vojta napsal(a):
Zajímalo by mě jestli máte obavy z této nemoci.A popřípadě jak jste na ni připraveny nebo jak např. zabezpečujete svůj chov.Já třeba mám místnost v domě a až to bude v ČR tak hnedka stěhuji všecky papoušky domů.Děkuji za vaše odpovědi

Mnoho chovatelských ůspěchů vám přeje Vojta.

Komisia, ktorá má Slovensko pripraviť na celosvetovú epidémiu nebezpečnej chrípky, sa takmer dva roky neschádzala, povedal v rozhovore pre Pravdu člen tejto komisie, popredný slovenský virológ Fedor Čiampor. Do štátnych zásob sa neobjednali ani potrebné lieky na zdolávanie prípadnej chrípkovej pandémie.
Kedy ste sa zišli naposledy?
Vlani ani raz a tohto roku až začiatkom októbra.
Kto tvorí pandemickú komisiu a kto ju vedie?
Sú v nej zástupcovia prakticky všetkých rezortov a predsedom je hlavný hygienik. Čiže po nedávnom odchode Ivana Rovného z tejto funkcie sme vlastne bez šéfa.
Dodnes nikto oficiálne nepovedal, prečo sa šéfhygienik vzdal svojej funkcie. Súvisí to aj s jeho vedením či skôr nevedením pandemickej komisie?
Neviem, je však zrejmé, že Slovensko oneskorene reagovalo na výzvy Svetovej zdravotníckej organizácie i jej Centra pre kontrolu a prevenciu ochorení v Atlante. Dnes vychádza najavo, že sa do štátnych zásob neobjednali ani potrebné lieky na zdolávanie prípadnej chrípkovej pandémie.
Má Slovensko aspoň svoj protipandemický plán?
Iba nedávno nám ministerstvo zdravotníctva predložilo návrh takéhoto plánu. Zástupca ministerstva síce pre médiá uviedol, že plán existuje dávno, teraz sa vraj iba aktualizuje, členovia komisie by však o tom museli niečo vedieť. Ak protipandemický plán vôbec existoval, tak iba v nejakých hrubých obrysoch.
Čo by takýto plán mal obsahovať?
Napríklad aj predstavu o tom, koľko ľudí bude nasadených v prípade vzniku krízovej situácie a kde budú nasadení. Protipandemické plány iných štátov EÚ počítajú aj s nasadením vojska, ktoré má zabezpečiť obmedzený pohyb obyvateľstva a ďalšie úlohy, aby sa nerozširovala nákaza. Len potom, keď vieme, koľko ľudí nasadíme, možno plánovať aj štátne rezervy liekov - antivirotík.
Ministerstvo zdravotníctva chce nakúpiť tieto lieky pre šesť percent obyvateľstva. Nie je to málo, ak Veľká Británia má zásoby pre 25 percent populácie?
Z druhej strany počúvam, že Dánsko má zásoby týchto liekov len pre dve percentá obyvateľov, ale nič mi to nehovorí. Najprv musíme vedieť, koľko ľudí bude bezprostredne v teréne riešiť krízovú situáciu. Lieky treba zabezpečiť predovšetkým pre nich, oni budú najviac ohrození. Verejnosti treba vysvetliť, že tieto lieky sa nedajú užívať preventívne, ale len v prípade ochorenia.
Všeobecne sa predpokladá, že nebezpečný vírus vtáčej chrípky skôr či neskôr dorazí aj na Slovensko. Sú naše laboratóriá a zdravotnícke zariadenia vybavené na jeho včasné rozpoznanie?
Laboratóriá áno, horšie sú na tom lekári v prvej línii. Vo svete už existujú veľmi rýchle diagnostické súpravy aj pre praktických lekárov, sú však pomerne drahé, na Slovensku ich preto nemáme.
V laboratóriách Virologického ústavu SAV už výskumníci pracujú s izolantmi vírusu vtáčej chrípky. Je medzi nimi aj vírus H5N1, ktorý je schopný nakaziť človeka?
Nie, lebo naše výskumné laboratóriá nie sú zatiaľ na to vybavené, nemajú až taký stupeň ochrany pre prácu so zvlášť nebezpečným biologickým materiálom. Vírus H5N1 sa skúma zatiaľ len v tých svetových laboratóriách, ktoré sú vybavené na výskum eboly alebo pravých kiahní.
Čo sa však stane, keď sa tento typ vírusu vyskytne i na Slovensku?
Potom ho máme, samozrejme, aj v našich laboratóriách, nič iné nám neostane.
V Rumunsku ho už predsa izolovali.
Mimochodom, prvýkrát bol tento typ vírusu u človeka identifikovaný pred ôsmimi rokmi. A odvtedy máme potvrdených len 60 prípadov, keď vtáčie chrípkové vírusy nakazili aj ľudí. Ale nešírili sa medzi nimi.
Čiže nie je dôvod na poplach?
Povedal by som, že nie je dôvod na paniku, treba však byť v strehu. Už len preto, že chrípkové pandémie sa v každom storočí vyskytujú najmenej trikrát, svedčia o tom historické záznamy. A od poslednej uplynulo už takmer tridsať rokov. Tú však v roku 1977 vyvolal vírus, ktorý pravdepodobne unikol z ruských laboratórií. Vo voľnej prírode vznikol pandemický vírus chrípky naposledy v roku 1968. Išlo o takzvanú hongkonskú chrípku, na ktorú zomrelo okolo 350 000 ľudí.
Niektorí odborníci už prirovnávajú najnovší vtáčí vírus k vírusu španielskej chrípky, ktorej v rokoch 1918 - 1920 podľahlo 20 až 40 miliónov ľudí. Čo si o tom myslíte?
Tu by som bol opatrnejší. Americkí vedci sa pokúšajú rekonštruovať vírus španielskej chrípky získavaním jeho častí z telesných pozostatkov ľudí, ktorí na ňu zomreli na Aljaške, kde je večne zamrznutá pôda. Skladaním týchto častí zistili, že vírus mal desať mutácií, kým terajší vtáčí má zatiaľ iba dve. Nevieme však, ako ešte zmutuje a či sa bude môcť šíriť aj medzi ľuďmi. Bez ohľadu na to netreba zabúdať, že od roku 1918 veda a medicína značne pokročili a že ľudstvo sa naučilo zvládať aj veľké epidémie.
Hovorili ste o nevyhnutnosti prijať mimoriadne opatrenia v prípade vzniku chrípkovej pandémie. Čo máte na mysli?
Ak vznikne pandémia, bude sa šíriť kvapôčkovou infekciou, čiže ľudia sa budú infikovať navzájom. Preto bude treba dočasne uzavrieť všetky miesta, kde sa zhromažďujú - školy, divadlá, kiná alebo diskotéky. Obmedzí sa pohyb medzi regiónmi a zrejme aj medzi štátmi. Chrípka má inkubačnú lehotu 24 až 72 hodín, z Grécka sa však na Slovensko dá docestovať za necelé dve hodiny. Aj u nás sa pravdepodobne udomácni zvyk nosiť rúško cez ústa a nos. Áno, je to katastrofický scenár, ale pracujú na ňom vo všetkých štátoch Európskej únie a výhodu budú mať tí, ktorí sa lepšie pripravia a ktorí nebudú šetriť financiami na prípravu preventívnych i protiepidemických opatrení.
Chrípka je veľký biznis pre farmaceutické spoločnosti. Ozývajú sa hlasy, že súčasná hystéria im vyhovuje. Čo vy na to?
Vlani sa objavili správy, že očkovacia látka proti chrípke vyvoláva neurologické príznaky. Výsledkom bola nízka, len 6-percentná zaočkovanosť slovenského obyvateľstva. Teraz prevládli informácie, že je dobre dať sa zaočkovať a máme tu opačný efekt - vakcína sa stáva nedostatkovým tovarom. Samozrejme, že firmy z toho profitujú. V USA majú až 68-percentnú zaočkovanosť. Som za rozumnú osvetu a zlatú strednú cestu. Zle informovaní ľudia ľahšie podliehajú panike.
Vy ste sa už dali zaočkovať?
Áno, samozrejme. Verejnosti treba vysvetliť, že táto vakcína nie je proti vtáčej chrípke, ale znižuje riziko ochorenia aj na túto chrípku. A zároveň znižuje riziko, že vtáčí vírus sa zmieša s ľudským. V dôsledku čoho môže vzniknúť nejaký tretí, veľmi agresívny.
Nie je lepšie počkať na vakcínu proti najnovšiemu pandemickému vírusu?
Príprava takejto vakcíny môže však trvať aj pol roka, pričom nebude stačiť hneď pre všetkých, ktorí ju potrebujú.
V čom je problém?
Ide o veľmi zložitú očkovaciu látku. Pripravuje sa množením vírusu na kuracích zárodkoch. Vírus ich zabíja a dosť ťažko sa množí, čiže výsledok je minimálny. Navyše výrobné zariadenia na produkciu takejto vakcíny si vyžadujú mimoriadne vysoký stupeň ochrany. Skúmajú sa preto možnosti použitia geneticky modifikovaného vírusu.
Vakcínu by mali prednostne dostať rizikové skupiny obyvateľstva. Ktoré?
Aj to je ešte otázne. Napríklad počas španielskej chrípky najviac zomierali 20- až 25-roční jedinci.
Dva typy antivírusových látok získali teraz v širokej verejnosti povesť skoro zázračných liekov. Čo by o nich ľudia mali vedieť?
Že tieto látky sa nevyvíjali proti vírusu H5N1 a že mnohé nové kmene vtáčích vírusov sú na ne už rezistentné. Pre istotu zopakujem, že antivirotiká sa používajú až vtedy, keď človek ochorie a nie preventívne. Ak sa pustia voľne do obehu a začnú sa užívať pri každom prechladnutí či respiračnej chorobe, ktorá sa tak ľahko zamieňa s chrípkou, v čase pandémie už nemusia byť účinné.
Kedy prestane chrípka sužovať ľudstvo? Ešte v tomto storočí?
Podľa mňa zostane problémom asi navždy. Chrípkový vírus má totiž niekoľko nepríjemných vlastností. Keď už má populácia dostatočnú hladinu protilátky a vírus cíti, že je na vymiznutie, tak jednoducho vymení jednu-dve aminokyseliny, prestane reagovať na protilátku a stane sa znovu vírusom schopným spôsobovať ochorenie. Okrem toho dokáže mutovať v rozličných častiach génov, ktoré menia jeho vlastnosti. A do tretice, ochrana organizmu očkovaním proti chrípke je krátkodobá, netrvá dlhšie ako jeden rok. To je zásadný rozdiel v porovnaní s obrnou alebo pravými kiahňami, kde vakcína pôsobí dlhodobo, prakticky celoživotne, vďaka čomu sa tieto ochorenia podarilo vo svete vykynožiť.
Čiže pokiaľ ide o chrípku, čaká virológiu skvelá budúcnosť?
Povedzme to tak, hoci aj v našom virologickom ústave skúmame možnosti, ako pripraviť univerzálnu vakcínu. Takú, ktorú nebude treba každý rok meniť a ktorá zapôsobí aj proti nečakane sa objavujúcim zvieracím vírusom chrípky. Zatiaľ je však chrípková pandémia časovanou bombou, ktorá stále tiká a môže už čoskoro vybuchnúť.
Nezdá sa vám pritom, že príroda hrá s ľudstvom akúsi čudnú hru?
Príroda iba reaguje na činnosť človeka. Čím viac sa usilujeme v nej niečo zlikvidovať, tým viac sa ona snaží tomu zabrániť. A vlastne bojuje o udržanie nejakého druhu pri živote a o určitú rovnováhu.
Máme vôbec šancu uspieť?
Uspieť tu znamená nájsť a udržať si zmysel pre mieru, a to vo všetkom. Napríklad aj v konzume a vo využívaní prírodných zdrojov. Ľudstvo vo veľkom ničí pralesy a dostáva sa do styku so živočíchmi, s ktorými človek nikdy predtým nemal takýto bezprostredný kontakt. Dnes sa už ukazuje, že opičí vírus pravých kiahní by mohol nahradiť ten, ktorý sme v minulosti zlikvidovali. Skrátka, príroda nás upozorňuje, aby sme sa miernili, ináč sa nám to nepríjemne vráti.

Prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc. (63) - popredný slovenský virológ, v minulosti riaditeľ Virologického ústavu SAV, dnes člen predsedníctva Slovenskej akadémie vied a člen pandemickej komisie pri Ministerstve zdravotníctva SR.

PRAVDA - Vladimír Jancura

agaporniss napsal(a):
dobrý den,
mohl byste sem někdo vložit fotky agapornisů ve skupině? strašně se mi v hejnu líbí!
díky TOm

tutok su moji

petra napsal(a):
Myslela jsem, že škodlivost černé je v tom, že ji papouščí játra neumí úplně zpracovat narozdíl od žíhané a bílé. Na pra exotě býval obsáhlý článek o tom co která složka potravy obsahuje a jak se to mění naklíčením, možná má někdo zálohu. Zkusím se podívat jestli to nemám vytištěné.

Ak by si to nasla posli mi to prosim ta e-mailom. Dakujem Dusan