My seno vďaka bohu máme z vlastných zdrojov s rezervou, ale celkové množstvo a kvalita sú horšie (to sa koní síce nedotkne, lebo tie dostávajú stále to najlepšie seno, ale dobytok, ovce a kozy sa v tom budú určite preberať).

Ďakujeme, už zúfalo čakáme na ochladenie a hlavne na dážď, lebo pastviny sú na tom čoraz horšie, vyzerá to, že prvý raz za xy rokov budeme musieť v lete prikrmovať senom aj stádo na pasienkoch.

U nás skoro každý deň cez 30, noci sme radi ak sú pod 20. Každopádne vďaka za názory, vyskúšame niečo z toho, hádam to nejak zdarne prežijeme do jesene.

No, podľa majiteľa ako starol sa mu podarilo jeden rok vyšúchať strašne hrivu a chvost na nejakej ohrade a odvtedy, že to má také citlivé, dával to skôr do súvisu s jeho vekom a nejakou zvyšujúcou sa citlivosťou na všetko. Minulý rok sa škrabal, ale nijak extra (oproti tomu, čo dokážu muchárske kone), len hriva na jednom mieste a chvost. Aj vtedy dostal tie kortikoidy, ale až neskôr, keď sa to prejavilo. Tento rok dostal repelent aj lieky ešte pred hmyzom a je to oveľa lepšie, je aj na mieste, kde je menej hmyzu. Neškrabe sa ani nechodí, teda chodí, ale tak bežne ako správny žrebec, čo všetko na okolí musí mať pod kontrolou. Tú deku sme mali ako posledné riešenie, ale asi k tomu teda dôjde. Ak to má zmysel začať takto uprostred sezóny.

Ono podľa nás tie hmyzy nie sú jediný problém, resp. že to sa podarilo zlepšiť, ale aj tak chudne, asi to teplo ho ničí, ako aj nás.

Je to Oušor Míša, väčšinu života pôsobil v Čechách, je tam po ňom veľa potomstva.
Hmotnosti presne neviem, ale seno 2x denne vidly kopcom, s tým že vždy mu ostane nedožrané, nevyzerá, že by to nejak preberal. Jadro tiež 2x denne 2-3 fangle, to zožerie vždy a rýchlo. V zime zožerie určite viac sena.
Repelent je samozrejmosťou plus veterinár mu pichol dlhodobé kortikoidy proti tomu škrabaniu (nejaký humánny liek), ale že podľa neho najlepšia voľba. Ako neškrabe sa, minulé leto to bolo horšie. Ale schudol približne rovnako. Keď ho videl po minulom lete u nás bývalý majiteľ tak vravel, že prežil leto lepšie než uňho (to je ťažko si aj predstaviť niečo ešte horšie alebo my sme už navyknutí, že všetky hucule máme ako guľky tak je to pre nás extrém ).
Mrkvu a melóny tu máme na každom kroku, skúsime.

Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o nejaké dobré rady a skúsenosti, čo pomôže pribrať resp. neschudnúť starým koňom v lete. Máme 26r. huculského žrebca (na dožitie - u nás je rok a pol) jeho jediným problémom je, že strašne zle znáša leto (podľa bývalého majiteľa je to tak posledné roky), nemá vyslovene letnú vyrážku, ale hmyz ho štve, nie je v kľude a napriek tomu, že žerie neobmedzene seno plus dostáva miaganú zmes alebo granule špeci pre staré kone, tak v období leta chudne a chudne. V zime sa dá dokopy a vyzerá na svoj vek báječne, ale v lete je to hrozné. Zuby má robené pravidelne, ale po nejakom dávnom úraze mu sánka dosadá krivo na čeľusť (údajne kopanec od kobyly pri pripúšťaní) teda úplne dokonale sa mu to spraviť nedá. Pravidelne odčervovaný, očkovaný atď. Má box s výbehom, nenapasie sa tam (na pasienku nemáme dostatočné oplotenie, aby sa nedostal do stáda kobýl). Kosiť mu trávu alebo ešte pridať jadro alebo skúsiť sieťovú deku proti hmyzu? Sme z neho nešťastní, máme jednu ešte staršiu kobylu, ktorá ťažšie prežíva zimy, ale u tej granule pomáhajú krásne, u tohto zatiaľ všetky pokusy o lepšie prežitie leta zlyhávajú.

Ďakujem za info, no sme na opačnej strane krajiny, ale aspoň je teda šanca, že to niekde berú, lebo ani to sme nevedeli.

To áno, keď nám vtedy doniesol tie dve príšerky v bedničke od zeleniny a oni jediné čo vedeli bolo bečať a gúľať očami, nemali sme to srdce povedať im "nie toto neskúsime" ( on nám ich preto aj doniesol, lebo vedel, že u nás v kuchyni už žilo kadečo). Bolo u nich vidno zlepšenie každý deň, preto sme to nevzdávali... aj keď nakoniec nebol happyend, pravdepodobne by sme vypiplali znova.

Pridám aj ja skúsenosť, sused nám raz doniesol 2 takéto jahňatá, samičky, kt. boli síce pekné veľké, ale zrejme nastal pred pôrodom nejaký problém, pretože boli úplne žltozelené a neskutočne smradľavé, priotrávené z plodovej vody. Vyzerali skôr prenosené než nedonosené. Boli totálne nepohyblivé, ale sací reflex a apetít úplne v pohode. Mali sme ich v teple v kuchyni vyše 3 týždňov, postupne sa naučili držať hlavu, začali sa plaziť po predných nohách až nakoniec začali chodiť (jedna po cca.10. dňoch, jedna asi po 15.). Potom istú dobu fungovali úplne normálne v maštali, krásne rástli, ale po odstave jedna z neznámych príčin uhynula-celkovo bola taký slabší kus. Druhú si zobral sused naspäť, ale ak sa dobre pamätám, tak ani s tou to nedopadlo dobre nakoniec.

Dobrý deň, nevedeli by ste poradiť nejaký bitúnok na Slovensku príp. v Čechách, ktorý kupuje aj vyradené kozy a ovce, staršie, prípadne kastráty. Jedna sa o väčší počet zvierat-družstvo znižuje stavy, kvalitu miesto kvantity (doteraz kvôli dotáciám potrebovali každý kus), ale zatiaľ všetky oslovené bitúnky odmietli, že berú len HD a ošípané. Z takých starých zvierat už ani domáca zabíjačka neprichádza do úvahy, jedine tak do výrobkov, prípadne nejakému výrobcovi krmív pre psov? O cenu veľmi nejde, žiadna výhra to určite nebude, ide o to či to vôbec niekto berie.

katkaa1 napsal(a):
Kryli ste fenku prvýkrát, je to úplne normálne že bola trocha v strese "stiahnutá" a tiež si myslím, že to chcelo iba viac času a kľud. S tým mala ale majiteľka krycieho psa rátať. Niektorí chovatelia sú ešte aj v tomto uponáhľaní a všetko chcú šup-šup a radšej nainseminujú aby mali istotu.. Ja som sa raz od takého jedného drzo otočila, tiež fena prvnička, po príchode žiadne zoznámenie, krytie v štýle tu ju postavte a podržte, ja donesiem psa na vodítku a ideme na to. Fena samozrejme vystrašená, po dvoch pokusoch kedy sa mu vytrhla lebo ju to samozrejme zabolelo tak pán vyhlásil že sa bude inseminovať lebo fena je úzka a nechce riskovať zranenie a nemáme na to predsa celý deň.. no ja som celý deň mala tak som sa poďakovala a išli sme domov. Ďalšie krytie aj pôrod prebehli bez problémov.

No, nechali ich najprv spolu trošku pobehať, fena nevyzerala v strese, ona je celkovo taká pohodáčka, ktorú nič nerozhádže. Ale potom to bolo presne v tomto štýle- na vodítku a keď sa to nepodarilo na 3. výskok tak za 2 minúty bolo rozhdonuté- inseminácia, pri tej už v strese teda bola...Ach jo, verili sme, že je to relatívne bežný postup, nechceli sme jej do toho kecať bez skúseností

Ďakujeme za informácie, no pes sa snažil, vyzeralo to nádejne, snáď potrebovali obaja len viac času sa oťukať. Táto chovná stanica nám bola odporúčaná z viacerých strán, ako jedna z naj na Slovensku, verili sme, že vedia čo robia. Za mňa je prirodzené krytie tiež rozumnejšia voľba, ale keď sme mali vybavené všetky papiere, precestovali kus Slovenska a nevedeli o zákaze inseminácie tak to dopadlo takto. Do budúcna budeme vedieť...

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Když pominu detail, že se podle chovatelského řádu NESMÍ inseminovat prvnička, tak bych chybu hledala spíš ve psovi. A popravdě řečeno, bych mladým psem, který není schopný ani nakrýt fenu určitě neinseminovala, protože si tím zaděláváte problémy do budoucnosti, a podílíte se na degeneraci plemene

Ona si ním svoje feny kryje prirodzene, ale sama uznala, že oproti starým psom ešte nie je taký profík. Že radšej pristúpi k inseminácii než by sa zviazali nejak bolestivo, aby sa nezranil pes alebo fena pri tom. O neinseminovaní 1.x sme nepočuli, nie je to u niektorých plemien a v zahraničí bežná prax, resp. prečo? (Ja sa vyznám skôr do veľkých hosp. zvierat, tam to nikto u prvôstok nerieši, rada si rozšírim obzory).

Vďaka za príklad, no s veterinárkou sme dohodnutí, že v prípade problému je hneď k dispozícii, je to naša známa. Pôrodu ako takého sa nebojíme, mám skúsenosti s pôrodmi francúzskych buldočkov, ktoré sú v tomto smere problematickejšie. Len nechceme niečo zanedbať, prípadne ju nechať zbytočne sa trápiť, ak by to fakt nešlo prirodzene. Tá chovateľka tiež spomínala, že ledva dala prst alebo 2 dnu, ale hovorila, že to nemusí byť problém, že aj také fenky porodili...

Dobrý večer, máme takmer 3 ročnú fenku labradora s PP, boli sme 1.x pripúšťať u dlhoročnej chovateľky, fenka mala vyšetrenú krv na progesterón, psa chcela, krásne stála, ale pes (mladý, pripúšťal len pár krát, aj to vraj zväčša inseminované) sa do nej nevedel dostať, resp. trafiť. Majiteľka teda hneď rozhodla, že bude inseminácia. Inseminácia prebehla dobre, ale po skončení nám povedala, že fena je úzka alebo má nejaké zrasty/ výrastky v pošve. Veterinárka povedala, že by to nemusel byť problém pri pôrode, už sme boli na sone, fenka je gravidná, pôrod nás čaká za cca.3 týždne. Nemáte nejaké skúsenosti s takýmto prípadom fenky s úzkou pošvou? Či môže veterinárka niekedy v termíne skontrolovať, či má naozaj nejakú prekážku v pôrodných cestách alebo ako postupovať. Ona sama povedala, že to celé mohol byť výmysel chovateľky, aby kvôli prevencii prenosu chorôb prebehla inseminácia, že fena je mohutná nevyzerá, že by mala mať akýkoľvek problém, ale vyšetriť ju teraz nechce, aby nevyvolala predčasný pôrod. Za akékoľvek info budeme vďační, je to naša prvá chovná fenka, tak sme zo všetkého vystrašení...

Kozy sú super, môjho Cyrila to bavilo, nepamätám si, že by dakedy vymýšľal hlúposti pri tom. Odmalička som ho učila chodiť na vodítku, pri nohe ako psa, keď mal približne polroka tak som ho začala učiť ťahať, tak že ťahal najprv prázdnu veľkú plastovú bedničku na zeleninu, len tak po zemi, aby si zvykol, že dačo hrmoce za ním a vtedy sa naučil aj povely zozadu. Potom s vozíkom alebo sánkami už nebol žiadny problém. Ľudia v dedine ma museli mať za cvoka, aj na túry chodil s nami, turisti sa dosť čudovali, čo to máme za psa .Ale som veľmi rada, že sa dakto o to zaujíma.

Ja tu budem asi za exota, ale mne sa podarilo ako decku cca. v 13.r. vycvičiť capka tak, že ťahal vozík alebo sánky aj so mnou. Bol vycvičený ako kôň, nechal sa krásne ovládať zo zadu, mali sme ho od narodenia a výcvik bol podobný ako u koní (čo som mala odpozerané od mamy). Mal jednoduchý postroj z popruhov na štýl poprsného postroja u koní, ohlávku bez zubadla pripnuté opraty (dlhšie vodítka na psa, doma šité). Rodičia boli z toho takí paf, že nakoniec dovolili, že si ho necháme a dali sme ho vykastrovať (mali sme jeho matku), po čom narástol do rozmerov poníka Mám ho dodnes, už má 11 rokov, roky už neťahal, jednak som vyrástla a nemám toľko času a jednak sme už potom mali vlastné kone. Ale dodnes je to taký maskot farmy, čo s nami chodí rád na prechádzky ako pes, vie pár cvikov-poprosiť, na zadné a tak...