Holubiarstvo svojou podstatou je tak rozmanité, že priam nabudzuje myšlienku, koľko vzniklo pekných plemien holubov. Ich šľachteniu sa muselo stáročia venovať veľké množstvo chovateľov, ktorí tejto záľube holdovalo a príkladne sa staralo o svojich zverencov. Bez rozdielu na vierovyznanie, v mnohých národoch sa aj v súčasnosti grupujú nadšenci, s jediným cieľom. Chcú zachovať tieto tradície a nevedia si predstaviť život bez holubov.
Rôznorodosť v zastúpení plemien je rozdielne na kontinentoch. Napríklad v ázijských zemiach prevládajú letúny s rôznymi štýlmi letu a holuby postavové so zvláštnymi s pernatými ozdobami. Náš kontinent je známi s plemenami tvaru a formy.
Medzi tie, s pernatými ozdobami zaraďujeme aj jednu osobitnú skupinu holubov, s charakteristickými zvukovými prejavmi, ktoré vo všeobecnosti voláme ako bublanie. Tieto nezvyčajné tóny sú tak špecifické, že sa úplne odlišujú od tradičného hrkútania holubov. Žiadne iné plemená to nevedia robiť.
Odkiaľ a ako sa táto vloha geneticky zafixovala v nervovej sústave týchto operencov je vec dosial neprebádaná. Jedno je však isté. Pôvod a ich históriu môžeme spájať so vzdialenými moslimskými národmi Malej a Strednej Ázie.
Bucharsky bublák je typickým zástupcom tejto triedy holubov, ktorá nie je až tak početná, ale svojim významom patrí medzi raritné plemená. Nielen čo do vydávania zvláštnych zvukov, ale predovšetkým nádherných pernatých ozdôb, ktoré sú neprekonateľné a u iných plemien takmer neznáme. Nenadarmo sa týmto holubom dáva prívlastok: „ Kráľ bublákov“.
Buchara je staré historické mesto nachádzajúce sa v Uzbekistane. To je miestom ich vzniku. V súčasnosti má približne dvesto osemdesiat tisíc obyvateľov. Pýši sa veľkým množstvom architektonických pamiatok a stavieb, ktoré sú zapísané ako svetové kultúrne dedičstvo. Toľko nádherných mešít, minaretov a vzácnych umeleckých artefaktov len málo kde nájdete. Ostatne z dejinných súvislostí je známe, že bolo súčasťou tzv. Hodvábnej cesty a žilo z obchodu medzi Áziou a Európou.
V minulosti malo veľký strategický význam. Nespočetné množstvo karavan tu zastavovalo kvôli odpočinku a výmenným obchodom získali k ďalšiemu pochodu potrebné potraviny. Prirodzene to malo veľký hospodársky význam, z ktorého mali všetci úžitok.
Najväčší príjem mal tamojší vladár a jeho rodina, ktorý spravoval celý emirát. Chýr o jeho bohatstve, zlatých palácoch a prepychu bol známi v okolitom svete.
Rôzne privilégia sa týkali aj chovateľstva. Aj to prispelo k vzniku týchto holubov. Mohli byť držané len v holubníkoch samotného vládcu emirátu a nikde inde. Ich získanie bolo prakticky takmer nemožné a porušenie nariadenia sa trestalo stratou majetku. Dokonca sa traduje jeden prípad, keď vladár vymenil jeden pár holubov za krásneho arabského plnokrvníka. Takú mali v tých časoch hodnotu.
Bucharsky bublák si doteraz zachoval veľa svojich priorít. Krásny zovňajšok a dokonalé pernaté ozdoby. Postavou je skôr väčší ako ostatné plemená jemu blízke. Hlava je ozdobená výraznou kruhovou čelenkou, ktorá zakrýva takmer celý zobák a oči. V jej zadnej časti je mohutný chochlík, ktorý obopína hlavu a siaha na predok krku. Krk je hrubý a symetricky prechádza do širokého hrudníka. Končí v dobre uzavretom chvoste. Beháky sú operené dlhým silným perím.
Priam dokonalé sú farby. Okrem základných, existuje také množstvo rôznych medzifarieb a kresieb, že ich popis je nenáležito komplikovaný. Svedčí to o niekoľko storočnej histórii plemena.
Nám ostáva ešte pripomenúť na margo týchto vzácnych holubov. Dakedy sa chovali aj u nás. Podľa starých pamätníkov ešte za I. ČSR existovalo niekoľko kvalitných chovov. Väčšinou pochádzali z východných krajín. Ich dovoz sprostredkovali štátni zamestnanci, pracujúci v Podkarpatskej Rusi.
V súčasnosti do akej miery sú zastúpené a kto ich špeciálne chová nie je známe. Na škodu veci, stálo by zato obnoviť tieto tradície a začať odznova s ich chovom...
..moc pěkná prezentace Bucharů..komu jsou buchaři blízcí, může navštívit stránky německého chovatele Kurta Zeindla, kdysi nám je poslal na naše webovky: www.bucharen.net
M.F.