Dobrý deň, cestuje niekto zo Slovenska na výstavu Lipsia schau do Lipska a má voľné miesto?

Dobrý deň, liahnem v liahni Bios Monoplast r. v.1992. Aké máte skúsenosti je lepšie vlhčiť rozprašovačom priamo na vajíčka alebo nie? Ďakujem za rady

peter z bratislavy napsal(a):
Na osvieženie krvi a rozšírenie farebných rázov som doviezol z EV v Métach francúzskeho kohúta pásikavej Laflešky.

Nechcem poucovat, ale nejde o pasikavy raz (gestreift), ale o krahulcovy raz (gesperbert). Ide o dva geneticky a fenotypovo odlisne farebne razy. V pasikavom raze laflesky neexistuju.

Krahulcoveho kohuta mozno pouzit bez problemov na cierne sliepky.
Potomstvo by sa vsak malo pouzivat len do krahulcoveho razu.

V ziadnom pripade nie spat do ciernych a modrych.

Inak existuje pomerne velke riziko, ze si prenesiete do modrych a cienych tzv. rez (hnedy resp. hrzdzavy nadych do krcneho a sedloveho zavesu u kohutov, resp. aj ojedinele hnede pierka). Krahulcova farba ma k tomu preddispoziciu.

Inak plati, ze univerzalna farba na osviezenie krvy je cierna, ta moze ist do modrej, do bielej aj do krahulcovej.
Opak vsak uz neplati cierne jedince z tychto spojeni by sa uz do cistej ciernej nemali davat a pouzivat len v chove farebnych. Inak sa u ciernej farby strati sytost a zeleny lesk a nastupuje tzv. fialka.

Inak krahulcovy raz povazujem za velmi pekny a aj narocny na slachtenie, zelam vela uspechov a krasne krahulcove laflesky.

JakubM napsal(a):
Nebudete mať čistou náhodou na predaj násadové vajcia k budúcemu roku ? len pár kusov...

Nehnevajte sa, ale toto jnie je dobry napad. Ziaden poctivy chovatel husi, ktory ma kvalitny chovny material Vam nasadove vajcia nepreda. Ziadne plemeno husi nema znasku tak vysoku, aby bolo mozne vajcia predavat. Ved predsa sa clovek netrapi cely rok s husami preto, aby mohol predavat vajcia. Vsak alfou a omegou kazdeho chovatela je odchov mladych zvierat, a na tom postaveny progres, selekcia a dalsie zlepsovanie na prvom mieste svojho chovu. Skutocne Vam odporucam, ak mate vazny zaujem kupit kvalitny chovny par alebo kmen. A uvidite, ze sa Vam to urcite zuroci viac ako spekulacie s nasadovymi vajciami. Kvalitne dospele zvierata Vam v dalsom slachteni posluzia aj ako vzor, bude moct porovnat svoje odchovy s vychodiskovym rodicovskym materialom. A uz ani nehovorim, ze husy su dlhoveke, a teda ich budete moct pouzivat v chove dlhsiu dobu.

Dobry den,
ja ich chovam, ale som zo Slovenska.

peter z bratislavy napsal(a):
Verím, že o pár mesiacov budú takéto krásne, ako su na nemeckých klubových fotkách.

S velkou pravdepodobnostou skor nie ako ano, pretoze ta na fotke je zdrobnela, a tie sa v striebornej dvojlemovanej kresbe slachtia dlhsie. Velke este potrebuju kus roboty, co sa tyka cistoty farby lemov a aj presnosti ich ohranicenia.

merfi napsal(a):
Ja s vami suhlasim co sa tyka obmeny krvi.Tento rok som dal za nasadove vajcia zo zahranicia okolo 700€.Urcite je vam jasne, ze vacsina nevysla.Napriklad postovne z UK bolo neskutocnych 70 libier.Naopak z Holandska to bolo iba 15€.Nastastie nechovam druhy co predavali tito pani a niesom odkazany predavat za extremne znizene ceny, pretoze chov je u man len hobby.Ale ak by tito predajcovia pokracovali aj s vzacnejsimi druhmi, skonci to ako s hydinarnou.Tam bezny chovatel tiez nevie konkurovat s cenou vajec a asi by ste nebol rad ak by ste ich museli jest miesto domacich.A kto bude zhanat cudziu krv zo zahranicia, ak to iste niekto predava za ecko?O tom za akych podmienok a ze majitel nevidel tie pootvarane krabice rozhadzane na betone, to je uz ina kapitola.Aj to, ze ked to nieje predaj prebytkov, tak im na Slovensku naozaj hrozi vysoka pokuta.V tomto je to u vas miernejsie.
Druha vec je to, ci extremne nizka cena naozaj napomaha rozvoju chovu.Ak si niekto nema chov z coho zadotovat, tak som si isty, ze sa zacne s pribuzenskou plemenitbou, chovne zariadenia budu vyzerat ako z 19.st.a mnozstvo chovatelov prestane na burzu chodit z dovodu, ze ak ide z Humenneho a ma tam naozaj len prebytky, tak aj keby ich predal vsetky, ma mozno tak na cestu a jeden sendvic;-).
Co sa tyka vasej rady bezte s cenou dole, tam s vami nesuhlasim.Mozno tak pri tych Vlaskach co ponukali, tak tam je to mozne.Ale neviem si predstavit predaj mojich Malgaskych bojovnic, alebo Onagadori za 1€.Pri cene treba podla mna zohladnit druh, rocnu znasku aj narocnost zohnat k nim nieco nepribuzne;-).

Prepacte, ale Vas prispevok vychadza z jedneho zasadneho mytu - a to, ze vajcia a zvierata od ineho chovatela - aj zo zahranicia znamenaju vzdy nepribuznu krv....to je skor omyl ako pravidlo


Treba uvedomit na prvom mieste, ze to casto nie je pravda.9 rokov sa pravidelne zucastnujem velkych nemeckych vystav, takze mozem teda neskrormne povedat, ze to nesledujem ani rok, ci dva. Vo vsetkych vzacnych a malochovanych plemenach je chovatelska spicka uzka, casto su to aj v Nemecku 2 - 3 chovatelia, ktory ich pravidelne vystavuju a slachtia, casto je to pre nich celozivotna zaluba, ze udziavaju a zlepsuju svoje plemeno, ci farebny raz, ktoremu su verni desiatky rokov. Na mojom dvore mam okrem nemeckych zvierat aj zvierata z Belgicka a zvierata vyliahnute z nasadovych vajec z Danska. Pricom z komunikacie z tymito chovatelmi viem (nejde o predajcov vajec z zo zahranicnych inzertnych portalov), ze navzajom spolupracuju a vymienaju si zvierata, plati to ci pre Nemecko, Holansko, Dansko, Svajciarsko a aj pre Nemecko, kam chodia nakupovat, ci vystavovat na klubove specialky vsetci. Len kazdy sa snazi chovat viacero linii, ktore maju rozdielny povod, ale tiez su ciastocne navzajom pribuzne. Len to co u tychto chovatelov funguje je selekcia a systematicka praca, tam nepripada do uvahy, ze niekto ma kmen 1,10, od neho odchova a k odchovanym mladkam vzdy prinesie mladeho cudzieho kohuta z ineho chovu, a to iste rok co rok. Tak to u tychto plemien absolutne nefunguje. To by bol kazdy z tychto chovatelov "vystrielany behom 4-5 rokov".
A to som hovoril o chovatelskej spicke... polozte si otazku ako to asi funguje u predajcov vajec zo zahranicnych inzertnych portalov... Co si myslite odkial beru zvierata? Odkial nakupuju do svojich chovov novu krv? Zvycajne, ak to myslia vazne tak prave od tej uzkej spicky. Takze nebudme naivni, ze zvierata vzacneho plenema od ineho chovatela, ci casto len predajcu sa rovna nova krv.

A k cene nasadovych vajec, ta casto prave v slovenskych pomeroch nezodpoveda kvalite, a casto prevysuje aj ceny vajec tych istych plenien na zahranicnych portaloch - v dnesnej dobe nie je problem overit - zn. guugl ) Takze ja aktivitu ceskych predajcov vitam, je jasne, ze je to masovka, a nemoze tam pri tych mnozstvach fungovatet selekcia tak ako by mala, ale to si myslim, ze nefunguje ani u tych SK chovatelov, ktori rubu ceny nasadovych vajec 2 -3 €.

erikajandova napsal(a):
Keby tam prisla kontrola, tak im zoberu aj "citatelsky preukaz" zaten predaj A nedavanie pokl.bloku...a nabuduce dajte tam aspon lampu...to vas nezrujnuje:-P.

Uspech sa na Slovensku asi fakt tazko odpusta..., ked tu citam tieto moralisticke komentare, je zle. Mam potit, ze dotycnym komentujucim ani tak nejde nezistne o pohodu kuriatok, ale skor ich mrzi, ze ceski predajcovia /sudim len z inzercie na ifaune/ ponukaju celkom zaujimavy sortiment, a to za ceny niekedy polovicne, nez za ake sa na SK vobec predavaju nasadove vajcia... zrejme s tym dosledkom, ze ich predzazeny sortiment nejde na odbyt...myslim si, ze koren toho preco ma tu niekto s tym problem je prave v tom. Osobne drzim ceskym predajcom palce, pretoze je sanca, ze SK nebude zahltene len araucanami, lafleskami, jerseyskami obrami a cemankami, co je sortiment kazdeho tretieho izeratu na bazosi...

To v žiadnom prípade vajíčka v doliahni sa nesmu kropiť napriamo, vlhosť je potrebne udržovať naliatim vody na dno liahne alebo vloženim nadobiek s vodou. Nikdy vajička v doliahni nerosiť priamo.

oprava v Lipsku 2011

Snívaj ďalej kamarát . Ja chovám žlté morky. Chovný material sa dá zohnať výlučne v SRN. Naposledy som kúpil moriaka v Lipsku 2012 za 90 Eur. Takže vycestuj, zaplať si vstup na výstavu, kúp si katalóg, kúp zviera, doprav ho domov, odchovaj po ňom potomstvo a potom si od teba kúpim napr. žlté morky ja po 20,-Eur . Veľa zdaru

Ano, presne tak ako som predpokladal, ide o uzsie zvierata s menej typickou hlavou, vyssi postoj, uzsie v hrudi, behaky nie su extremne hrube. To, ze su zivotaschopne verim, pretoze u vystavnych extremne sirokych zvierat s extremne nizskym postojom je vzdy problem s oplodnenostou, preto sa v chove pouzivaju kohuty s vyssim postojom.Z nemeckych zvierat po 3 az 4 generaciach bez selekcie vzniknu podobne zvierata ako na fotkach.

Prikladam aj link na americku encyklopediu plemien hydiny ( http://www.feathersite.com ), kde sa to co som povedal vyslovne aj pise, ci si kliknete na Cornish alebo Indian Game vyhodi vam ten isty text:

"Although it is known in some areas as the Indian Game, the Cornish was actually developed in Cornwall, England."


http://www.feathersite.com/Poultry/CGA/Cornish/BRKCornish.html

Ale samozrejme tym Vam nechcem brat radost z chovu, len som povazoval za potrebne tento tradicny mytus nasej starsej literatury dat na spravnu mieru

Pan Ferjencik, tie ciernochocholate holandanky boli velke alebo male?

To, ze Cornish ma v USA vlastny klub je pochopitelne (pretoze tak sa indicka bojovnicka v USA oznacuje), opak by vyplyval vtedy, ak by existoval sucasne aj klub indickej bojovnicky, co vsak pochopitelne nie je mozne pretoze ide o jedno a to iste plemeno. To, ze sa vase zvierata podobaju na tie z americkych stranok je pochopitelne, pretoze v USA a VB je v ramci jedneho plemena obrovska variabilita, co sa tyka plemennych znakov a to od zvierat v zakladnych plemennych znakoch kvalitnejsich ako v kontinentalnej Europe az po totalne nekvalitne zvierata, ktore sa na dane plemeno ponasaju viac nazvom ako exterierom. Vyrovnanost zvierat nie je zdaleka taka ako v Nemecku, kde kvalitne a priemerne zvierata odlisuju naozaj detaily. Predpokladam, ze doma mate (v ponimani nemeckeho slachtenia) menej kvalitne indicke bojovnicky, t.j. uzsie a na vyssich nohach...

Dobry den, nevedeli by ste pan Kafka povedat ako obstali bodovo kocinky a kto ich vystavoval. Pretoze minuly rok som jednemu panovi predal 2 kmene zltych kociniek, bol si ich prevziat s kamaratom, ktory sluzobne jazdi na SK. Bol to starsi pan, myslim ze to nemal z domu daleko do Prachatic... Lebo neviem, ci ich na SK este niekto chova v zltej farbe. Skoda meno som si nepoznacil, ale bol by som rad ak by sa mu darilo

Kornišky ako samostatné plemeno u nás a ani v Nemecku neexistujú. Zmieňuje sa o nich iba naša staršia literatúra. Ide len o to, že slovom Cornish sa v anglicky hovoriacich krajinách označuje Indická bojovníčka. Ale ide o jedno a to isté plemeno, ktoré je v rôznych krajinách označované odlišnými názvami. Teda to iste plemeno, ktoré sa u nás chová ako indická bojovníčka sa v USA a vo VB označuje ako Cornish.

To by mohlo platiť, keby išlo cielenú šľachtiteľskú prácu krajiny pôvodu, tu však ide o neprešľachtenosť plemena v krajine pôvodu. Je možné vyjadriť vďaku ruskym chovateľom a objavenie a vyšľachtenie plemena, ale to je tak všetko. Kto chce v chove orloviek dosiahnuť kvalitu, mám obavu, že sa bez nemeckých zvierat ako základu chovu neobíde...ruskú krv nanajvyš použiť na jednorazové priliatie...., ale za použitia veľmi prísnej následnej selekcie. Opačný postup by bol krokom späť..., pretože keď sa pozriem na tie ruské zvieratá nevidím ani jednu jedinú exeteriérovú prednosť, ktorou by mohli zlepšiť zvieratá nemeckého šľachtenia, ani jednu... jednoducho zaostávajú za nemeckými zvieratami vo všetkom...

Priatelia, je nechápem každého, kto sem vlečie tie ruske orlovky, však tie zvierata sú otrasne. Podľa fotiek majú nízky postoj, dlhší telesný rámec, menej výrazné pernaté ozdoby a o farbe ani nehovoriac - je svetlá s otrasnou nepravidelnou kresbou. V Nemecku sa chovajú nádherné ušlachtilé zvieratá. Môj názor, že ak, tak ruské zvieratá môžu byť len použité nanajvyš na jednorazové priliatie krvi s následnou veľmi prísnou selekciou, ale vychádzať sa z nich absolutne nedá. V opačnom prípade to povedie len k poklesu kvality...

Zdravím Vás, ak boli kuriatka vo vajickych vyvinute, ale nevyliahli sa chyba nastala v poslednej faze liahnutia. Chybou bolo ak ste vodou rosili priamo vajicka aj na 19. az 21 den. Vtedy uz treba vodu naliat len do nadobiek, ktore su v liahni na to urcene alebo ak je liahen automaticka tak treba nastavit zvysenu vlhkost, ale nikdy uz uz v doliahni na 19. - 21. den nerosit priamo vajicka. Nepisete ci ste na 19. den znizili teplotu a nakolko. V doliahni je potrebna nizsia teplota ako pocas inkubacie a treba ju znizit na 37 stupnov Celzia max. 37,2. Vyskusajte tieto zmeny a dajte vediet ako ste dopadli. Prajem vela uspechov v chove aj v liahnuti.

Podľa mňa chyba bola v tom ak ste posledne tri dni rosili priamo vajíčka, do liahni t.j. posldne tri dni treba zvysit vlhkost, ale naliast vodu na dno liahne, a to dostatocne mozstvo, ale vyvarovat sa priameho zvlhcovania vajec.