Amadina Gouldovej – chov pre potešenie

Amadinu Gouldovej netreba nijako obzvlášť predstavovať, myslím, že každý chovateľ pozná tohto farebného astrildovitého vtáka. Samec je výraznejšie sfarbený od samice, pri dospelých preperených jedincoch je pohlavný dimorfizmus dobre viditeľný. V zajatí sa odchováva mnoho farebných mutácií. Ja momentálne chovám len 3 páry, tento chov je len pre potešenie, žiadne chovateľské ambície ohľadom tohto druhu nemám. Sú to vtáky, ktoré som získal od majiteľa, ktorý rušil chov exotického vtáctva, a mám voľné voliéry, resp. klietky. Tieto vtáky chovám a aj odchovávam približne 4 roky prirodzeným spôsobom.

Kŕmenie

Na kŕmenie používam priemyselné suché krmivo od značky Deli Nature 84 ‒i počas zimného odchovu, aj počas chovnej sezóny. Naklíčené krmivo amadinám nedávam vôbec, z dôvodu možného výskytu plesní a baktérií. K dispozícii majú vždy piesok zmiešaný s gritom pre pinkovité vtáky (s prídavkom drvených vaječných škrupín), sépiové kosti a klasy senegálskeho prosa. 

Hniezdnu sezónu začínam v máji, teda nie v zimných mesiacoch, ako je to u väčšiny profesionálnych chovateľov, a to hlavne z dôvodu nedostatku priestoru držať každý pár v osobitnej klietke. V tomto čase vtákom predkladám suchú zmes a priemyselnú vajcovú zmes zmiešanú s napučenými granulkami Perle Morbide. Vtáci mi to prijímajú sporadicky. Ako doplnok stravy kúsok jabĺčka alebo mrkvu.

 V letných mesiacoch podávam rôzne druhy tráv a burín, ktoré nájdem na pozemku. Tieto trávy všetci vtáci berú veľmi dobre. 

Skúšal som do vajcovej miešanky pridávať aj živé múčne červy, ale bezúspešne, tak im do vajcovej miešanky tieto červy miešam sušené s prídavkom morských ráčikov (krmivo pre vodné korytnačky).

Do vody pridávam len pár kvapiek vitamínového roztoku PROMOTOR a COMPLET B. 

Hniezdenie

Ako som už spomínal, hniezdenie u mňa prebieha v mesiacoch máj až august, kde je vonku už teplo a vtáci netrpia pri chladnom počasí. Chovnú sezónu super naštartuje podávanie nezrelých semien lúčnych tráv. Vo voliére o veľkosti 4 × 2 × 2,2 m (d × v × h) chovám všetky páry amadín Gouldovej spoločne aj s pestúnkami japonskými a mexickými hýľmi. Táto voliéra je husto zarastená kríkmi a stromami. Tretina je zastrešená proti vetru a dažďu. 

Búdky používam malé polootvorené o veľkosti 15 × 15 × 15 cm. Na výstavbu hniezda vtákom podávam kokosové a sisalové vlákna, ktoré umiestňujem v zastrešenej časti voliéry. Amadiny si vedia postaviť a vypliesť krásne hniezdo, niekedy je také husté, že sa do neho ťažko pozrieť, a niekedy je vypletené len tak leda-bolo. Všetko záleží od individuality každého páru. Po vystavaní hniezda samička znáša do hniezda približne 4‒8 vajíčok, na ktorých sedí približne 2 týždne. 

V čase sedenia na vajíčkach prestávam vtákom podávať vajcovú miešanku, resp. obmedzím jej podávanie na minimum, aby sa samčekovia zbytočne nenabádali na hniezdenie a nevyrušovali samičky pri sedení. V tomto voliérovom chove je to popravde trocha problém, lebo nie vždy všetky vtáky sedia rovnako. Čiže niektoré páry už kŕmia potomstvo a niektoré sedia na vajíčkach, preto je ťažké odhadnúť, kedy presne podávať alebo v akom množstve túto zmes. Vajíčka ani mláďatá nepodkladám pod pestúnky japonské. Snažím sa, aby pár vychoval mladé samostatne.

 Niekedy vyvedie pár 3‒4 mladé bez problémov, niekedy rodičia mladé povyhadzujú z hniezda alebo prestanú kŕmiť. Príčina tohto chovania môže byť stres, počasie, kŕmenie, časté vyrušovanie od iného páru alebo aj kombinácia týchto faktorov. Preto som búdky rozmiestnil od seba vo väčších vzdialenostiach, aby mali vtáci kľud. Pri každej búdke a do jej okolia som pripevnil umelé kvety alebo vetvičky a prúty stromov. Takto je búdka viac skovaná a vtáci sa v nej cítia bezpečnejšie a vtedy problém s vyhadzovaním mladých ustal. 

Po vyletení mláďat z hniezda ich ešte rodičia približne 2‒3 týždne dokrmujú, kým nie sú schopné sami prijímať potravu. Mladé vtáky sú sfarbené prevažne sivo – bledo zeleno, záleží od mutácie. Mladé jedince nekrúžkujem. Je to môj hobby chov, väčšinu mladých porozdávam známym alebo rodine. Dospelé vtáky nechávam hniezdiť max 2×, potom búdky odoberám. Niekedy cez sezónu odchovám aj 15‒20 mladých, avšak minulý rok len 6. Môže to byť aj vekom chovných párov, keďže sú to vtáky staršie.

Tento rok v mesiaci máj mám stále vtáky vo vnútri. Počasie je ešte chladné (momentálne polovica mája), dosť prší a pre amadiny Gouldovej nie je vyhovujúca relatívna vlhkosť vzduchu viac ako 50 %. Preto ak v niektorých mesiacoch prší často, niekedy aj týždeň vkuse, tak celú zastrešenú časť voliéry prikrívam lexanom. Vysoká vlhkosť môže zapríčiniť napadnutie vtákov parazitmi (napr. pľúcne parazity). 

Po chovnej sezóne mladé vtáky po preperení porozdávam a staršie si nechávam zazimované v bedňových klietkach pri teplote cca 20 stupňov.

Poznámky

Svojich operencov cca 2× ročne preliečujem prípravkov S76 kvôli už spomínaným roztočom. Vo voliére mám ako dekoráciu plávajúcu fontánku, ktorá vyzerá esteticky, je dekoratívna, ale je potrebné každý deň, aj 2‒3×, meniť vodu z dôvodu množiacich sa baktérií v letných mesiacoch. Vtáci sa v nej veľmi radi kúpu a využívajú ju denne. 

Nevýhodou voliérového chovu je, že neviete, aký pár sa vám zostaví, ťažšie kontroly hniezdenia, problematické krúžkovanie, vyrušovanie sa vtákov navzájom pri väčšom osadení voliéry a v neposlednom rade aj kŕmenie. Taktiež väčšie úhyny mláďat hlavne pri vlhkom počasí. 

Výhody voliérového chovu sú, že vtáci majú veľký prelet, mladé, ktoré úspešne prežijú, sú silné, vylietané a mohutnej postavy. Vtáci si počas odchovu nachytajú živý hmyz, slnia sa na slnku, sú na čerstvom vzduchu a majú veľa pohybu. 

Záver

Chov týchto amadín považujem za stredne náročný, nie je to úplne ako so zebričkami alebo pestúnkami, ktorých odchov zvládne aj začiatočník. Pri dodržaní nejakých pravidiel a podmienok chovu môže byť aj takýto hobby voliérový chov úspešný. 

Podotýkam, že všetky vtáky som dostal zadarmo, boli z profesionálneho chovu, odchovávali mláďatá samostatne a sú krúžkované, čiže tento môj chov nie je cielený na odchovanie potomstva, je to skôr skrášlenie voliéry a dožitie týchto starších párov.

Jedna samica je dokonca ročník 2012, už je to na nej ak vidieť, čiže pochybujem, že túto sezónu odchová niečo, ale snáď ešte u mňa nejaké dva tri roky prežije. K tomuto článku prikladám aj fotografie a videá, kde je nádherne vidieť, ako sa týmto vtákom darí aj vo vonkajších voliérach.