Čo robiť vo včelách v januári (v lednu)?
No najjednoduchšia odpoveď by bola „nič“. V starých knihách sa písalo že treba aby včelár využil čas v januári na štúdium včelárskej literatúry, na kompletovanie rámikov a nových nadstavkov, prípadne na debaty s ostatnými včelármi. Včelár musí v jeseň zabezpečiť dostatok správne uložených zásob a zbaviť včely klieštika. V januári už nemusí robiť vo včelách skutočne nič, len sleduje či sa pri úľoch nevyskytol nejaký problém, ktorý by vyžadoval jeho zásah. Tie problémy ktoré by ho mohli prinútiť aby niečo vo včelách robil sa vyskytujú len výnimočne a v podstate môžu byť len tri – snehová víchrica, škodcovia v úli a problém najväčší teda „včelárova zvedavosť“!
Snehová víchrica...
V posledných rokoch ojedinelá udalosť ale lokálne sa v januári vyskytnúť môže. Včelár by po nej mal zájsť na včelnicu a skontrolovať, či víchor neodniesol striešky z úľov, či dokonca celý úľ nezhodil zo stojana alebo či nepadol nejaký strom (konár) a nepoškodil úle. Na včelnicu treba ísť preto, že chýbajúca strecha alebo prehodený úľ síce neznamenajú smrteľné riziko pre včelstvo ale treba v čo najkratšej dobe situáciu riešiť (omietnuť sneh , založiť vrchnák, poskladať nadstavky).
Ak nebol víchor len napadlo veľa snehu, nie je okamžitá návšteva na včelnici nutná, stačí ísť aj cez víkend a dovtedy môžeme spokojne spávať. Včely sa nám určite „neudusia“.
Škodcovia (ľudia, vtáky, myši, piskory)
Najväčším škodcom môže byť človek (včelár ?) ktorý z nudy alebo zámerne v zime otvorí úľ, ba niekedy aj zoberie alebo vyhádže plásty. Tiež je v poslednej dobe „moderné“ vhadzovať cez očká či letáče do úľov horiacu pyrotechniku tzv. „pirátov“. Žiadne rozhorčovanie nad bezbrehou ľudskou hlúposťou a zlobou nám nepomôže, môžeme len včely rozobrať, zistiť stav, ak niečo prežilo rozumne poskladať a čakať do jari (pobožnejší včelári sa môžu pomodliť k sv. Ambózovi).
Ak včelár nájde pri očku alebo aj na bočnej strane kde je zárez na uchopenie poškodený úľ (objaví dieru), zrejme sa do úľa začal dobíjať ďateľ alebo žlna. Treba podrobne vyhodnotiť stopy na snehu, aj sýkorka chodí zo pod sito v dne úľa “ kradnúť“ mŕtvolky, ale keď sa zdroj minie, často zobákom vyklepáva pri očku alebo letáči a láka von včely aby ich mohla zobnúť. Rozdiel v záchrane včelstva je ten, že kým na sýkorku môže stačiť maketa dravca zavesenú na pružnej tyči, ktorá sa bude vo vetre pohybovať, pred väčšími datľovými vtákmi je nevyhnutné zakryť úle voliérou s hustého pletiva (a diery v úle „zaplátať“).
Ak v úli včelár na dne nájde rozhryzené časti plástu, rozkúskované telíčka včiel a myšacie výkaly sú to signály o prítomnosti myši, ktorú treba ihneď vyhnať. Môžete skúsiť založiť na dno pascu s orechom alebo papier s lepidlom na hlodavce, ale najrýchlejšie je úľ po odložení vrchnáka začať rozoberať, myš zbehne ku dnu, potom stačí pridvihnúť spodný nádstavok od dna a myš vyskočí von. Treba skontrolovať či si myš neurobila hniezdo vo vyhryzených plástoch a zlikvidovať ho. Posledný nevyhnutný krok v zime (na jar treba riešiť včelstvo aj plásty) po vyhnaní myši je zúžiť letáč/česno, či prekryť ho takou zábranou aby sa nemohla vrátiť! Tomu kto letáče/česná ochránil už vo včasnú jeseň/podzim problém myši v úli nehrozí.
Ak včelár na dne úľa v januári nájde len hlavičky a nožičky z napadaných mŕtvoliek, zrejme úľ navštevuje piskor. Ten sa v úli nezdržiava , chodí si len pre potravu , najprv zbiera mŕtvolky, keď sa minú začne „ozobávať“ včely s povrchu chumáča. Tu je potrebné cez deň založiť na letáč mriežku, ktorá je menšia ako 6 mm ( mala byť založená už v jeseň!) a ďalšie návštevy piskora nehrozia.
Zvedavosť (stav včelstva)
Tento problém je v januári/lednu najčastejší a včelár lezie do úľov pretože chce vedieť ako na tom jeho včely sú! Už nie je v úcte zimný pokoj včelstva, za hrdinské sa pokladá otvárať úle aj za januárových mrazov. Kvôli tomu aby včelár zistil, či včielky žijú nie je však treba úľ otvárať, hlavne keď sú mrazy je to zbytočné, stačí ich popočúvať hadičkou. Najlepšia je hadička na sťahovanie vína, je mäkká, ohybná a dá sa stlačiť, čo má význam pri zasúvaní asi do polovice dna aj cez letáčovú zástrčku alebo do očka ak je otvorené, dobrý aj vyradený fonendoskop s odobratou koncovkou (mladí včelári môžu do úľa vsunúť mikrofón a nahrať so bzukot na mobil, alebo miesto mikrofónu vsunúť teplomer či kameru, dá sa dovybaviť mobil aj termovíziou. Ak včelár cez hadičku nepočuje nič a vôbec nič ani po zaklepaní na stenu musí včely skontrolovať. Výhodu majú včelári, ktorí na rámikoch majú (napriek výhradám „klasikov“) založenú fóliu (durafol). Odložia na chvíľku uteplený vrchnák a vidia všetko. Teda vidia či sú tam včely, na koľkých rámikoch je chumáč, kde sa nachádzajú a či ešte majú plásty so zaviečkovanými zásobami. Včelári, ktorí majú nad rámikmi latôčky, alebo majú tzv. „priedušne uteplený strop“ vyhodnotia podložku (obyčajne biely plast alebo papier uložený na dne úľa pod rámikmi). Čo včelár môže z podložky vyčítať? Prakticky všetko čo potrebuje (teda okrem toho koľko bude mať v začínajúcom roku klieštikov!). Včely v chumáči a okolo neho odviečkovávajú postupne zásoby, drobky vosku z viečok padajú do uličiek medzi rámikmi na dno úľa a včelár na podložke vidí riadky meliva/měli („měl z ledna“ sa odovzdáva na flotáciu, no“ januárové melivo“ sa po vyhodnotení stavu včelstva v úli môže vyhodiť, len chovatelia matiek a kočovníci ho pošlú na zistenie spór moru ). Podľa polohy riadkov včelár vidí kde v úli sa včelstvo nachádza, z počtu a dĺžky riadkov môže vyhodnotiť aké sú silné, resp. či ešte majú dosť zásob. V januári ešte pred prvým jarným preletom, včelár vyberie podložku z podmetu úľa, odmeria dĺžky spadnutého meliva vo všetkých uličkách, spočíta a výsledná cifra určuje koľko včiel zimuje v úli. Teda ak je súčet dĺžok týchto pásikov meliva napríklad 1750 mm, prezimovalo nám v tom úli 1750 g včiel = 1,75 kg. Ak platí že 1 kg včelstvo je 10 000 včiel, zimujete včelár v danom úli približne 17 500 včiel čo je silná rodina. Naše kranky na zimu majú totiž od 5 000 do maximálne 18 000 včeličiek. Samozrejme táto metóda je presná u včelstiev zimujúcich v jedno nadstavkových úľoch ako JU, B, Dadant, Adamec. Pri zimovaní včelstiev na viac nadstavkoch v NN úloch (LG, E, Optimal) sa aj pri posune chumáča nemusí na spadnutom melive dať nič zistiť, dĺžka riadkov sa nezmení (len môžu byť vyššie), včelstvo „putuje“ dohora za zásobami a riadky meliva môžu byť skreslené pri putovaní čiastočiek vosku pomedzi viacero rámikov v nadstavkoch .
O prvom plode a iných veciach, ktoré čakajú včelárov vo februári, napíšem na konci januára, a tak by som rád s vami diskutoval každý mesiac po celý včelársky rok.