Ary – moje skúsenosti s chovom aj s „odchovom“

V mojom chove sú zastúpené aj väčšie papagáje, ako sú ara ararauna a ara vojenská. Svoje vedomosti z dostupnej literatúry a internetu ohľadom chovu týchto papagájov som sa rozhodol pred niekoľkými rokmi zaviesť aj do praxe. Svoju prvú aru araraunu, ktorá je v mojom chove, som si kúpil od jedného chovateľa za naozaj smiešny peniaz z toho dôvodu, že ara bola na bruchu vyšklbaná a mala prerastený zobák. Ja sa tomu ani nečudujem, pretože ju držali ako dokŕmeného domáceho miláčika, ktorého si po rokoch držania v malej klietke akosi nevšímali. Chovateľ mi povedal, že bola držaná 13 rokov v klietke maximálne tak pre žaka.V mojom chove sú zastúpené aj väčšie papagáje, ako sú ara ararauna a ara vojenská. Svoje vedomosti z dostupnej literatúry a internetu ohľadom chovu týchto papagájov som sa rozhodol pred niekoľkými rokmi zaviesť aj do praxe. Svoju prvú aru araraunu, ktorá je v mojom chove, som si kúpil od jedného chovateľa za naozaj smiešny peniaz z toho dôvodu, že ara bola na bruchu vyšklbaná a mala prerastený zobák. Ja sa tomu ani nečudujem, pretože ju držali ako dokŕmeného domáceho miláčika, ktorého si po rokoch držania v malej klietke akosi nevšímali. Chovateľ mi povedal, že bola držaná 13 rokov v klietke maximálne tak pre žaka.

Párik

Inak po fyzickej stránke vyzerala celkom v poriadku, zobral som ju domov do miestnosti, ktorú volám karanténa. Mám tam voliéru o rozmeroch cca 2,5 × 2 × 3 m (š, v, h). ako potravu som jej ponúkol zmes pre veľké papagáje a rôzne druhy ovocia. Ara nekričala, nebola agresívna, zobrala si potravu aj z ruky. Po vykonaní testov z krvnej vzorky som ju premiestnil do vonkajšej voliéry. Krvné testy boli úplne v poriadku, šklbanie malo psychickú príčinu.

Vo vonkajšej voliére bola asi 5 mesiacov, kým som jej našiel dospelého samca. Samica sa zotavila, perie na bruchu si vytrháva dodnes, ale nohy a chrbát má už ako tak zarastené. Myslím, že k zotaveniu prispelo aj to, že bola držaná vonku vo voliére, kde na ňu svietilo aj slnko, aj sa mohla kúpať na daždi. Kŕmenie mala pestré a spoločnosť jej robili nespárovaný žakovci a vedľa párik uškriekaných eklektusov. Po kúpe dospelého 16ročného samca som ich umiestnil ihneď spolu do už spomínanej vonkajšej voliéry. Samec bol od známeho, ktorého chov poznám, preto som si bol istý, že ho nemusím dávať do karantény. Za týždeň nato sa tento pár začal kŕmiť. Myslím, že som vystihol čas, kedy tieto vtáky boli v toku a samec bol už 3 roky sám bez samice. Predtým plnohodnotne odchovával mladé. Párik sa k sebe mal, dobre harmonizovali, čistili sa, sedávali stále pri sebe. Takto si žili až do konca októbra, kde som ich premiestnil do vnútornej vykurovanej miestnosti, kde teplotu držím v zime na cca 10–15 stupňov.

Krmivo

Ako potravu pre svoje ary používam krmivo Deli Nature 23 – Amazonas Park Pantanal. Toto krmivo mi plne vyhovuje a aj vtáky mi ho dobre berú. Samozrejme denne dostávajú vetvy na ohryz, mix ovocia a zeleniny, ktoré sú dostupné v danom období. Sem tam aj naklíčené zrno. Z vitamínov Promotor alebo Omnivit. Vtáky neodčervujem, raz za rok zoberiem vzorku trusu a dám ho na rozbor, nikdy neboli vzorky pozitívne. V letných mesiacoch dávam do vody trocha jablčného octu. 

Znášky

Na nasledujúci rok som vtáky premiestnil do novo postavenej priestrannej voliéry, kde sú vysadené rôzne dreviny, stromy, kríky a celá voliéra je zariadená tak, aby tam vtáci mohli aj lietať a šplhať. Sú tam rôzne drevá, laná, húpačka, aby sa nenudili. Samozrejme na konci sezóny je všetko zdevastované a ohryzené, ale tak to má byť. Veľké kríky ošklbú a okúšu tak, že vyzerajú, ako keby bolo pokosené krovinorezom.

Len tak pre zaujímavosť som im vyvesil starý vínny sud ako búdku, kde som ako podstielku použil drevené hobliny a hrubšiu drevenú štiepku. Samec obsadil búdku na druhý deň, samica asi o týždeň neskôr. Zaujímavé, že pri sedení v búdke sa samice veľmi rýchlo upravil prerastený zobák. Drevenú štiepku dokázala rozdrviť a rozžuť na jemné piliny.

V tejto búdke sedela celé leto na 2 znáškach. Každá znáška počítala 4 neoplodnené  vajíčka. Nečakal som, že niečo vysedí, keďže mala úplne holé brucho bez peria. Vtáci v tomto čase boli veľmi agresívny a kontrola búdky bola takmer nemožná. Voliéru som navštevoval s hrabľami a lopatou, lebo samec okamžite po mne vyštartoval a samica z otvoru búdky to isté. Sem tam sa dalo do búdky dostať, ak som vystihol moment, kedy sú obaja vtáci vonku. To som rýchlo pozrel, poprípade zdokumentoval fotografiami.

Párenie som zaznamenal 2×, raz skoro ráno a druhý kráť navečer. Takto v plnej agresivite boli vtáci vonku celý rok a na zimu som ich znova premiestnil do vnútornej časti. Vtáci toto premiestňovanie berú úplne v poriadku, chvíľku krik a potom všetko v poriadku.

Zima

Cez zimu sú krotký, berú všetko žrádlo aj z ruky. Dávam im vlašské aj lieskové orechy, ktoré mám z vlastnej záhrady. V zime často na ohryz vetvy hlohu aj s bobuľami alebo jarabinu. Veľmi sa mi osvedčilo dávať aj vetvy ihličnatých stromov. Sranda je, ako sa zahrajú aj so šiškami, ktoré radi hryzú a vyberajú semiačka. V zimných mesiacoch im približne 2× do týždňa kvapkám na piškót extrakt z grepových semiačok. Je to taká prevencia proti plesniam, na ktoré sú ary háklivé.

Jar, leto

Už od februára/marca je vidieť, že samec ostal agresívny a to isté aj samica, zrejme išli do toku. Neskôr v mesiaci apríl som ich znova premiestni do veľkej voliéry vonku. Celý proces sa opakoval ako minulý rok. Veľmi často v búdke hrabala a upravovala si vnútornú časť, bolo počuť z vonka, ako to tam celé ohryzuje. Samica zasa zniesla dve znášky, ktoré boli neoplodnené. Cez leto boli veľké horúčavy, tak som ani nepredpokladal, že by niečo vysedela, keďže regulácia teploty na jej bruchu bola nemožná bez peria. Zaujímavé bolo, že pri sedení ju samec často kŕmil, a keď bola samica vonku, nebolo vidieť, že by bola nejaká podvyživená alebo vychudnutá – napriek tomu že naozajsedela celé leto v búdke, čo bolo približne 4–5 mesiacov. Hrudná kosť bola úplne v normále.

Jeseň

V mesiaci október tohto roku 2019, presnejšie 28., som išiel ako každý rok svoje ary premiestniť do vnútornej časti voliéry. Z búdky (drevený sud) sa ozývalo celkom hlasné pípanie, najprv ma napadlo, že za voliérou je nejaký divý vták a nebude to priamo z búdky. Pri zložitejšej kontrole som zbadal dve mláďatá a jedno vajíčko. Noc pred tým bolo -2 a v daný deň mala teplota klesnúť v noci až na -5. Tak som nachystal inkubátor, liaheň a napadlo ma zobrať mladé a ručne dokrmovať, nič iné mi neostávalo. Samica mladé nezohreje, i keď vajíčka vysedela. Pri odbere mladých bolo živé už len jedno, bolo nakŕmené, ale vonku bolo asi 5 stupňov, do rána by sa podchladilo aj to a isto by umrelo. Zobral som mladé, najprv do liahne, nastavil teplotu 38 stupňov a čakal. Začal som ho kŕmiť s lyžičkou dokrmovacou zmesou A19 Nutribird. Dospelý pár som preniesol do vnútornej časti, boli asi 2–3 dni nervózny, dneska sú to 3 týždne a bez problémov.

Ručné dokrmovanie

S ručným dokrmovaním som nemal žiadne praktické skúsenosti, teóriu som ovládal z dostupnej literatúry, takže sa začal kolotoč. Najprv som mláďatko umiestnil do liahne, tam bolo 7 dní pri teplote 38 stupňov. Mladé som kŕmil každé 2 hodiny, deň aj noc, prvých 7 dní. V práci sa mi podarilo zobrať si dovolenku, takže tie prvé dni som nejako prežil aj ja, aj mláďa.

Prvé dni sa mi zdalo, že mláďa trocha zle trávi, objednal som si tráviace enzýmy, avšak po zadaní objednávky mi pri potvrdzovaní napísali, že tovar príde až o 14 dní, čo mi prišlo relatívne neskoro. Skúšal som pátrať po knihách a internete a našiel som nejaké návody, ako upraviť toto zlé trávenie. Začal som miešať dokrmovaciu zmes s odvarom z kmína, neskôr s čajom kmín, kamilky a aníz. Trávenie sa upravilo do normálu a je tak aj do dnes. Mladé rástlo a veľmi dobre priberalo. Keď píšem tento článok, má skoro 3 týždne a priberá a rastie bez problémov. Mám ju v odchovni, je po domácky urobená od pána Kolibára z východného Slovenska, a som veľmi spokojný. V 3 týždňoch kŕmim približne každých 5 hodín cez deň a v noci nekŕmim vôbec. Dám jej o 23.00 a potom o 06.00 ráno, keď vstávam do práce. Teplota kŕmnej zmesi je približne 34–36 stupňov. Postupom času uvidíme, ako sa mláďatko bude vyvíjať, sám som na to zvedavý. Určite si ho nechám, pretože je to prvý ručne dokŕmení papagáj – a ihneď ara.

Z tejto skúsenosti je zrejmé, že aj ručne dokŕmená ara, ktorá ma úplne vyšklbané brucho, môže pri dobrých podmienkach vysedieť vajíčka. Pravdepodobne, keby bolo počasie lepšie, by ho aj dokŕmila k samostatnosti, ale pre istotu som ho odobral na ručný dokŕm. Tento rok 2019/2020 začínam stavať pre tento pár novú voliéru, ktorá už bude spojená so záletom, kde zimujú, bude o dosť väčšia a dúfam, že aj krajšia, aby sa vtákom darilo čo najlepšie. 

Ara vojenský

Ďalej chovám párku ary vojenských. Najprv som kúpil z českej republiky 13ročnú samicu, ktorá bola z Anglicka. Tu som choval samotnú vo veľkej voliére a zháňal som samca. Bol to celkom problém, nájsť staršieho samca, ktorý by sa k nej hodil, keďže som nechcel dávať do páru mladého vtáka a 13ročnú dospelú samicu. Tá nebola plachá, zobrala si orechy cez pletivo z ruky, ale nebola ani krotká. Nemala a ani teraz nemá problém dobre pokúsať aj cez pletivo. Samca som kúpil začiatkom roku 2019 od chovateľa z Bratislavy. Narodil sa v roku 2017 a bol ručne dokrmovaný a krotký. Ale žil v spoločnosti ďalších ár, takže nebol viazaný len na človeka.

Samec menom Merlyn je krásny, veľký exemplár. Pri kúpe som obdŕžal k nemu aj testy všetkých vyšetrení, tak som ich dal z dôvodu nedostatku miesta spolu. Prvé 3–4 dni posedávali pri sebe, oťukávali sa a teraz v po viac ako pol roku je z nich krásny harmonizujúci pár, kŕmia sa, čistia si pierka, sedia vedľa seba. I keď bude samcovi budúci rok 3 roky, dúfam, že sa mi aj od nich podarí nejaký odchov, nechám sa prekvapiť.

Ary vojenské a ary ararauny majú rozdielne povahy. Vojenské sú také naozaj „vojenské“, aspoň tie moje mi prídu agresívnejšie, viac devastujú okolité predmety, viac sa o všetko zaujímajú a prídu mi celkovo agresívnejšie ako ararauny. Tie sú skôr také maznavé a krotké. Hlavne samec stále skúša rozoberať pletivo o hrúbky 2,05 mm. Zatiaľ ho neprekúsal, ale stále je na ňom vidieť, ako skúša. Sranda je vidieť, ako sa pri kŕmení pri kŕmnych pultoch vedia pobiť alebo hašteriť a za 15 minút si preberajú pierka, ako keby sa nič nestalo. Samica, keď som ju kúpil, nebrala vôbec ovocie a zeleninu, toto začala prijímať až po kúpe samca, ktorý ju to pravdepodobne naučil. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať sezóna v roku 2020. Veľkú voliéru 7 × 4 × 2 m majú nachystanú. Tak isto momentálne zháňam vínny drevený sud, ktorý by som použil ako hniezdnu búdku.

Moje ary kŕmim, ako som už spomínal, krmivom Deli Natur – Amazonas Park Pantanal, denne dostávajú všetok možný mix ovocia a zeleniny (jablká, hrušky, pomaranče, mandarínky, cviklu, mrkvu, petržlen, pór, kapustu, jarabinu, ananás, banány...). Sem tam im do toho premiešam aj naklíčené zrno, ktoré používam to isté, ako sa nakličuje holubom.

V letných mesiacoch ich rosím s vodou, čo majú veľmi radi, alebo, keď prší, vedia sa zmáčať na daždi až na kožu. Ary sú hlučné papagáje, avšak hlasno škriekajú, keď zbadajú susedovu mačku alebo ich niečo vyruší a večer pred spaním a skoro ráno. S chovom väčších papagájov, ako sú ary, ešte len začínam, určite si plánujem dokúpiť ďalšie druhy a budem čakať dúfam na zdarné odchovy a samozrejme sa učiť a naberať skúsenosti.