Dobrý deň,
ďakujem každému za radu, určite kobylku prezriem nielen ja ale aj môj veterinár - chcem si byť istá, že je zdravotne v poriadku. Môj veterinár bol pri nej už viackrát, ako prišla, potom preventívne keď bol pri mojich ovečkách a nedávno, keď som uvažovala aj nad variantom, že je žrebná, keď vymýšľa s tým jazdením a má väčšie brucho, žrebnosť sa nepotvrdila.


Napíšem trošku viacej o nej :

Kde bola predtým...
Kupovala som ju od jedného staršieho pána, ktorý kobylku k narodeninám svojej dcérky (je to taký menší koník 142 cm, biela ako sneh, pekná ), mali ju pol roka, ustajnená bola u ich známeho, ktorý má menší ranč cca.6 koní svojich, avšak podľa mňa nie na veľkej ploche (cca. hektár odhadom?). Kobyla bol otlkaná iným koňom/koňmi, pravdepodobne tu sa u nej vyvinul zlozvyk ceriť zuby, sklápať agresívne uši dole keď je kŕmená. Ironické je, že ten kôň bol obézny keď som ho brala - ako balón na nohách. Majitelia ho kŕmili možno až priblíž blbostami - kvantá pečiva, len tak, to som videla keď som tam bola prvýkrát. Prišlo mi to skôr ako uplácenie aby kôň ku nim prišiel ako keby mal prísť sám, lebo vyhľadá ich spoločnosť. Predali ju lebo si evidentne uvedomili, že to nie je hračka, je s ňou práce a aj niečo stojí ustajnenie. Od nich som sa dozvedela o tom, že bola v CZ, HU a možno aj v PL, kúpili ju od priekupníka, u ktorého sa kone iba tak točia, podľa nich on túto kobylu otlkal hlava nehlava a keď ku nim prišla bola divoká no postupne sa dala dokopy. Na krku má neznámy výpal, ktorý nevieme identifikovať - Centrálna evidencia koní SR nemá záujem to riešiť so mnou tiež. Ak to tak vezmeme predtým sa jej nikto poriadne nevenoval, dievča bolo v škole, pán v práci, stádo asi nie bohvieaké keď bola stále dobitá. Predtým neviem.

Ako prišla ku mne...
Prišiel veterinár, prezrel ju, odobral krv - zase nočná mora, bola na sedatívach aj tak sme jej museli dať, fajku" na nos, išla veterinára zožrať zubami. Na druhej strane tešila sa s veľkého výbehu, pastviny, nového kamoša poníka. Bolo vidno ako je spokojná, blbla, válala sa, naháňala ešte aj mačky Úplne sa uvoľnila. No potom to začalo, postupne sa začali objavovať zlozvyky, nevychovanosť (nikdy netvrdím, že môj kôň je zlý, existuje iba nevychovaný kôň, ktorý je poškodený ľuďmi). Na vodítku sa rozbehla z miesta do cvalu, vykopávala nohami, cerila zuby, keď sa pred ňou niekto zohol, niečo dvihol, nedajbože byť vyššie ako ona. Plus jej špecialita, pri kŕmení hrýzť kamoša poniho a raz dvihla doslovne papuľou moju mini ovcu. Jasné, drapla zákerne aj mňa odzadu keď som išla okolo nej ako sa pásla, zasiahla papuľou celé stehno, neželám nikomu takú bolesť, podliatinu.

Prešiel mesiac, prešiel dva a začal z nej byť normálny kôň. Na vodítku sa vytrhne iba niekedy, ale teraz to nie je strach ani agresivita, skôr provokovanie - vždy sa otočí a príde naspäť, tak na tom pracujeme. Nenapadá ovce, mačky, poníka keď žerie. Prestáva sa správať ako buldozér ceriaci zuby keď jej nesiem jedlo. Nebojí sa hrablí, lopaty A dokonca prestáva reagovať keď som vyššie ako ona - na to stačilo jemne jej to povedať, pohladiť ju aj keď vyzerala agresívna a prestalo to, skríknuť nepomáhalo nikdy ani sa zahnať, bolo to ešte horšie. Ona doslova čakala bitku, skopila hlavu a celá ako keby sa plazila toto nečakala, že ju pohladím.


Veľmi sa mi páči ako sa zmenila, je to úžasné ako vidím toho koňa, ktorý bol taký utrápený ako klusá oproti mne keď ma uvidí na pastvine, potom sa spolu prechádzame ide vedľa mňa krásne, postojí ako postojím ja. Spí na tráve, nereaguje keď vedľa nej sedím. Štuchá nosom, keď sa chce čistiť. Jednoducho sa zmenila ale tie traumy má v sebe hlboko.


Vodenie na vodítku - môže tu byť aj tréner neviem aký, aj tak po ňom vykopla zadnými a ušla, aj keď ju držím za ohlávku rukou, hladím ju aj tak má výraz strachu a újde

Čo i len náznak jazdenia - stačí pri nej čo i len zdvihnúť viacej nohu či ju pevne chytiť za kohútik a hryzie, hnusne sa otočí a chňapne po mne aj po iných ľudoch. Pravdaže noha v srtmeni je útok tiež. Zaujímavé, že osedlať sa dá úžasne, hlavu dá dole, otvorí papuľu, ako dávam na ňu sedlo ani sa nepohne, stiahnem podprušník nič, len noha v strmeni a ide sa zblázniť. Ironické je, že keď má sedlo tak krásne ide vedľa vás na vodítku, nič nerieši.


Zvuk nárazu niečoho kovového o kovové - vtedy sa ide zblázniť, doslovne



Presne ako sa tu hovorilo, sú to určité spúštače, ktoré ako náhle sa objavia, kôň reaguje ako bol naučený napr. bol u nás báger, kobyla bola vo svojom výbehu, doslovne fascinovane na ten stroj pozerala, nechcela ísť ani preč, ale ako išiel vymeniť lyžicu za inú (náraz kovu o kov) tak išla sa zblázniť. Potom sa ukludnila, otočila sa a zase pozerala naň. Tu ale prichádza otázka, čo robiť? Eliminovať spúštač? Zmeniť reakciu by bolo logickejšie, no neviem si predstaviť ako vysvetlím splašenej kobyle, že sa má ukludniť a takto sa nereaguje.


Vidím aj rozdiel medzi agresívnym hryzením (keď chcem vysadnúť) a mám strach hryzením (keď som vyššie ako ona), preto mi to príde tak, že má zlú skúsenosť s jazdením (pravdaže dám ju prezrieť odborníkovi na kone, možno je to fyziologický problém), jazdenie si spája s bolesťou

Takže asi tak

Dobrý deň,
rada by som Vás touto cestou požiadala o rady prípadne skúsenosti ako ste vyriešili tento problém vy. Ide o to :
Kúpila som kobylku, ktorá bola podľa predchádzajúcich majiteľov v rukách idiota, ktorý jej ubližoval a mlátil ju. Oni ju mali približne pol roka, no bola jazdená mladým dievčatkom, málokedy. Ako prišla ku mne, bola dva týždne ako zlatíčko, potom to začalo. Začalo jej vadiť, že sa pred ňou zohnem (napr. ak mi niečo spadlo), nedajbože rýchly pohyb pred ňou, panika z lopaty, hrablí. Postupne som ju na všetko naučila, trávili sme aj trávime spolu celé dni. Až jedného dňa bola u mńa návšteva a treska dosť silno s bránkou, ja som bola vedľa kobyly a dosť nechutne a silno ma drapla do nohy (mám jazvy doteraz). Teraz prešli ďalšie 3 mesiace čo sme spolu, je z nej mazel, dokonca sa o mňa oprie a zaspí, trávime spolu aj celé dni lenže... akonáhle čo i len naznačíte že chcete na ňu vyskočiť stačí zdvihnúť nohu vyššie, chytiť ju v okolí kohútika hneď zryzie, nie je to iba cerie zubov ale normálne po vás vyletí. Akonáhle ju osedlám (stojí krásne, nevymýšľa) ale ako dám nohu do strmeňov, hryzie ako beštia.

Po 3 mesiacoch už nemá strach z ničoho čo predtým prekážalo, nenapadá, nehryzie - krásne si dá aj pozrieť zúbky, hladkať papuľu jej môžem a dokonca sa jej to páči. Ale tento strach z jazdenia je hrozný. Myslím, že niekto na ňu skákal/vyskakoval ako blbec zo zeme aj z niečoho vyššieho, pretože ukrutne reaguje keď napríklad skladám niečo z dodávky a som vyššie ako ona. Vtedy cerí zuby, cvaká naokolo, strach v očiach.


Máte niekto skúsenosti s takýmto koníkom s ťažkou minulosťou? Otlkať ju nechcem.