jaroslav.marec
Informace o uživateli:
-
Moje zvířata
Nenalezeny žádné fotografie zvířat
Naposledy přihlášen: 12. 2. 2011 23:08:13
- Témata ve kterých diskutuji
- Mnou založená témata
- Moje příspěvky
Moje příspěvky
Tkáčik vejárochvostý - Euplectes axillaris
Tvorí už prechod k dlhochvostým druhom tohoto rodu.
Tkáčik diadémový - Euplectes diademus.
Dosť odlišné sfarbenie.
Veľmi vzácny, asi najvzácnejší.
Tkáčik biskupský - Euplectes gierowii
Rovnaké sfarbenie ako E.orix, ale chrbát má čierny, okrem červených pliec.
Vzácny - živého som ho ešte nevidel.
Tkáčik ohnivý - Eulectes hordeaceus
Červené prsia - čierne hrdlo - záhlavie aj čelo červené.
Samec má tmavé letky (aj v zimnom sfarbení). Je o dosť väčší ako ostatné druhy.
Tkáčik čiernobruchý - Euplectes nigroventris
Prsia aj hrdlo čierne - záhlavie aj čelo červené.
Tkáčik pestrý (snovač oranžový) - Euplectes franciscana
Červené prsia aj hrdlo - červené záhlavie - čierne čelo.
Podobne ako predchádzajúci, ide o menší druh. V chovoch najčastejší.
Tkáčik plavokrídly (kaferský). Euplectes orix.
Červené prsia - čierne hrdlo - červené záhlavie - čierne čelo
Prosím Vás, chová ešte niekto v SR alebo ČR snovačov ohnivých ? Mám 2 samcov a neviem zohnať samičky.
Správny názov v slovenčine je tkáčik ohnivý. Latinsky Euplectes hordeaceus.
Inak - červeno sfarbených druhov rodu Euplectes je 8 (nepočítam sem druhy rodu Euplectes, ktoré sú žltotosfarbené a druhy s dlhším chvostom - to by ich bolo celkove 16). Dosť si ich chovatelia navzájom pletú (nehovoriac, že samičky sú takmer nerozoznateľné). Pre istotu pridám ešte obrázky tých 8 podobných druhov. J. Marec
Chcem potvrdiť, že CHOV EUROFAUNY v SR JE MŽ6NÝ A NEPOTREBUJETE TESTY DNA.
Celý postup, ktorý som si sám osobne odskúčal , je nasledovný:
1. Zakúpiť vtáky , ak v ČR, tak len také, ktoré majú platné Osvědčení o vzetí do evidence. Takéto doklady sú v ČR už bežné a majú ich k dispozícii aj predávajúci napríklad na burze v Přerove. Odporúčam pri kúpe skontrolovať či je identické číslo krúžka s osvedčením. Zámena môže byť samozrejme neúmyselná, ale pri neskoršej kontrole úradníkom Obvodného úradu ŽP by sme tento omyl ťažko vysvetľovali.
2. Navštíviť príslušný Obvodný úrad životného prostredia a požiadať o tlačivo – Žiadosť o pridelenie evidenčného čísla chovu chráneného živočícha. Asi také tlačivo nebudú mať (v Trnave mali len tlačivo pre pridelenie EČ pre CITES-ové vtáky). V takom prípade je potrebné toto CITES-ové tlačivo (dá sa stiahnuť aj z inernetu www.cites.sk) upraviť, t.j. uviesť zákon č. 543 a príslušné §§ 32 – 45. Žiadosť o pridelenie EČ sa posiela na adresu: Štátna ochrana prírody, vedecký orgán, Mlynská dolina 1, 811 04 Bratislava.
3. Súčasne požiadať o tlačivo Druhová karta chráneného živočícha (je ju tiež možné stiahnuť z internetu – je prílohou č. 12 k Vyhláške č. 24 a nechať si vysvetliť ako ju vyplniť. Pracovníci ObÚZP by mali potom navštíviť chovateľa a fyzicky vtáky skontrolovať (číslo krúžku a číslo uvedené v DK). Či tak naozaj urobia, závisí len od ich – v každom prípade s tým treba počítať. Odporúčam preto najprv umiestniť vtáky v klietke alebo v menšej voliérke, aby nebol zbytočný problém pri vychytávaní z dôvodu kontroly krúžkov.
4. Po obdržaní oznámenia o pridelení EČ je potrebné napísať na ObÚŽP Žiadosť o vydanie preukazu pôvodu chráneného živočícha, znova navštíviť ObÚŽP , ktorý na základe tejto žiadosti sám napíše Žiadosť o určenie pôvodu chráneného živočícha na MŽP SR, odbor ochrany prírody a krajiny, nám. Ľ. Štúra č.1, 812 35 Bratislava .
Prílohami žiadosti o vydanie preukazu o pôvode sú:
a) Osvědčení o vzetí do evidence (resp. iný doklad o registrácii z príslušnej krajiny pôvodu – pri vtákoch nadobudnutých na Slovensku je to Potvrdenie o pôvode)
b) Doklad o pridelení EČ chovu chráneného živočícha
c) Vyplnená Druhová karta
d) Vyplnené potvrdenie o pôvode
5. ObÚŽP potom na základe Stanoviska MŽP SR potvrdí pečiatkou a podpisom štatutára Potvrdenie o pôvode.
6. Po kompletizácii chovných párov (na nové vtáky je potrebné znova zopakovať predchádzajúce kroky za účelom získania potvrdenia o pôvode – okrem žiadosti o pridelenie EČ chovu CHŽ, to stačí len raz a je potom stále platné) a narodení mláďat, je tieto treba zapísať do druhovej karty a znova požiadať o vydanie preukazu o pôvode na všetky mláďatá. Evidencia uzavretým krúžkom plne postačuje. Netreba teda žiadne testy DNA na potvrdenie paternity. Ministerstvo ŽP SR si je vedomé, že takéto testy pre pinkovité vtáky nikto v SR nerobí (nerobia sa ani v Brne, ani nikde v ČR ani celej EÚ) a preto TESTY DNA NEPOŽADUJE. Odchov by ale mal byť aspoň zdokladovaný fotodokumentačne, resp. pozvaním pracovníkov ObÚŽP na overenie odchovu. Po získaní Potvrdenia o pôvode je odchov plne legalizovaný a možno ho voľne ponúknuť iným chovateľom v SR, ale aj ČR a iných štátov EÚ.
Toto sú zatiaľ moje skúsenosti, ktoré som osobne získal a mám vtáky s platnými POP, vydanými a potvrdenými MP ŽP SR. J. Marec.
Občas chodím na burzu do Přerova.
Momentálne mám 13 chovných párov prírodných anduliek. Je to výsledok 5 ročnej práce. Ešte to chce viac generácií, aby už vôbec neštiepili. Potrebujem podstatne rozšíriť chovnú základňu. Mám cieť chovať cca 5 - 10 kŕdľov po 10 pároch, aby som úplne vylúčil príbuzenské párenie a vylúčil tiež zaraďovanie cudzích nepreverených samčekov (prírodne zelené samičky sú už dosť vzácne).Chce to ale nové voliéry. Teraz postupne budujem nové chovateľské zariadenie (nielen pre andulky), ale keďže mám málo času, tak to ide dosť pomaly. Mám to rozplánované na 6 rokov, potom už budem na dôchodku a môžem sa
naplno venovať chovu.
Hoci väčšinu mladých anduliek potrebujem na rozšírenie chovu, na jeseň určite nejaké budú voľné. Môžem ich priniesť do Přerova.
Problém je najmä so samičkami. Tých je stále málo, úplne bezchybne prírodne svetlozelených je oproti samčekom tak asi desatina.
Je to ale logické - pri génoch viazaných na pohlavie sa u samíc prejaví každá mutácia.