Zdravím. Nechal som do chovu tohoročné romanovské jahničky (7 mesačné, cca 35-40kg) a jahničky suffolkov (6 mesačné, cca 50-55kg). Chcel by som ich pripustiť v decembri baranom suffolkom, pretože iného nemám. Nemáte s tým niekto skúsenosti? Trošku sa bojím u prvničiek ťažších pôrodov. U dospelých oviec komplikácie nikdy nemávame, a to ani v prípadoch, keď sa rodia jahňatá s vyššou ako štandardnou hmotnosťou. U jahničiek sa toho ale obávam. Môžem to skúsiť, či radšej kúpiť k nim iného barana? Už vopred vďaka za rady.

Tá ovca nepôsobí vôbec choro. Anemické ovce boli vychudnuté, nevládali sa presúvať dlhodobo so stádom, oddychovali veľmi často, pri pokuse o chytenie neutekali, ale líhali si na zem (nevládali utiecť) a pod... Bolo na nich vidieť už dlhšie, že nie sú v poriadku. Táto ale okrem toho otoku nevykazuje nič, čo by ukazovalo na anémiu.

Vyskytol sa nám svrab a mali sme podozrenie aj na pľúcne červy v stáde. Closamectin používame u nás bežne raz alebo dvakrát ročne na plošné odparazitovanie stáda. Ovca anémiu nemá. Ten opuch nemala nikdy doteraz. Ani včera. Je veľká, statná, jedna z najlepších v stáde. Anemické ovce vyzerajú úplne inak, mal som také. Táto má podľa mňa od nich na míle ďaleko (vôbec tak nevyzerá). Opuch vznikol až pár hodín po aplikácii closamectinu. Dovtedy ho nikdy nemala. Možno je to len precitlivelá reakcia na closamectin, i keď nikdy doteraz s ním problém nemala. Doposiaľ sme sa s ničím takým nestretli. Natieklo jej to až niekoľko hodín po aplikácii. Možno sa to vstrebe. Správa sa normálne, žerie rovnako ako pred tým, sliznice sa mi zdajú v pohode, nie sú bledé.

Včera som odčervoval ovce prípravkom closamectin. Jednej jahničke natiekol priestor pod čeľusťou. Dovčera ho mala normálny, po odčervení za noc natiekol. Čím to môže byť? Vyzerá to ako pri motoliciach alebo vlasovke slezovej, ale kým sme nepichli closamectin, mala hlavu normálnu. Po closamectine vznikol otok. U ostatných oviec v stáde je všetko v poriadku.

Už je to vyriešené. Bol veterinár. Ďakujem za rady. Je to najlepšia ovca, prísť o ňu ani jej potomstvo určite nechcem. Podľa slov veterinára ide o neliečený chronický zápal (pôvodný majiteľ asi na to nejako nedbal), nasadil antibiotiká injekčne a odporučil masáž, vydojenie a masť. Tak uvidíme. Vďaka za všetky rady.

Včera večer pár kvapiek vytieklo. Potom už nič. Jahňatá do toho dorážali, ale nič. Skúšal som to ráno vydojiť nasilu dvakrát. Nič.Stále sa to nalieva viac a viac. V tej funkčnej polovici je mlieka pre obe jahňatá dosť. Na jeden pôdoj som vydojil vyše 1,2 litra mlieka z tej jednej polovice. Vemeno má obrovské, ešte som ovcu s takým nikdy nemal (asi ani nevidel). Kupovali sme ju od jedného mládenca, ktorý sa hŕŕ pustil do chovu suffolkov a potom si to rozmyslel. Nechcem o ňu prísť, lebo je inak vynikajúca, veľká, zmäsilá, krásna hlava. Ideálny suffolk. Budeme mastiť a skúsime to teda nasilu dojiť, ak to pôjde.

Vydojiť som sa to snažil už niekoľko krát, ale nič nejde. Nedá sa to vydojiť ani na silu.

Dobrý deň.

Včera doobeda sa nám okotila jedna staršia ovca. Má dve veľké jahňatá a obrovské vemeno, ale ľavá polovica vemena je nefunkčná. Mlieko v nej je, ale vôbec sa nedá vydojiť, ani jahňatá ho nedokážu cucať. Druhá polovica funguje ako má. Potreboval by som poradiť, čo sa s tým dá robiť. Tá nefunkčná časť vemena je navretá a tvrdá. Ovcu sme kupovali pred kotením, predpokladám, že mala asi neliečený zápal. Masíroval som jej to aj skúšal pomaly oddájať, ale nič nepomohlo. Asi ju to aj bolí, pri dotyku vemena uteká. Už vopred vďaka za rady.

Dobrý deň.

Už druhý deň pozorujem v mlieku od jednej kozy slizkú, hlienovitú hmotu. Po podojení a zliatí mlieka do fliaš sa naspodku vytvorí hlien. Po precedení hlien ostane na plátne, ale po čase sa vytvorí vo fľaši zas. Prečo sa tvor? Môže sa takéto mlieko používať na výrobu syra?

Malé kozľa má vzadu na sánke veľkú, zväčšujúcu sa hrču, tuhšej ale nie tvrdej konzistencie. Mohol by to byť absces? Ako ho vyliečiť? Čo iné by to mohlo byť?

Ďakujem za odpoveď.

Zatiaľ je capko pokojný i na reťazi, žerie aj z ruky. Nenechám ho tam natrvalo. Po okotení poslednej kozy a nejakých dvoch týždňoch, kým kozľatá zosilnejú, ich dám dokopy. To bol aj pôvodný zámer, ale kotné kozy sa ho vyslovene báli a prestali aj žrať (zaliezli pod kŕmny žľab a nechceli výjsť, kým som ho nedal preč). Doteraz som mával capkov celý rok s kozami. Nikdy nebol problém. Len tento je nejaký prchký... Ale odkedy je sám, je úplne pokojný. Je v chlieve vedľa nich, takže na seba vidia a cítia sa. Možno sa len potreboval udomácniť a zvyknúť si na nové pachy.

Kúpil som capka do chovu po výborných rodičoch. Priniesol som ho domov a dal ho k ostatným kozám. Samozrejme, hneď na všetky skákal. Má iba dva mesiace. Kozy sú ešte neokotené a nebola im príjemná jeho prítomnosť. Tak som ho oddelil. Pár krát preskočil všetko, čo sa dalo, prekonal všetky zábrany a znova bol pri kozách. Nakoniec som ho musel uviazať, pretože som nemal ako zabrániť, aby sa k nim nedostal. Správal sa k nim dosť agresívne, keď si ľahli, dupal po nich a podobne. Po uviazaní niekoľkokrát preskočil ohradu a pri tých skokoch často buchol bruchom a penisom dosť silno o ohradu (niekedy pár sekúnd visel cez brucho). Môže mu to uškodiť? Stalo sa to za posledný týždeň niekoľkokrát. Má i dosť odraté nohy ako sa odrážal a šúchal ich o ohradu. Jedna časť ohrady sa prerobiť nedá, tak som ho uviazal na kratšiu reťaz tak, aby k nej nedočiahol a nemohol ju preskočiť. Samozrejme sa mu to nepáči a a skáče a šarpe sa na reťazi. Nevadí ak ho nechám uviazaného? Má niekto skúsenosti s chovom capka na cca 1m dlhej reťazi? Bude takto len do okotenia kôz a do začiatku pasenia koncom apríla. Potom už pôjde pekne s nimi do oplotku na lúky.

Koza sa nedojila od júna. Boli pri nej kozľatá až do jesene. Na jeseň som ju zasušil, teraz je kotná. Robievam mimo domu a som doma zvyčajne od štvrtka do pondelka. Po okotení by som počkal minimálne dva mesiace, aby bolo dosť pre kozľatá a s tým oddojovaním od štvrtka do pondelka by som začal až potom. Viem, že to nie je ideálne riešenie, ale zatiaľ to inak asi nepôjde. Kozľatá by boli pri matke stále, aj v tom čase od pondelka do štvrtka a potom i počas tých zvyšných dní týždňa, takže by mohli piť podľa vôle. Ja by som chcel časť mlieka pre seba na výrobu syra. Koza dojila bežne 3-4 litre mlieka, takže mlieka by malo byť dosť.

Je možné kozu dojiť iba pár dní v týždni? Od štvrtka večera do pondelka rána? Vo zvyšnom čase by pri nej boli kozľatá (aj v tých dňoch, kedy by sa dojilo).

Dobrý deň.

Je možné vzhľadom na dôsledky, pripustiť kozy príbuzným capom? Išlo by o syna a bratranca dvoch z pripúšťaných kôz. Ide mi o to, či z toho môže vzniknúť funkčné zviera, alebo je skôr predpoklad nejakej poruchy. Išlo by iba o jedno kríženie, nasledujúcu sezónu už by boli kozy pripustené nepríbuzným capom.

Plemenný cap príde na rad až neskôr... Keď sa stádo rozrastie.

roklanka napsal(a):
Já myslela,že jde o plemenného kozla. Držet kozla pro dvě kozy se nevyplatí,to je lepší si na jaře koupit kozlíka a po říji ho poslat do mrzazáku.

Nie, zatiaľ plemenného capa nemám, až neskôr, keď bude kôz viac. Mal som svojho (od vlastnej kozy) narodeného v apríli, ale kvôli príbuznosti som ho vymenil za iného narodeného v januári. Išlo mi práve o to, aby mi čo najskôr kozy (resp. aspoň starú) pripustil a potom pôjde do mrazáku. Plánoval som ho nechať do polovice novembra, ale teraz, keď sa ozvali tí dvaja gazdovia, tak im chcem pomôcť. Okrem mňa a ešte jedného gazdu capa už nikto nemá. U nás je s capmi problém. Minulý rok ešte capov mali hockde, teraz už nie. Najradšej by som to robil tak, že by som vždy mal skoro narodeného capka, januárového napr. a po ruji ho zabil na mäso. Len problém je s príbuznosťou...

Vďaka za odpoveď. Ide o chovy, u ktorý mám istotu, že sú v poriadku. V tom pochybnosť nemám. Pôvodne som chcel vziať kozy ja k sebe, ale nemám ich kde dať, tak sa mi zdá výhodnejšie zobrať capa a zaviesť ho na nejaký čas ku kozám. I tak premýšľame o tom, že capa koncom decembra porazíme.

Dobrý deň.

Mám doma trojročnú kozu a jej tohoročnú dcéru narodenú v apríli. Nepostrehol som však zatiaľ ani u jednej ruju. Pásli sa vonku v oplotku celý rok až do polovice septembra. Od polovice septembra sú ustajnené. Od polovice júla je pri nich cap narodený toho roku v januári (spolu sa pásli a spolu sú aj ustajnené). Náznaky ruje som zatiaľ u kôz nepostrehol. V oplotkoch som ich nekontroloval, po ustajnení som tiež náznaky nespozoroval. Cap krátko po ustajnení zapáchal capinou, no asi pred tromi-štyrmi týždňami zápach zmizol. Aká je pravdepodobnosť, že staršia koza je už oplodnená? Ide o to, že dvaja gazdovia pýtali požičať capa. Jeden na celý október, druhý na celý december. Nerád by som však bol, aby stará koza bola na jar bez kozliatok. Za rady vopred ďakujem.