Predbežne ma zaujímajú Vaše názory na dobrú chovku, ktorá sa zameriava na toto plemeno. Na Slovensku mi prídu tie chovky už preplácané jedna s druhou, ale ak by ste o nejakej vedeli, kľudne dajte tip.
Hľadám hlavne chovku, ktorá odchováva pracantov, sleduje si genetiku a nedáva do chovu choré psy. Asi to znie ako samozrejmosť, ale pre istotu vypisujem... :).
Sama som už niečo popozerala, no zaujímajú ma osobné skúsenosti s niektorou z choviek, ktorú by ste odporúčali a ktorú nie.
Mala by som záujem hlavne o blue merle, čiže ideálne chs, ktorá sa zameriava aj na toto sfarbenie.
Psíka nejdem kupovať teraz, plánujem to do takých dvoch rokov, takže mám plno času a chcem si vybrať...

Naše psy si ani nevšimli, že ich má niekto iný počas našej dovolenky... čo je síce trochu smutné, ale zároveň som rada, že sa nestresovali :). Dokonca keď sme prišli naspäť, čakali sme výbuch radosti, no nič také sa nedialo. Barzojské asociálky... :D.

Niečo podobné sa riešilo niekoľko rokov dozadu. Síce nešlo o autonehodu, ale jedna chovateľka tragicky zahynula a ostala po nej celá chs. Viem, že sa nakoniec dala dohromady jej rodina s inými chovateľmi, založili web stránku kde boli popisy psov a postupne ich všetkých darovali.
Ale podrobnosti bohužiaľ neviem...

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
"Mne osobne sa na psoch z chs ráta to, že mám záruku vyrovnanej povahy, podľa toho aké vlastnosti hľadám u psa"
tak to ještě z naivity vyléčená nejsi...

jeden pes s PP - fantastická povaha plemenná, fantastická povaha pracovní, pevné zdravíčko. Závěrečné fatální onemocnění mělo pravděpodobně počátek v úrazu a vlastně i při tom mu bylo jeho zdravíčko velmi nápomocno.

Druhý s PP - tož povaha plně pastevecká, ale jestli něco v žádném případě není, tak vyrovnaný...o to větší sranda . Loket po operaci, kyčel dvojková (možno do chovu), zánět uší je jeho druhé jméno, příjmení hot spot...proto neuchovněn i přes výborný rodokmen.

Hneď za tým som písala, že si to však aj napriek tomu všetko treba overiť a radšej pobehať x chovateľov...

Prišla som na to (tiež zlou skúsenosťou), že papier nie je všetko. Dá sa kúpiť papierový pes, ktorý by nebol chorľavý, ale treba sledovať genetiku jeho predkov (ešte pred zakúpením), činnosť chovateľskej stanice a podobne. Už si na to dám nabudúce naozaj dobrý pozor.
Mne osobne sa na psoch z chs ráta to, že mám záruku vyrovnanej povahy, podľa toho aké vlastnosti hľadám u psa. Len to treba sledovať, všetko si vždy overiť u konkrétneho chovateľa.
Mám aj takmer 15 ročného orieška a je zdravý ako repa, pričom u veterinára bol maximálne na preočkovanie každý rok, inak vôbec (ak nerátam, že je kryptorchid). Ale na druhú stranu má nevyrovnanú povahu, bolo ťažké ho cvičiť. Keď to porovnávam so psami s PP, je to úplne o niečom inom.
Jeden môj pes s PP má skvelú genetiku, predkovia s chorobami boli hneď vyraďovaní, povahovo dokonalý, inteligentný... dá sa povedať, že som mala vtedy šťastie, že som hneď na prvý raz natrafila na neho. Vtedy som ešte nemala poňatia o tom, že papiere nie sú záruka zdravia. Môj druhý pes s PP je ale stále chorľavý a ešte k tomu dutý ako poleno. Toho chovateľa by som za toto nakopala do zadku, bolo to vyslovene "hulala" kvantitatívne kríženie. "Jéj, tento psík je krásny, dám ho na svoju sučku"...
Odvtedy už nikdy viac, všetko si dobre skontrolujem a overím, radšej urobiť aj x návštev u chovateľa nech mám istotu.

V mojom prípade toto nefungovalo, skúšala som rôzne taktiky asi 5 rokov na neho, zvykol si síce lietať po byte, no vždy sa ma bál a dobrovoľne sa ku mne nepriblížil nech som skúšala čokoľvek. Potom som to vzdala a nechala ho žiť si tak ako chce, teda bez ľudského kontaktu :). Vždy si sadol na skriňu a vyspevoval mi.

Ja som mala kanárika, ale takto ochočený nebol, síce si zvykol na mňa, no na ruku mi nikdy nesadal, keď som sa priblížila, odletel. Predošlý majiteľ ho mal vo veľkej voliére spolu s inými, takže si nevybudoval k človeku taký vzťah. Predpokladám teda, že pokiaľ chceš kanárika, ktorý by bol vyslovene zvyknutý na človeka, treba hľadať chovateľov, ktorí sa kanárom venujú individuálne a učia ich na ruky už odmalička.

Zdravím, všimla som si, že jedna mladá sliepka má dlhé pazúriky vytočené do boku. Prečo? Normálne nimi hrabe ako ostatné, ostatným sa pazúre obrusujú a majú ich v normálnej dĺžke, len jej nie. Treba jej ich zastrihnúť?

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Skúsim ešte vytrvať, vďaka :).

Priestor majú dosť veľký na to koľko ich je - 4 dospelé a 3 mladé. Dospelé sú obyč znáškové hybridy a mladé Cream Legbar. Majú dve napájačky, krmivo im dávam na viac kôpok do rôznych častí výbehu. Púšťať ich nemôžem - lovecké psy, mačky a líšky majú tiež rovnaký výbeh a radšej im zelené nasekám a hádžem do výbehu. Ale zvažujem nejaké prenosné ohrádky už dlhšiu dobu.
Kurník je menší, asi 2x3 metre, poschodový.

Veru tak, v piatich mesiacoch sú už takmer také veľké ako dospelé sliepky, čiže ten otvor by už nemal význam. Ale ako píšem, chodia do toho svojho výbehu a dospelé sa zdržujú zase na svojom. Vedia si prejsť z jedného do druhého.
Ak mladým zatvorím ich kurník, vlezú samé do kurníku pre dospelé sliepky. No tak či tak ráno nachádzam plno vyšklbaných pierok aj keď otváram pomerne skoro.
Takže mám len vyčkať? Kedy ich staré prestanú ošklbávať?

Stále si nejak neviem poradiť s mladými. Majú už takmer 5 mesiacov, je to vyše týždňa čo som ich dala k dospelým sliepkam, ale neustále ich ďobú. Stále nachádzam vyšklbané pierka na zemi a mladé sliepky vyplašene kotkodákajú. Dospelé ich permanentne preháňajú, nenechajú najesť a stále ich šklbú... v noci ich oddeľujem a majú možnosť ísť do svojho priestoru kde sa aj obvykle zdržujú aby sa vyhli dospelým sliepkam (tie im tam veľmi nechodia), ale mám pocit, že pri takomto prístupe si na seba nezvyknú. Mám ešte vyčkať? Nechcem mať vystrašené a ošklbané mladé sliepky, ale plánujem priniesť ďalšie sliepky, ktoré by išli do toho priestoru miesto mladých takže tie odtiaľ potrebujem už dať preč.

Jéj, nejak sa mi nezobrazovalo, že sem pribúdajú správy. Momentálne veľmi nestíham, tk len v krátkosti -
áno, barzojky majú svoju typickú povahu a ja som s nimi veľmi spokojná, sú vyrovnané a veľmi mi ich povaha sadla, avšak ako sme sa presťahovali na samotu do lesa začala som si uvedomovať ako mi chýba pes, ktorý si postráži majetok. Hlavne po tom incidente so známym, ktorého baby nepoznali a aj tak ho pustili hoci preliezal plot.
NO nechcem, z nejakého dôvodu mi nie je až tak sympatický a už aj trošku komerčný a prešľachtený (tým chcem povedať, že je celkom ťažké nájsť pracanta, nemám proti nim nič). Jedného howawarta som tiež poznala osobne a taktiež mi prišiel ako maznák je na môj vkus až príliš huňatý, to isté aj čuvač.
Na rotvajlera neviem či by som si momentálne trúfla.
Niekto tu spomínal beaucerona a ten ma fakt zaujal. Toto bolo presne to plemeno, ktoré som prehliadala a ktoré by mi (aspoň podľa opisov z netu) pasovalo.
Vedeli by ste mi napísať o ňom niečo viac? Na čo si dať pozor pri výchove a pod...
Muž sa stále smeje, že neverí tomu, že francúzi dokázali vyšlachtiť strážneho psa - trápny vtip odkazujúci na 2 svetovú... :D.
Ďakujem všetkým za názory! :).

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
"ani veterinár nespozorovali. "
veterinář nemá co pozorovat, ale řádně diagnostikovat.
U nás to bylo taky srdíčko, určitě se na něj zaměřte a to nikoliv pouze poslechem!

Ako som písala, javila sa nám ako úplne zdravá, až na to, že nebola navyknutá na pohyb.
Ďakujem za Vašu skúsenosť, budem to riešiť ako prvé.

scylla napsal(a):
Plán je sice fajn, ale aby nebylo pozdě.

Ďakujem za názor.

Viem aké má barzoj vrodené problémy a aj koľko sa dožíva a to, že ideme k veterinárovi (sme objednaní na dnes...), fakt ma zaujíma len to niekto kto riešil niečo podobné a o čo išlo.

scylla napsal(a):
Tohle je případ pro dobrého veterináře a ne pro internetovou diskusi. Jděte hned k vetovi a žádejte kompletní vyšetření.

To je samozrejmé a už som sa tu o tom vyjadrovala, že je to v pláne.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Barzojovi je vedro i v 10 nad. V 25 stupních se peče a klidně mohlo jít o přehřátí, pokud svítilo sluníčko. Navíc to není dlouhověké plemeno a stárne dřív. I tak ale zajděte na vyšetření, pokud se vám to nezdá.

Máme druhú sučku barzoja, huňatejšiu a tá nič takéto nerobí.

Áno, šli sme viackrát, ale ako píšem, nič iné sme na nej my, ani veterinár nespozorovali. Teraz je na tom s kondícou lepšie, už aj občas behá. Je to s ňou komplikovanejšie, jednak pochádza z chs kde behanie barzojov nepodporujú a jednak bola celý život zatvorená na dvore a väčšinu času preležala. Chodíme s ňou pravidelne von, stále nemá sama nejakú motiváciu sa viac hýbať, ale má parťáčku a trochu ju v tom aj ona podporuje, dosť sa to zlepšilo, i keď stále to nie je ono.
Ale ako píšem, teraz už fakt neviem čo je čo, či dychčí kvôli zlej kondícií alebo nejakému zdravotnému problému. Tak dúfam, že na to prídeme...

Máme ju asi 7 mesiacov. Neriešila som to preto lebo som si to jednoducho neuvedomila. Pes dychčí, je to predsa normálne. A u nej som predpokladala, nakoľko mala zlú kondíciu, že proste dychčí pretože nevládze, že ju zmohlo napríklad to ako ku nám pribehla nás privítať a pod. Naozaj mala zlú kondíciu takže mi to nepripadalo zvláštne. Nevedela ani behať. Až časom som si začala všímať, že to robí stále a aj bez zjavnej námahy.