Na presné určenie by ste musela dať kvalitnejšie foto - mne to skôr pripadá ako jastrab krahulec. Toho zaujímajú malé spevavce, na sliepky si netrúfne. Normálna zdravá poštolka (po slovensky sokol myšiar) by určite nesedela v záhrade blízko domu a sliepky neloví - gro jej potravy predstavujú hlodavce.

Ako ste prišli na tie čísla? Koronavírus beriem, aj keď brať čísla vydané totalitným komunistickým režimom je úplná lotéria. Ale bežná chrípka? Tam sú čísla absolútnym "báchaním sa po bruchu" ...

Panika s koronavírusom sa hodí akurát farmaceutickým spoločnostiam, je to výborná možnosť zárobku do budúcna. Obyčajná klasická chrípka zabije ročne v Európe tisíce ľudí a nikto z toho paniku nerobí. Ale pre niekoľkých "iba" podozrivých Slovákov a Čechov na koronavírus sa vypravuje vládny letecký špeciál ... U nás na Slovensku to chápem, treba odpútavať pozornosť - idú voľby a verejnosťou rezonuje súd s vrahmi Janka Kuciaka a jeho snúbenice, kde je zapletená pomaly celá politická reprezentácia ...

Plne súhlasím. Okrem toho si myslím (samozrejme je to len môj amatérsky názor), že sliepky sú stavané na vyprodukovanie určitého množstva vajíčok. A keď ich "nútite znášať naplno" aj v zime prisvecovaním a kúrením, tak sa proste vyčerpajú skôr a výsledný počet vajíčok znesených jednou sliepkou za jej život je viacmenej rovnaký. Akurát zaplatíte navyše za svietenie (kúrenie) a starostlivosť. A skôr vám prestanú (ekonomicky výhodne) znášať a kúpite nové.

Viem, že to pomôže len tým, čo začínajú resp. sa chystajú prerábať chovateľské zariadenia, ale aj tak to napíšem. Sú 2 veci, ktoré potrebujú hlodavce - potrava a úkryt. Ak to nebudú mať, nenasťahujú sa tam trvale.
Ja osobne mám kurín na nožičkách a obilie v plechových sudoch - a s hlodavcami nemám problém. Je pravda, že nemám na okolí žiadneho "producenta" hlodavcov ako iní prispievatelia ...
Pridávam foto kurína a prajem všetkým postihnutým úspešný boj s potkanmi a myšami!

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

skodovak napsal(a):
4. Podobné a přesto jiné..dochází taky nyní

Chci dávat nové stromky a potřebuji jak opylovače,které třeba tady mám tak bych rád věděl co to vlastně mám.

Mám tam ještě Spartana ale to poznám..i podle chuti. Pak další,ale nemám plody už.

Případně děkuji moc

Tiež by som typoval IDARED, alebo nejaké jeho klony (Jonared a pod.). Chcelo by to vziať ho do úst ... Pokiaľ máte väčší sad a na okolí tiež jabloňové záhrady, nemusíte veľmi špekulovať s opeľovacími pomermi. Skôr si vyberte rezistentné resp. inak odolné odrody, aby nebolo treba striekať chémiou. A trošku to spestrite žltými odrodami, máte doma dobrých šlachtiteľov - LUNA, HELIODOR, GOLGSTAR ...

skodovak napsal(a):
Tohle? Stále zelené začíná se barvit nyní,jen kde má slunce,dobré za měsíc?

To by mohol byť IDARED, ale podobne sfarbených odrôd jabĺk je veľa ...

skodovak napsal(a):
Mohl bych poprosit o identifikaci?

Velice pozdní,nic extra chuť,převážně obrovské plody

Ontario - na 95%

kouták napsal(a):
S krtonoškou je to asi marný boj.V minulosti existoval jeden přípravek, dnes už nevím jak se jmenoval, ale při návštěvě Země živitelky jsem jej chtěl zakoupit ve stánku s chemií.Zde byl odborný poradce zahrádkářů a ten pravil, že ho zakázala EU.Na otázku, zda něco na krtonošku existuje pravil, že NE.Dnes na své zhradě vítám každou sojku, žlunu, kvíčalu, kteří se starají, aby se tolik nemnožila.Krtonožka je dobrá pouze na jedinou věc a to jako návnada na ryby.

K tomuto správnemu a trefnému príspevku len dodám, že v záhrade treba vítať (okrem spomenutých) všetky "hmyzožravce" - nielen z radov vtákov - krtko, slepúch, užovka, ježko, jašterice a pod. To samozrejme so sebou obnáša aj vytvorenie priaznivého prostredia pre uvedené živočíchy, vrátane úkrytov, a hlavne nepoužívať chemikálie a postreky na všetko, čo sa hýbe (a často aj nehýbe).
Osobne som krtonôžku - medvedíka videl iba na obrázku.
Nie som priaznivec nadávania na EU - asi vedia, prečo tie jedy zakazujú...

Janka86 napsal(a):
Mam takovy dotaz. Ma nekdo zkusenosti s presazovanim ovocnych keru ted na zacatku leta? Prijde mi skoda tu nechavat angrest, ktery jsem dostala od svagrove. Je hezky obsypany plody. Ale obavam se, ze presazeni ted v lete neprezije...

V tejto dobe môžete presádzať iba kontajnerované rastliny - t.j. v kvetináčoch - s celým koreňovým balom. Je v podstate jedno, či ich vysádzate do väčšieho kvetináča alebo do pôdy. Treba to však urobiť večer, keď už nesvieti slnko. Pokiaľ by hlásili, že nasledujúci deň bude zamračené, je to ešte lepšie. Samozrejmosťou je dokonalá zálievka po presadení a možno mierne pritienenie počas 2-3 dní.
Presadenie kríka či stromčeka vysadeného vo voľnej pôde teraz neodporúčam. Pokiaľ sa pre to rozhodnete, mal by byť poriadne zaliaty a pokúsiť sa preniesť čo najväčší koreňový bal aj s pôdou. Sú na to špeciálne stroje a robia to profesionáli, ak má byť zaručený úspech.

pastevecovci napsal(a):
Bohužel na tomto portále nelze dávat ke příspěvkům mínus, neboli znamení nesouhlasu.
Jelikož je mi z Vašeho příspěvku násadovkách za pade a zachraňování peněz poměrně značně nevolno, považujte tento můj příspěvek za vyjádření obrovského mínusu lidem jako jste Vy. (záměrně nepíšu chovatelům).

Skutočne by sa to hodnotenie mínuskami zišlo - a dal by som vám ich hneď niekoľko. Viete si predstaviť niečo také, že aj z vášho príspevku môže byť niekomu nevoľno? Napríklad mne! Kto je vlastne podľa vás chovateľ? Teda vy. A nájde sa ešte niekto? Vyhovie vaším kritériám na chovateľa?
Ako si dovoľujete posudzovať tu ľudí!?! Píšte názory, raďte, súhlaste, nesúhlaste... Ale neposudzujte! Jura z Olmúzu - teraz už (ako pozerám) "Uživatel s deaktivovaným účtem" - máte moju plnú podporu ! Tiež by ma určite nezaradili do ich vznešenej kategórie "chovatel"...

Jirka54321 napsal(a):
OK, děkuji moc, ještě malý dotaz - když uvařím výluh z té quassie v 1 litru z 50 g dřeva, v kolika litrech to pak mám ředit, aby to bylo dostatečně účinné? A dík moc za radu.

Výluh sa má doriediť na 5 litrov, teda doliať 4 litre vody. Zopakujem, že najdôležitejšia je aplikácia vo vhodnom čase. Neskúsení zvyknú kúpiť pár lepových doštičiek, zavesiť do koruny slivky a podľa výskytu prilepených piliarok striekať. Čas opadu okvetných lístkov je však spoľahlivým indikátorom. Niekedy sa odporúča postrek zopakovať po cca 4 dňoch, ale ja to nerobím a moja skúsenosť je, že úplne stačí 1 postrek.
Posledné 2 roky mi väčšinu sliviek "obrali" silné jarné mrazy, ale keď majú piliarky dobré podmienky a nezakročí sa proti nim, tak úrodu úplne zdecimujú predčasným opadom plodov.
V návode je tiež, že účinok výluhu je 4 dni (udržiavaný v chlade). Mne zostalo vlani trochu postreku v postrekovači a po 5-6 týždňoch som tým postriekal vošky na paprike v skleníku - so 100% účinkom!

Jirka54321 napsal(a):
Hezký večer, zkušenější zahradníci, poraďte prosím, co za postřík proti opadávání listů u růží a kdy aplikovat a co za postřík proti opadávání ještě nezralých švestek a kdy aplikovat? Děkuji za rady.

Možno poradím so "švestkami". Opadávanie zelených plodov má na svedomí piliarka slivková. Ako prevencia pomáha vyvesenie bielych lepových kartičiek (dostať kúpiť v záhradkárskych potrebách) do koruny stromov - lákajú piliarky, ktoré kladú vajíčka do odkvitajúcich kvetov sliviek. Lepší účinok má postrek, ja používam bioprípravok - výluh z drevnej štiepky stromu Quassia amara - dostať na SK v lepších záhradníctvach. Prípadne si pýtajte na piliarky klasickú chémiu. Dôležitý je termín - v čase hromadného opadávania kvetných lupeňov pri dokvitaní sliviek. Ja sa akurát chystám striekať uvedeným výluhom dnes alebo zajtra. Je teplo, slivky budú pomerne rýchlo odkvitať.

Tak ma náhoda priviedla k riešeniu, ako moje amroxky dobre prečkajú väčšie mrazy, ktoré panujú posledné dni. Pred časom sa mi zošuchol sneh z domčeka - kôlne pri dome a rozbil mi spodné sklo na dverách skleníka. Pár dní som šomral, že zase miniem peniaze na sklenára. Potom som si všimol, že sliepočky rýchlo zistili, kde je najteplejšie, nefúka, neprší-nesneží a ešte sa tam dá skvelo hrabať. Tak som im tam dal napájačku s vodou a krmítko s pšenicou a slnečnicou. Teraz si tam v pohode cez deň hovejú, slniečko priestor prehreje, voda v napájačke celý deň nezamrzne. Keď chcú, vybehnú si von niečo pozobať v záhrade a potom hop naspäť do skleníka. Pôdu v skleníku im občas prekopem, aby mali hrabanie jednoduchšie. Kurín chodím zatvárať okolo 18.00 a voda v napájačke ešte nie je zamrznutá - a to včera napríklad bolo vonku v tom čase už -6 stupňov.
Tak okrem zasklenia dverí teraz musím vymyslieť, ako urobiť sklo na vyberanie a spraviť zo skleníka výbeh aj nasledovné zimy. Ako sa kvalitné "hnojenie" skleníka prejaví na úrode, to ešte musím zistiť v priebehu roka.
Možno aj vás niekoho bude inšpirovať tento nápad, ktorý mi priniesla náhoda.
T.

bery25 napsal(a):
Budte rad, ale ked sa k vam cmelici raz nastahuju, a budte si isty, ze to bude skor alebo neskor, uz ich s toho zatepleneho kurnika nikdy nedostanete, ja som vymontoval kazdu jednu dosticku s kurina ktora tam nemusela byt, su to len ukryty pre tie potvori.

No o to práve ide, že ja tam vnútri žiadne doštičky nemám, teda sa nemajú kam skryť. Kurín je spevnený hranolmi, ktoré sú vrutmi pevne priskrutkované k osb doske. Zateplenie bude zvonka a pochybujem, že čmelíky budú ráno pochodovať k vetraciemu otvoru a von do zateplenia a večer naspäť.
Netvrdím, že nie je lepší materiál na kurín ako osb, je ich určite mnoho. Iba som napísal svoje skúsenosti s týmto materiálom.

Mám takisto kurník z osb dosiek a som s ním spokojný. Zvonka natreté niekoľkokrát lazúrou Helios Bori. Jediným problémom je rosenie stien v silnejších mrazoch (rosný bod) - to plánujem odstrániť zateplením 5cm polystyrénom a obiť zvonku tatranským profilom pre krajší vzhľad. Momentálne mám 5cm polystyrénové dosky na strope kurníka a ten nie je zarosený vôbec. Samozrejmé je vetranie, ale to pri každom type materiálu kurníka.
A neviem, čo sú čmelíky... Ešte som žiadne za 2 roky nemal...

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Mne vlani kvočala polovica mojich amroxiek, niektoré aj opakovane. Takže kvokavosť je u nich značná. Skúsenosti s vysedením a odvodením kuriatok nemám, ale čaká ma to v krátkej dobe, lebo obnova kŕdľa je potrebná.

A nepreperujú vám teraz? Začal som presne v rovnakom čase ako vy (máj 2016). Mám 15 Amroxiek s kohútom. Bežne nesú 10-12 vajíčok denne, ale aj 13 či 14 mávam. Teraz to tiež nie je bohviečo - od polky septembra postupne preperovali (6-8 vajec denne) a teraz majú taký typicky zimný útlm (1-2 vajcia denne). Dve preperujú ešte aj teraz. Počasie znáške tiež nepridáva, veľmi často zamračené dni, ktoré čas vidna ešte o dosť skracujú. Okrem toho sú to sliepky nesúce už druhú sezónu, znáška bude klesať. Aké máte plemeno?

Tiež som pred rokom "bojoval" s vtáčími kiahňami, ktoré som si s najväčšou pravdepodobnosťou doniesol spolu s kohútom z výstavy v Nitre, keďže prepukli najprv u kohúta nejakú dobu po nákupe. Nakoľko som prvé príznaky (chrasty na hrebeni) považoval vďaka mojej neskúsenosti s týmto ochorením za prejavy omrzlín (teploty v tom čase u nás klesali na -25 stupňov), hydina si musela poradiť sama – keďže som im akurát poctivo mastil hrebene a laloky proti mrazu . Keď som konečne "precitol" a na internete porovnával príznaky a zistil príčinu ochorenia, boli už kiahne na ústupe. Mám 16 sliepok Amrox + kohúta, postihlo to asi polovicu kŕdľa a prežili to všetci bez úhony.
T.

Čo to znamená 6+ a aká je istota tohto údaja? Liahli ste sám alebo Vám niekto predal kuriatka?
Moje amroxky boli liahnuté pred rokom 30.marca a 12. septembra som mal prvé vajce, t.j. cca 5,5 mesiaca. Ale je to individuálne, a ešte asi 3 týždne som mal v hniezde maximálne 1 vajce denne od 16-ich sliepok. Hybridy by asi mali začať niesť trochu skôr. Ale vydržte, určite sa čoskoro roznesú. Prvé vajcia môžete nachádzať všelikde, ale postupne sa naučia znášať v znáškovom hniezde.