Zvířata

Zvířata na krytíChovatelské stanice

Články a atlasy

Kontakt

Podpora a bezpečnost - kontakt
Zvířata na prodejVšechna zvířata na prodej
iFaunaiFauna
Krysa malá
Sdílet:

Krysa malá

Rad: Rodentia - hlodavce. Rod: Mastomys. Čeľaď: Muridae. Synonym: Praomys coucha. Podčeľaď: Murinae. Rozšírenie: južná Afrika.

Popis

Krysa malá (zaužívaným názvom mastomyš) je medzi našimi chovateľmi často chovaným hlodavcom. Má výrazné čierne alebo červené oči. Uši sú neochlpené, okrúhle a mierne tvarované. Dĺžka hlavy a tela je asi 60--170mm, dĺžka chvosta je 60--150 mm, váha je 20-80 g. V prírode má rôzne farebné mutácie, známe sú značné rozdiely v odtieňoch od hnedkastej, červenkavej, žltkavej a sivkastej farby. V spodnej časti sú biele alebo sivé. V súčasnosti sú vyšľachtené aj biele, strakaté, saténové a pod. Srsť je obyčajne dlhá, jemná, pružná, ale niekedy je tvrdá a krátka. Chvost je približne rovný dĺžke tela a hlavy, zvykne byť holý alebo jemne pokrytý srsťou. Nohy sú úzke, predné kratšie ako zadné.

Do rodu Mastomys zaraďujeme:
Mastomys coucha
Mastomys angolensis
Mastomys erythroleucus
Mastomys hildebrandtii
Mastomys natalensis
Mastomys pernanus
Mastomys shortridgei
Mastomys verheyeni

Rozšírenie

V prírode sa vyskytuje v rozličných typoch prostredia. Rozšírená je hlavne v savanách, ale nachádza sa aj v asociácii s ľuďmi. Zaberá kultivované aj zanedbané polia a stavby, dediny, ale nie veľké mestá, pravdepodobne z dôvodu neznášanlivosti s Rattus ratus. Krysa malá je nočný, terestriálny živočích, niektoré zdroje však uvádzajú, že dobre pláva a šplhá sa. Tento druh s obľubou obýva trhliny, alebo si kope nory, ktoré obyčajne pozostávajú zo siete galérií bez centrálnej siene. Živý sa väčšinou rastlinnou potravou, listami rastlín a ich semenami. Bolo spozorované, že vo vhodnom prostredí tento druh požiera na 80% živočíšnu potravu, väčšinou hmyz a rôzne larvy. V okolí ľudských príbytkov skoro všetko čo ľudia vyhodia. Krysa malá bola pôvodne rozšírená v savanách Južnej Afriky, ale rozšírila sa aj severnejšie v závislosti od spolužitia s ľuďmi. Ich populácia v mnohých oblastiach klesá z dôvodu rozširovania potkana obyčajného, ale je stále dominantná vo väčšine osád. Je to tiež vážny škodca v ľudskom prostredí a poľnohospodárstve a je tiež hostiteľom a prenášačom “ľudského moru” horúčky Lassa.

Charakteristika

Tento druh je neagresívny, niekoľko rodín môže žiť spolu v jednej nore, cudzie sú akceptované do skupiny. Všeobecne je druh schopný vrhu celý rok, ale vrchol reprodukcie prichádza na konci dažďov a v skorom období suchej sezóny. V zajatí tento vrchol predstavuje máj a november. Samičky zvyknú mať dva vrhy cez sezónu. Gravidita trvá 23 dní a v jednom vrhu je 1-22 mladých, obyčajne 10-12. Váha mláďat je asi 1,8 g pri narodení, oči otvárajú okolo 16. dňa. Odstaviť ich môžeme v troch týždňoch, ale sú obyčajne schopné rozmnožovania v 3,5 mesiaci.
Pre chov sú najvhodnejšie nádrže 40x25x15 cm z plastov s vikom so zabudovanými kŕmidlami a automatickou napájačkou, ktoré sa používajú v profesionálnych chovoch. Môžeme ich nahradiť aj staršími akváriami, či celosklenenými elementkami. Do chovnej nádrže umiesťujeme 4-5 samíc a 1 samca. Ako podstielka je najvhodnejšia zmes hoblín a pilín. Hobliny či piliny stačí obmieňať 1-2krát týždne.

Krmenie

Kŕmime ich lúpaním ovsom, pšenicou, lesknicou, prosom, slnečnicou a konopným semenom, koreňovou zeleninou, čerstvým ovocím, púpavou, trávou, ďatelinou, lucernou, šalátom, granulovanými koncentrátmi pre hlodavce, suchým chlebom a vareným vajcom. Z hmyzu podávame larvy múčiara, “zofobasy”, cvrčky, sezónne aj smýkaný hmyz. Stravu doplňujeme vápnikovými blokmi a pridávame aj prípravok Vitamix DH alebo Sera Mineral plus N.
Okrem Krysy malej (Mastomys coucha) sa u nás chová aj jej blízka príbuzná Krysa mnohobradavková (Mastomys natalensis).

Literatúra:

Ambruš, B.,1986:Chováme chrčky, morčatá a iné hlodavce, Príroda, Bratislava
Monath, T.P., Newhouse, V.F., Kemp, G.E., Setzer, H.W., Cacciapuoti, A. (1974) Lassa virus isolation from Mastomys natalensis rodents during an epidemic in Sierra Leone, Science, 185: 263-265.

Autor textu: Igor Heriban
Autor fotografií zdroj: Igor Heriban
Přihlaste se k odběru
Přihlaste se k odběru
Přihlaste se k odběru
Přihlaste se k odběru