáte zapotřebí. Mnou uvedené příklady vašeho tápání jsou toho jasným důkazem. Ostatně vše podstatné je výstižně řečeno v článku Dr. Chrastila, díky němuž se opět dostalo toto téma do popředí.
Ještě si neodpustím jednu věc. Pokud vám, jak píšete ve vlákně o CV Nitra, neumožnili prezentovat tuto formu krátkozobého rejdiče tam, proč tuto připravenou kolekci neprezentujete formou konečně vlastních fotografií zde? Píšete, že jste měl připraveno 8 kusů, to je již slušná skupina na posouzení vyrovnanosti plemenných znaků. Myslím, že nejsem zdaleka jediný, kdo by je chtěl vidět. Budu se těšit na konečně věcný příspěvek.
Na závěr mi dovolte i přes tyto naše neshody popřát Vám mnoho štěstí a zdraví do roku 2017. Toto samozřejmě přeji i všem ostatním návštěvníkům tohoto fóra. S pozdravem Jirka Suda, Rokycany.
1372006
napsal(a):
Chyba nie je nikde, smerodajné je v akej polohe je os ústneho ráštepu. To určuje nastavenie zobáka. Inak klobúk dole, takto si predstavujem bez urážania komentár...
Chyba nie je nikde ? Takto si představuji zase já silné zavádějící komentář...
I když fandím národním plemenům. Vždyť jde určitě o část kulturního dědictví. Nicméně se přikláním k fundovanému vysvětlení od incase. Od zadavatele vlákna jde, podle mne, o jakousi paralelu Hanky a rukopisu Královedvorského, v dobách národního obrození. A to spíše poškozuje, než povznáší...
incas
napsal(a):
Příteli Krajči,
škoda, že každou reakci na vaše teorie okamžitě berete jako útočnou. Že to nepřísluší komentovat nikomu jinému, než slovenským holubářům, je již úplně mimo. Silně totiž odrazujete případné zájemce o chov uznaných, nádherných krátkozobých plemen, kteří se již i tak potýkají s nedostatečnou chovatelskou základnou. A to se mi již, jako holubáři, který se v rámci svých možností dlouhodobě snaží o propagaci a popularitu PRK opravdu týká.
Když se naprosto věcně zeptám na otázku otevřených zad a štítků u „bratislavského krátkozobého rejdiče“, odpovědi se pochopitelně nedočkám. Jak bych také mohl. Jednou je dle různě posbíraných cizých fotek má, jindy nikoliv. A těchto naprosto FATÁLNÍCH nesrovnalostí máte ve svých příspěvcích nespočet. Pro příklad nemusím chodit vůbec daleko.
Ve své knize z roku 1984 (foto č.1), máte perokresby ideálních hlav krátkozobých rejdičů (foto č.2). Pod písmenem „b“ je hlava „bratislavského“ s tak KLOPENÝM zobákem, že by se za to nestyděla polovina populace pražského krátkozobého rejdiče. Pod písmenem „d“ je hlava vídeňského krátkozobého. Je to téměř identická perokresba jako je v tomto čerstvém vlákně (foto č.3). Tady je bohužel prezentována jako typicky „bratislavská“!
Další z vrcholů vaší mystifikace a ztrácení se v množství cizých fotek, jsou fotky č.4 a č.5.
Ve vašem příspěvku z roku 2011 to byl ještě PRAŽSKÝ, a v příspěvku o rok později stejný holub, stejná fotka je již „BRATISLAVSKÝ“! Nedivte se, že to již nepůsobí ani trošku seriózně, a že se od toho distancují mnozí představitelé vašeho holubářství. O zmatku a zcestném pohledu na celou tuto problematiku u nezasvěcených návštěvníků tohoto fóra ani nemluvě. V tomto vidím největší poškozování uznaných krátkozobých plemen rejdičů. Často se mi zdá, že za každou cenu hledáte ideální podobu toho vašeho „bájného jednorožce“, bohužel i za cenu vlastního zesměšnění. To snad opravdu nemáte zapotřebí. Mnou uvedené příklady vašeho tápání jsou toho jasným důkazem. Ostatně vše podstatné je výstižně řečeno v článku Dr. Chrastila, díky němuž se opět dostalo toto téma do popředí.
Ještě si neodpustím jednu věc. Pokud vám, jak píšete ve vlákně o CV Nitra, neumožnili prezentovat tuto formu krátkozobého rejdiče tam, proč tuto připravenou kolekci neprezentujete formou konečně vlastních fotografií zde? Píšete, že jste měl připraveno 8 kusů, to je již slušná skupina na posouzení vyrovnanosti plemenných znaků. Myslím, že nejsem zdaleka jediný, kdo by je chtěl vidět. Budu se těšit na konečně věcný příspěvek.
Na závěr mi dovolte i přes tyto naše neshody popřát Vám mnoho štěstí a zdraví do roku 2017. Toto samozřejmě přeji i všem ostatním návštěvníkům tohoto fóra. S pozdravem Jirka Suda, Rokycany.
Jirko souhlas. Moc vám fandím, děláte nádherné plemeno byť v dnešní době již málo chované. Vaše argumenty pro danou věc jsou bernou mincí. Zatím co víše dané na mě působí jak scifi či až sytcom. Jsem sice chovatelem českých staváků a chebských strak. Ale PRK mi nejsou absolutně cizí. Pro mě velmi líbivý jemný holoubek, který si zaslouží větší zájem u chovatelů. O tom žádná a byl bych nerad kdyby kdokoli tomuto holoubkovi s velkou tradicí jak koli škodil a nedej bože jak se říká. Odrazoval nové potencionální chovatele. Pan Krajči tady vždy začne po nějaké době odpočinku otevírat další vlákno na již zmiňované, ale měl by si hlídat příspěvky které zadává. Dá se říci, že pokaždé ty stejné fotky či perokresby jsou jinak popsané nežli ty dříve zadané na jiném vlákně. No a to jak bylo již zmíněno nepůsobí příliš věrohodně. Přál bych našim kolegům jejich národní skvost, o tom žádná. Ale vydávat PRK za Bratislavského krátkozobého rejdiče? To už je příliš. Zdravím do Rokycan a přeji krásný a úspěšný nový rok 2017, plný zdraví, štěstí a spousty krásných PRK. Bohouš Potůček.
poty76
napsal(a):
Jeden modý sedlatý z CV Lysá nad Labem.
Zdravím do Mašťova,
také přeji mnoho štěstí, zdraví a chovatelských úspěchů v chovu dalšího klenotu českého holubářství, českého staváka. A v neposlední řadě mnoho nádherných záběrů holubů. Je na nich vidět cit a smysl pro detail. Zachytit neklidného holuba v perfektním zootechnickém postoji, kdy vyniknou všechny přednosti není vůbec jednoduché a je to obrovská zkouška trpělivosti. Dřív jsem jí také míval, dnes už to tak slavné není. Ale vaše fotky jsou fakt perfektní a na určitě nejdelší vlákno na Ifauně se pravidelně chodím kochat... S pozdravem Jirka Suda.
Vážení přátelé,
věřte, že mi tyto neustálé spory ani v nejmenším netěší. Naopak si říkám, že v dnešní době je škoda každého holubáře, který v našem hobby na něco, nebo na někoho kvůli malicherné rozepři zanevře. Snažím se vždy domluvit s každým a najít s ním společnou řeč. Samozřejmě ne vždy to jde.
Ale neustále se opakující vlákna o regionální bratislavské formě krátkozobého rejdiče, který nikdy nebyl uznán za samostatné plemeno, už mi skutečně nebaví. Zvláště, když jeho JEDINÝ propagátor př. Krajči, není schopen věcně a seriózně argumentovat. Podle materiálů, které nám tady již léta předkládá, byl krátkozobý rejdič chovaný v Bratislavě vždy pouze jakýsi mezityp mezi pražským a vídeňským krátkozobým rejdičem s jasně nevyhraněnými rozdíly. A je pochopitelné, že takto různorodá populace (viz. Obraz O. Svobody) za samostatné plemeno s vlastním standardem ani uznána být nemohla. Je naprosto jasné, že vzhledem k velmi podobným plemenným znakům pražských a vídeňských rejdičů, tam moc prostoru k vytvoření svébytného plemene „někde mezi“, nemohlo nikdy být. A pokud k sjednocení znaků nedošlo nikdy v minulosti při velkém množství chovatelů, nemá cenu s tím ztrácet čas v dnešní době. Dnes, kdy rapidně ubývají chovatelé i celosvětově rozšířených plemen s mnohaletou tradicí, je to zbytečné dvojnásob.
Nikdy bych si nedovolil upírat starým bratislavským holubářům lásku ke krátkozobému rejdiči a znevažovat jejich práci a snahu o vlastní plemeno. Nezapojoval bych se do těchto „zbytečných“ diskuzí, nebýt neustálého napadání mého chovu a chovů mých přátel a známých od p. Krajčiho. Podle něho máme všichni křížence a všichni vypadají jako „bratislavský typ“. Jak se má začínající chovatel, nebo zájemce o chov pražských krátkozobých rejdičů vyznat ve všech těchto vláknech, zvláště když p. Krajči tvdí pokaždé něco jiného. Právě toto mi s ohledem na další rozvoj chovu pražských krátkozobých rejdičů připadá škodlivé. Nezákonné stahování cizích fotografíí a jejich další šíření s nesmyslnými popiskami raději pominu. Pokud se od někoho objeví v diskuzi věcný a konfrontující příspěvek, je většinou poslední ve vláknu a p. Krajči již nereaguje. Všichni si musí počkat nějaký ten měsíc na záchvat vlastenectví a založení vlákna dalšího.
Jsem velmi potěšen, že drtivé většině čtenářů Ifauny je již tato kauza dostatečně známá a nikdo to moc vážně nebere (viz. příspěvky Bohouše Potůčka, Martina Szczotky, Saši Veselého, Edy Andrly a dalších rozumných). A noví návštěvníci diskuzního fóra neznalí věci se snad mystifikovat také nedají.
Ale doufám, že se již tentokrát dočkáme skutečně vlastních fotografíí p. Krajčiho. Jak píše o CV Nitra, že stačilo zavolat a „bratislaváci“ byli vystaveni, musí jich mít doma minimálně těch slibovaných osm kusů ! O tom, že tam bude plejáda různě klopených zobáků a jiných znaků našich krátkozobých plemen ani v nejmenším nepochybuji, ale přesto jsem velice zvědavý, co tentokrát bude za tuto formu vydávat a jaký bude aktuálně „standard“. Pokud se ani tentokrát nedočkáme, doporučuji všem na toto téma již nereagovat.
Závěrem bych chtěl všechny pozvat na speciální přehlídku pražských krátkozobých rejdičů do Libčic nad Vltavou. Přehlídka se koná 4. února 2017 a pro veřejnost bude otevřena od osmé hodiny ranní, do dvanácté hodiny polední. Současně bude na prostranství před výstavní halou probíhat velký trh holubů všech plemen. Všichni jste srdečně zváni, přijeďte podpořit naše snažení o popularitu tohoto klenotu našeho holubářství. Pokud máte na holubníku nějaké přebytky, neváhejte je vzít s sebou. S chovatelským pozdravem Jirka Suda.
Písanie je dar múdrosti, kde každý rozumný človek alebo chovateľ vie zmyselne vyjadriť svoje myšlienkové pochody. Bez nich sa dejiny nezaobídu a čo je raz napísané bude pretrvávať na veky. Možná, že niekedy viem o holuboch viac, ako iní, hlavne pokiaľ sa týka histórie niektorých našich národných plemien.
Pokiaľ som na tomto vlákne podrobne spracoval jedno plemeno, tak len preto aby sa vrylo do pamäti našim nasledovníkom.
Nemožno si nevšimnúť pri tom všetkom, aký meter sa tu používa a protichodne hodnotí problematika v oboch našich krajinách pri plemenách holubov. Keď tu spomínam, tak skutočne myslím na meranie v centimetroch, na to používaným nástrojom – meradlom.
Keď tu jeden pán, zrejme chovateľ stavákov sa rozhorčoval nad celou tu vedenou polemikou. Tak mu hodno pripomenúť, len v dĺžke nôh v centimetroch, ak nie v milimetroch je rozdiel medzi nemeckým a českým stavákom. Ostatné hodnoty sú totožné alebo vymyslené. Ak to sa považuje za definíciu samostatného plemena, tak potom ako na tom je bratislavský krátkozobý letún.
Niekedy sa zdá, že tu niekto vidí smietku, ale brvno nevidí vo vlastných očiach, že pán Jiží Suda. V konšpirácii ste špecialista a jednička. Veď už konečne, keď tak všetko viete, napíšte aj knihu o našich bratislavákoch. Vedzte ale...
Bratislavský krátkozobý letún bolo samostatné plemeno v dávnej minulosti a má ochrannú známku a pečať originality od roku 1928. Môžete alebo nemusíte to rešpektovať, vôbec na tom nezáleží...
Nakoľko staré príslovie hovorí: I keď vlci vijú, karavána ide ďalej a sa nezastaví... –pk-.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Dobrý den,
Tak mu hodno pripomenúť, len v dĺžke nôh v centimetroch, ak nie v milimetroch je rozdiel medzi nemeckým a českým stavákom. Ostatné hodnoty sú totožné alebo vymyslené.
Toto již skutečně nemyslíte vážně že ne?
M.N.
A teď ještě panovi Krajčímu sem dám nějaké fotky které si může stáhnout a vesele je prezentovat jako Bratislavského krátkozobého letůna oni sou to totiž ti co jak tvrdí v Brně vystavujeme jako Pražské a přitom jsou Brněnské a skoro i Bratislavské
incas
napsal(a):
Zdravím do Mašťova,
také přeji mnoho štěstí, zdraví a chovatelských úspěchů v chovu dalšího klenotu českého holubářství, českého staváka. A v neposlední řadě mnoho nádherných záběrů holubů. Je na nich vidět cit a smysl pro detail. Zachytit neklidného holuba v perfektním zootechnickém postoji, kdy vyniknou všechny přednosti není vůbec jednoduché a je to obrovská zkouška trpělivosti. Dřív jsem jí také míval, dnes už to tak slavné není. Ale vaše fotky jsou fakt perfektní a na určitě nejdelší vlákno na Ifauně se pravidelně chodím kochat... S pozdravem Jirka Suda.
Zdravím. ti modří sedlatí jsou ukázkoví.smekám.na nich je vidět skutečný um covatele.
Krásný nový rok, přátelé,
čtu, čtu a nestačím se divit.Jiří, chtěl jsem napsat někomu něco moudrého ale na to nemám. Na tomto diskusním vlákně mě těší jediná věc, že se dnes již píše rok 2017, a ne rok 1969 a že se bavíme jenom o holubech.
Ještě že Severokorejci nemají problém že vypadají stejně jako Jihokorejci, to by byl jiný šrumec.
a teď vážně - hodně štěstí a zdraví do nového roku, Toša.
Krásný nový rok, přátelé,
čtu, čtu a nestačím se divit.Jiří, chtěl jsem napsat někomu něco moudrého ale na to nemám. Na tomto diskusním vlákně mě těší jediná věc, že se dnes již píše rok 2017, a ne rok 1969 a že se bavíme jenom o holubech.
Ještě že Severokorejci nemají problém že vypadají stejně jako Jihokorejci, to by byl jiný šrumec.
a teď vážně - hodně štěstí a zdraví do nového roku, Toša.
Pane Krajči, ten pán, který je zřejmě chovatel staváků, má svojí tvorbu a pouze ČESKOU! Na kterou je patřičně hrdý, stejně tak na všechna holubí plemena. Samozřejmě, že nejvíce česká – národní. Ten pán narozdíl od vás nežije v rovině teorie a koná. Ten pán nemusí ztahovat obrázky a vydávat je za „své“ s přepsáním názvu plemene a ještě prznit náš český klenot kterým PRK bezesporu je. Ten pán nemusí psát, že jedna baba povídala. Nikdo vám neupírá existenci Bratislavského krátkozobého rejdiče jak ste zde zmínil, pochopil. Tak se tady neohánějte ochrannou známkou z roku 1928..! Tu vám též nikdo nebere a ani nechce!
My se tady bavíme o „drzosti“ s kterou tady poukazujete na fotografiích PRK a vydáváte je nesprávně za Bratislavské krátkozobé rejdiče. Pravděpodobně fotky nejsou ani vaše? Kdyby existoval, určitě by byl přínosem holubí říše. Ale jednu radu pro vás mám. Pokud je vlastníte, nebo je vás víc, tak si zažádejte nebo vyvolejte uznávací řízení. Nic vás to stát nebude a prosím, nepoukazujte nato, jestli posuzovatele ovládají problematiku plemene. Ten pán, asi chovatel staváků se totiž také přímo podílel na uznání plemene chebská straka. Které bylo do dvou let hotové díky 3 – 4 zarputilým a díky uznávací komici z řad ÚOKCHH. Po různých diskusích z hlavním tahounem a zástupcem ÚOKCHH, splnění výstavních podmínek jsme došli do zdárného konce. Samozřejmě že nám také pomohl i kamarád který nám udělal banner se standartem plemene a jeho diskusí.
Vstřícných bylo více a splnili nám svým způsobem sen, který si žili i jiní chovatelé tohoto plemene. Spousta jich už není mezi námi. Jen prosím, každému nevštěpujte do hlavy, že je to Bratislavský krátkozobý rejdič a pokud vám to nevyjde, šlechtěte dál a zkuste to zase za nějaký čas. Pan Suda se tady nepresentuje jako jednička a ni jako odborník na „vašeho“ BKR, to jste vysledoval kde? Ale hájí tady čest našeho plemene PRK. Položil vám otázku o otevřených zádech a štítech u „Bratislaváka“, s tím, že na perokresbách ideálu z jednoho staršího příspěvku (vašeho) nejsou ani v sebemenším náznaku a v tomto vlákně je má každý holub s vyjímkou modrého a šimla. Proč jste na to doposud neodpověděl, když jste tak velký odborník z vámi načtených knih historie a poznáte každé plemeno.
Vaše citace:
Môžeme predložiť desiatky typických bratislavákov, ktoré nemajú nič spoločného s pražákmi alebo viedeňákmi. Stále ich vzhliadnete na našich špeciálnych alebo národných výstavách, ale pod inou značkou.
Otázne je, do akej miery ovládajú túto problematiku samotní posudzovatelia. Pokiaľ ale pisateľ v spomenutom článku nedokážete rozpoznať tieto rozdiely, tak potom potrebné je zapochybovať, aké má preferencie.
Jak mám této citaci rozumnět? Vy už je vlastně máte, ale oni jsou posuzováni chybně? Pod jiným názvem? Úsměvné, opravdu úsměvné. Tak je předložte. Prosím o osvětu ať se zase dozvím – e něco nového. Jak píši, zažádejte o uznávací řízení za účelem zařazení do EE vzorníku. Předneste rozdílné aspoň 3 znaky, kterými se bude lišit BKR od PRK. Zde už by nešlo o nové plemeno ale jeho zregenerování, nebo se pletu? Když už papírově existuje od roku 1928, pravěpodobně má i svůj standart a o to, to bude rychlejší. Myslím, že by to bylo určitě přínosné, minimálně aspoň pro vás. Zdraví vás nějaký pán, zřejmně chovatel staváků. Bohouš P.
Věřím, že tohle je nadobro poslední příspěvek do této bezpředmětné diskuse.
Tímto jste mě také velmi pobavil. Děkuji, smích léčí
Tak mu hodno pripomenúť, len v dĺžke nôh v centimetroch, ak nie v milimetroch je rozdiel medzi nemeckým a českým stavákom. Ostatné hodnoty sú totožné alebo vymyslené.
História slovenského holubiarstva v písanom slove je zahalená do rúška tajomstva. Vo všeobecnosti jednak preto, že neexistovali takmer žiadne jazykové slovenské školy a pokiaľ sa našli osobnosti odborne na úrovni, písali cudzojazyčne.
Nemožno nespomenúť v tejto triáde nestora slovenského holubiarstva Kolomana Slimáka, výnimočného človeka, zakladateľa kroniky prvého plemena slovenského hrvoliaka. Kto len trocha ovláda niečo z týchto pamätí, akú strastiplnú cestu musel podstúpiť pri presadzovaní tohto plemena. Nevzdával sa a prekonal všetky prekážky nastrčené určitými kruhmi, až sa dočkal svojho životného cieľa, uznania samostatného plemena - slovenského hrvoliaka.
Bratislavský krátkozobý letún podľa všetkého musí podstúpiť tiež všetky takéto príkoria, pokiaľ sa podarí uzákoniť za samostatné plemeno. Nie ale v spolupráci s klubom ako partnerom, ktorý neuznáva princíp solidarity.
Niektorým ľuďom v tom zoskupení, nedáva dobre spávať a: „ krochajú – kvíkajú“, ako tomu zabrániť. Pretože len oni majú pravdu a pokiaľ má holub krátky zobák, tak jedine ide o pražáka. Akoby iné krátkozobé plemená neexistovali.
Snáď do toho protirečenia zlepšilo náladu vyjadrenie jedného bratislavského chovateľa. Jednak preto, že doplnil niektoré staré údaje o nové, čo dáva do iného zorného spektra bratislavské krátkozobé letúny. Autor tohto príspevku píše akože dosť kostrbato a nie so všetkým sa dá súhlasiť... Predsa však tieto údaje je nutné zakomponovať do zrozumiteľnej reči a historického súkolia našich dejín. Tak pekne po poriadku.
Rakúsko – Uhorská monarchia bolo spoločenstvom viacerých národov, v ktorom žilo aj veľa holubiarov. Keď píšeme o množstve, tak len preto, že dakedy bol iný vzťah k týmto živým bytostiam, ako je v súčasnosti.
Krátkozobé holúbky boli vždy doménou mestského obyvateľstva. Na tieto územia boli dovezené osmanskými dobyvateľmi a za kolísku svojho vzniku je považované Podunajsko. Základ robili malé turecké berberské indiániky, ktoré sa krížili s domácimi plemenami. Z nich, v mestách Viedeň – Bratislava – Budapešť si vyšľachtili svoje plemená.
V Rakúsku takto vznikol prvý spolok, založený v roku 1897 vo Viedni. Nasledoval: I. Pressburger Tümmler Kurzentauben club v roku 1904 v Bratislave. Pražský klub bol založený v roku 1913! A to by si mali jeho činovníci zapamätať. Pretože choré myslenie majú tí, ktorí spochybňujú tieto skutočnosti.
Bratislavský klub z politických dôvodov bol zrušený. Komuže tak záležalo na tomto akte, miešať ešte aj holuby do týchto frašiek... Obnovený bol až v roku 1928, ale s pozmeneným názvom: Pressburger kurtzschnablige tümmer club. Spomenutý klub: Pressburger purcel tauben club, z roku 1939 s týmito súvislosťami nemá nič spoločné. Tam sa združovali chovatelia iných plemien..
Potrebné je ešte pripomenúť, že na tomto vlákne sú fotografie holubov z národných a klubových výstav, ktoré nikdy neprekročili hranice Slovenska. Sú to typické bratislavské holúbky. Dokedy ale budú len v teoretickej rovine! To je ale v kompetencii OHK SZCH aby aj niečo prospešné urobili v tejto veci. Časy sa zmenili, chýbajú intelektuáli, profesori Feriánc a Gabzdil, to boli iné kapacity. –pk-
.
Táto perokresba hovorí za všetko, mala by visieť na tabule každého klubu krátkozobkárov..Teraz môžete zadávať plusky a mínusky, nič na tom aj tak nezmeníte.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Pane Krajci nic proti Vam nemam ani proti Bratislavakum ale porad nam tady jen podsouvate vase ci jine domenky bez jakychkoli viditelnych ci hmatatelnych dukazu...perokresbu kterou tady davate sme vsichni videli uz nejmene tisickrat ale jeste sme porad nevideli vami prezentovaneho Bratislavaka jelikoz jednou to je typicky Prazak a na jinem vlakne ta sama fotka je typicky Bratislavak!?takze jak?
Nevedno aký rozdiel je v jazykovom vyjadrovaní medzi češtinou - slovenčinou, v každom prípade pozorne čítajte a prezerajte na tomto vlákne... Priložili sme fotografie aj s písomným označením, už nevedno ako to lepšie dokumentovať. Bratislaváci v počte 8 kusov v rade za sebou zo dňa 29.12.2016 sú typický zástupcovia nášho plemena. Tak ja už skutočne neviem v akom svete žijete, buď krátkozobým a ich morfológii vôbec nerozumiete alebo naschvál robíte obštrukcie...
Uživatel s deaktivovaným účtem

1372006
napsal(a):
Nevedno aký rozdiel je v jazykovom vyjadrovaní medzi češtinou - slovenčinou, v každom prípade pozorne čítajte a prezerajte na tomto vlákne... Priložili sme fotografie aj s písomným označením, už nevedno ako to lepšie dokumentovať. Bratislaváci v počte 8 kusov v rade za sebou zo dňa 29.12.2016 sú typický zástupcovia nášho plemena. Tak ja už skutočne neviem v akom svete žijete, buď krátkozobým a ich morfológii vôbec nerozumiete alebo naschvál robíte obštrukcie...
P.Krajci slovensky umim vcelku dobre pochazim z hranicni oblasti polska a slovenska tudiz umim cesky, slovensky i polsky to jen tak naokraj...na Vami prilozene fotografie se urcite podivam ale jde mi spi o to ze ste se nam nevyjadril k fotkam ktere Vam zhodnotil pr.Suda kdy jednou uvadite cerneho sedlateho jako prazaka a pak toho sameho holuba uvadite jako bratislavaka? A ano mate pravdu kratkozobym se nevenuji jen stredozobym