XXX.XXX.150.7
Bratislavsky krátkozobý - čierno sedlatý
Plemená krátkozobých holubov boli od nepamäti produktom krásy, elegantnej príťažlivosti a miniatúrnych rozmerov. Tak ako ich formovali celé desiatky, respektívne stovky rokov ich chovatelia do súčasnej podoby.
Natíska sa preto otázka, odkiaľ prišli. Potrebné je pripomenúť, že takmer všetky majú pôvod z ďalekej Ázie a dejinami ospevovaného Orientu. Tak o tom píše história. Skutočne tam majú svoje korene. Na náš kontinent sa dostali mnohými obchodnými cestami. Najznámejšia bola Hodvábna alebo Jantárová cesta, ale aj námorné prepojenie v neskorších dobách tu zohralo významnú úlohu.
Do našej časti sveta boli donesené obchodníkmi z Osmanskej ríše. Tu si ich hlavne ľudia v niektorých väčších mestách veľmi obľúbili. Stali sa tak súčasťou ich kultúry, príbytkov, ktoré svojim milým vzhľadom tieto obydlia skrášľovali a tak spríjemňovali život tamojším chovateľom.
Neskoršie ako zanikali veľké ríše, respektívne monarchie a začali vznikať jednotlivé štáty začalo sa prispôsobovať aj chovateľstvo Nastal veľký prelom vo formovaní tejto triedy okrasných letúnov.
V hlavných mestách každý chcel mať svoje národné plemeno krátkozobých letúnov, obzvlášť v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Vznikli tak viedenské, pražské a budapeštianske krátkozobé letúny. Predsa však v tejto zostave jedno plemeno chýba.
Nemôžme nespomenúť skutočnosť, že existovalo ešte jedno na ktoré sa takmer zabudlo. Chceme to teraz pripomenúť všetkým a hlavne bratislavským chovateľom ako vyzerali tieto krásne holúbky. Nakoľko je priam nepochopiteľné, že ľudia žijúci hlavnom meste, nemajú žiadnu predstavu o ich telesných tvaroch.
Bratislavsky krátkozobý letún, taký má mať oficiálny názov. V dobách jeho najväčšieho rozkvetu, nemohol byť uznaný ako samostatné plemeno. Bez príslušných kompetencii a neexistujúceho schvaľovacieho orgánu to jednoducho nešlo. I keď mal také znaky, ktoré ho k tomu predurčovali. Dokonale bol formovaný ešte za monarchie. To svedčí, že by mal viac ako sto ročnú históriu.
Bratislava, predtým Pressburg mala vtedy významné postavenie. Predovšetkým z obchodu. Okrem iného tade viedla známa Jantárová cesta. Stredozemné more spájala s Baltickým morom. To malo veľký význam v napredovaní a prosperite mesta. Kde sa darilo obchodu, tam prekvitalo aj chovateľstvo. Nevynímajúc z toho holubiarstvo.
V Československu po rozpade monarchie nedošlo k zániku chovu týchto holubov. Práve naopak. O to viac im to prospelo. Chovatelia prevažne z kruhov živnostníkov a remeselníkov sa im z láskou venovali. Neskoršie založili prvý spolok:„ Pressburger kurzschäblige tümmler club“, v roku 1928. Tvorený bol prevažne nemeckou komunitou, ale aj slovenských chovateľov. Združoval viac ako osemdesiat holubiarov. Vo vojnových rokoch vznikol prvý slovenský: „ Spolok chovateľov holubov“ v roku 1943. Mená ako Winkler, Pavlišovci a ďalší vlastnili špičkové holuby s vysokým kreditom. Prečo to všetko spomíname a ako to všetko súviselo s terajším stavom.
Natíska sa preto otázka, kde sa podeli po vojne všetky tieto holuby. Jednoducho zmizli. Existuje len jedno vysvetlenie. V povojnovom usporiadaní, presunmi pôvodného a novodobého obyvateľstva. Hlavne prisťahovaní ľudia prestali mať záujem o tieto elegantné holuby.
Pokiaľ by sme súčasnosť štatisticky vyhodnocovali a porovnávali z minulosťou. Tak terajších chovateľov krátkozobých holubov je v tomto meste až toľko, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Pritom počet terajších obyvateľov je päťkrát väčší ako predtým. Tak takýto je záujem o holubársku históriu terajších Slovákov.
Príroda je však zhovievavá a nastavená proti takýmto eventualitám. Rozhodla geografická zmena plošného šírenia holubiarstva.
Podľa starých pamätníkov značné množstvo holubov v medzi vojnovom období odišlo konkrétne do Prahy. Veľkými znalcami kvality boli holubárski kupci páni Popelka, Kuba a ďalší. Často navštevovali bratislavských holubiarov a kúpili všetko, čo dobre vyzeralo. Na železničnej stanici v úschovni mali prepravné koše, ktoré po naplnení putovali do Čiech.
Spomíname to len preto, že genetika je tak silná, až neuveriteľne progresívna. Nezmazateľne po toľkých rokoch sa zachoval pri niektorých krvných líniách genofond, v ktorom pretrvávajú určité morfologické znaky bývalých bratislavských holubov. A nemusíme ísť ďaleko. Stačí navštíviť Českú alebo Rakúsku republiku.
Pre lepšie zdokumentovanie a potvrdenie tohto tvrdenia sme použili niekoľko fotografii z príbuzných chovov pražských a viedenských krátkozobých letúnov. Medzi ktorými sa ojedinele vyskytnú spomínané typy holubov, respektívne ich pripomínajú. Nech sa preto naši priatelia na to nehnevajú. Len tak obrazne priblížime verejnosti ako vyzerali pôvodné naše holuby.
Bratislavský krátkozobý letún mal všetky znaky príťažlivosti. Malú postavu, elegantne držanie teľa. Hlava začínala klínovým zobákom, ktorého ústna štrbina smerovala do jeho základni prísne rovno, resp. vodorovne, na spodok očnice. Skoro v pravom uhle k čelu. Najcennejšie exempláre mali vysokú a širokú túto časť tváre. V jeho hornej tretine prechádzala do temena, ktoré tvorili dva nadočnicové oblúky. Pokračovalo v miernom poklese a evidentne končilo v nižšom tylovom hrbolčeku. Medzi nimi bola mierna preliačina. Profil tváre bol zvýraznený živými perlovými očami a červenou obočnicou, nepresahujúcou líniu temena. Krk kužeľového tvaru plynulo prechádzal do mierne zošikmeného tela a končil chvostom.
Farebnosť bola tiež rozmanitá. Okrem celofarebných sa vyskytovali aj sedlaté v čiernom, červenom, žltom a modrom prevedení. Nechýbali aj medzifarby, bociániky a fŕkané rázy.
Natíska sa preto otázka v čom sú medzi týmito plemenami rozdiely. Pri ich porovnávaní je len zdanlivá podobnosť. A každý, kto len trocha ovláda túto problematiku nájde rozlíšenie. Pre tých menej informovaných je nutné pripomenúť hlavné rozlišovacie znaky.
Viedensky krátkozobý letún má k našim holubom najbližšie. Zobák má rovno nasadený a hladkú červenú obočnicu. Nemožno sa ani čudovať. Rovnosť plemien v tejto pozícií je pochopiteľná vzhľadom na blízkosť oboch metropol. Má však v konfigurácii hlavy výraznú odlišnosť. Hlava je tvaru kocky. To znamená, že temeno majú rovné! Tak isto chýba na ňom ostrejšie kontúry, takzvané trojhrbolie
Pražský krátkozobý letún má ako typicky znak sklonený zobák! S ústnou štrbinou smerujúcou viac k stredu oka. Temeno je tiež zošikmené, ale nie až tak zvýraznenými hrbolčekmi. Obočnica je hrubšia a zriasnená. Niekedy aj telesný rámec je väčší.
Čo k tomu dodať. Aké sú väzby a národné cítenie, taký je aj stav. U nás takýchto holubov až na nepatrné výnimky niet.
Nám ostáva pripomenúť. Chovateľskú históriu nemožno obchádzať ani zatracovať, ale vysporiadať. Obzvlášť ak sa týka týchto brilantných miniatúrnych operencov. Chceme to všetkým zainteresovaným pripomenúť, že je nutné krivdu na týchto holuboch urýchlene napraviť.. –pk-
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.150.7
XXX.XXX.176.150
1372006
napsal(a):
Detail hlavy - modro sedlatý
Pane Krajči, to už snad opravdu nemůžete myslet vážně. Já jenom čekám, kdy se ve vašich příspěvcích dočtu o slovenských kariérech, dragounech, pštrosech atd., samozřejmě již vyhynulých díky nesvědomitosti slovenských chovatelů. Vaše články jsem nechával bez reakce do té doby, než jsem ve vašem dnešním příspěvku našel použitou MOJÍ fotografii MÉHO modrého pražského krátkozobého rejdiče, Vámi prezentovaného jako nějakého "bratislavského" rejdiče. Navíc každý holub na fotografiích vámi popsaný jako "bratislavský" je v úplně jiném typu. To se tedy skutečně nedivím, že to nikdy jako plemeno uznáno nebylo. Mimochodem tohoto mého modrého holuba považuji za jednoho z nejtypičtějších PRK, jakého jsem kdy měl. Krátká, prsatá postava, kolmé, široké čelo, silný a klopený zobák, to jsou nejcennější znaky PRK. K dokonalosti mu chybí pouze výraznější štítky. Skutečně nemám nic proti použití mojí fotografie, ale velice nerad bych jí zase objevil s nějakým zavádějícím a mystifikujícím popiskem jako v tomto případě. Myslím, že daleko větším přínosem českému a slovenskému holubářství bude vhodná forma propagace současných plemen a posílení ztenčující se chovatelské základny. S pozdravem J. Suda, Rokycany.
P.S. Foto mého holuba, vámi pojmenovaného jako nějaký "bratislavský" krátkozobý rejdič. 
XXX.XXX.187.190
incas
napsal(a):
Pane Krajči, to už snad opravdu nemůžete myslet vážně. Já jenom čekám, kdy se ve vašich příspěvcích dočtu o slovenských kariérech, dragounech, pštrosech atd., samozřejmě již vyhynulých díky nesvědomitosti slovenských chovatelů. Vaše články jsem nechával bez reakce do té doby, než jsem ve vašem dnešním příspěvku našel použitou MOJÍ fotografii MÉHO modrého pražského krátkozobého rejdiče, Vámi prezentovaného jako nějakého "bratislavského" rejdiče. Navíc každý holub na fotografiích vámi popsaný jako "bratislavský" je v úplně jiném typu. To se tedy skutečně nedivím, že to nikdy jako plemeno uznáno nebylo. Mimochodem tohoto mého modrého holuba považuji za jednoho z nejtypičtějších PRK, jakého jsem kdy měl. Krátká, prsatá postava, kolmé, široké čelo, silný a klopený zobák, to jsou nejcennější znaky PRK. K dokonalosti mu chybí pouze výraznější štítky. Skutečně nemám nic proti použití mojí fotografie, ale velice nerad bych jí zase objevil s nějakým zavádějícím a mystifikujícím popiskem jako v tomto případě. Myslím, že daleko větším přínosem českému a slovenskému holubářství bude vhodná forma propagace současných plemen a posílení ztenčující se chovatelské základny. S pozdravem J. Suda, Rokycany.
P.S. Foto mého holuba, vámi pojmenovaného jako nějaký "bratislavský" krátkozobý rejdič.
Pane Krajči už jsme to tu nějak před časem řešili vaši fantasmagorii,to že jste použil fotky mých holubů a to těch žlutých a stříbného kamzla PKR bez mého svolení nechám jaksi stranou ostatně myslím si že se nemám za co stydět a takových holubů PKR!!!! je v dnešní době jako šafránu,bohužel,pokud si myslíte že mají rovné zobáky tak to jsem z toho docela dost rozladěn,takové holuby bych vyřadil z chovu ať mají hlavu jakoukoliv,pokud se chcete peřsvědčit jak to je rád vás uvítám a tyto holuby vám osobně ukážu,dovezte klidně nějaký vzorek vašeho jakože Bratislavského sultánka,či kátkozobého rejdiče a klidně je porovnáme.Ovšem je to utopie není kam jít Pražák je naprosto atypický a to i díky klopenému zobáku a tvaru hlavy,Vídeňák je jemnější s rovným zobákem,Budapešťák to je originální extrém,tak co by ste chtěli vymýšlet,tvořit něco co už je po století vymyšlené a známé,a to myslím ve vší úctě k Bratislavským chovatelům kterých si vážím.
Eda,,Eddie" Andrla,Slavkov u Brna
XXX.XXX.159.31
Krátkozobý letúň.
Dr. Ferianc a Duda Lipot chovatelia z Bratislavy.
Potomok odchov Daniel Gregáč.
Foto z roku 1965
XXX.XXX.150.7
Písať o histórii niekedy aj vyhynulých plemien je veľmi nevďačná téma. Jednak preto, že zháňať podklady je značne obtiažne a na druhej strane aj problematické. Nie každému sa dá vyhovieť, resp. niektorí to budú považovať za nacionalistický prežitok. Veď načo staré spomínať, keď toľko už je existujúcich plemien. V tomto prípade to ale bolo potrebné, alebo si niekto myslí, že v klube: Presburského klubu krátkozobých letúnov, tých 80 členov chovalo pražské purclíky?. Podľa mojich podkladov mali všetko bratislavské originálne holuby a či sa to bude niekomu páčiť alebo nie je to tak. Použité fotografie boli len ako názorná replika bývalých našich holubov. V žiadnom prípade nie ako naše plemená. Pokiaľ to niekto nepochopil je to na škodu jeho myslenia.
Ostatne tých vyhynulých plemien je niekoľko a nikto sa nad tým nepozastavuje. Potrebné je ich obnoviť. Napríklad chebská straka, bratislavský krátkozobý, atď. Písať o slovenských karieroch, dragúnoch to je zavádzajúce a nehodné komentovania.
Pán Suda neviem prečo ste vyšiel s takýmto komentárom. Nehodí sa v tomto kontexte historického vývoja holubiarstva a to je jedno o ktorú sa jedná krajinu.. Môj názor na vaše holuby som už tuná niekde komentoval. Máte pražské pomiešané s viedenskými krátkozobými purclíkmi, čo bolo evidentne vidieť na iFaune a na klubovej výstave v Prahe. –pk-
XXX.XXX.176.150
1372006
napsal(a):
Písať o histórii niekedy aj vyhynulých plemien je veľmi nevďačná téma. Jednak preto, že zháňať podklady je značne obtiažne a na druhej strane aj problematické. Nie každému sa dá vyhovieť, resp. niektorí to budú považovať za nacionalistický prežitok. Veď načo staré spomínať, keď toľko už je existujúcich plemien. V tomto prípade to ale bolo potrebné, alebo si niekto myslí, že v klube: Presburského klubu krátkozobých letúnov, tých 80 členov chovalo pražské purclíky?. Podľa mojich podkladov mali všetko bratislavské originálne holuby a či sa to bude niekomu páčiť alebo nie je to tak. Použité fotografie boli len ako názorná replika bývalých našich holubov. V žiadnom prípade nie ako naše plemená. Pokiaľ to niekto nepochopil je to na škodu jeho myslenia.
Ostatne tých vyhynulých plemien je niekoľko a nikto sa nad tým nepozastavuje. Potrebné je ich obnoviť. Napríklad chebská straka, bratislavský krátkozobý, atď. Písať o slovenských karieroch, dragúnoch to je zavádzajúce a nehodné komentovania.
Pán Suda neviem prečo ste vyšiel s takýmto komentárom. Nehodí sa v tomto kontexte historického vývoja holubiarstva a to je jedno o ktorú sa jedná krajinu.. Môj názor na vaše holuby som už tuná niekde komentoval. Máte pražské pomiešané s viedenskými krátkozobými purclíkmi, čo bolo evidentne vidieť na iFaune a na klubovej výstave v Prahe. –pk-
Pane Krajči,
pomíchané pražské z vídeňskými máme všichni, zrovna tak chovatelé vídeňských krátkozobých v Německu (jinde se téměř nechovají) mají jedince se znaky pražských rejdičů. Nutná vzájemná regenerace těchto dvou plemen v dávné i nedávné minulosti a velice blízká příbuznost ani jinak dopadnout nemůže. Jedině silnou chovatelskou základnou a přísnou selekcí musíme ustálit typické znaky těchto jedinečných plemen. Proto se mi zdá opravdu zbytečné, drobit tato plemena na nějaké regionální formy (bratislavský, ostravský atd. krátkozobý rejdič). To je můj názor, k mé reakci mi vyprovokovala moje fotka s vaším popiskem. Je jasné, že když sem dáme na fórum dáme s ostatními fotky letošních odchovů, vypadají jako vídeňští všichni. Jak sem v minulosti psal. typické znaky pražských rejdičů získávají až s věkem. Někteří uznávaní chovatelé PRK třeba zastávají názor, že mladí jedinci by sa ani neměli vystavovat. Až bude čas, nafotím nějaké fotky a dám je sem. Holoubata holt již ukazovat nebudem, to nemá cenu. Jirka Suda.
XXX.XXX.144.83
Dobrý večer.
Pane Krejči ,Vaše snaha vrátit zmizelé plemeno chvatelstviy, je počin hodni dobrého chovatele.Zvláště v dnešní době kdy chovatelu ubývá a jeich věkoví prumer vzrustá, kdy vesnice se stává noclehárnu města .Pomalu nastává doba na vítvořeni zákonu na ochranu vesnice aby vůbec vesnice zustala.
Po přečteni vašeho příspěvku a zhlednuti fotografii .jsem nabil dojem že holubi co jste zveřejnil prezentujete jako Bratislavský krátkozobí rejdič .A proto se nedivim obou panu že bili hrubě rozhořčeni,při nejmenšim to vipadalo jako zneváženi jeich práce .A mohu říct že je to práce s víborními výsledky.
O tom že při chovu PRK BRK a VRK se oběvui holubi co nesou podobné znaky je naprosto normální ,o tom se už psalo mnoho krát.
Ten BRK z černobylé fotografii je dost podobní holubu co se viřazui z chovu PRK,A prosím vás nemislim to ve zlím .Neni třeba posilat koše na Hlavni nádraži Praha , snad jen dobrí kontakty s chovateli PRk vaší snahi o znovu navraceni tohoto plemeni bilo velice prospěšní.
Mnoho zdaru vám přeju .Toša .S
Omlouvam se za gramatiku.
Přidávam par fotek svích odchovu ,snad PRK.
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.144.83
XXX.XXX.176.150
Ahoj Tošo,
krásná chovatelská práce a nádherná ukázka toho, co tady neustále probíráme. Na tvé sérii fotek je nádherně vidět každý rok věku na celkovém typu holuba. Hlavně markantní je to u těch červených a černých rovných. To je to, co chovatel který toto plemeno nechová, nepochopí. Nádhera! 
P.S. Přidávám portrét 5 měsíců starého výletka modrého sedlatého. Za nějaký rok to bude určitě slušný jedinec. Jirka.
ferencjo
XXX.XXX.5.221
Bratislavský letún podľa knihy Chov holubov od autora prof. Oskára Ferianca, 1970
V popise pražského krátkozobého letúna sa autor zmieňuje o holuboch chovaných v Bratislave
Citujem " Okrem Prahy a Viedne chovajú sa farebné krátkozobé letúne aj v Bratislave a Budapešti.Vzhľadom na blízkosť Viedne mali by javiť bratislavské kmene typy viedenských letúňov.Faktom však je, že chov najväčšieho chovateľa týchto holubov v Bratislave, J.Pauliša, dnes žiaľ už zlikvidovaný , javil samostatný charakter v mnohých znakoch. Hlava bola zreteľne širšia ako pri viedenských, teda podobná pražskému alebo budapeštianskemu typu. Od pražského však bola trochu nižšia a od budapeštianskeho trochu vyššia,Nízka hlava budapeštianskeho typu sa u nás odsudzuje. Hlava novšieho typu pražských farbených krátkozobých letúňov bola našim letúňom najpodobnejšia, no pri našich mala jemnejší výraz, blízky pražským bocianikom."
ďalej spomína. . .
" V Bratislave sa vyskytujú len jednofarbené, bielohroté a sedlaté. Zaujímavé je, že čisto biele označujú tunajší holubiari ako viedenské.Na niektoré typové rozdiely bratislavských a štandardných pražských kráátkozobých letúňov sme už poukázali. Nevznikli, ako si niektorí holubiari myslia( Horejší), krížením pražských chovov s viedenskými, ale z odlišného hodnotenia jednotlivých znakov bratislavskými a pražskými holubiarmi. V Bratislave napr. posudzujú oči oveľa citlivejšie ako v Prahe. ...Sedlaté variety sú zväčša toho istého typu ako v Prahe. Treba podotknúť, že sa po druhej svetovej vojne previezlo veľa holubov z Bratislavy do Prahy a obrátene."
XXX.XXX.124.157
Bratislavsky gamzlík .. nová krv do chovu kúpená na burze v Maďarsku.
Písať o profesorovi Feriáncovi, nestorovi slovenského holubiarstva je veľmi záslužná vec. Nakoľko bol prvým autorom, ktorý komplexne publikoval naše a iné plemená holubov a tým priblížil svetu stredoeurópsky región holubiarstva. Mnohí iní autori, obzvlášť nemeckí, čerpali z tejto knihy vedomosti o slovenskom holubiarstve.
Domnievam sa, že je dobré ak sa pokračuje v tomto vlákne aj vďaka poslednému prispievateľovi, že použil citácie s knihy: Chov holubov 1970. Bez toho by niektorí pochybovači zámerne šírili klamné polemiky o existencii bratislavských plemien holubov.
Prirodzene, osobne som poznal tohto skvelého holubiara a takmer podrobne mám v pamäti jeho holuby. Choval v záhradnom holubníku budapeštianske vysokoletúny a nie priemerné, ale od Patakiho a neskoršie Tudoša. Tie boli v lietaní jedničky. Na povale rodinného domu mal vyhradené priestory pre pražské krátkozobé. Hodne tam bolo gamzlíkov, ale aj bocianikov a šimlíkov. Obzvlášť tie druhé vynikali vo veľkých a kockových hlavách. Priam oči priťahovali ako sa vynímali na streche. Veľakrát som ich mal v ruke a obdivoval ich krásu. Musím však zdôrazniť, že všetky mali sklopené a krátke zobáky.
Pražské krátkozobé v súčasnosti sú rôznorodé v tejto kľúčovej pozícii. Jedny predpisovo vykazujú tupý uhol medzi čelom a zobákom, ktorý je nasmerovaný na stred oka. Ďalšie už len mierny sklon. A tie posledné držia úplne vodorovne ústnu štrbinu. Pritom priam nelogicky sa gamzlíky diferencujú od bocianikov, resp. šimlíkov v držaní zobáka. Tu si zadávatelia štandardu veľmi zjednodušili prácu. Akoby sa jednalo o dve rozdielne plemená. Také niečo nikde inde neexistuje.
Viedenské a budapeštianske krátkozobé tento problém majú dávno vyriešený a uznávajú len jeden typ holubov. Bez rozdielu farby alebo kresby. Preto sú aj tieto dve plemená veľmi uznávané vo svete.
Priam markantne tieto nedostatky bolo možné sledovať na poslednej výstave poriadanej Klubom chovateľov krátkozobých holubov v Komárne. Veľké množstvo „pražákov“ tam malo veľkú rozdielnosť a nevyváženosť v zobákoch. Od sklonených, až po rovné držanie. Pritom všetky mali vysoké bodové ohodnotenie. Mnohí návštevníci boli z toho rozčarovaný, o jednotnosti plemena.
Prirodzene vina je na posudzovateľoch. Nemožno predsa tolerovať takéto exteriérové rozdiely. Nech si títo páni naštudujú aspoň perokresbu v tomto vlákne i keď nie je dokonalá, ale predsa predstavuje určité vodítko v rozlišovaní PKL,VKL a BKL.
Snáď táto diskusia i keď sa aj trocha zaiskrilo prispeje k vykryštalizovaniu tejto problematiky v spokojnosti všetkých chovateľov. A urobí sa priestor k obnove bratislavských krátkozobých letúnov... –pk-
XXX.XXX.124.157
XXX.XXX.124.157
XXX.XXX.124.157
XXX.XXX.124.157
XXX.XXX.159.161
ferencjo
napsal(a):
Bratislavský letún podľa knihy Chov holubov od autora prof. Oskára Ferianca, 1970
V popise pražského krátkozobého letúna sa autor zmieňuje o holuboch chovaných v Bratislave
Citujem " Okrem Prahy a Viedne chovajú sa farebné krátkozobé letúne aj v Bratislave a Budapešti.Vzhľadom na blízkosť Viedne mali by javiť bratislavské kmene typy viedenských letúňov.Faktom však je, že chov najväčšieho chovateľa týchto holubov v Bratislave, J.Pauliša, dnes žiaľ už zlikvidovaný , javil samostatný charakter v mnohých znakoch. Hlava bola zreteľne širšia ako pri viedenských, teda podobná pražskému alebo budapeštianskemu typu. Od pražského však bola trochu nižšia a od budapeštianskeho trochu vyššia,Nízka hlava budapeštianskeho typu sa u nás odsudzuje. Hlava novšieho typu pražských farbených krátkozobých letúňov bola našim letúňom najpodobnejšia, no pri našich mala jemnejší výraz, blízky pražským bocianikom."
ďalej spomína. . .
" V Bratislave sa vyskytujú len jednofarbené, bielohroté a sedlaté. Zaujímavé je, že čisto biele označujú tunajší holubiari ako viedenské.Na niektoré typové rozdiely bratislavských a štandardných pražských kráátkozobých letúňov sme už poukázali. Nevznikli, ako si niektorí holubiari myslia( Horejší), krížením pražských chovov s viedenskými, ale z odlišného hodnotenia jednotlivých znakov bratislavskými a pražskými holubiarmi. V Bratislave napr. posudzujú oči oveľa citlivejšie ako v Prahe. ...Sedlaté variety sú zväčša toho istého typu ako v Prahe. Treba podotknúť, že sa po druhej svetovej vojne previezlo veľa holubov z Bratislavy do Prahy a obrátene."
pane krajci muzete mi prosim vas vysvetlit proc na pohlednici jak rikate bratislavskych rejdicu od pana svobody je videt panorama hradcan a ne bratislavsky hrad.Asi to bude tim ze
pan svoboda bydlel v praze a maloval takove holuby kteri tam byli tenkrat chovani,to ze to potom pouzil nekdo ve sve publikaci a jeste jako blabol je o to smutnejsi
XXX.XXX.88.2
eddie
napsal(a):
pane krajci muzete mi prosim vas vysvetlit proc na pohlednici jak rikate bratislavskych rejdicu od pana svobody je videt panorama hradcan a ne bratislavsky hrad.Asi to bude tim ze
pan svoboda bydlel v praze a maloval takove holuby kteri tam byli tenkrat chovani,to ze to potom pouzil nekdo ve sve publikaci a jeste jako blabol je o to smutnejsi
Ono to je i na obrázku napsáno. Leví dolní roh .
ferencjo
XXX.XXX.5.221
Zdravím. len chcem upresniť.že priložená fotografia k príspevku nieje z knižky od p.Ferianca ,ale z internetu.
A už to tu odznelo na inom fóre, ak budem mať doma v Rožňave kŕdeľ pražákov, chovať ich bez prílivu cudzej krvi môžem ich nazvať rožňavskými,ak ich niekto bude chovať v Nitre budú nitrianske.ak v Bratislave bratislavské, ak v Ostrave ostravské a tak Ďalej,ale stále pôjde o plemeno pražský krátkozobý letún
s pozdravom
JF
