Najčastejšie ektoparazitózy v chovoch papagájov

Andulka vlnkvaná napadnutá Cnemidocoptes pilae
Cnemidocoptes pilae
Columbicola columbae – krídlová voš holubov
Dermanyssus galinae
Chvostové pero Pyrrhruy molinae napadnuté ektoparazitmi z rodu Ornithonyssus.
Lipeurus caponis – krídlova švola
Viditelné chodbičky na ozobí a v okolí zobáka spôsobené Cnemidocpotes pilae.

Papagáje a spevavé vtáctvo sú hostiteľmi veľkého množstva ektoparazitov. V našich podmienkach sa najčastejšie vyskytujú Cnemidocoptes mutans, Cnemidocoptes pilae, Sternostoma tracheacolum a iné. Ich výskyt sa pripisuje zlej zoohygiéne, nesprávnemu kŕmeniu a nevhodným podmienkam chovu. Prenos je veľmi jednoduchý. Pri dnešných medzinárodných burzách exotického vtáctva si máloktorý chovateľ prezrie podrobne nového operenca a stačí tak málo. Z reprodukčného hľadiska sú ektoparazity schopné vo veľmi krátkom čase zvýšiť počet populácie niekoľko násobne a zamorenosť chovu stúpa geometrickým radom. Preto aj týmto článkom apelujem na osvetu chovateľov o odborné poznatky v tomto smere.

Roztoče – Acarina

Dermanyssus gallinae – klieštik vtáčí

Tento pomerne veľký svrabovec nepenetrujúci kožu (0,75–1,0 mm) zaradený do čeľade Dermanyssidae patrí k častým ektoparazitom papagájov.

Samičky kladú po nacicaní krvi vajíčka do škár a puklín hydinárni a chovateľského zariadenia. Vývinový cyklus prebieha od vajíčka cez larvy, protonymfy, deutonymfy až na adulty. Celý cyklus trvá za optimálnych klimatických podmienok len 7 dní. Sú to nočné parazity žijúce mimo tela hostiteľa. Schopnosť prežiť bez potravy až 9 mesiacov zvyšuje ich patogenitu. Možný je aj prenos na iné domáce zvieratá a človeka, kde vznikajú ekzémy až dermatitídy.

Chovateľ pozoruje nepokoj vtákov, hlavne v nočných hodinách. Silný pruritus v miestach bodnutia, agresívne prehŕňanie peria. Počas hniezdenia samice odmietajú sadať na znášku, prípadne kŕmiť mláďatá. Pri vysokom zamorení sú badateľné petéchie v mieste satia krvi aj u mláďat. Dochádza k vývojovým poruchám, anémii a smrti z celkového vyčerpania. Počas satia krvi je možný prenos vírusových a bakteriálnych ochorení.

Správna diagnostika sa opiera o nález pôvodcu či už na samotných vtákoch, alebo chovateľskom zariadení, hniezdach, zvyškoch suchých krmív. K odberu vzoriek je vhodná biela tkanina zavesená v nočných hodinách cez voliéru. Na zber roztočov je vhodné použiť aj lepiacu pásku, prelepenie cez podložné sklíčko a následne potvrdíme nález mikroskopovaním. Roztoče nasaté krvou sú tmavočervenej farby.

Vhodné je pravidelné čistenie klietok, búdok pred a po ukončení chovnej sezóny. Častá výmena bidiel, napadnuté bidlá je potrebné čo najskôr odstrániť. Výmena podstielky v búdke medzi jednotlivými periódami hniezdenia. Dezinsekcia chovných priestorov. Zamedziť voľne žijúcemu vtáctvu kontaktu s chovateľským zariadením. Nechovať v tesnej blízkosti hydinu.

Sternostoma tracheacolum

Tento parazit dýchacích ciest napáda zväčša astrildovité vtáctvo a kanáriky. Miestom najčastejšieho výskytu sú vzduchové vaky. Často parazituje u amadiny Gouldovej, pričom ideálne podmienky chovu amadín (teplota, vlhkosť) vyhovujú aj týmto roztočom.

K prenosu dochádza horizontálnou cestou (perorálne pitím a kŕmením mláďat). Dosahujú veľkosť 0,7×0,4 mm. Samičky nachádzajúce sa v pľúcnom tkanive kladú oplodnené vajíčka, z ktorých sa po niekoľkých dňoch liahnu larvy, a cez dve nymfálne štádia pokračuje vývin na dospelého jedinca. Slabá invázia sa nedá spozorovať. Pri silnom postihnutí dochádza k abnormalitám hlasu (pískavé zvuky, chrapot až strata hlasu). Vtáky potriasajú hlavou s otvoreným zobákom.

Cnemidocoptes pilae

Označovaný aj ako zobákový svrab je veľmi častým ektoparazitom u anduliek vlnkovaných. U iných papagájov, kanárikov sa často nevyskytuje. Samičky veľkosti 0,4×0,3 mm vytvárajú chodbičky v koži, rohovine zobáka a v okolí očí, kde kladú vajíčka. Celý vývin na dospelého jedinca trvá do troch týždňov. K prenosu najčastejšie dochádza pri kŕmení mladých anduliek. Klinické príznaky varírujú s imunitným stavom jedinca. Pri oslabení imunity pozorujeme sivobiely povlak najčastejšie v oblasti nozdier a okolia oka, ale aj na nepozorovaných častiach nôh.

Cnemidocoptes mutans (vápenka)

S týmto ochorením sa najčastejšie stretávame u hrabavej hydiny (sivobiely povlak na behákoch). Niekedy však postihuje aj holuby, exotické a spevavé vtáctvo. Veľkosť samčekov je 0,25 mm, samičky sú o niečo väčšie (0,4–0,5 mm). Samičky sú viviparné, vylučujú larvy v chodbičkách kože. Vznik bieleho povlaku na behákoch sa pripisuje zavrtávaniu roztočov do kože, ich mechanickému dráždeniu a metabolizmu roztočov. Pacient trpí silným svrbením a nepokojom. Pri nedostatku vitamínu A a zlej zoohygiene dochádza najčastejšie k prepuknutiu ochorenia.

Švoly – Mallophaga

Vtáky sú hostiteľmi veľkého počtu rodov (40). Najčastejšie však parazitujú u hydiny a holubov. Exotické vtáctvo je postihnuté menej často. Dosahujú dĺžku do 3 mm. Samice nalepujú vajíčka na perie. Celkový vývin na dospelého jedinca trvá 2–3 týždne. Živia sa čiastočkami kože a mimo tela hostiteľa nie sú schopné prežiť viac ako 1–2 dni.

Lipeurus caponis

Táto švola označovaná aj ako krídlová švola je schopná doslova zbaviť papagája peria. Prednostne parazituje na hrabavej a vodnej hydine, ale aj u voľne žijúceho vtáctva. Exotické vtáctvo napáda, hlavne ak je chovateľské zariadenie situované v blízkosti chovu takto napadnutej hydiny. Švoly sa živia keratínovou zložkou pier, ale niektoré druhy aj hematofágne. Napadnuté papagáje sú nervózne, snahou zbaviť sa parazitov si ničia či vytrhávajú napadnuté perie. Pri zamorení vtáčat počas hniezdenia tieto uberajú na hmotnosti, až dochádza k úhynu. Ďalšie rody vtáčích švol sú menej patogénne.

Kliešte – Ixodidae

Zástupcovia tejto čeľade označované ako mäkké kliešte sa u papagájov vyskytujú pomerne zriedka. Ide prevažne o druhy Argas persicus, A. reflexus, A. vulgaris. Vývinový cyklus prebieha od vajíčka cez larvu, 4 nymfálne štádia a adulty. Posledné dva vývinové štádia sajú krv po dobu 2 hodín prevažne v noci. Larvy sajú krv aj počas dňa. Adulty zvyčajne sajú krv raz za mesiac a dospelé jedince prežijú bez potravy až 5 rokov.

Dochádza k nepokoju vtákov, výrazný pruritus v oblasti najčastejšieho výskytu, a to na vnútornej strane stehien a pod krídlami. Okrem oslabenia vtákov sa škodlivosť týchto roztočov prejavuje aj prenášaním pôvodcov významných ochorení ako chlamydióza, salmonelóza, listerióza, piroplazmóza, spirochetóza.

Ako prevencia pravidelné čistenie chovateľského zariadenia, výmena bidiel, ošetrovanie búdok akaricídmi. Nechovať vtáky v tesnej blízkosti s hydinou.

Prehľad najčastejšie používaných antiartropodík u exotických vtákov
Obchodný názov Účinná látka
ARPALIT NEO 1 %, 5 % spray Metrifonát
DECTOMAX 10 mg/ml inj. Doramectin
EKOSIP Oxid kremičitý
IVOMEC Ivermectin
SCATT Moxidectin
S76 Ivermectin
Ohodnotťe tento článek:
1
2
3
4
5

Celkové hodnocení (1x):

1
2
3
4
5

Diskuse k článku

Komentáře mohou přidávat pouze přihlášení uživatelé

K tomuto článku zatím nebyly přidány žádné komentáře