Uvažujem nad výberom plemena. Kupovať síce plánujem až v ďalekom budúcne, ale rada by som mala jasno už teraz. Mám pár podmienok, ktoré by malo spĺňať a rada si rozšírim obzory o plemená, ktoré som doteraz nepoznala alebo na ne pozabudla.
Chcela by som v prvom rade psa, ktorý by postrážil majetok aj ochránil majiteľov. Momentálne mám dve barzojky, no vadí mi na nich, že sú ustráchané, nebránia si teritórium (maximálne pred cudzími psami, ale človeka ku nám pustia aj keď prelieza bránu a nepoznajú ho...), sú odmerané aj ku nám a nie sú v istom význame ani verné. Beriem ohľad na to, že sú to poľovné psy, ale chcela by som plemeno, ktoré by sa pri mne držalo, neutieklo by mi z otvorenej brány keď sa otočím a pod...
Pes by mal byť veľký, ale zase nie úplné monštrum. Mal by byť dobre ovládateľný a mal by vedieť rozoznávať situácie, aby mi trebárs nezaútočil na známeho, ktorý sa ku nám priblíži na ulici a pod...
Ďalej by som chcela aby pes nemal dlhú srsť, ideálne stredne dlhú.
Snáď nemám prehnané nároky, ak hej, kľudne píšte ak som niečo uviedla zle, budem rada.
Tak píšte, ďakujem vopred za všetky tipy :).

Potrebujem poradiť. Napadlo mi od niekoho požičať kozu na spasenie pozemku. Mám svahový a kaskádový veľký pozemok, na veľa miest sa nedá dostať kosačkou. Avšak ide o to, že mi všade rastie aj zimozeleň menšia, po česky barvínek menší. Zrejme ho tu niekto pár rokov dozadu vysadil a on sa rozmnožil úplne všade. Je nemožné sa ho zbaviť, vytvára veľké kobercové trsy a korene sú hlboké a bohato rozkonárené. Jednoducho po vytrhnutí jednej rastlinky vyrástlo na jej mieste 10 ďalších.
Niečo sa mi marí, že je jedovatý a preto polemizujem nad tým či by požičanej koze neublížil. Viem, že kozy nie sú hlúpe a inštinktívne vedia čo je jedovaté a čo nie, ale pri tomto si nie som istá.
Máte s tým nejaké skúsenosti?

Tiež som mala extrémne štekavého psa, štekal na úplne všetko, od susedov, prelietajúcich vtákov až po ľudí, ktorí ku nám išli na návštevu. A zvuk zvončeka, to bol povel na neutíchajúce štekanie...
Bola to fakt katastrofa. Postupovala som klasicky - psovi som vysvetlila, že nesmie štekať (i keď to samozrejme vedel) a odmenila som ho ak naozaj neštekal do minúty od povelu. Hlúpy nebol, pochopil to hneď. Poprosila som suseda o spoluprácu, niečo tam u seba na dvore vykrikoval a môj pes len sedel a neštekal. Odmenila som ho. Postupne som predlžovala interval odmeňovania, potom som prešla po pár dňoch z maškrtiek na slovnú pochvalu.
A zabralo to.

A ešte jedna vec... mrazák nielenže nemám veľký, ale nemám vôbec. Bývame na samote v lese a nedá sa sem dostať autom :). Stačí?
Všetko sa dá ak človek chce.
Baby mi tiež nezjedia zeleninu len tak samotnú, hlavne jedna z nich, druhá celkom aj hej. Robím to tak, že jej zeleninu ukrývam (ale musí to byť naozaj rafinovane ukryté :D) alebo kúpim mleté mäso a do toho postrúham... zožerie to na posedenie.

Ja by som tiež odporúčila barf, taktiež som vegetarián a nemám s tým problém. Pes je šelma, mäso potrebuje a vnímam to trochu inak týmpádom. Mäso nijak zvlášť nepripravujem, proste kúpim, maximálne pridám zeleninu, vajíčka alebo niečo iné... a hotovo.
Príde mi to ako najprirodzenejšia strava pre psa takže u mňa nie je čo riešiť, baby sú spokojné, zdravé a myslím, že majú všetky živiny, ktoré potrebujú, z prirodzených zdrojov.

Neviem či to nejak pomôže, napíšem len moju skúsenosť... moja sučka, čím je staršia tým viac sa stráni psov. Ono je to asi aj vekom, tiež má 6 rokov. Najviac jej vadia otravné, uštekané a bláznivé psy. Nerobí jej problém sa po takom psovi zahnať a ukázať zuby, vždy na nej vidím ako ju to obťažuje. Pokarhanie nepomôže, jednoducho jej to vadí a ona sa snaží to druhému psovi naznačiť. Väčšina takto bláznivých psov však jej náznaky nechápe a snažím sa ich v takom prípade oddeliť.
Počas vychádzok keď stretneme iného psa, jediné čo ju baví je, že po psovi vyštartuje, vrčí ako besná, ale viem, že sa tak hraje, už som si na to zvykla, ale nezainteresovanému to príde ako útok tak vždy kričím a naznačujem, že je to v pohode. Má to asi ako pozostatok po loveckom inštinkte, ale vzápätí to prejde do oňuchania sa a je všetko ok.
Potom si psa absolútne nevšíma, ak sa chce s ňou hrať, ujde.
A to je tak všetko z našej momentálnej socializácie s inými psami :D:D.
Dlho som sa ju pokúšala zmeniť, navštevovali sme rôzne kluby a organizované venčenia aby sa socializovala, ale... vychádzky boli katastrofa, pre ňu iba zbytočné trápenie. Potom som si povedala, že je taká aká je a budem ju tak brať.

My sme mali najprv psa, potom mačku, potom druhého psa a potom druhú mačku. Prvý pes bol úplne v pohode, druhý na mačky predtým vraj útočil, takže sme dávali obzvlášť veľký pozor, hlavne na druhú mačičku, ktorá prišla po druhom psovi. Tá už bola dokonca staršia a psov sa bála.
Popravde ani neviem ako to prebiehalo, hoci to nebolo tak dávno... jednoducho sme stále dávali pozor, napomínali psa ak prekročil hranice a odmeňovali ak bol dobrý. Osvedčilo sa mi zoznamovanie ak bol pes najedený, spokojný, oddýchnutý a ležal.
Pozor na kŕmenie, dávali sme im jesť oddelene.
Teraz sú na seba zvyknutí, sú spolu celé dni a bez toho aby sme ich strážili, spia pri sebe...
Chce to len trpezlivosť. A myslím, že druhý pes to aj trochu odpozoroval od prvého, že pokiaľ je s mačkami zadobre, je to správne a pochválime ho.

Takže, sliepky už pekne pijú z niplovej napájačky, dnes som im naskúšku doniesla vodu vo vedre a ani po nej nepozreli takže smädom netrpia... každá z nich si ide automaticky k niplu a už aj vedia ako si načapovať :).
Trvalo to nejaký čas, ale zvládli to :).
Ďakujem za pomoc.

Hneď sa mi vybavil jack russel :).

Ja osobne mám rada mená, ktoré už majú iný význam a teda ide hlavne o slovenské názvy, trebárs Sadza, Oliva, Cifra, Ryba, Bystrá... proste si otvorím slovník a vyberiem plno krásnych rýdzo slovenských mien :). A rovnako to ide aj s anglickými menami, tak isto by som pozerala do slovníka.
Nemá to len tak každý a je zaujímavé sledovať reakcie ľudí keď sa dozvedia ako sa pes volá ;D.
Kamarátka často cestovala a chcela pre svojho orieška tiež anglické meno aby ho ľudia ľahšie chápali. Premýšlala nad Sushi, Nuts a Chilli.
Mená ala jedlo sú top :D.

Andrýsek3 napsal(a):
Mám naprostého mazla ke všemu živému, může si ho pohladit opravdu kdokoliv a každýho ulíže. Ale taky už párkrát vyhodnotil, že tenhle člověk teda neee. A dělal bububu, a že byl dost přesvědčivý, má celkem hluboký štěkot a bručí pěkně, když se ještě naježí.. no úplnej vlkodlak, ale nikdy nevystrčí zuby. Nemá rád opilé lidi, je vidět, že se ale bojí, i když vypadá zle, nevím, jestli by dokázal zakročit, ale venku v noci se s ním nebojím, myslím, že každý, kdo si troufne na člověka s velkým psem, i když labradorem, je blázen a moc.se to dle mě nestává.

Presne tak, barzoje tiež vzbudzujú rešpekt i keď majú kukuč ranenej srnky... :D. Ale dá sa to, už som to párkrát použila ak sa ku mne blížil niekto kto mi nebol sympatický :D. Našťastie nemám tých show barzojov, ktorí vyzerajú ako nafufňané obláčiky a pôsobí to celkom verne keď poviem, že sú agresívne ;D.

Tiež som polemizovala nad touto témou po tom, ako nám jeden známy raz preliezol plot (zabudli sme, že je zamknuté, nedokričal sa a nemal akurát mobil) a naše čuby ho nechali bez problémov prejsť, hoci ho videli prvýkrát a ešte aj liezol cez bránu.
Takže, bohužiaľ, barzoje asi veľmi ochranárske nebudú. Vedia ma akurát ochrániť pred inými psami ak majú pocit, že ma ohrozujú alebo ak sú na ich teritóriu.
Raz sa mi stalo, že som stretla jedného pochybného chlapíka a baby sa ho dosť báli, nechceli sa k nemu ani priblížiť čo sa teda bežne nestáva. Z toho som usudzovala, že nebude všetko košér, no nevedela som odhadnúť čo by robili ak by sa k niečomu odhodlal. Či by ušli alebo ma bránili...

2mazutak napsal(a):
Zdravím.no nevím jak vy.ale já chovám drůbež pro svojí potřebu, a ne kvůli úplatkům sousedům.ted je to pár vajec, potom můžou chtít třeba králíka nebo martinskou husu ne.jak bylo psáno, není to stálý obyvatel, je to víkendák.jak jsem psal výše, může si dát vatu do uší, nebo vzít prášek na spaní.napoprvé bych ho slušně upozornil, že u mých dveří nemá co dělat, když to nepomůže, nahlásil bych ho na obecním úřadě, že obtěžuje on mne.myslím, že by si likvidaci mýho kohouta rychle rozmyslel.a pokud by se pokusil drůbež otrávit, tak to už je trestný čin.

Pozrite, ja som len písala svoju skúsenosť. So susedmi mám skvelé vzťahy, vajíčka by som im dávala tak či tak, aj oni mi veľakrát pomôžu, hoci by mohli tiež argumentovať, že to pre mňa nemusia robiť a že budem chcieť stále viac a viac.
Trochu ľudskosti do riešenia problémov...
Nehovorím, že to vždy ide, ale nie je zlé sa o to aspoň pokúsiť.

Mám jedného známeho, ktorý má vyslovene paniku z kikiríkania kohúta, ak to počuje, ide ho poraziť. Má to z nejakej zlej skúsenosti s kohútom v detstve. Môže to byť niečo podobné :D.
Ja by som sa snažila dotyčnému slušne vysvetliť, že sa s tým naozaj nedá nič robiť, na dedine je bežné mať kohúta a to kikiríkanie tam ľudia už ani nevnímajú...
A prípadne mu to skúsiť nejak vynahradiť, ja si napríklad "udobrujem" susedov tým, že majú odo mňa z času na čas čerstvé domáce vajíčka a všetci sú spokojní :).

Párkrát som skúšala flexinu, ale mne osobne sa to používa veľmi zle, povedala som si, že nikdy viac... viackrát sa mi do toho zamotali cudzie psy alebo sa tam niečo zaseklo, proste používam už len klasické pevné vodítka. Ak potrebujem dlhšie než sa bežne predáva, dávam si u kamošky ušiť o niečo dlhšie - 2 alebo 3 metrové a je to v poriadku. Psíky môžu pobehnúť aj keď sú na vodítku, keď naprší, dá sa to ešte ustriehnuť tak aby nebolo mokré a zablatené a celkovo sa mi používa oveľa pohodlnejšie...

scylla napsal(a):
Problém bude v celkovém přístupu a v tom, že vy předpokládáte její strach a nevěříte sama sobě. Pak se ona o vás nemůže opřít. Ten tón dělá opravdu hodně. Nelitujte jí, dívejte se na ní jako na sebevědomého psa, ne jako na ustrašence. A zvedejte sebevědomí, jak to jen půjde.

Ja si tie rady skúsim vziať k srdcu, ale... naozaj sa mi nezdá žeby som neverila sama sebe alebo predpokladala jej strach. Prípadne ju ľutovala.
Zakaždým si myslím, že sme to už zvládli a že to už znovu neurobí, alebo že tam aspoň nastane zlepšenie.
Skúsim zmeniť tón hlasu, uvidím čo to spraví... a odmeňovanie.

Tedysek napsal(a):
Já už nerozebírám, jen aby ses nenechala "napálit" jako já.
Pes mi díky smíchu vystrkuje zadel z podpostele a nebo loví mouchy...

Jasné, určite pouvažujem a skúsim zmeniť to čo mi píšete :).

Tedysek napsal(a):
Hele bacha na smích. Mám zkušenost, že psi ho mohou považovat za odměnu - pes uteče strachy a ty se zasměješ v domění "nic to přece neni", ale pes to vnímá tak, že uteče a dostane jakousi formu pochvaly.

No, mám pocit, že to už rozoberáme až príliš do detailov :D. Nesmejem sa vtedy keď mi utečie, to je jasné... robím to vtedy keď jej ukazujem, že sa nemá čoho báť.

scylla napsal(a):
To jsem si myslela: psa nikdy nechlácholíme, neutěšujeme. Chlácholivý tón pes vyhodnotí jako že se bojíte také a bojí se i za vás. Nikdy nepoužívejte chlácholivý tón, nikdy jí nelitujte, lítost jí velmi oslabuje. Chovejte se sebejistě, mluvte normálním tónem, můžete i lehce do údivu - prosím tě, co děláš, nic se neděje. Situace bagatelizujte, jako že vůbec o nic nejde. Nechte jí, aby se opřela o vás. Vy jděte příkladem - povídejte si s lidmi, co vylezou z brány, hlaďte si takové psy, sahejte na bránu, bouchněte do ní. Je to běžné jako vzduch, žádný problém. Mluvte na ní. Čím větší komedie se kolem takových věcí dělá, tím se problém stupňuje.

Vďaka za radu.
Ale zase by som netvrdila, žeby som ju až tak prehnane ľutovala a šušlavo sa k nej prihovárala ako k decku. Veľakrát si z nej robím srandu, smejem sa aby videla, že ide o bežnú vec. Poviem jej, že je teľa keď sa bojí a že je to v poriadku, proste to čo som písala aj vyššie.
Môžem skúsiť trochu zmeniť tón, ale nie som si istá či je problém v tomto.

Občas mi v prvom momente ujde pokarhanie (lepšie povedané na ňu zavolám menom, tónom že akože čo to má byť, čo sa deje...), potom keď už pochopím tak sa jej prihovorím, hladkám... povedala by som, že sa snažím používať chlácholivý tón hlasu, občas aj niečo v štýle "ty teliatko, nič sa nedeje, pozri, tohto si sa bála..." ako aj písala hmn.
Niečo podobné mi robí aj pri stretnutí s veľkými psami. Občas na vychádzkach stretávame známych, ktorí majú veľké psy (neagresívne, samozrejme) a aj vtedy sa mi snaží ujsť. Volám si ju k sebe a ona príde, znovu ju utešujem, hladkám ju aj druhého psa, ktorého sa bála, no akonáhle pocíti, že je vhodná príležitosť, zase peláši preč.
Toto som skúšala aj s odmeňovaním, ale bohužiaľ, keď je takto vystresovaná, vôbec odo mňa nič nevezme.
Všimla som si, že najviac sa bojí toho keď sa s ňou chce veľký pes hrať, vníma to ako útok zrejme. Je potom vyslovene agresívna, snaží sa psa zahnať, cerí zuby, vrčí a keď sa cíti už príliš zahnaná do kúta, cvaká zubami.
Keď toto robí, zahriaknem ju a znovu skúšam proces zoznamovania s veľkým psom s tým, že ju upokojujem.
Je dosť submisívna, celkovo pracovať s tými jej strachmi je náročnejšie... a ja tiež veľakrát neviem ako s ňou pracovať aby sa cítila lepšie.
V okolí máme klub veľkých plemien, zvykla som tam s ňou chodievať aby sa socializovala, ale permanentne každá vychádzka bola pre ňu čistá hrôza, hoci som sa snažila ako som vedela (vyššie opísané).