bronda napsal(a):
Já mám dobré zkušenosti s vypuštěním granulí a jádra jeden den v týdnu. Králík by ale zcela hladovět delší dobu neměl. K vláknině (senu) a vodě musí mít přístup neustále.

Súhlas.

Klara* napsal(a):
Dobrý den narodilo se nám jehně. Bohužel je slepé a neudrží se na nožkách. Žije jeden den, ale zdá se mi horší než včera.Má problém i se sáním. Nevíme kolik vypije a máme strach abychom ho mlékem nezadusili. Teď vyplazuje i jazyk. Prosím pomozte a poraďte nám nějakou vychytávku, aby nám vydrželo alespon pár dní .

Nie som dlhoročný chovateľ, ovečky má tak 6 - 7 rokov, ale ak veľmi chcete, tak skúste ho dať s matkou do samostatného boxu, matku dobre kŕmte a dvakrát denne zafixujte matku v rohu toho boxu, aby pokojne stála a priložte jahňa k ceckom, raz k jednému, raz k druhému. Keď bude normálne piť, je tam nejaká šanca na to, ab si po pár dňoch dkázalo samo nájsť cestu k mlieku - ale majte ich zavreté v tom boxe.

Samozrejme, matka nech má dostatok vody, jadro a liz.

Je dosť možné, že po pár dňoch aj slepé jahňa dokáže sa napiť samo. No ak h pustíte do stáda, je pravdepodobné, že matku nenájde. Zvážte si sama, či budete mať oboch zavretých aspoň do doby, keď bude jahňa zrelé na porážku.

Dajte nám vedieť v krátkosti, ako do dopadlo - až to dopadne.

jardagin napsal(a):
Ne jen teoreticky ale i prakticky.3 kusy v jednom tydnu není žadna vyjímka. Jak jsem psal je to střílení od boku.

Ešte niečo - nie je väčšia pravdepodobnosť infarktu u dospelého jedinca, ako u mladého 6 mesačného "odchovanca"?

Ja si nemyslím, že to bol infarkt, ten by sa mohol kľudne vylúčiť. Traja 6 - mesační králici v jednom týždni na infarkt? - to by bola takmer "náhoda", veľmi, veľmi malá pravdepodobnosť. Ale teoreticky - možné to je.

marcelpancuska napsal(a):
Ja som to zase pochopil tak, že z vymenovaných vecí nedáva iba trávu.

Mám len malé skúsenosti, ale v tomto prípade by som im dal hladovku len o vode jeden deň a o vode a sene ďalších pár - 2 - 3 dni. A do vody si skúste zohnať Emanox - je to 100 % prírodná záležitosť - aj prevencia, aj liečba, nič ním nepokazíte. Ak nechcete Emanox aspoň 1 ČL jablčného octu na dva litre vody.

- ani hladovkou, ani Emanoxom nič nepokazíte.

Ale môže to byť o niečo iné - čo nemá súvis s tráviacou sústavou. Ak máte možnosť, zavolajte veta. Tiež nič nepokazíte.

Nech sa darí - a nech rastú.

A ešte niečo - ak to zvládnu, do budúcna odporúčam jeden krát v týždni hladovka - nič, iba voda. Nie je to môj rozum, ja som k tomu prišiel od skúseného chovateľa, ktorému som vďačný aj za tento typ. Je to dobrá prevencia pred ťažkosťami tráviacej súsatvy.

A do vody odporúčam ten Emanox či len ocot častejšie.

kacka.k napsal(a):
Tady se moc nedovíte. Je tu spíše více rýpalistů. Pochopila jsem, že krmíte senem, granulema, ovsem. Nedáváte pečivo a trávu. Jinak řeším podobný problém, mladí králici (různého stáří) hynou a hledala jsem tu v diskuzích, co by to mohlo být, ale bezvýsledně. Králík je fit, čilý, žere, pije, nemá průjem, nežbluňká v něm, nekýchá a po 2 hodinách je po něm. Pro rýpalisy - krmeni senem, ovsem (přiměřeně), voda k dispozici (čerstvá), přidáván Acidomid. Kotce prostorné, čištěné v létě 2x týdně.Králici očkováni na mor+myx., přeléčeni na kokcidiozu. V seně jedovaté byliny žádné nejsou. Ani na pitvách nezjištěny příčiny úmrtí.

Ja som to zase pochopil tak, že z vymenovaných vecí nedáva iba trávu.

Mám len malé skúsenosti, ale v tomto prípade by som im dal hladovku len o vode jeden deň a o vode a sene ďalších pár - 2 - 3 dni. A do vody si skúste zohnať Emanox - je to 100 % prírodná záležitosť - aj prevencia, aj liečba, nič ním nepokazíte. Ak nechcete Emanox aspoň 1 ČL jablčného octu na dva litre vody.

- ani hladovkou, ani Emanoxom nič nepokazíte.

Ale môže to byť o niečo iné - čo nemá súvis s tráviacou sústavou. Ak máte možnosť, zavolajte veta. Tiež nič nepokazíte.

Nech sa darí - a nech rastú.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Trapení jsem ho zbavila samozřejmě, jen bych chtěla zjistit do budoucna a hlavně jaký to bude mít vliv na ostatní.

Možno sa tu nájde skúsený chovateľ, ktorý bude vedieť správne zareagovať, ale asi ozaj najlepšie to dať dobrému MVDr..

Keď budete mať od veta diagnózu, podeľte sa s nami.

Ako viete, že to je acidóza - leží, stojí? Pohybuje sa?

Keby som si spomenul na ten prípravok. Mal som tiež ten prípad u breznej ovce, chudera len stála a stála, stuhnutá na jednom mieste, volal sm vetovi, ten mi dal taký prášok - na acidózu - univerzálne takmer pre všetky zvieratá, vo vlažnej - nie studenej vode rozmiešať a z pivovej fľaše dva - tri krát denne to do nej naliať. Prežila.

Ja by som odporúčal zamedziť okamžite prístup k jadru, žiadnu trávu a ak treba reagovať rýchlo, tak ani seno (v podstate moja ani to seno nechcela - možno 2 dni) a zavodniť - 2 - 3 fľaše od piva vlažnej až teplejšej vody. Nie studenej - to sa ešte môže zhoršiť.

Ale toho veterinára by som volal každopádne - oni majú tie prípravky aj na acidózu - verím, že aj v Čechách.

Prajem, nech to zvládne.

Skontrolujte jej ratice - či nie sú teplé.

kralikarna 353 napsal(a):
Dobrý den

Chtěl bych se zeptat jestli je dobře mit králíkárny vedle hnojiště do kterého by se zhazoval hnůj přímo z králíkárny. Děkuji za názory.

Nielen muchy a zápach, ako píše bodlinka, ale aj enormný infekčný tlak. Riziko priveľké. Podľa mňa to nie je dobré. Žiť vedľa hnojišťa, teda v jeho tesnej blízkosti nie je dobré pre králiky, ani pre iné zvieratá. Ani pre človeka. Určite sa to dá, ale tak to potom aj vyzerá.

Som zvedavý, či sa tu nájde niekto, kto to vidí inak.

Antikecalka napsal(a):
Moc diky, no dam jim to projimadlo jak to mam davkovat, jinak problem nemaj, stale zerou a cim dal vice nafouklejsi bricha.

Odoberte im krmivo, nechajte len vodu na liter lyžičku čajovú (cca) octu - hladovka jedeň deň nezabije, a ten pohyb, ako spomínali viacerí vyššie.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Určitě najdete.Ve městě těžko, ale někde v přírodě určitě.Myslím že to už by jste musel hodně špatně vidět aby jste pelyněk přehlédl .Ano, chce to otevřít očička .
Taky jim přilepšuji natí z židovských brambor (topinambury).Donesu jim každému po stonku a i Hyla vám bude vděčná.Odzkoušeno .Taky nemůžete v přírodě přehlednout .

No, keď prídem domov, otvorím oči trochu viac.



Ďakujem za tip.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
I já dávám pelyněk černobýl.Jak jdu ven a najdu 1-2 týdně asi tak 30 cm kousek na samici s mladýma.Spíše je to prevence.jednotlivcům tak 20 cm.Stonek i s listím.V zimě, když jdu na procházku donesu i suchý pahýl.Jinak na zimu už mám nasušený do zásoby.Ožerou lístky a pak si okusují stonek.Dokonce už jsem podstrčila kousek i HylámNG, pochutnali si na něm.Mají to zároveň i místo trávy.
Sušené opadané lístky pak mladým zamíchám do krmení.Sežerou všechno.
Až jsou mladí nemocní a přestanou žrát tak už je to prd platné.
Letos je černobýlu hodně.Dá se najít téměř všude v přírodě.

Ďakujem, Faltuška.

U nás som na o v prírode ešte nenarazil - možno som si to ani nevšímal. Ak to neobjavím, skúsim si objednať semená - lebo je to inak dobré aj pre ľudí.

Myslíme na to isté? - Artemisia vulgaris?

Kanča napsal(a):
Dobrý den,

Doporučuji Pelyněk(Černobyl) a kopřivy den zvadle(nebo sušené pokud mate je to všelék) a i ocet do vody (cca do 2l/1cl) a seno.


Kanča.

Pozdravujem.

Môžete sa podeliť s Vašou metódou podávania pelyňku - černobyli? Ktorú časť rastliny podávate Vy, v akých množstvách a ako dlho trvá kúra? Dávate to aj ako prevenciu, či len pri liečbe.

Vopred ďakujem za poskytnuté info.

xchipsy napsal(a):
Marcel, souhlasím, ono to dnešní krmení není až tak o tom, že by to bylo super, ale je to rychlé (byť dražší). Než se dělat s bramborama a šrotem, je rychlejší a jednodušší nabrat z pytle granule...
Já zeleným nekrmím, max. dám pár listů pampelišky nebo stonků vojtěšky, ne že bych nechtěla, ale tak nějak při tom ostatním dobytku nemám čas ještě lozit na trávu

Veď to, ten čas...



To je asi ten hlavný rozdiel medzi minulosťou a dneškom.

Ja som začínal s chovom králikov pred cca 5 - 6 rokmi, súbežne som mal doma ďalšie bylinožravce - a králiky boli od začiatku na sene + nejaké jadro. Koňom a ovciam by bola škoda neumožniť sa v čase sezóny poriadne napásť sa na zelenom, ale králikom to ozaj potrebné nie je. Celoročne seno + nejaké jadro (granule) bežným hobby králikom stačí. Zelené vo veľkom je vždy riziko. V malom - ako doplnok či pochúťka - určite nezaškodí, ak hlavným objemom je seno.

-

"...Hyla to zvládla, pravda že jsem ji chladila petkama, ventilátorek v kotci a občas jsem na ni dala mokrý hadr.Vůbec neměla sílu se hýbat.Na druhý den se okotila..."

- tak to ja by som sa zase bál, teda s tým mokrým hadrom. Nemám absolútne žiadne skúsenosti a ani som o tom nič nečítal, preto sa laicky pýtam - nie je pri tejto metóde vysoké riziko "skratovania" organizmu? Ak je organizmus prehriaty, naviac deň pred okotením a dá sa naň mokrý hadr - ja by so sa celkom bál.

Hlavne, že to pomohlo.

V minulosti som mal aj ja podobný problém - a pripísal som to vtedy teplu. Išlo však o samice - doviezol som si ich zo zahraničia - čerstvejšie, vlhkejšie a chladnejšie počasie (v lete do 28 st.), vyššia nadmorská výška a umiestnil som ich u seba - suchšie, výrazne teplejšie (v lete do 35 st.), nižšia nadmorská výška a slabo tienená pôvodná králikáreň. Po prvom vrhu - už bol začiatok leta s vysokými teplotami - mi v priebehu laktácie postupne odišli v priebehu jedného týždňa - mladé po nich ostali, vyvíjali sa normálne. Práve preto sme to vtedy pripísali výraznej zmene prostredia, kde to teplo jednoducho nezvládli. Moja chyba - zle som odhadol schopnosť adaptácie na moje podmienky.

Ako som písal - mladé králiky po nich to teplo už zvládli. Vlastinne však začali padať aj malé - preto si myslím, že to teplo nebude asi hlavná príčina, skôr "urýchľovač".

No môžem sa mýliť.

Hej, môj pohľad je bez záruky - je to typ. No vychádza mi to z toho, že laktujúca matka uhynula pred týždňom, a králičatá v najzraniteľnejšom veku začali odchádzať po tom týždni. Týždeň - to už také rýchle nie je. A ak vlastina píše, že ráno bolo všetko v pohode a na obed prvý úhyn, tak určite všetko v pohode nebolo. Možno niektoré príznaky už boli, no ostali nepovšimnuté.

Ak vlastina uvádza, že matka mohla uhynúť z tepla, tak je dosť možné, že na ich králikáreň praží slnko - lebo z "bežného" tepla zdravý králik neodchádza. To teplo môže patologické procesy urýchliť. Ale zelené krmivo by som prestal dávať okamžite - to je ako pri všetkých bylinožravcoch - keď sa objaví zažívací problém, zelené preč, a ak nie úplná hladovka jeden deň, tak nanajvýš seno.

Som zvedavý, aká je situácia dnes - či vlastine niečo odišlo. Jednodňová hladovka o vode, či troche sena a veterinár - to je asi najlepšie, čo môže urobiť.

Nie som vet, ale odporúčam:
- preložte ich do tieňa alebo im vytvorte tieň
- nasteľte im čistú podstielku
- odoberte im jadro, trávu a nechajte len seno
- nádobu čistej vody s čajovou lyžičkou octu

Ide asi o kokcidiózu. Je to choroba spôsobená parazitmi - kokcídiami, tie poškodzujú králikom sliznicu čriev alebo pečeň. Spôsob prenosu je trusom nakazených králikov, infikovaným krmivom - hlavne zeleným, infikovaným náradím.
Najčastejšie sa nakazia mláďatá vo veku 6-7 týždňov, ale aj dospelé králiky a králiky od veku 3 týždňov prostredníctvom nakazenej matky pri cicaní - čo by mohol byť Váš prípad. Faktory ovplyvňujúce vypuknutie choroby sú náhla zmena krmiva, výkyvy teplôt, zvýšená vlhkosť.


Obráťte sa na veterinára, asi je treba podať kokcidiostatiká - Emanox, Sulfadimidin, Sulfacox.