Pavilón holubov...
V Agrokomplexe Nitra tradične ako po iné roky sa v dňoch 9 – 11. 11.2012 konala zväzová výstava holubov, hydiny, králikov, morčiat a iných zvierat v rámci organizácie Slovenského zväzu chovateľov.
Priestranné pavilóny sú priam ideálne na poriadanie týchto veľkých podujatí.. Každý odbor mal pridelený samostatný pavilón a tak návštevníci si vyberali podľa svojho zamerania jednotlivé druhy chovaných zvierat.
Prirodzene nás najviac zaujali plemená holubov. Pestrosť a rozmanitosť tak ako pominulé roky bola uspokojivá a bolo čo pozerať. Okrem národných a množstva medzinárodných plemien tam boli zastúpené aj špecializované kluby, ktoré majú svojich zástupcov. Iste si urobia svoje klubové vyhodnotenia a snáď to zverejnia aj v elektronických médiách.
Nás samozrejme najviac priťahovali malé okrasné alebo výkonné športové plemená letúnov. Predstavujú to najkrajšie čo tak všetci obdivujeme. Nakoľko sú svojou krásou a letovými schopnosťami vyhľadávanou atrakciou veľkých mestských aglomerácii.. Veď kto by pochyboval o tradíciách ich chovu.
Komárňanské kotrmeliaky, sú perlami nášho holubiarstva. Tradične nesklamali. Upútali krásnymi telesnými znakmi a farebnými kresbami. Nenadarmo sú stredobodom pozornosti návštevníkov a zahraniční chovatelia ich veľmi obdivujú. Trvalo je o ne veľký záujem a o reklamu majú postarané. Košické kotrmeliaky sa v dobrom ukázali. Ako pokrvní príbuzný majú krátky tenší zobák a šikmo tvarované čelo. V kresbe sú tiež malé rozdiely.
Ďalej dominovali orientálne, africké sovičky, ale aj iné na ktoré sa dalo dlho pozerať. Majú v sebe pomyselnú eleganciu. V minulosti sa javili ale krajšie. Nechceme aby to vyznelo ako kritika, ale predsa je potrebné pripomenúť a porovnať. Ešte pred pól storočím sa u nás chovali skutočne miniatúry, tzv. sovičky východného typu. Tak malé, že sa dali vložiť do jednej ruky. Kde zmysli tieto holuby. Úplne sa vytratili a nahradili sa dovozom zo západnej Európy. Tieto terajšie sú veľkosti bývalých poštových holubov – štandard, ktorým sme dávali pomenovanie „ koráby“. Držať ich možno len v oboch rukách. Veľká škoda, že sme podľahli týmto trendom a nezachovali naše pôvodné holuby.
Budapeštianske krátkozobé sú skutočne miniatúrnych rozmerov. Splnili každé očakávanie. Nedá sa im nič vyčítať. Majú svojich stálych obdivovateľov. Predsa však by si zaslúžili väčšie rozšírenie. Náročnosť ich chovu ale má svoje úskalia. Potrebujú špeciálne drobné zrno a k odchovu náhradných rodičov, resp. kŕmenie z ruky.
Anglické krátkozobé im veľmi konkurovali. Do pozornosti je potrebné dať, že sa znovu na výstavách objavujú. Nádherné vyzerali a vzbudzovali všeobecnú pozornosť.
Pražské krátkozobé neoslnili. Veľké rozdiely boli v nasadení zobáka ako hlavného rozlišovacieho znaku. To je možno charakterizovať ako nekonečný príbeh. Pritom by to nemuselo byť problémové, pokiaľ by ich chovatelia prísne dodržiavali ich popisné znaky. Každý si ich vysvetľuje inak. Niektorí skúšajú medzi plemenné kríženie a výsledok je taký aký je možné vidieť na takýchto výstavách .
Na pomoc alebo vyriešenie tohto rébusu si zoberme časopis „ Holubár“ číslo 4/2008, kde sa odborne o tomto probléme vyjadrujú ľudia, ktorí o tomto plemene zrejme vedia veľa. Citujeme: Pražský krátkozobý letún včera a dnes – klopený zobák je jedným z typických znakov plemena. Klopený zobák samozrejme predpokladá, že s čelom kolmým k ostatným hranám „kocky“ nutne zviera tupý uhol. A my doplníme, že smerodajná je ústna štrbina.
Pokiaľ by sme podľa tohto popisu hodnotili na tejto výstave holuby, tak veľa ich prepadne. Kde je chyba, nech kompetentní pouvažujú. V každom prípade, keby si s tým nevedeli dať rady. Nech pozvú rakúskych alebo nemeckých posudzovateľov a problém bude razom vyriešený.
Slovenské a košické vysokoletúny to je už ale iná kategória, skutočný výkonný športovci. Perfektne výškovo lietajú. Majú jednoduché tvary, ale svoje zvláštne čaro. Bratislavské vysokoletúny sa im vo všetkom vyrovnali.
Východoslovenské kotrmeliaky sa hodne v exteriéri polepšili. Ukážkové boli čisto biele s perlovými očami. Debrecínske na rozdiel od našich sú so širšími a vysoko nesenými chvostami. Vynikali rozmanitosťou farieb, tzv. trikolor. Celkovo plemená letúnov až na malé výnimky dobre reprezentovali.
Návštevnosť výstavy ale bola slabá. Kde sú tie časy keď desiatky zájazdových autobusov a osobných aut blokovalo parkoviská a výstavné pavilóny boli plné chovateľov. Stagnácia ekonomiky a nezamestnanosť sa aj tu negatívne prejavila. –pk-
Anglicky krátkozobý letún červený. Najkrajší holub - v triede krátkozobých!
1372006
napsal(a):
Žlto sedlatý...
Prosím vás proč dáváte k fotkám Vídeňských rejdičů název Pražský?Vím že to na SK je celkem běžné protože tam jsou tyto plemena mezi sebou pokřížená.Vídeňák je to slušnej,ale pokud by měl být považován za Pražského tak by musel být z výstavy vyloučen,stačí se jen podívat na hlavní znaky těchto plemen a je to jasně zřetelné,rovný zobák a netypická hlava pro Pražského to musí poznat i laik.Eda Andrla
eddie
napsal(a):
Prosím vás proč dáváte k fotkám Vídeňských rejdičů název Pražský?Vím že to na SK je celkem běžné protože tam jsou tyto plemena mezi sebou pokřížená.Vídeňák je to slušnej,ale pokud by měl být považován za Pražského tak by musel být z výstavy vyloučen,stačí se jen podívat na hlavní znaky těchto plemen a je to jasně zřetelné,rovný zobák a netypická hlava pro Pražského to musí poznat i laik.Eda Andrla
Pane kolego, na týchto stránkach o plemených rozdieloch PKH,VKH,BKH bolo už toľko popísané a zdokumentované, že aj nechovateľ týchto plemien musí vedieť rozdiely. Predsa však ako to tu už niekto napísal, terajšie krátkozobé majú " všichni" pokrížené. Nečudujte sa potom, že ten žltosedlatý má rovno nasadený zobák a temeno zošikmené t.j. znaky dvoch plemien. Pretože viedenský má hlavu tvaru kocky, s rovným nemenom, resp. čelo a tyl je v jednej rovine. Tak si možná ešte trošku ponadávate ale bohužial taký je stav pražákov v Čechách a na Slovensku. -pk-
3. šimlik, madý
Ešte poznámka, viacerým plemenám prezentovaných na výstavách viac svedčí vystavovanie "zrelších" 2 - 3 ročných holubov. Peter
V krátkozobých sa nevyznám