"A aké by ste chcel hladat riešenia?Ved burza v Nitre bola na úrovni a fungovala výborne.Na čo bolo treba do toho rýpat?Stratená dvovera sa tažko získa spet."

Riešiť sa to malo ma začiatku, ľudia odpustili zdvojnásobenie vstupného, cenu za vjazd autom ale nedokázali odpustiť podmienku vystavovať vtáky v bodovačkách...

Nevidím chybu len v nás chovateľoch, usporiadateľ mal oznámiť túto podmienku aspoň 3 mesiace pred jej platnosťou a určite by som oslovil ešte pred tým predajcov klietok, krmív a doplnkov, oboznámil ich s tým a možno dodal kontakt na dovozcu klietok. Tie plastové bodovačky nestoja veľa, len neboli dostupné. Ako bolo spomenuté vyššie, viem že sa to vyhadzovanie naozaj dialo. V čom vidím najväčší problém chýbala osveta "nového režimu". Tak isto nie pre každý druh je vhodná bodovačka akéhokoľvek rozmeru. Ale tým že to teraz preberáme nič nevyriešime.

"Ved o to ide.Prečo bola burza vonku a nie v hale?Ešte som neból na burze ktorá bola v hale,že by tam bola zima.Možno nový Přerov,ale to neviem posúdit už tam nechodím."

Áno v Přerove bola ráno zima. Zima bola ráno aj na Agrokomplexe ešte za čias keď boli predajcovia krmív v jednej hale s vtákmi. Cez zimu boli ráno otvorené dvere na hale a tým pádom vznikal prievan. Dovozcovia s drobotinou tam boli už od 4 rána čiže chápem tú fóliu.

Nesnažím sa obhajovať usporiadateľa, aj ja mám určité výhrady ale ak chceme mať aspoň jednu funkčnú burzu na úrovni treba hľadať riešenia.

"videl som tam drobotinu v bodovačkách obalenými fóliami,to nemá z kvalitou vtákov nič spoločné"

Postavte vy svoj odchov pár gramovej drobotiny do studenej haly alebo von v tomto mesiaci, hneď zmeníte názor na fóliu na prenoske/bodovačke. (Ak si pamätám drobotinu pod fóliou tam mali hlavne dovezené vtáky, kto vie aké sú náchylné a aké je % úhybu nebude sa čudovať).

Každý sa sťažuje na bodovacie klietky na burze, prečo ? Vyrábajú plastové skladateľné bodovačky ľahko prenosné (áno je to investícia ale jednorázová, burzu navštívite x krát, za bodovačky si môžeme len my, nosili sme tam prenosky v ktorých bol odpad 10 rokov starý).
Zažil som prípad vyhodenia celej posádky auta z jednej nemenovanej európskej burzy za jednu položenú prenosku s vtákom pod stolom (posádka cestovala vyše 1200km) a usporiadateľa nezáujimali argumenty z dĺžkou cesty, peniazmi za vstupenky, hotel, naftu ...
Každý sa tu oháňa kvalitou ale nikoho nenapadne pridať ruku k dielu len "bojkotovať".
Áno burza v Agrokomplexe už nie je to čo bývala ale donekonečna o tom len hovoriť nemá zmysel. Keby každý vynaložil toľko úsilia a namiesto bojkotu by na tú nitru prišiel a snažil sa vyjednať podmienky s usporiadateľom, skôr by sa dosiahlo úspechu.

Myslím že je behaviorálna ekológia, etólogia a perzonifikácia v ezopovej bájke podstatný rozdiel.

Moudivláček napsal(a):
Tak jsem se zase pobavil v diskuzi začátečníka s chovateli.
Chovatelům připadá tazatel padlý na hlavu. Mazlíčářům, nejen papoušků ten dotaz připadá normální.
Můj názor : Paspoušci milují déšť, ale korela je pták buše, tak ho za rok tolik neužije jako amazoňan nebo žako. Rozprašovač na květiny je lepší než s papouškem lézt do vany. To se líbí víc člověku než papouškovi, když ten papošek jinou možnost nemá, ale kdo nezná etologii zvířat, tak v té vaně bude jásat, jak se to korele líbí. Možná by byla spokojeněší v misce v umyvadle s mírnýmm rosením, ale to mnohým tazatelům nevysvětlíte.
Ať se tazatel virtuálně šoupne do brlohu mezi mláďata ledních medvědů a jásá nad tím, jak mu je tam ty nekonečné dny dobře.
Mně velice mrzí, jak dnes lidé bojují za práva zvířat, třeba zákaz drezury v cirkusech a pod. Ano, je to nepřirozené, ale statistiky dokládají, že ta zvířate žila déle než v dřívějších ZOO. Měla pohyb atd, nebudu rozvádět, Dnes jsou ZOO jiná. Mnozí lidé vůbec etologii zvířat nerozumí, možná si pletou pojem s ekologií.polidšťují zvířata a nevědomky je trápí.
To je jako bych měl diskutovat o problematice buněčného jádra. Byl bych vedle jako jedle a to jsem vystudoval biologii. Mlčel bych jak ryba.

Veľmi nerád Vám vstupujem do reakcie a ešte menej ma teší že sa názorovo nestretneme nakoľko fórum čítam pravidelne a Vás beriem ako rozumného a rozvážneho človeka.
Poprosil by som o vysvetlenie :

Mnozí lidé vůbec etologii zvířat nerozumí, možná si pletou pojem s ekologií.polidšťují zvířata a nevědomky je trápí.

Veľmi ma trápi že je v 99% zamieňaná ekológia s environmentalistikou, ale toto je pre mňa reakcia na počudovanie. Určite nehcem nikoho naprávať ale ekológia jedinca a populácii ma veľmi blízko k etológii jedinca a dovolím si tvrdiť že je to len podsekcia ekológie.
Ospravedlňujem sa za reakciu ktorá nemá s kúpanim papagájov nič spoločné. No taktiež si myslím že ak by túto tému zakladala mladá žena polovica z vás by chcela fotodokumentáciu na overenie, či sa s korelou kúpe správne

Dobrý deň. Ako je to s týmto druhom v ČR/SR. Viete o niekom kto tento druh odchováva ? Ako sa pohybuje cena ? Rád by som si zaobstaral pár, ale nepoznám nikoho kto by ich v chove mal. Ďakujem.

alfonzo napsal(a):
opalin
Dobrý den,kdyby měli jako identifikační označení čip,tak jeho číslo bude uvedeno v registračním listě,číslo je patnáctimístné.

Hore som nikde nenašiel aké číslo je uvedené v dokladoch takže som reagoval s myšlienkou ktorá by mohla byť reálna.

Presne to je problém a nie len Česko-Slovenský... zákon sa ešte len schvaľuje a už vieme ako ho obísť...

V extrémnom prípade môžu byť zvieratá čipované. Overil by som si u veterinára či nemajú zavedené čipy. Skúsenosť s falšovaním citesu nemám ale príde mi to nereálne. Každý kto videl originálne dokumenty si ich len tak nepopletie.

Valentko napsal(a):
Pre rozely sú zálety zbitočné.

Túto radu obísť oblúkom.....

Čím širšia a vyššia tým lepšie ale meter na šírku a 2 - 2,5 metra na výšku je postačujúce.

Dobrý deň

B03 - v popredí agapornis fischeri a vzadu agapornis personata, pochybujem o čistote vtákov takže asi skôr hybrid agapornisa fischeri a personata

B04 - panenka (mníška) čiernohlavá - lonchura malacca

B05 - v ľavo pestúnka japonská a v pravo tie šedé zebrička austrálska

B06 - tento druh nepoznám

Ak píšete článok o obchodovaní s vtáčou faunou karibiku nemáte výstižné fotografie pretože pravdepodobne až na obrázok B06 (a možno ani tento druh) sú všetky vtáky buď z iného kontinentu alebo hybridy druhov taktiež z iného kúsku zeme.

Ak sa bavíme o zeleni za volierou kde k nej vtáky nemajú prístup je to v podstate jedno. Záleží od toho čo sa vám páči. Na mňa thuja pôsobi skôr ako symbol bývalého režimu. Bola často vysádzaná na cintorínoch a vlastne si túto povesť drží dodnes nehovoriac o jej nevhodnosti v okolí ovocných stromov (hrdza sneťová).
Ak stromy nebudú v častom kontakte s ľudskou rukou siahol by som po druhu smrek pichľavý (picea pungens). Má dosť tvrdé a ostré ihličie na dotyk ale má veľmi malé nároky na stanovištie kde to smrek (picea abies) by vám mohla ma severnej strane napadnúť kôrovnica a na južnej by ho rušila vyššia aktivita podkôrneho hmyzu. Ďalšou výhodou smreka pichľavého je že veľmi dobre znáša emisné zaťaženie čo je vo vašom prípade v blízkosti cesty asi dosť podstatné aj do budúcnosti.
Myslím že je mnoho drevín vhodných na výsadbu k voliéram.

Videl som chov v priestrannej voliere čínsky, kráľovský, nádherný a menšia austrália. Povedal by som že ten alexander malý je konfliktnejší. Alexov malých vídam v skupine denne ale bez búdok...

Aká odpoveď by sa Vám páčila ? Rozmerovo je to optimálne na 1 pár alexandrov čínskych ale ja by so sa pri chove v skupine bál obdobia hniezdenia a vzájomného sa rušenia. Skúste sa pozrieť po druhoch ktoré je možné chovať v skupine (aj keď nie vždy). Napríklad rozela žltolíca plus menšia austrália napríklad aj skupna latamov lastovičích. Neviem aké sú podmienky na zimovanie ale možno by fungoval chov v skupine pri alexandroch čínskych alebo fúzatých. Myslím že by fungovala aj skupina pyrúr alebo mníchov a papagájov patagonských. Skôr by som volil menšie druhy a viac párov. Pri 2 pároch sa môže stať že jeden pár sa stane dominantný a ten druhý bude rád ak sa mu ujde miesto na odpočinok a trocha prosa v zbytkoch.
Pri takomto chove platí že je treba viac času venovať kontrole voliéry aby nedošlo k zbytočnému úhynu.

zosrnia napsal(a):
Vážení pane,vaše názory sú niekedy pre mňa nepochopiteľné,zaujímalo čomu by ste dali prednosť v prípade ochrany v kombinácii les + lykožrút alebo kormorán + ryby atď tých kombinácii je viac,chcel by som vedieť Váš názor čo by ste uprednostnil v ochrane lesy,lykožrúta,kormorána alebo ryby.

Síce to nebolo adresovane mne ale nedá mi to...
Môžem povedať že som poľovník/ochranár (verte že sa to dá). Les + lykožrút a takisto kormorán + ryby za sebou majú stotisíce rokov koevolúcie. Téma lykožrút je dobrá pre štátne lesy ktoré žijú z predaja kubíkov dreva a drancujú lesy čím oslabujú stabilitu lesa nehovoriac o zmene drevinového zloženia (smrek je na slovensku len prímes nie základ porastu, máme xy druhov viazaných na plody buka a dubu ktoré sa tu vyskytujú prirodzene a bez príkrmov hladujú...). Lykožrút pustoší hektáre lesov primárne napadnutých človekom a hneď po ňom nastupujú ďalšie druhy buď to ešte na stojacom dreve alebo už na skladoch napríklad tvrdone alebo fúzače ktoré momentálne takto neexpandujú pretože im človek nevytvára tak optimálne podmienky ako lykožrútom (podkôrnemu hmyzu). Zvyšujúca sa teplota dokonca vplýva aj na rojenie ktoré konkrétne tento druh zvládne na južných svahoch aj 3x za rok (kôprova dolina je u nás jediný dôkaz toho že príroda sa vysporiadá sama).
Rybám sa nevenujem no kormorány tu vždy boli a jediné čo tu v takej miere neboli sú rybári a nebavme sa o čase z pred 50 rokov.
Ak sa robí všetko s mierou a pochopením je to únosné. Žiaľ žijeme v dobe kde sú peniaze všetko a ak môžem hovoriť všeobecne tak je na predaj príroda, pamiatky či emisie.
Aby som sa pripojil k téme kuny, tchory a lasice. Nikdy sme ani vo voliérach ani pri hydine problémy nemali. V okolí občas vidieť tchora aj kunu ale dvor a záhradu obieha kopov a 2 mačky zvyknuté na svoju prítomnosť ktoré na dvore netolerujú inú mačku alebo šelmu. V krajnej núdzi sa dá použiť aj nehumánne riešenie ale treba mať na pamäti že ak odstránite z okolia predátora vytvoríte podmienky inému dravcovi. Skôr by som riešil lepšie zabezpečenie voliéry.

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Já vím, co je hrdlička, mně žraly u drůbeže dosti dlouho a otravovaly tím. Dědovi užírají stále.Takže s nimi mám zkušeností až až, chovat bych je taky dovedl (ale nechci mám chechtavky). Dokonce jsem zahradní hrdličku dokrmil, ve voliéře se jí dařilo.
A sice nějaká vyhláška říká, že na ni musí být papíry a kde co, ale stejně je to jenom přistěhovalec. Takže jestli na tomto ptákovi se u nás bude pytlačit, tak je to zrovna ta nejmenší škoda, kterou přírodě uděláme. Ale nikdy bych nepřemýšlel o vykrádání hnízd třeba stehlíků nebo jiných ptáků, o kterých vím, že sem patří a že se nemají chytat, k tomu nenavádím. Před (zhruba) půlstoletím tu tyhle létající krysy hrdličky zahradní vůbec nebyly.

Púštate sa svojím tvrdením na veľmi tenký ľad...
Treba nájsť rozdiel medzi zavlečeným druhom následkom ľudskej činnosti či už druhmi ktoré sa tu vyskytujú kvôli pestovateľstvu alebo poľovníctvu a druhmi ktoré prirodzene migrujú a svojou expanziou nahrádzajú druhy ktoré buď v danom biotope ubúdajú alebo sa vyskytujú vzácnejšie. Myslím že hrdlička záhradná vypĺňa svoje postavenie v ekosystéme a to hlavne ako korisť dravcov a nebral by som ju za "škodnú".
Určite má každý vlastný názor na tento druh ale treba si uvedomiť že migrácia je jednou z najdôležitejších síl evolúcie. Je smutné že človek dospel do 21. storočia odcudzil sa prírode a vidí sám seba pričom druhy ktoré majú veľmi dôležité postavenie vidí za "škodné".

Ak by ste sa o chovateľovi/dovozcovi dozvedeli kontaktujte ma prosím. Ďakujem.

Slnečnicu celkovo vyradiť z jedálnička. Odporúčam zmes Deli nature 71 alebo 68 (poprípade inú náhradu od konkurencie bez slnečnice). Agapornisy sú náchylné na priberanie aj keď to nemusí byť zjavné na prvý pohľad tento tuk sa im usádza na obličkách a pečeni (prejav červených fľakov v perí hlavne u ag. ružovohrdlých) tak sa môže prebytočný tuk ukladať aj práve na orgány potrebné k rozmnožovaniu. Nakoľko nemajú možnosť poriadneho preletu vo veľkej voliére to bude zrejme aj tento prípad. Brezové konáriky a rolky toaletného papiera by som nahradil vŕbou. Okrem výborného zadržiavania vlhkosti vŕba obsahuje aj kyselinu salicylovú čo môže byť taktiež prospešné.

Nedá mi po sledovaní tejto debaty pripojiť sa a postaviť sa na stranu organizátora.
Túto burzu poznám veľmi dobre a jej kvalita upadá, ale príčinou nie je organizátor ale návštevníci. Veľakrát sme viac zvieratá ako tie, ktoré predávame v prenoskách v ktorých je toľko bordelu že si pamätá ešte spoločnú republiku...
Zúčastnil som sa aj medzinárodnej burzy v Holandsku odkiaľ nás minulý rok vykázali doslova za banalitu. Organizátori si to nedali vysvetliť a absolútne ich nezaujímali stovky kilometrov ktoré sme tam urazili.
Ak chceme dosiahnúť určitú úroveň mali by sme si vedieť vyčítať aj vlastné chyby. Častokrát si všímam v inzerátoch že mláďatá sú potomkami vtákov z Holandska, Nemecka.... no myslím že vo vtákoch rozdiel neude, bude rozdiel v prístupe chovateľa ktorý ide po predaji mláďat kúpiť kvalitné kusy na ďalší chov, materiál na stavbu voliér alebo krmivo. Ako prvé nepobeží na pivo, pečenú klobásu a slivovicu (samozrejme aj to k životu patrí).
V príspevkoch som čítal že je nezmysel dávať vtáky do bodovačky a už ako jej názov nahovára nie je to klietka určená na predaj ale keď sa chceme hrať slovne tak ani v slove prenoska nevidím slovotvorný základ predaj ale bude asi slúžiť na prenos.
Verím že koho sa môj príspevok dotkne bude všemožne citovať a komentovať moje názory, no tak isto verím že kto dokáže pochopiť že kúpa/výroba výstavnej klietky za ktorú sa nebude hanbiť a udržiavanie jej čistoty je jednoduchá činnosť ktorá posunie úroveň chovateľstva o level vyššie pri čom je to najzakládnejšia prevencia pred prenosom vírov, baktérií a patogénov, sa prispôsobí pravidlám.
Myslím že aj zo strany organizátorov by bolo dobre pouvažovať o dvoch poschodiach na stoloch ako to bolo v Přerove, tak isto aj o pridaní prechytávacích volier ktoré by plnili účel ako pre chovateľov drobotiny, exotických holúbkov, hmyzožravého vtácvta až po tie najväčšie papagáje.

Neviem či v tomto prípade tieto mláďatá prežijú. Do otvorenia očí mláďat sedí jeden z rodičov a ohrieva mláďatá, druhý rodič z páru loví hmyz.
Chápem že majú veľa podobných prípadov, ale pracovník ornitologickej stanice sa v tomto prípade zachoval z môjho pohľadu veľmi alibisticky.
Nechcem sa stavať pred znalosti pracovníka z tejto stanice, ale lastovička ako príklad karnivorného druhu s úzkou špecializáciou stravovania sa na blanokrídlym hmyzom má tráviť už v tak mladom veku ťažké múčne červy strúhanku a vajíčko...
Každopádne dajte vedieť ako mláďatá dopadli, ale nevidím to v ich prospech.

Dobrý deň. Už keď ste mláďatá odobrali je dobre odovzdať ich najbližšej ochranárskej organizácii. Vyhľadajte adresu alebo telefónne číslo no zoológa najbližšieho úradu životného prostredia vo vašom okolí. Kŕmiť takéto mláďaťa je úväzok na celý deň pretože každé mláďa musí pre zdravý rast denne skonzumovať dvojnásobok svojej hmotnosti. Neviem ako je to v Čechách ale na Slovensku by mal byť každý takto nájdený jedinec odovzdaný do rúk odborníkov, aby nedošlo aj k právnemu napadnutiu už keď ste to tu zverejnili.
Vajíčko určite nepodávať. Lastovičky sú hmyzožravé druhy takže kŕmiť prednostne hmyzom.
Nevšímajte si tradičné reakcie prispievajúcich do tohto fóra. Bez urážky ale ako obyčajne každý je na danú tému odborník, žiaľ slová a pocity väčšinou predbiehajú zdravý rozum a úsudok.