Východoslovenský kotrrmeliak 2
Medzi zvláštne športové plemená, ktoré okrem radosti z letu sa vyznačujú osobitným predvádzaním a robením rôznych premetov vo vzduchu, tzv. akrobaciami, obecne nazývané ako kotrmeliaky. Keby sme to mali porovnať k iným predstaveniam, napríklad k ľudom, tak v manéži počas cirkusového vystúpenia, artisti vysoko pod šapitom predvádzajú vrcholné akrobatické prvky. Tak aj tieto holuby, v tomto smere možno nazvať ako „ vzdušní akrobati“. Takéto schow programy sú zamerané na pobavenie divákov a obdivovanie obecenstva. Presne aj v tomto obraze boli vyšľachtené tieto holuby.
Historicky, keby sme chceli pátrať o ich pôvode, s určitosťou môžeme tvrdiť, že boli vyšľachtené východnými národmi. Na starý kontinent sa dostali počas tureckých nájazdov na tieto územia. Tu sa udomácnili a prečkali všetky príkoria dobyvačných vojen, až do súčasnosti. Pretože pochádzajú so vzdialených území bývalej veľkej Otomanskej ríše, pôvodne sa označovali ako orientálne a perszké kotrmeliaky. Z nich vznikali v ďalších obdobiach v jednotlivých štátoch nové, národné plemená. Náramne im podobné, ktoré sa len v nepatrných detailoch odlišujú od seba a len skutoční odborníci ich vedia vzájomne rozlíšiť. Rozdiely sú predovšetkým v profiloch hláv. Všetky však majú spoločného menovateľa. Počas lietania predvádzajú rôzne akrobatické predstavenia.
K najznámejším patria: ukrajinsky, odeszký, kišinevský, bijeljinský, sarajevský, zenitský, debrecinsky a vychodoslovenský kotrmeliak. Ich spoločným znakom je, že držia zdvihnutý chvost a spustené krídla. Niektoré majú operené, druhé holé beháky.
Vychodoslovenský kotrmeliak je z tejto skupiny naše národné plemeno, ktoré po dlhých „ peripétiách „ bolo na poslednú chvíľu pred zánikom uznané ako samostatné plemeno. I keď malo takmer 150 ročnú chovateľskú tradíciu. Chová sa hlavne na východnom Slovensku.
Napriek kladným preferenciám, je tu niekoľko negatívnych skutočností na ktoré chceme upozorniť. Nechceme zasahovať a ani ovplyvňovať ako pracujú s týmito holubmi tamojší chovatelia. Predsa však je potrebné vysloviť niekoľko kritických pripomienok, ktoré nerobia dobré meno týmto vzácnym holubom. Musíme pritom vychádzať z dávnejších dôb a so spomienok pamätníkov skôr narodených chovateľov. Konkrétne tak 40 – 50 rokov dozadu. Ako lietali vtedy a teraz tieto holuby. Porovnať tieto dve doby. Predmetom kritiky sú akrobatické kreácie alebo robenie premetov.
Za najprirodzenejšie a najdôležitejšie predvádzanie sa považujú premety len dozadu, ktoré spočívajú v tom, že holub akože sa na zlomok sekundy vo vzduchu zastaví a potom sa okolo svojej vodorovnej osy pretáča dozadu. Neustále rotuje smerom dolu až tak, že vytvára akoby neprerušovanú reťaz. Čím je dlhšia, tým je vyššia hodnota holubov. Ostatne premety sa považujú ako len hra a netreba im venovať veľkú pozornosť. Prirodzene dĺžka a aj výška letu je tu tiež hodnotená. Pokiaľ holuby lietajú len nad komínmi domov, tak je to o ničom. A atrakcia nulová. Často aj nebezpečná, pre smrteľné zranenia pri tvrdom páde na prekážky.
Keby sme ich mali zatriediť do výkonnostných kategórii, mali by sme päť skupín.
HQ super trieda - počet premetov dozadu viac ako desať.
I. Prvá trieda - počet premetov päť až desať.
II. Druhá trieda – počet premetov do päť.
III. Tretia trieda – samostatné premety, ako jeden – dva, maximálne tri v rade.
IV. Štvrtá trieda – padanie na chvost, bez premetov.
V minulosti bolo veľa holubov, ktoré by sme mohli kľudne zaradiť do HQ alebo I. triedy. Tešili sa veľkej obľube aj v Bratislave. Sám som vlastnil niekoľko vynikajúcich jedincov od popredných chovateľov týchto holubov v našom meste. Medzi nich patrili Prof. Ferianc, Molnárik, bratia Horníkovci a ďalší. Radosť bolo sledovať ako sa predvádzali aj 2 – 3 hodiny vo vzduchu. Postupne však tieto kvalitné chovy zanikli. Zrejme aj úmrtím chovateľov.
Staré chovateľské návyky sa nezabúdajú a po rokoch bez holubov sa znova obnovil aj v mojom prípade. Požiadal som preto kolegov z „východu“ o kvalitné holuby. Po príchode prvých som ihneď mal zmiešané pocity. Exteriérové to boli značne veľké holuby. Už z minulosti som vedel, že to nie sú dobré akrobatické typy. Znalosti sa potvrdili a skutočne v lietaní to bolo veľké sklamanie. Pretože som túžil po kvalite, zaobstaral som si holuby od iného chovateľa. Nepresvedčili ma. Lietali veľmi zle. Nie viac ako 15 – 20 minút a podľa klasifikácie by tak mohli byť III. – IV. triede. To znamená veľký nedostatok..
Niekde sa stala veľká chyba, ktorá sa nedá tak rýchlo napraviť. Keď celá generácia chovateľov zanedbala to podstatné, krásne predvádzanie a robenie dokonalých premetov. To sa nedá nanútiť, k akrobatickému lienaniu, to musia mať v sebe tieto holuby. A len s problémami sa dá od súčasných chovateľov získať kvalitu. Nám ostáva len dúfať, že nastupujúca mladá garnitúra všetko napraví.
Na zdokonalenie výkonnosti je potrebné zlepšiť selekciou nielen v ich akrobatických prvkoch , ale aj tréningových metódach. Nakoľko kotrmeliaky sú od prírody nedisciplinované a rady posedávajú na strechách domov. Preto je potrebné ich trénovať s dobrými hladkými kŕdľovými letúnmi. A to je veľmi dôležité. Tie ich naučia držať sa kŕdľa.
Chyby nehľadajme v holuboch, ale v ich chovateľoch. Možná, že som mal smolu a zle som investoval. Preto stále verím v ich dokonalú obnovu. Z toho dôvodu som na ne úplne nezanevrel. Som presvedčený, že niekde ešte existujú kvalitné holuby. Potrebné je ale sa k nim dopátrať. Preto dúfam, že sklamanie nebude pretrvávať do nekonečna a cieľavedomou prácou chovateľov týchto kotrmeliakov budú nielen svojim zovňajškom príťažlivé, ale aj športovými výkonmi. V súčasnosti majú o seba postarané a o ich skvalitňovanie sa stará Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov.
Pretože toto je v podstate posledné akrobatické plemeno u nás, ktoré úplne nezabudlo lietať a má to, na čo bolo v dávnom veku vyšľachtené.. Preto je potrebné týmto prioritám venovať náležitú pozornosť od všetkých, ktorí k športovým holubom majú cítenie a náklonnosť...
Na tomto holubníku som videl doposiaľ najvýkonejšie východoslovenské kotrmeliaky, zastavujem sa tam pri každej návšteve metropole východu SK. Holubník Ing. M.Košťana, Košice.
Majiteľ vyššie predstaveného holubníka sleduje aj genetické väzby mandlovej modifíkácie v kombinácií s inými farbami. V tejto oblasti má zaujímavé poznatky.Jeden "kombinačný" pár.
velmi ma potešilo ze sa tu objavilo toto krásne temperamentné plemeno , asi tak pred 10 rokmi sa dostal jeden par aj ku mne a velmi ma ocarily svojimi akrobaciami ale predtym som ich poznal skor pod nazvom uz tu spomenutym ako perzske kotrmeliaky. Bohuzial teraz nechovam ziadne holuby lebo pracujem v zahranici ale ked sa vratim tak toto plemeno mam uz vyhliadnute a tiez by som chcel aby sa u tychto holubov zlepsovali letove vlasnosti. prajem chovu zdar. A este jedna vec ked som doniesol tieto holuby tak som choval komarnanske kotrmeliaky a ked som zacal pustat mlade KK spolu s VK tak mi aj komarnansky jeden zacal kotrmelcovat a jeden sa staval na chvost a padal dole lebo aj u KK je podla mna chyba ze vela chovatelov ich chova skor vo volierach ale ja som ich pustak takmer kazdy den tak sa aj preletely s postakmi.
To čo je napísané v tomto článku, nie všetko je pravda. Stačí si nalistovať vslkotrmeliak.wbl.sk, kde okrem iného sú aj výsledky pretekov od roku 2005 doposiaľ a smernice, podľa ktorých sa tieto preteky hodnotia. Tam si každý môže nájsť výsledky a nie je ojedinelé, že holuby boli vo vzduchu 60 minút a pretek bol ukončený po dohode komisie s chovateľom. Sám som chovateľom východoslovenských kotrmeliakov pomerne krátko, len od roku 2004. Začínal som na priemerných holuboch, nijako nevyberaných. Tieto získané mláďatá som však pretrénoval a podľa dosahovaných výsledkov som vyselektoval nevhodné holuby. Zabil som ich, aby ich zlý genotyp sa viac nešíril. V každom roku v odchove som našiel niekoľko mláďat, ktoré som zaradil do chovu a ostatok som znova zlikvidoval. Už v roku 2005 lietal môj pretekársky kŕdeľ cez jednu hodinu v preteku. Neskôr v rokoch 2008, 2009 a 2010 nemal som problém, aby holuby boli vo vzduchu 1 hodinu. Rekordom je v tréningu let o dĺžke 3 hodiny v kŕdli o 6 výletkoch vo veku 3,5 až 4 mesiace. Za ten čas urobili 324 šnúr bodovanej akrobacie. Takže nie je pravda, že nie sú schopné dlho lietať za súčasnej akrobacie, ako ste to uviedol. Taktiež nie je pravda, že východoslovenské kotrmeliaky nie sú schopné robiť dlhé šnúry. Mal som holuby na holubníku s pomerne dobrým akrobatickým výkonom, ktoré dokázali robiť šnúry o dĺžke 20 - 30 m, kde urobili odhadom asi 20 kotrmelcov. Pre mňa sú to nevhodné typy. Smernice Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov k hodnotemiu pretekov jasne hovoria, že sa hodnotí 10 bodmi šnúra akrobacií troch a viacerých kotrmelcov. Na čo chovať holuba, ktorý urobí za pretek v trvaní 20 minút 5 až 7 šnúr dlhých 30 - 50 metrov? Taký holub sa príliš vyčerpá robením kotrmelcov, zastavením v takejto šnúre a potom ešte musí naháňať kŕdeľ. Potom sa zapojí do kŕdľa znova zakotrmelcuje v dlhej šnúre. Za každú šnúru dostane 10 bodov, tak ako holub za šnúru troch kotrmelcov. Navyše takýto spôsob letu narušuje celistvosť kŕdľa a nakoniec holuby lietajú ako "roj komárov", čo bolo príznačné pre predchodcov východoslovenských kotrmeliakov. Prečo by som mal chovať holuby, ktoré urobia niekoľko dlhých šnúra a ja, aby som čakal, kedy konečne takúto šnúru urobia. Veď je predsa zábavnejšie, keď každú chvíľu zroluje holub, znova vyletí ku kŕdľu, ale to už roluje ďalší a znova ďalší. V tom tkvie krása pohľadu na takýto kŕdeľ. Rekord KCHVK je asi za 40 minút cez 170 šnúr akrobacií. Píšete, že boli chovatelia v Bratislave, ktorí mali také kotrmeliaky. Ja sa pýtam, kde sú tieto holuby? Čo sa vyparili? Alebo teraz nie sú tak schopní chovatelia ako pred 30. alebo 50. rokmi? Alebo je to tak, že niektorí len hovoria, čo všetko bolo a čo teraz už nie je. Veď títo starí chovatelia nekúpili holuby inde a lietali s nimi. A keď skončili neišli predsa na nákupy nových holubov? Nachovali si ich a trénovali. Nikto nechoval holuby vo voliére, ale cvičil ich, naháňal ich a selektoval výkonnostne slabé kusy. Nikto z týchto chovateľov predsa nemal doma dva páry kotrmeliakov. Lietali kŕdle o 20 - 30 kotrmeliakov. V takom chove sa dali nachovať dobré holuby a nevhodné selektovať. Kotrmeliaky predsa sú schopné vychovať 6 - 10 mláďat za rok od jedného páru. Máloktorí chovateľ je taký "frajer", že z troch - štyroch párov vychová dobrý pretekársky kŕdeľ. Preto nie je potrebné hľadať dobré holuby, ale ich chovať a postupne vyberať z mláďat vhodné holuby do chovu a tak si budovať kŕdeľ. Nemôžme si myslieť, že niekto iný urobí túto prácu za nás a bude chovať vynikajúcich akrobatov a ostatným ich predávať. To môže fungovať na piatich až desiatich holuboch na predaj.
Ešte jedna poznámka k tomu, aké to boli výkonné holuby pred 30. - 50 rokmi. Nikto si nadal tú námahu a nespočítal koľko akrobacií holuby spravili a aký dlhý čas boli vo vzduchu. Len takto spočítané akrobacie je možné porovnávať. Nie je možné porovnať: Ja mám výborné holuby. s vetou: "Ja mám ešte lepšie holuby".Ak nemáme tieto informácie o výkone, potom všetky reči o tých holuboch sú na úrovni rečí: "každá líška svoj chvost chváli". Preto netreba hovoriť čo bolo, ale začať chovať akrobatické holuby a ukázať čo vieme urobiť my a či sme tak schopní, ako naši predchodcovia. Netreba sa v takom veľkom počte venovať iným cudzím plemenám, tie nech si chovajú v krajinách pôvodu. My sa zamerajme na svoje plemená, zvyšujme ich úroveň a robme im dobré meno. Na každej výstave by mali byť zastúpené naše národné plemená, aspoň v štvrtine vystavených zvierat. Nedopusťme aby východoslovenský kotrmeliak dopadol tak ako komárňak, ktorý už ani kotrmelcovať nevie. Ale mať dobrého akrobata sa nestane samo, ale len aktívnou prácou nás chovateľov.
Foto EV Nitra 2009. Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov. Po stranách jeho zástupcovia MVDr.Tirpák a MVDr. Koreň, chovatelia, ktorí to majú všetko v rukách.Priatelia, tak aby boli všetci spokojní s výkonmi východoslovenských kotrmeliakov a aby dobre reprezentovali tento krásny šport...tie holuby s nadlhšími " šnúrami " neutrácajte. Práve o tie je v zahraničí najväčší záujem.
Birminghamský kotrmeliak - monografia
Týmto chcem upozorniť chovateľskú verejnosť na veľmi zaujímavú a hodnotnú publikáciu vo forme internetovej knihy: Birminghamský kotrmeliak – monografia.
Jej autor, jeden zo zakladajúcich členov Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu - KCHVK, dlhoročný chovateľ a propagátor birminghamského kotrmeliaka MVDr. Jozef Koreň, ju venoval 20. výročiu založenia klubu.
Túto monografiu môžete nájst na stránke KCHVK - http://www.vslkotrmeliak.wbl.sk/