chalupárka napsal(a):
V podstate druhy krmiva, ktoré dávam hydine by boli celkom v pohode, treba asi upraviť pomer. Ešte si porovnám obsah živín v jednotlivých zložkách krmiva. Potom uvidím, či to stačí.

Čo tu čítam, čo všetko možné niektorí chovatelia skrmujú, vaše suroviny sú ťažko v pohode, máte pestrú stravu a to je dobré, vyhodil by som iba jačmeň. Tieto obilno-strukovinové zmesy sú ťažko nedostatočné vo vápniku, fosfore, metioníne, vitamínoch a stopových prvkoch, hlavne v zimných mesiacoch, keď nie je zelené, slnko. Občasné kŕmenie živočíšnych produktov to nezachráni. Krv má málo metionínu, veľa lyzínu-malé vajcia. Ja by som pokračoval tak, ako kŕmite, zožente si veľké 20kg balenie Nutrimix nosnice (lacnejšie ako kilovky) a dávajte 80gramov do 1kg hotovej zmesy. Nemusíte potom riešiť, čo Vám v krmive chýba. Skořápky kľudne pridávajte tiež. Drvené kosti sú výborné, ak ich viete šrotovať. Budete prekvapená, ako Vám stúpne znáška.

Fosfor je potrebný zhruba v pomere 1:10 k vápniku u nosníc v znáške. Fosfor v rastlinách je bez prídavku fytázy dostupný tak z jednej tretiny. Zo živočíšnej stravy je vstrebateľnosť fosforu blízka 100%. Preto sa hovorí o tzv. živočíšnom faktore v krmive (prevencia kanibalizmu napríklad), pričom principiálne ide o dostupný fosfor, metionín, ktoré sa v rastlinách nachádzajú v nedostatočnom množstve a pridávajú sa do premixov. Akákoľvek bežná kŕmna zmes na báze strukovín a obilnín aj v profizmeskách je nedostatočná a dopĺňa sa vápnikom,fosforom, metionínom, vit.A,B,D,E,K,Zn,Se,Cu... Ak niekto neskrmuje profizmesky alebo nepoužíva premixy na doplnenie chýbajúcich zložiek,musí jednoznačne skrmovať živočíšne bielkoviny.

Ešte doplním bodlinku, pre Vašu predstavu, koľko vápnika sliepka-nosnica vyžaduje.
Bežná hydina si vystačí s obsahom vápnika okolo 1% v kŕmnej zmesi, sliepka-nosnica vo vysokej znáške aj 4%. Ak by ste kŕmili napríklad 1000gramov obilného krmiva, tak z toho 100-110gramov by mal byť uhličitan vápenatý (vo vysokej znáške), či už kŕmne vápno, grit, prípadne skořápky (obsah vápnika 89-97%). Samozrejme, ak sa pridáva nejaký vitamínový premix, ten tiež vápno zvyčajne obsahuje. /Nutrimix.../. Pri menej intenzívnej znáške sa dáva cca 3.5% vápnika.

Existuje 1.vápenatý grit, ktorý obsahuje v prevažnej mierne CaCO3 (36-38%) a ten sa v žalúdku rozpustí, ale pomaly, pozvoľne, nie ako kŕmne vápno. Pre nosnicu je dostupný práve aj nad ránom, kedy spí a v maternici sa zavápňuje "skořápka", nemusí ho "ťahať" zo zásob v kostiach. Zlepšuje kvalitu "skořápky" Tento sa nakoniec rozpustí. Potom je v podstate 2.riečny piesok (alebo iného zdroja) napr.frakcia 0-4 (asi kremičitý), ten je nerozpustný a pomáha tráveniu zrna...
Veľký pozor si dajte na dolomit, ten ma vytrápil so znáškou v poslednej dobe, lebo obsahuje veľa horčíka. Po zmene sa znáška pozvoľna upravuje.

Napriek tomu, že štýl písania by ste si mali výrazne vylepšiť, nemáte dôvod urážať iných, ak Vám ich odpoveď nestačí, tak sa s tým vyrovnajte. Napriek tomu Vám napíšem, všeobecné dogma o tom, že veľkochov je niečo špeciálne a doma nemôžete dosiahnuť znášku, ako vo veľkochove, nie je pravda. Všetko záleží od toho, ako sa o sliepky postaráte. Sliepky sú dosť odolné zvieratá, napríklad včera v noci bolo u nás -14, ja som mal 63/70 vajec/nosníc a to nie som úplne spokojný, urobil som zopár chýb v krmive. Deklarovaná znáška aj 320 vajec ročne /bežne sa udáva na počiatočný stav/ je možná aj v domácich podmienkach. Ale musíte zabezpečiť aspoň 2xdenne teplú vodu, svietiť, aby bol svetelný deň 16hodín, zabezpečiť perfektné krmivo. Najťažšia časť je tretia, keďže bežne kvalitné krmivo na vysokú znášku nezoženiete, aspoň ja také nepoznám, ide skôr o hobby zmesky, čo som skúšal v začiatkoch, kvalitne sa javilo Versele Laga nosnice a celkom slušné sú aj Energys. Len sú GMO. Iné krmivá deklarujú prevažne 15.2% proteín a na takej úrovni bielkovín nedosiahnete deklarovanú znášku. Ak ešte budete dokrmovať odpady z kuchyne, pšenicu... tak už vôbec. Teoreticky si viete pomôcť tak, že zoženiete nejakú slušnú zmesku a podľa intenzity znášky/veľkosti vajec dokrŕmite nejaký živočíšny proteín, napríklad pečeň, rybie piliny, tvaroh... Čo je lacné, niektorí aj tu na ifaune dávajú granule pre psov/mačky...
Mám Dekalb white, Bovans Brown, Dominant D109. Všetky nesú rovnako prvý rok, v druhom roku pôjde dopredu Dekalb white, najlepšia perzistencia znášky.
Bodlinka: máte zlaté nervy...

Ešte oprava z 9.35hod.: Nebudem ale zabíjať atenuované kmene Salmonel. (správne kokcídií, Eimeria pre vrtákov), bol som ovplyvnený príspevkom o salmonelóze.
Dorkingfan: pozor, aby ste neboli off topic, budete na to rázne upozornený. Postup, ako uvádzate, je o.k., zhruba to vychádza na pomer 1:1 šrot:voda. Len podľa môjho názoru je lepší žitný kvások. Lactobacillus je monokultúra, čiže jedna baktéria. Ak si urobíte žitný kvások a použijete podobne, tak tam bude tých baktérií pár desiatok/stovák druhov neviem presne. Každá baktéria má nejaké výhody, niektorá lepšie využíva bežné substráty ako škrob, iná rozloží aj vlákninu pre nosnice nestráviteľnú... Aj mikrobiálne osídlenie črevného traktu je viacpočetné. Sliepky to žerú s neuveriteľnou chuťou, súhlasím, len netreba to moc preháňať, tak 1/4-1/3 krmnej dávky. Tip: ak máte nejaké staré obilie, fermentáciou dokážete zničiť aj viac ako 95% nežiadúcich zložiek. Vhodné môže byť napríklad na ovos, hrach, ktoré sú pre vyšší obsah vlákniny horšie stráviteľné, baktérie to natrávia pre hydinu.

08.39. som napísal: trochu od témy (ako ospravedlnenie príspevku), s čím som sa v praxi stretol a čo považujem za nesprávne. Najprv kuriatka zaočkovať Livacoxom a potom vakcinačné kokcídie zlikvidovať Sulfacoxom. Kto chcel, pochopil, čo som príspevkom chcel povedať (bodlinka). Ak ma nejaký príspevok nezaujíma, nereagujem. Niektorým chovateľom to možno pomôže a stretli sa s tým tiež. Keďže sa v problematike orientujem, tak som svoje mladky "nepreliečil". Niekto neznalý by to možno urobil.

Mojou radou na prevenciu patogénnych baktérií je kváskovanie, nech sa namnožia prospešné baktérie mliečeneho kvasenia a potlačia eventuálne prítomné patogénne baktérie. Tak to robím zakaždým. Ľudia bežne užívajú tzv. probiotiká pri črevných infekciách, čo sú baktérie totožné/podobné/ ako baktérie mliečneho kvasenia ale v nižších dávkach. Niektorí chovatelia za to vyhadzujú zbytočne veľké peniaze, môžu to mať zadarmo.

Tak v podstate podobné ATB ako ľudský Biseptol, sulfonamidy. Už sa moc nepoužíva, iba u močových infekcií a špeciálnych indikácií. Na jeho obranu (chovateľa) musím povedať, že mladky sa ešte neniesli, takže bol čas ich preliečiť do znášky... Nebudem ale zabíjať atenuované kmene Salmonel. Čo sa týka škodlivosti vajec a masa kontaminovaného Sulfacoxom, nejde ani tak ani o toxicitu antibiotika, keďže Biseptol sa užíval v podstatne vyšších dávkach ako reziduá Sulfacoxu vo vajci a mase, skôr ide o zbytočne vznikajúcu rezistenciu "našich" ľudských baktérií na antibiotiká, ktoré sú vlastne "poddávkované".

Trochu od témy, ale už sa mi to stalo asi 2x. Kupoval som nosnice pred znáškou, ktoré boli vakcinované aj proti kokcidióze. Chovateľ, ktorý ročne predá pár tisíc kusov, mi pri predaji povedal, že keď chcem vajcia predávať, najprv ich mám preliečiť Sulfacoxom.
Čo je, myslím si, poriadny nezmysel... Ale možno ma vyvediete z omylu. Ja som to samozrejme nikdy nerobil.

Čítal som článok, kde písali majitelia z veľkochovov, že predávajú vajíčka za 8 centov kus ako provýrobcovia a sú na hrane prežitia, musia vyvážať do zahraničia kvôli lacným dotovaným dovozom z Poľska a pod.

Dovolím si pridať svoje názory. Vajíčko normálnej veľkosti M a vyššie za 3Kč je strašne málo, tak ako je veľa 8-10Kč. Samozrejme veľa záleží od toho, v akých spoločenských kruhoch sa kto pohybuje, dedina, malé mesto, veľké mesto...
Každý, kto ale porovnáva čerstvé domáce vajíčko s tým z Lidlu/Kauflandu..., si to domáce vajíčko nezaslúži. Minule mi môj otec, ktorý mi predáva značnú časť produkcie, povedal, po koľko idú vajcia v obchode, tak som mu povedal, že ja mám domáce vajíčka a nie klietkový veľkochov, komu sa nepáči, nech nekupuje. Vajíčka veľkosti M 15centov, veľkosť L 17 centov, XL teraz nemám, mám mladky, cena 20centov. Predáva také chovateľ, ktorý odo mňa berie krmivo. Má sliepky v druhom roku znášky. Nemá problém predať, malé mesto v najchudobnejšej časti Východného Slovenska.
Predaj v rodine: ja by som pravidelne nebral vajíčka ani od vlastného brata, ak by som mu napríklad nezaplatil, nekúpil pšenicu, neprispel na krmivo a pod. Každý dospelý človek vie, že o sliepky sa treba starať a nič nie je zadarmo. Krmivo je drahé. Ak to ten rodinný príslušník kompenzuje inak, v pohode. To nie je o dobrých vzťahoch, ale o tom, nezneužívať snahu a dobrotu druhého. Ale je to len môj názor.

Ťažko hovoriť o ekonomike chovu sliepok pri chove 3 nosníc. Chce mať svoje vajcia, nie z obchodu. Na ploche 2.15m2 budú mať 3 nosnice luxusný priestor oproti klietkovým z veľkochovu, ktorých je max. 9ks/m2. Netvrdím, že sú to podmienky ideálne. Sú ľudia, ktorí používajú selský rozum, čo je dobre, ale potom píšu, že sa im chov sliepok nikdy nemôže vyplatiť. Je to omyl, poznám niekoľko ľudí, ktorí si chovom sliepok privyrábajú. Včítane mňa. Chce to chovať kvalitné mladky alebo ročné sliepočky, dopriať im kvalitné krmivo, vodu... Ak je prvoradá nosivosť, tak hybridky, najlepšie Dekalb white. Dominant čierny mám tiež, ale je aj o 1/2kg ťažší ako Dekalb. Takže čím menšiu kvalitnú nosnicu. Dekalb sa vie údajne dobre niesť aj 3 roky. To neviem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, zatiaľ max. 2 roky som ich mal.
Ekonomika chovu nosníc z môjho pohľadu a reálnych skúseností:
-nepočítam prácu, lebo buď Vás to baví, alebo nie, zbytočne sa tomu inak venovať
Ceny budú v eurách, ľahký prepočet na CzK.
Nová mladka 18-20 týždňov: 6 eur. Kompletná vakcinácia už v cene.
Spotreba krmiva: 110gr/deň x 365 = 40.150kg x 44eur/meter = 17.70eur.
Ročná znáška 300 vajec x 15 centov = 45eur
V druhom roku bude vajec menej, ale cena vajca sa bude zvyšovať na 17c (už v prvom roku), 20centov/ks.
Vynesená sliepka kompletne očistená na polievku sa predáva u nás za 5-6eur/ks, takže cena mladky sa Vám po vynesení vráti.
Do kalkulácie občas môže vstúpiť neočakávaná vec, ako úhyn...
Ja sa držím zásady, že treba radšej ľudí motivovať, ako odrádzať.

Ak nemáte hlavne teraz v zime pravidelný prísun zeleného(vlákniny), tak do zmesky pre nosnice im dajte napríklad pošrotovanú celú slnečnicu tak 5% kŕmnej dávky, čo im zvýši obsah vlákniny, zároveň aj oleja. GMO: paradoxne v krajinách Južnej Ameriky, kde si Monsanto odchytilo farmárov na GMO plodiny, dramaticky stúplo používanie pesticídov u GMO sóje napríklad. Čo už je úplne šialené z môjho pohľadu, Roundup sa používa na desikáciu pred žatvou, aby rastlina skôr vyschla. Keď postriekajú burinu niekedy v apríli/máji, budiž, hádam sa to rozloží nejako počas sezóny, ale začiatkom septembra postriekať sóju/slnečnicu, aby skôr dozrela...

Hlavným dôvodom kanibalizmu je nedostatočné kŕmenie. Z môjho pozorovania a štúdia literatúry je to nedostatok celkových bielkovín, metionínu a NaCl, nutná je aj vláknina kvôli ozobávaniu peria, občas riečny piesok 0-4 frakcia.
Ak už chcete chovať 3 sliepky, dal by som ich spolu a poriadne kŕmil. Predsalen budú na ploche 2.15m2, o ktorej môžu klietkové nosnice iba snívať. Ja mám vo voliére trochu viac sliepok a kanibalizmus nepoznám.
Pozn.: netvrdím, že sú to ideálne podmienky chovu, len hľadám východiská pre vašu situáciu. Kŕmil by som len kvalitnú zmes pre nosnice, ak neuznávate rôzne bio/eko, asi Vám nevadí ani GMO, kúpte si Energys/Versela Laga, čo sú slušné krmivá.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Prosím, mám dotaz. Máme doma od června 5 slepiček, 3 hybridky a 2 české zlaté kropenky. Kromě krmné směsi, pšenice, dáváme i nutrimix, skořápky, drcené kosti, drc. mušle,přidáváme i slunečnice jim denně dopřáváme odpoledne, než jdou spát, různé mňamky-rýži, těstoviny, psí konzervu, maso, syrové i vařené, ovesné vločky atd...CHtěli bychom jim do mňamky přimíchat i sušené kopřivy. A jelikož jsme si nestihli nasušit, nás to totiž v létě nenapadlo, chci koupit odsud. http://www.naturway.cz/produkty/kopriva-list/ nebo http://www.naturway.cz/produkty/kopriva-nat/ Co myslíte, bude lepší nať nebo list? A kolik toho asi dát denně pro 5 slepiček? Nebo jak často? 2-3x týdně? Nemám ponětí jak a kolik.

Pokiaľ chováte len 5ks, tak samozrejme neriešite cenu krmiva, aj keď Vaše vajíčka majú veľkú cenu... Sušená kopřiva je určite dobrá do krmiva, ale bežne sa do zmesiek pre nosnice aj rastúcu hydinu dáva vojteška, ktorá je okrem iného aj bohatá na dusíkaté látky (dávať max. 5% denne). Vaša cena za kopřivu je 143.80Kč za kilo, otvoril som prvý inzerát na bazoši u nás, kde je vojteška za cca 10Kč za kilo.
Ak by ste chovali viac kusov, tak by ste to museli riešiť.

Samotné zemiaky obsahujú veľa vody, asi ich varíte, po uvarení a popučení do nich vmiešať otruby, čo bude postačovať,nechať postáť, kým zemiaky nevychladnú.
Doporučujem 800gr zemiakov a do nich 200 gramov otrub. Kľudne pridajte plastin, nutrimix, vápenný grit a pod. Pomer si upravte podľa potrebného množstva na kŕmenie. Sliepkam dostatok vody na pitie.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Zdravím,
chtěla bych se zeptat jelikož jsme nesehnali pšenici a koupili jsme pšeničné otruby, zda jsou stejně výživné jako pšenice nebo je to k ničemu a slepička z toho nemá z výživové hodnoty nic?
Velice moc děkuji.

Keďže ste dostali prevažne negatívne odpovede, ja sa pokúsim o opak. Ako píše bodlinka, zrno pšenice je múka a otruby. Múka je škrob, vy kŕmite zemiaky, čo nie je ideálna potrava pre sliepky, ale je to škrob. Takže by kombinácia zemiaky a otruby nemusela byť zlá, v rozumnom množstve, 10% určite a možno aj 20%. Maximálne množstvo vlákniny v strave má byť 7%, otruby majú 13%, takže nejakých 20% otrúb bude robiť 2.6% vlákniny v krmnej dávke z otrúb, takže veľká rezerva. Otruby majú 17% bielkovín, ich hlavná nevýhoda je, že sú nízkokalorické, sliepky potrebujú energetickú stravu. Niečo vysoko energetické, ako rastlinný olej, loj, sadlo, slnečnica(repka do 5%)... by obsah energie zvýšilo. Originál zmesky sú často robené z menej kvalitných surovín, ako používajú chovatelia(obilie), čo sa často rieši pridaním rastlinných a živočíšnych tukov na vyrovnanie energie a pridajú sa rôzne syntetické aminokyseliny-lyzín,metionín... Otruby nechať nabobtnať.

Klietkove chovy by si to asi nemohli dovolit,ale ak nejake druzstvo ma nevyuzite priestory v halach,tak by ich tam na 1-2mesiace dat mohli. Na nete su odborne clanky na temu rentabilita chovu v druhom znaskovom cykle. Mladka rastie do znasky 5mesiacov,nosnica za 1-2mesiace moze ist do druheho cyklu.

Sliepočky sa vedia dobre znášať 2 roky. Otázka č.1 je, či všetky sliepočky boli vyradené po 1.cykle znášky,resp. tie, čo sa nenesú, až po druhom. Potom by už mali jednoducho dosť. V druhom cykle sa nesú o niečo menej, ale vajcia sú veľké, takže rentabilita chovu nie je oveľa horšia ako v 1.cykle.

Podľa mňa, čo ste napísali,ako kŕmite svoje sliepočky, tak vysoko nadštandardne oproti niektorých chovateľom, čo tu čítam ich príspevky o výžive. V strave to nebude. Prvé sliepočky ste kúpili na jar, do predlžujúceho sa dňa, takže nedostatok svetla nemal negatívny vplyv na znášku, svetla je v lete dosť. Druhé sliepky ste kúpili do jesene,dni sa už skracujú, teraz je iba 10.25hod. svetla, sliepky boli zvyknuté na 16hod. svetla. Zasvieťte im,aby mali 16hod. deň. V návode na chov hydiny pri režime osvetlenia sa píše, nikdy neskracujte dĺžku bieleho dňa, môže to spôsobiť útlm reprodukčných orgánov, hypofýzy. Zasvieťte!
Sliepkam zima nevadí, ja mám aj pri -15st. 100% znášku. Neznášajú horúčavy.