13072006

XXX.XXX.161.60
Bratislavsky krátkozobý a český komentár...
Nebýva častým zvykom a už vôbec nie v českom časopise „ Chovatel“, aby sa opakovane z pera jedného stáleho prispievateľa písali hodnotiace články o slovenskom holubiarstve z pohľadu Národných výstav v Nitre. Na tom by nemalo byť nič mimoriadne, pretože každé takéto komentovanie prispieva k vzdelávaniu a povzneseniu celého holubiarstva.
Pozorný čitateľ iste nepriehľadne a zbystrí pozornosť pri poslednom čísle 5/2015, v ktorom sa autor zameral na Klub krátkozobých letúnov / Sk /, ktorý ako bolo uvedené, v dňoch 11 – 12.1.2015 poriadal špeciálku v Komárne. Okrem všeobecnej problematiky tam pridal svoje vízie a niekoľko fotografii, z ktorých okrem jedného nepodareného viedenského a kvalitnejšieho červeného originál pražského, ostatné fotky ich len pripomínali. Celý príspevok má dosť zavádzajúce pozadie.
Na samom začiatku musíme pripomenúť, že sú tam uvádzané zámerne a skreslené informácie, ktoré sú osobne alebo písomnou formou predkladané prípadným záujemcom o našu históriu. V podstate celé toto písanie je zamerané na odradenie každého, kto by chcel sa pokúsiť o akúkoľvek obnovu bratislavských krátkozobých letúnov.
Nevedno prečo sa takto angažuje odborník zo susediaceho štátu, vôbec mu to neprináleží, starať sa do obnovy bývalých našich holubov. Skôr sa zdá, že pomáha jednému zarytému nepriateľovi, ktorý už roky v našej metropole pracuje na deštrukcii tohto snaženia a ovplyvňuje rôzne komisie a kluby.
Potrebné je preto dať verejnosti pravdivé informácie, tak aby si urobili skutočný obraz a napravili svoje povedomie. Preto nemožno inak ako začať od založenia spoločného štátu Československa.
Bratislava /Pressburg, Pozony / bola v monarchii kosmopolitným mestom, v ktorom spoločne žili viaceré národnosti a každá z nich používala iný názov mesta. Najväčšiu menšinu tvorili Nemci, potom Slováci a najmenej bolo Maďarov.
Keď si Slováci uzákonili v roku 1919 za hlavné mesto Bratislavu. Tak bolo ich morálnou povinnosťou zachovať všetky kultúrne a historické pamiatky, medzi ktoré zaraďujeme aj holubiarske tradície. Na škodu vecí, nestalo sa z toho nič pravdou.
My sa však budeme zaoberať len problematikou holubov. K vtedajším tým najznámejším patrili bratislavské krátkozobé letúny a sultániky. To boli najvznešenejšie mestské holuby. Chovali ich predovšetkým nemeckí ale aj slovenskí holubiari, ktorí boli združený v dvoch kluboch.
Z historických písomností je známe, že tieto holubie klenoty doviezli z ďalekých krajín tureckí obchodníci. Teda pochádzajú z Orientu. V regióne Viedeň – Bratislava si získali najviac chovateľov. Postupne v oboch mestách sa začali exteriérové odlišovať a nadobúdať znaky, ktoré len odborníci vedeli dobre rozlíšiť.
Bratislavské krátkozobé už v tých dobách vykazovali typ samostatného plemena o ktorý súťažili s viedenským typom. Komisia zložená s dvoch viedenských a jedného bratislavského chovateľa rozhodla v roku 1897, ktoré plemeno a s akým štandardom bude reprezentovať Rakúsko – Uhorsko.
Viedenský krátkozobý letún bol preto v monarchii uznávaný ako prvý, za ktorým tesne nasledoval bratislavský krátkozobý letún. V ďalšom pokračovaní vznikali ostatné podobné plemená.
Pražský krátkozobý letún vychádzal z týchto konštrukcii o hodne rokov neskoršie / 1913 /, kedy bol štandardne popísaný a dostal svoj klub. Pravdepodobne bol krížený so saským indiánikom, ktorý mu dal súčasnú podobu.
Budapeštiansky krátkozobý letún vznikol ako posledný. V podstate ešte v päťdesiatych rokoch 20.storočia bol kópiou viedenských, od ktorého sa odlišoval len s bledou obočnicou. Až neskoršie dostal kontúry súčasné. Preto je ilúziou uvádzať začiatky formovania tohto plemena do ranných rokov minulého storočia. Tieto údaje nie sú hodnoverné a vyberané ako mozaika, čo sa komu hodí do zostavy tzv. historikov.
V Bratislave vznikli dva kluby. Prvý sa menoval: „Pressburger kurzschnablige tűmmler club“, založený v 1928. Druhý klub pod názvom: „Pressburger purcel tauben club“ založený 1939 združoval chovateľov komárňanských kotrmeliakov, ktoré sa ľudovo volali: „ Purclíky“ a k ním pre nezhody v prvom klube sa pridali holubiari sultánikov.
Bratislavské krátkozobé sa celé medzi vojnové obdobie chovali v nezmenenej podobe. Mali všetky črty samostatného plemena. Rozvádzať ich detaily a odlišnosti nie je potrebné pre nedostatok miesta v tomto príspevku.
Snáď len pripomenúť, že nemeckí holubiari na Slovensku alebo v Česku predstavovali samostatnú menšinu, ktorá sa cítila byť súčasťou bývalej monarchie a podľa toho sa aj chovali. Nikto z nich nemal záujem jednať s československým holubiarskym orgánom za účelom uznania bratislavského plemena.
Nejedná sa preto o žiadne mudrovanie, pretože je rada podobných príkladov, kde veľa plemien je totožných s pôvodnými. Toto by sme chceli pripomenúť aj autorovi ako reakciu na jeho výplody. Môžeme k tomu použiť rad argumentov.
Česko ako krajina na západ od nás sa napríklad, nevie vyrovnať s kopírovaním. Konkrétne, ak porovnáme zhodou okolnosti nemeckého – s českým stavákom je rozdiel v dĺžke nôh, saská – česká čajka, rozdiel v dĺžke krku, nemecky – český bublák, rozdiel v menšom prednom vrkoči. Pri českom papučatom hrvoliakovi sa môžeme len pousmiať. Takmer žiadne relevantné rozdiely, potrebné k samostatnosti a len zdanlivosť, nepoukazuje na odlišnosť spomínaných plemien. Takto by sa dalo pokračovať, my však nemáme záujem a ani patologickú závislosť na rozdiel od iných rozoštvávať. A tolerujeme k tejto problematike aj ironizujúce poznámky a názory mnohých nemeckých chovateľov.
Písať sa dá o všetkom a rovnako aj kopírovať, ale aj sebakriticky priznať. Na oboch stranách pri spomínaných plemenách je čo naprávať. Nie ale tak jednostranným spôsobom, ako to robí autor v spomenutom príspevku... –pk-.
13072006

XXX.XXX.161.60