Pieskomil mongolský

Rad:
Rodentia – hlodavce
Čeľaď:
Gerbillidae – pieskomilovité
Rozšírenie:
Stepi a polopúšte, Mongolsko, Kazachstan, vnútorné Mongolsko – – severná a severovýchodná Čína, Chitínska provincia – Rusko
Miery:
Dĺžka tela: 22–27 cm (s chvostom)
Telesná teplota: 37,5–39 °C
Počet tepov: 260–600/min.
Frekvencia dýchania: 70–120/min.
Dĺžka chvostu: 7–12 cm
Dĺžka uší: 0,6–1 cm
Váha: 60–120 g
Dĺžka života:
V zajatí 2–4 roky
Doba gravidity:
25–29 dní
Počet mláďat:
2–8 (priemerne 6), 3–4×ročne

Pieskomil mongolský je hlodavec. Ponáša sa tak trochu na myš. Hlava je pomerne veľká, má výrazné oči. Ušnice sú menšie, nevýrazne ochlpené. Srsť na tele je hustá a lesklá, podobne je osrstený aj chvost, ktorý je ukončený nevýraznou štetkou. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné, viac sú osrstené zadné chodidlá s malými pazúrikmi. Pieskomil mongolský je pieskovožltej, okrovožltej alebo sivožltej farby, na bruchu a bokoch má krémovú alebo belavú farbu. Okrem prírodného sfarbenia (zlatý aguti) sa chovajú aj tieto farebné mutácie: biele s červenými očami, čierne, zlaté s červenými očami, sivé aguti, fialové, bridlicové, bielo-čierne a „trikolórne”.

Aktívne sú vo dne i v noci. V období párenia samce i samice podupávajú zadnými nohami.
Samica je gravidná 25 až 29 dní. Mláďatá sa rodia holé a slepé. Vo veku 2 týždňov majú kompletné osrstenie a podnikajú krátke výpravy v okolí hniezda. Vo veku 2,5 týždňa otvárajú oči a v troch týždňoch prestávajú sať mlieko. U rodičov by mali zostať 6 týždňov, ale pokiaľ samica čaká ďalší vrh, je ich možné oddeliť už po štyroch týždňoch. Samca počas výchovy mláďat nikdy neoddeľujeme od samice, pretože by ho už neprijala. Nepríbuzné páry sa musia združiť do ôsmich týždňov života. V oblasti svojho výskytu tvoria veľké kolónie, v zajatí tvoria páry a skupinky na celý život, preto chováme jedného samca a jednu až tri samice (podľa veľkosti chovného zariadenia).

Volne žijúce sa živia semenami, korienkami rastlín, travinami, hmyzom a jeho larvami. Takúto stravu sa snažíme čo najviac napodobniť. Potrava má byť pestrá a kvalitná. Kŕmime ich lúpaním ovsom, pšenicou, lesknicou, prosom, slnečnicou a konopným semenom, vetvičkami ovocných stromov a kríkov, koreňovou zeleninou, čerstvým ovocím, púpavou, trávou, ďatelinou, lucernou, šalátom, granulovanými koncentrátmi pre hlodavce, suchým chlebom a vareným vajcom. Z hmyzu podávame larvy múčiara, „zofobasy”, cvrčky a koníky. Napájanie nie je nutné, ak podávame stále šťavnatú potravu. Stravu doplňujeme vápnikovými blokmi a pridávame aj prípravok Vitamix DH alebo Sera Mineral plus N.
Chováme ich v priestranných teráriách s úkrytmi. Postačí aj staršie akvárium, ktoré zabezpečíme proti uniknutiu, pretože pieskomily vedia skákať až 50 cm do výšky. Ako podstielku používame hobľovance s lignocelom.
Pieskomily sú na chov nenáročné, ale sú veľmi živé a čulé, ich pozorovaním môžete stráviť hodiny. Rýchlo skrotnú a stanú sa zaujímavými chovancami vašich terárií.

Do čelade Gerbillidae sa počíta až 70 druhov rozdelených do 13 rodov. V zajatí sa chová okrem pieskomila mongolského Meriones unquiculatus (Milne-Edwards, 1867) aj niekoľko druhov z rodu Meriones – Meriones tamariscus (Pallas, 1773), Meriones meridianus (Pallas, 1773), Meriones libycus (Lichtenstein, 1823), Meriones crassus (Sundevall, 1842), Meriones shawi (Duvernoy, 1842), Meriones hurrianae (Jerdon, 1867), Meriones persicus (Blanford, 1875), Meriones tristrami (Thomas, 1892), Meriones rex (Yerbury & Thomas, 1895), Meriones caudatus (Thomas, 1919), Meriones sacramenti (Thomas, 1922), Meriones zarudnyi (Heptner, 1937), alebo príslušníci rodu Psammomys – – Pallasiomys unquiculatus selenginus (Heptner, 1949), či Gerbilus – Gerbillus unquiculatus, Gerbillus chihfengensis, Gerbillus koslovi, Gerbillus kurauchii (Milne-Edwards, 1867).