mavik napsal(a):
moje voliéra na drobotinu

Tiež mám v pláne vybudovať voliéru, zaujíma ma však, či reálne Vami chvané druhy môžu byť vonku celoročne,alebo na zimu musia mať nejaký vnútorný priestor. Konkrétne ja mám kanárov, zatial len v bežných klietkach a ešte by som si priala zebričky.

Ďakujem za odpovede. To podstatné som si už naštudovala, tiež som v dedine našla chovateľa holubov, ten mi poradil aký spraviť holubníček a ako a čím kŕmiť a proste tie také základné veci. Tiež nám povedal, že holúbkov nemáme púšťať tak skoro, že on keď si donesie nové holuby, necháva ich aspoň 2 mesiace zatvorené. Niekedy však nie všetko vyjde podľa plánu a nám sa stalo, že deti holúbkov otvorili, ako ináč, tie nám uleteli. Myslela som, že je definitívne po nich, na tretí deň sa ale sám vrátil holúbok, ten benešovský. po holubičke ani stopy. Momentálne je holub presťahovaný v peknej voliére, tak skoro ho púšťať nemienim. Len je chudák sám a chceme mu teda zohnať partnerku. Chovateľ v dedine chová len poštové holuby, nejakého by nám aj daroval, ja však premýšľam, či radšej nekúpiť na nejakej chovateľskej burze alebo výstave niečo mäsové, aby bol úžitok. Bol by vhodný k benešovskému napríklad king? Alebo niečo iné? A čo? Netuším kde a čo zoženieme a čo je a čo nie je vhodné. ide mi proste o to, aby z výsledných krížencov bol aspoň nejaký úžitok trebárs v podobe polievky...

Dobrý deň. Obraciam sa na vás skúsených chovateľov s prosbou o radu. V sobotu sme na drobnochovateľskej výstave, kde sme sa boli pozrieť, vyhrali pár holubov (holub je vraj benešovský biely, holubica neviem čo). Veľa informácií sme k nim nedostali, len že ak ich nechceme zabiť okamžite na polievku, nech ich niekam zatvoríme aspoň na týždeň, aby neuleteli od nás preč. Ako to už u nás býva, deti sa holubom potešili a už je rozhodnuté, že žiadna polievka nebude. A teraz neviem, čo vlastne s nimi Zatial ich máme zatvorné v králikerni, ale už tu nastal problém, neviem kde boli ubytovaní doteraz, ale najmä u samca mám pocit, že mu je zima, akoby sa celý triasol. Takže musíme niečo vymyslieť a postaviť nejaký holubníček... kde vziať inšpiráciu, ako ho spraviť? Prvé ma napadlo len niečo "nalepiť" zboku na králikáreň, ale vlastne ani neviem... ako vysoko musí byť holubník vlastne? Platia nejaké pravidlá pri stavbe takéhoto chovného zariadenia? Čo ďalej, ako s nimi? Čím ich kŕmiť? A vôbec, čo ešte také by som mala vedieť o holuboch? A ako zabezpečiť, aby neuleteli ale ostali u nás?

Ďakujem! Hádam sa bude už iba dariť. Nevyriešila som nič, zatial ale ani nič nové neuhynulo. Sledovala som Kačenky poriadne a aj prehliadla záhradu, včely nežerú, nemajú ani aké (máme nakrátko skosené). Sulfakox dávam podľa návodu, kto vie, možno to skutočne bola kokcidióza (vraj sa nemusí prejvovať len typickými príznakmi, ale aj náhlym úmrtím bez predošlých príznakov). Pitva bol fajn nápad, akurát (našťastie) sme už nemali čo dať pitvať. Verím že nás nešťastie už bude obchádzať a viac kačeniek neuhynie. Ale keby som sa na hlavu postavila, na príčinu sama neprídem...

Tak toto ma ani len nenapadlo! Je to možné, keďže behajú po záhrade, teraz síce pokosenej, ale včela sa určite nájde všade. Nevšimla som si síce že by chytali práve včely, ale nedá sa to vylúčiť. Skúsim odsledovať...

Nejdem sa hádať o vajíčka a tvaroh, viem že na dedinách sa tak odjakživa dávalo. Ja som narážala na kompletné kŕmne zmesky (kde často vidím kadejakú geneticky modifikovanú sóju a podobne) a na vitamínové zmesy. To mi príde v strave neprirodzené. A myslím že na vajíčka, tvaroh a iné podobné doplnky, existujú dva názory a sama, keďže nemám nejaké veľké skúsenosti, neviem sa prikloniť ani k jednému.
Začala som teraz dávať ten sulfakox a tiež vitamínovú zmes na podporu imunity.
Netuším čo žabky na jazyku sú? Neviem teda čo hľadať ani čo odstrániť :-D Každopádne naše kačenky sú práve že čulé, čiperné, so záujmom o okolie, žerú normálne, nevidím žoaden náznak ochorenia. To ma na tom všetkom najviac štve. V podstate aj ten sulfakox a vitamíny sú len výstrelom do tmy... Cez deň som kačenky sledovala viac, skutočne nič nenormálne som si nevšimla...

Práve tvaroh a vajíčko mi kamarátka vaterinárka neodporúčala, vraj to nie je prirodzená strava. Naviac pasúce sa káčatá nazbierajú aj chrobáky, hmyz, takže to prirodzené majú. Rovnako má aj na vitamíny názor, že bežne ich netreba. Dáva to logiku, kedysi predsa ľudia nemali k dispozícii ani umelé vitamíny ani zmesky na výkrm, zvieratá napriek tomu žili a rástli. Preto by som problém hladala skôr inde.
Po telefonáte s ňou (veterinárkou) sme nasadili sulfakox, vraj môže ísť o kokcidiózu. Stále však pátram, či nie je problém niekde inde.

Zaujímalo by ma, aké dreviny, teda konáre zo stromov, môže žrať králik. Ovocné stromy ako jabloň či hruška, tam problém nemám, ide mi skôr o netradičnejšie dreviny, napríklad čo taký jaseň, lipa, vŕba? V plote nám vyrastajú rôzne dreviny, agát skrmujem bežne, ostatné neviem či si trúfnuť alebo nie. Neexistuje niekde niečo ako zoznam vhodných a nevbhodných?

Máme cca 2 týždne staré káčatká pižmovky, teraz začali hynúť. Netuším, čo to môže byť. Prvé uhynulo asi pred týždňom, druhé včera, dnes rámo som našla 4 mŕtve káčatká. Včera im ešte nič nebolo večer. Vždy uhynú bez akýchkoľvek príznakov. To ktoré uhynulo včera, bolo na obed ešte úplne v poriadku, o 2 hodiny som ho našla mŕtve. Netuším o čo môže ísť. Mám ich na noc zavreté v klietke rozmerov cca 2x1 meter, majú tam hniezdo, na ktoré sa na noc zberajú, kačka ich stále zahrieva. Kŕmim zmeskou kukuričného, pšeničného a jačmenného šrotu. Vodu majú k dispozícii v plytkej nádobe, nemajú problém tam vliezť aj odtial vyjsť, mením denne, pretože ju veľmi znečisťujú. Celý deň sú pustené na záhrade, voľne si tam pobehujú, pasú sa. Kde robím chybu, v čom môže byť problém, alebo prípadne o aké ochorenie môže ísť a teda ako pomôcť? Ostalo nám z 13tich už len 7 kačiatok, nechceme prísť ešte aj o tie...

Skúšala som, nepomohlo. Dnes sa vykadila po 4 dňoch, bolo toho skutočne moc. Ale stále ešte má dosť dní sedenia pred sebou, mám z toho reálny strach, práve pre skúsenosť s kvočkou minulý rok... Asi si budeme musieť poradiť nejak sami ...

Chcem sa spýtať chovateľov na skúsenosti s týmto problémom. Minulý rok som mala kvočku, u ktorej som tomuto nevenovala pozornosť, spoľahla som sa na ňu, že ona predsa vie, kvočka však nekadila a po 12 dňoch sedenia uhynula priamo na znáške tak, že jej roztrhlo črevá. Bolo nám to vtedy desne ľúto a nechcem aby sa to stalo zas... Teraz mám kvočku, sedí piaty deň, nekadí. Prvý deň nič, druhý sa vykadila (obrovskú hromadu), teraz zas už tretí deň, čo nekadí. Včera som ju 3x zhodila z hniezda, nech ide von, napila a nažrala sa, no žiaden trus. Viete mi poradiť čo s tým? Nie je nejaká finta alebo tak? Po minuloročnej skúsenosti mám o kvočku obavy...

Tak už je to viac ako 3 týždne, králik sa drží. Podľa toho, čo som čítala, zvieratá nakazené mixomatózou vraj za 12 až 14 dní od objavenia príznakov hynú... náš už žije 26 dní... Boli dni, kedy som čakala, že skončí, keď som aj premýšľala, či nie je humánnejšie zabiť ho. Jediné, čo chcel žrať, bolo zelené a maximálne mrkva a jablko, vždy som mu trahala najlepšie, čo som mohla (s vedomím, že mu možno dávam poslednú večeru, tak nech mu aspoň chutí ). Zmena nastala práve po tých 14 dňoch, kedy začal zas po troche piť vodu a žrať jadro. Je stále dosť vychudnutý, dýchanie mu ešte robí trocha problémy, no už dýcha takmer volne, bol predtým veľmi zahlienený. Na učiach, kde mal hrčky, sa mu postupne narobili tmavé chrasy, tie už odpadávajú a oči už nemá zalepené, len mierne ešte zatečené, ale už takmer bez hnisu. Vyzerá že sa z toho králik dostáva. je pochudnutý, ale nie v až tak zlej kéondícii ako by som čakala. Stále samozrejme nie je úplne ok, ale myslím že sa zotaví.
Problém bol, že v niektorých článkoch čo som našla na nete, sa uvádzalo, že po prekonaní ochorenia je králik trvalým bacilonosičom. Tu som mala obavy, tak som sa pýtala viacerých veterinárov na názor. Väčšina mi povedala, že to nie je pravda, že je to omyl, len fáma medzi ľuďmi, že proste ak to zviera prekoná, organizmus sa s tým vysporiada a získava doživotnú imunitu, nie je však bacilonosič.

Ešte mi bolo odporučené plemeno scudo, o tom ale neviem nájsť zhola nič, ak neberem v potaz pár strohých informácií. Vraj sú miernejšie ako ouessantské ovečky. Viete to porovnať, prípadne niečo viac o tomto plemene?
Ovečku s baránkom sme chceli práve preto, že môžu mať z jari jahniatko, je to také krajšie, keď sa zvieratká množia. Nemám tu na okolí nikoho a nič, nemám kam ovečky odviezť k baránkovi. Je baran veľmi protivný?
Čo sa psov týka, sú teda alebo nie sú príliš plašivé? Naše feny si behajú voľne všade podľa svojej vôle, mladšia bude určite stále pri ovciach, ak necvičí alebo nie je s nami, stále trávi čas pri kačiciach, hydine, králikoch, proste potrebuje byť pri zvieratách. Nerada by som mala vzpurného barana, ktorý by za každú cenu šiel do fenečky len čo ju zabdá, už len z princípu.
Prípadnem ak by sme skutočne len na vypásanie, čo takto kastrovaný baran? Nie je kľudnejší? Namiesto ovečiek dvoch baránkov? Alebo tieto sa nekastrujú?
Skutočne hľadám niečo nenáročné, ako na priestor, tak na podmienky. Je prípadne iné plemeno, ktoré by podľa vás bolo vhodnejšie? Pracovala som kedysi na farme s koňmi a ovcami, viem čo potrebovali ovce tam, ale v hobby chove som skutočne laik, stále sa ešte len orientujem.

Tieto ovečky sú pre mňa momentálne novinkou. V prvom momente som sa potešila, že konečne niečo vhodné pre nás, na náš menší pozemok (cca 1000 m2) a mala som chuť okamžite bežať a nejaké si zohnať Samozrejme zvíťazil rozum a teda v prvom rade si musíme čo to o nich pozisťovať. Je toto plemeno skutočne vhodné pre nás? Zháňame ovečky na vypásanie záhrady, tiež pre potešenie nám aj deťom. Musia byť preto mierne, priateľské a prítulné. Sú tieto ovečky také? Tiež musia byť nenáročné na kŕmenie, ustajnenie... Aké majú nároky tieto ovečky? Aký rozmer by mala mať pre ne maštaľka? Tiež vlastním 2 fenečky border collie, jednu z nich trénujem na pasenie... sú tieto ovečky vhodné? Nie sú príliš vspurné, ostré na psa? Ak sa z nejakých príčin nemôžu pásť, vystačia si dočasne s nakosenou trávou v menšom výbehu (máme zdroj lucerny aj trávy)? Zo zbežného preštudovania čo som kde pochytila, prišli mi priam ideálne, to mi pripadá nemožné V čom je zádrhel? Stačí chovať spolu ovečku a barančeka? A treba ich niekedy nejak oddeľovať, napríklad v čase keď sa narodí jahniatko alebo tak? Budem vďačná za všetky informácie, prípadne odkazy na veby, kde info nájdem, ďakujem

Zaujíma ma, či sa nejakým spôsobom dá ovplyvniť kvokavosť u sliepok. Minulý rok nám sedeli 4 zo siedmych, teraz z 13tich ani jedna zatial. Samozrejme vrátane tých minuloročných. Nič okrem počtu sliepok sa nezmenilo, rovnaké životné podmienky, možnosť pásť sa na veľkej záhrade, kvalitné krmivo... Aha a zmenili sme kohúta, to by ale sliepkam malo byť jedno... Preto premýšľam či sa to dá niečim ovplyvniť, mrzelo by ma keby sme ostali bez kurčiat, potrebujem obmieňať staré sliepky za nové priebežne.
Z toho vyplýva aj moja druhá otázka... sedí nám pižmovka na vajíčkach, premýšľam že by som pod ňu podložila aspoň pár slepačích vajec. Spomínam si že kedysi starkániečo také robila, že kačena zároveň vyviedla kurence aj káčatá. Máte niektos tým skúsenosť? V utorok to budú 2 týždne čo kačena sedí, po zasadnutí ešte doniesla dve vajíčka, má ich 15. Keby som pridala dajme tomu 6 slepačích, bude to už veľa? Alebo to obsadne? Predsa, kačena je väčšia ako kvočka a pod kvočku som dávala 17 vajec, dokonca jedna mi vyvodila 21 kurčiat (svoje a zároveň druhej sliepky ktor uhynula na znáške, bol medzi nimi 5 dní rozdiel). Skúsiť tej pižmovke podložiť, alebo len čakaťč či mi nesadne kvočka?

Tak teda skúšam a sama som veľmi zvedavá. Dala som večer injekciu tetracyklínu 0,5 ml ako mi odporučil veterinár a uvidím. Zatial žere a je viac menej celkom spokojný, až na to že je citlivý na dotyk na papulku. Deťom sa snažím všetko rozumne vysvetliť, sama si nerobím veľké ilúzie, ale som už raz taká, ak je čo len najmenšia šanca, nedá mi neskúsiť, nedať zvieraťu šancu.

Králik je zatial veľmi vytálny, žerie (všetko okrem jadra), akurát je citlivý na dotyk na papuľku. Manžel mi zrovna povedal, že už predvčerom mal zapálené oči, keďže včera sme kôli cestovaniu kŕmili v neobvyklom čase zavčas rána ešte za šera a večer už po tme zas, nejak som si nevšimla či niečo je alebo nie je s ním v poriadku. Mám nutkanie skúsiť a zároveň premýšľam, či nepôjde len o trápenie zvieraťa. Preto sa pýtam aj tu, na názory a skúsenosti.
Zvažujem čo robiť aj z hľadiska našich detí, tie vedia síce že chováme zvieratá na jedlo, ale na druhú stranu ku konkétnym jedincom (tento samec a dve chovné samice) majú vzťah aj ako k maznákom. Myslím že bude pre ne priateľnejšie, ak uvidia že králik uhynul napriek našej snahe pomôcť mu, ako keby videli že proste prídem a zabijem ho, im je ešte ťažko vysvetliť závažnosť tej ktorej choroby. O čo jednoduchšie by všetko bolo, keby sme do vecí neťahali naše city Premýšľam preto aj o výchovnom aspekte môjho rozhodnutia.

Zdravím. Ochorel nám králik, chovný samec na mixomatózu. Paradoxne som očkovala pred 12 dňami, keby som bola skôr, nemusela sa to stať. Samec bol naposledy očkovaný na jeseň, bolo to už viac ako pol roka (žiaľ spravila som chybu, neviem ako som na to prišla, bola som v presvedčení, že očkovať stačí raz ročne, až známa veterinárka mi povedala, že treba každého pol roka). Králik už má rozbehnuté príznaky, zapálené oči, hrčky na ušiach, opuchnutú tvár, nežere poriadne. Po telefonickom rozhovore so spomínanou známou veterinárkou aj s druhým vterinárom (zaujímalo ma viac názorov) obaja sa zhodli, že "je to blbé" ale že už mali skúsenosť s úplným vyliečením podávaním tetracyklínových injekcíí. Máte niekto osobnú skúsenosť? Zvažujem či skúsiť liečbu (samec nás stál 40 eur, tiež neviem, kde by som teraz zháňala chovného samca nového) alebo či sa vzdať veškerých pokusov... Viete mi poradiť?

Kŕmenie je v poriadku, myslím že v porovnaní s "bežnými" chovateľmi tu v okolí je až nadštandradné, okrem sena a zmesky zrnovín (miešam si svoju zmes miesto kupovania granúl, je v nej jačmeň, ovos, štipka pšenice, troška kukurice, cez zimu to bola aj trocha slnečnice) dostávajú moje králiky denne nieč zelené (v zime som kupovala šalát), okopaninu (najčastejšie mrkvu alebo repu, priebežne aj petržlen, zeler, iné druhy zeleniny), jabĺčko, čistá voda je samozrejme základ. Kŕmenie predkladám 2x denne, zelené krmivo najčastejšie okolo obeda. Teraz ako rastie tráva, stúpa podiel zeleného. Králiky sú všetky v dobrej kondícii, nie sú pretučnelé, sú spokojné.
Neviem kde mám hľadať príčinu, neviem ako postupovať (teda hej, už som dala tú samicu pripustiť, ale netuším či to bolo správne ), ako sa proste v takýchto prípadoch situácia rieši. Premýšľam či nemala byť nejaká pauza medzi pripustením, prípadne či nemám dať pauzu neskôr.
Pridám sem ešte jednu otázku, dúfam že sa mi tu nestratí a nezapadne prachom. Aký je najlepší vek na odstav mláďať (obvykle sa stretám s údajom 5 až 10 týždňov) a kedy znova pripustiť ich matku? Ide samozrejme o inú samicu, nie tú čo potratila. Hoc sme kedysi králiky chovali, teraz si zas pripadám ako úplný amatér. len si spomínam že otec mával aj 5 či 6 vrhov do roka. Nám stačia 3...

Dobrý deň, potrebovala by som radu. Mala som pripustenú samicu, teda myslela som, no nič nebolo, neokotila sa, tak som pripúšťala zas. Teraz ostávalo cca 12 dní do pôrodu, samička začala stavať hniezdo, aj sa ošklbkala, no nič viac. Deň na to začala krvácať, myslela som že potratila a plody zožrala, dala som ju teda ďalší deň ku samcovi, ten ju normálne pripustil, samisa sa mu vyslovene núkala (že by mala silnú ruju?). Ďalší deň som pripustenie zopakovala, pri večernom kŕmení potom som našla 8 plodov potratených. Deň na to už sa pripustiť nenechala. Chcem sa spýtať či som jej nemohla uškodiť ja tým že som ju po tom ako krvácala (další deň) ju dala k samcovi, či som spravila správne, prípadne čo robiť, ako postupovať. Samica ešte nerodila, teraz má 11 mesiacov, je plemeno novozélandský červený.