rapotacka11 napsal(a):
Eště je třeba ho rafnout do ucha nebo do čumáku !

Toto sú fakt rady "mimo mísu". Ak máte "radiť" takto, tak snáď je lepšie neradiť.
Pritom sú formy neverbálnej komunikácie, ktoré psy vedia identifikovať. A sú dosť účinné.

Foto a inšpirácie určite dodá google, rozmery môžte brať ako na no.

milannn napsal(a):
Přesně takto se snažím přistupovat a pes je opravdu vyrovnané povahy, venku si nevšímá cizích lidí, pohladit se sice nenechá, ale neprojevuje se agresivně. Ani na psy není agresivní, má i psího kámoše, se kterým si v pohodě hraje.
Stejně tak se strýcem nemá jiný problém než kvůli žrádlu. Normálně se k němu přijde pomazlit, lehne na záda, nechá se drbat atd.

Přikláním se k názoru, že největší problém je v tom třeba i podvědomém strachu. On se ho prostě bojí a nedokáže to tak lehce potlačit, navíc do té míry, aby to pes nepoznal. Nedělejme ze sao šelmu, je to pes, pravda s trochu odlišným chováním, ale pořád pes.

Začnem od zadu - pes je šelma - každý. Ale u väčšiny plemien je to potlačené do úzadia, no práve "pastevci" tomuto potlačeniu šelmy v nich odolali (chvalabohu). Tým ale nechcem povedať, že je to zlé či nezvládnuteľné.
K strachu - ten musí strýc potlačiť, ale kamuflovať, že sa nebojí to nejde. Pri strachu prebiehajú v tele dotyčného isté biologické procesy, ktoré majú aj svoj pachový prejav. Práve ten je pre psa podstatný a ak doslova cíti, že sa niekto bojí, tak aj príslušne reaguje.
Myslím, že zatváranie psa a iné spôsoby separácie nepomôžu. Čo v prípade, ak nebudete doma a o psa sa bude musieť postarať strýc ?

rapotacka11 napsal(a):
Je problém, než mu žrádlo nachystáte, ho někam zavřít ? (uvázat?)

Povalit ? Cha cha .

Zavrieť psa po dobu prípravy žrádla je dočasné riešenie, ktoré môže kedykoľvek zlyhať
Povaliť sao v tomto veku nie je problém (sám mám doma takého dorastenca). Problém je to, že sa tým nič nevyrieši.

Myslím, že "koreň problému" sa skrytý v týchto vetách:
Jediné, co mě napadá, že by mohlo být původcem, je to, že strýc se psa bojí. Otevřeně přiznává, že mu nevěří, dá se říct, že má ze psa respekt. Pretože:
- pes cíti strýcov strach, resp. Fakticky jeho podriadenosť
- snaží sa utvrdiť si postavenie v smečke voči strýkovi, ktoré balansuje, no ten pes chce byť pred ním
- pri žrádle sa tento stav stupňuje, je to boj o to kto žerie prvý - šéfuje
- všetko to ešte pritvrdzuje končiaca či prebiehajúca puberta u psa
Netrúfam si radiť na diaľku, bolo by dobré to všetko vidieť v praxi. Skúste nájsť niekoho v blízkosti, kto ozaj rozumie povahe pastierov skúste konzultovať s ním. Ale zrejme to bude na dlhšiu dobu a náprava musí nastať aj u strýka - nesmie sa báť.

Zo zvieracou artrózou skúsenosti nemám, s ľudskou áno (bohužiaľ vlastné...). Podľa môjho doktora artróza nie je dedičná, môžu byť však vrodené dispozície. Rozdiel dedičné - vrodené ja asi jasný. Základnými príčinami sú vek, vysoká záťaž kĺbov, nadváha. Liečba je len symptomatická = potláčanie bolesti, aké také udržanie stavu prípravkami a výživou. Jedinou "liečbou" je výmena kĺbu. Ale to zrejme len u ľudí. Časom a vývinom je artróza schopná brániť v akomkoľvek pohybe.

Mal som možnosť zažiť viacčlené svorky (6-10 jedincov), delené podľa pohlavia. V psích svorkách občas nastal konflikt ktorý sa rýchlo vyriešil a bol kľud. V "sukačích" svorkách boli konflikty a boje neustále, nekonečné a nekončiace...

alenakrout napsal(a):
Děkuji za názory. Z rotvajlera mám dost respekt, takže do toho asi nepůjdeme. Samozřejmě, že vím, že je to o vedení psa.
Ještě jsem narazila na křížence cane corso a středoasijského ovčáka, to teda bude určitě velký pes, ale nevím, jak to bude s povahou při křížení těchto dvou plemen. Poradí někdo?

Pkiaľ máte obavy z rotvejlera, tak kríženec akého spomínate nie je vhodná voľba. Nie som proti krížencom, ale u čistokrvného psa máte oveľa väčšiu možnosť odhadu budúcej povahy. U krížencov je to väčšia lotéria. Navyše tie dve plemená sú dosť "orieškom" aj pre skúsených psíčkarov, ozaj ťažko predpovedať aký pes bude z ich kríženia. Čo je však istém bude to pes do skúsených a dôsledných rúk.

papuchalk napsal(a):
Ale však jo, proč ne. Pokud už pes trochu něco umí a dokáže majitele při cvičení vnímat, tak může být na čemkoliv (a mimochodem, na zkoušky je řetízek předepsaný ne proto, že by to byl nějak úžasný obojek, ale proto, že je to jediný obojek, do kterého se neschovají ostny, elektrika ani žádné podobné zařízení).
Ale učit tahacího magora chůzi na vodítku pomocí stahováku je prasárna.

Na skúškach musí byť sťahovák pokiaľ je pes na vodírku zapnutý do toho "NEsťahovacieho" krúžku, čiže je to v podstate bežný obojok. Akurát pes môže mať k nemu vytvorené spomienky z výcviku.

papuchalk napsal(a):
Pokud pes netahá, není důvod stahovák nepoužívat. Je to praktické, nenasáká vodu, nešpiní se...

Ale na psa, který tahá jak magor a nevnímá majitele, je potřeba minimálně široký obojek, ještě lépe kšíry. Na stahováku bude tahat víc a víc, bude se škrtit a žádné škubání vám s tím nepomůže. Fakt.

Snáď iba pre upresnenie - sťahovák môže byť vyrobený aj z kože a iných materiálov. Teda veta "nenasáká vodu, nešpiní se... " nie je úplne pravdivá.

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Tak si zatím pořidte postroj

Toto mi nepripadá ako dobrá rada. Postroj svojou "konštrukciou" umožní psovi ťahať ešte intenzívnejšie. Skôr by pomohol tenší sťahovák.

Existuje zariadenie, ktoré sa volá taser (pozri tu: http://www.taser.cz/) a určite by to fungovalo - videl som na vlastné oči. Je tu ale dva problém, že používateľ musí mať prax v streľbe, aspoň minimálnu.