Petra ťažko radiť spätne...
ale len tak uvažujem, ak ste s tým včelárom vylámali všetky matečníky vo včelstve , nejaký ste museli prehliadnuť a nejaký matečník ostal v úli ... bežne sa nesprávajú včely tak, že by sa vyrojili bez toho aby v úli nezanechali možnosť získania novej matky pre svoje sestry...
je to základné pravidlo, ktorým sa riadia, zabezpečiť zásoby a matku...

včely si po vyrojení nedokážu dochovať matku ak nemajú plod a to uvažuješ správne...
ale
ako vieš že v tom včelstve z ktorého odletel roj už matka nie je?
mladá, vyliahnutá, neoplodnená, alebo oplodnená a nekladúca...
včely sú nevyspytateľné...
chcelo by to do toho včelstva kde pochybuješ o matke vložiť z inej rodiny plást s plodom a vajíčkami...
to by dalo jasnú odpoveď...

Petra pokoj...
myslím si že včely si zaslúžia ľudí, ktorí sú pokojní, milí , radi diskutujú, radi si vypočujú názory iných a myslia a urobia si nakoniec to čo považujú pre včely za dobré...
...ako píše romaning, aj ja som časom dospel k názoru že treba pozerať viac do úľa ako do knižiek...
ale zato som neprestal knihy študovať ale to píšeš aj ty...

k tvojim včelám, lebo o tom by mala byť diskusia tu na fóre...
ja málokedy hľadám matku, také to prehrabávanie plástov v úli včely zbytočne stresuje...
stačí odhadnúť podľa chumáča kde je plod a vybrať rámik v strede, pozrieť obe strany plástu, tým sa uvoľní pohľad aj na dva susedné plásty...ak niekde najdeš vajíčka je to OK...koniec hľadania matky...

s tou časťou včelstva, ktorá ostala po vyrojení je treba ako píše Jiří s oddelkom skutočne počkať, matka sa musí vyliahnuť, pohlavne dozrieť, oplodniť, rozklásť... chce to čas...po vyliahnutí matky často viac ako 10 trvá kým nájdeš prvé vajíčka..
trochu ma mýli, že píšeš len o jednom matečníku (aj ten sa ti nepáči a máš pochybnosti)...
včelstvo keď sa vyrojí, tak v úli je obyčajne viac ako 10 matečníkov rôzneho veku a zažil som aj vyše 30... to ostatné matečníky si vylámala?

Tom napísal ste:
"Ano, i ke stáru dělám chyby, Goro a Dymák byla první.... Aby bylo jasno, Dymák je (byl) dobrý časopis, než najel na liberální notu. Kdo chce kam..., ale beze mě."

Nedá mi nereagovať ...
(hoci som si už x-krát povedal- "je to marný, je to marný, je to marný...")....

Bez ohľadu na to akými prívlastkami ste ma na VF častoval, keď som na ifaune našiel váš príspevok o včelárení, kde podrobne pripisujete svoju metodiku, zaujala ma a usúdil som že je vhodná do Dymáka...
Práve tento časopis nie je viazaný na žiadnu včelársku organizáciu ALE ANI NA ŽIADNU IDEOLOGIU....
Proste včelári si vzájomné píšu svoje postupy, svoje skúsenosti A NIKTO Z NICH SVOJ POSTUP NEPOVAŽUJE ZA JEDINÝ SPRÁVNY...

Tu na fóre je niekoľko vašich príspevkov ktoré by mohli ísť do Dymáka (napríklad o oddelkoch) ale musel by ich niekto OČISTIŤ od politiky....(aj sam ste to tu raz napísal)

Vy však akýkoľvek zásah do vášho textu odmietatate....
Nemusíte mi na tento príspevok ani odpovedať, poznám vaše argumenty naspamäť :
,..vše se vaším súvisí...
...když je neco pravda, tak to je tak...
...když řeknete že to " jde tak i tak" je to hnusný LIBERALIZMUS !!!

Áno, Dymák bude musieť vychádzať bez vás....ale je to vaše rozhodnutie...

Petra aký "pán Goro", veď vieš že som Jano a ja si myslím že všetci včelári by si mali týkať, tak to považujem za lepšie pre výmenu včelárskych skúseností...(vykám len jednému Včelárovi ktorý na tom trval ).

K tvojej otázke, pripájal som už vyletený roj k pôvodnému včelstvu a je to tak pol na pol... teda ak včely z roja len spojiš cez noviny s tými, ktoré zostali v úli dosiahneš opakovane stav aký bol pred vyrojením a je celkom reálne že sa vyroja znovu...
podarilo sa mi spojiť roj s pôvodným včelstvo vtedy, keď som ho položil po dolapení priamo na pôvodný úľ ale nespájal som ich hneď..medzi nimi bolo pevné dno...roj staval medzisteny hore, matka kládla občas sa lietavka z roja "pomýlila" a nepriletela hore ale dolu do pôvodného úľa...nejako posilnili pôvodné včelstvo, roj sa ukľudnil a po 10 dňoch som odstránil pevné dno medzi včelstvami a nahradil novinami...vyliahnutú matku dolu som nehľadal.. párkrát to vyšlo ale stalo sa mi aj to, že neskôr z nich predsa len ten roj vyletel.... ty však máš pocit že nie je dobrý matečník?..teda skús rozdeliť plodové plásty z vyrobeného včelstvá do iných rodín a zmier sa s tým že nebudú dve rodiny.....alebo skús im dať najprv šancu....možno sa vyliahne matka s ktorou budeš spokojná...držím palce...

Otázka č. 24: Čo je to preleták?

Preleták je úľ, ktorý obsadia na pôvodnom stanovisku včely ak im ich úľ odnesieme preč. Ak ich úľ odnesieme o 5-10 metrov nabok, lietavky ktoré vyletia za prácou sa automaticky vracajú na miesto pôvodného úľa a ak včelár tam nachystá nový úľ tak do úľa vojdú – zoberú ho za svoj!
Prečo včelár robí preleták? No z viacerých dôvodov!

1.Preleták pre posilnenie včelstva.
Ak včelár má úľ kde je včiel málo a má aj silné včelstvo kde už vzniká pretlak včiel, môže ich pozície na včelnici vzájomne vymeniť. Dôjde tak k posilneniu slabého včelstva o hromadu lietaviek, ktoré môžu nosiť vodu a nektár, pričom súčasne oslabí o lietavky to druhé včelstvo, čím môže oddialiť príchod rojovej nálady.

2.Preleták pre pridanie matky
Preleták je bezpečná metóda ako vymeniť matku v kmeňovom včelstve (napríklad ako má bodavé potomstvo a včiel je veľa..) bez toho aby včelár starú matku hľadal. Jednoducho novú matku v klietke včelár vloží medzi plásty v nadstavku bez včiel, ktorý umiestni na miesto odloženého včelstva. Lietavky pôvodného včelstva sa vracajú na staré miesto ale do nového úľa, kde „prilietajú k matke“ . Veľmi rýchlo vyhryzú medocesto oslobodia matku a bezproblémovo si ju osvoja. Po čase môže včelár preložiť aj ometené zaviečkované plodové plásty z pôvodného včelstva, či pozmetať cez materskú mriežku aj mladušky. V odloženom, takto oslabenom včelstve, sa už matka na pár plástoch ľahko nájde a urobí sa čo treba.

3.Preleták pre zabráneniu vyrojenia včelstva
Zvládnutie rojovej nálady v silných včelstvách je priamo spojené s úspešnosťou v získavaní medu. Každý rok je však iný, preto systém protirojových opatrení sa neustále mení, dopĺňa, a sú o tom popísané celé kapitoly vo včelárskych knihách.
Na úvod musím zdôrazniť, že ja preleták nepovažujem za protirojové opatrenie! Protirojové opatrenia majú zabrániť, aby vo včelstve vznikla „rojová nálada“, kým preleták má za cieľ zabrániť, aby sa včely vyrojili. Robíme ho práve vtedy, keď z nejakého dôvodu neboli naše protirojové opatrenia úspešné, alebo sme nemali jednoducho čas a nájdeme už vo včelstve larvičky v rojových materských bunkách. Ich odstraňovanie skoro nič nerieši, rojovú náladu to len umelo predlžuje a keďže včely sa rozhodli rojiť, tak im to umožníme pomocou preletáka, bez zbytočného naháňania rojov po stromoch.
Je to veľmi jednoduché – úľ so včelami odnesieme na iné miesto vo včelnici, stačí päť- desať metrov. Na miesto, kde sa pôvodne úľ nachádzal, dáme nové dno a dopredu pripravený nádstavok. Do nádstavku dáme ku stenám po jednom pláste zo zásobami, zvyšok budú len medzisteny, medzi ktoré do stredu dáme plást s matkou. Lietavky opúšťajú starý úľ a vracajú sa na pôvodné miesto, ale do nového obydlia , v ktorom sa zhromaždia okolo matky s pocitom, že sa vyrojili. Matka začne klásť, včely intenzívne stavať, nosiť nektár a je po rojovej nálade.
Na druhej strane odnesená pôvodná rodina zasa príde skoro o všetky lietavky, čo ju oslabí. Musí riešiť krízovú situáciu, zabezpečiť vodu peľ a dochovať si novú matku. Toto môže spôsobiť, že nevyletí roj, ale ani poroje.
Takto to obyčajne zafunguje, ale ja som si trochu metodiku prispôsobil, zjednodušil. Chovám silné rodiny, plodisko má 3-4 nízke nádstavky a hľadať tam matku, ktorú už prestali včely kŕmiť a „pochudla“ aby vládala lietať, nepovažujem za zmysluplnú činnosť. Jednoducho na pôvodné miesto dám dva nízke nádstavky, horný s plástami, dolný s medzistenami a jedným plástom s otvoreným plodom. Pôvodné včelstvo neprehľadávam a stará matka teda zostane v úle. Včely tam rozchované materské bunky zlikvidujú - kto neverí, môže im s tým pomôcť. Takto do neskorej znášky vzniknú dve rodiny, tú na pôvodnom mieste môžete posilniť odložencom a tým riešiť aj výmenu „núdzovej“ matky ak to včelár chce.
Viem, že včelári sú zvedaví a tak skúsim odpovedať na prípadné otázky, ktoré by po prečítaní článku o preletáku mohli vzniknúť:

Čo robiť keď nechcem viac rodín, má zmysel robiť preletáky?
Je pravda, že sa vám pri preletákoch začne rozširovať počet rodín a to nie každý chce. Preleták, ktorý takto urobíte, tiež často nerieši výpadok medových výnosov, ale výpadok zapríčinilo už to, že sme včely do rojovej nálady pustili. Ak nechcete rozširovať počet rodín a nechcete stratiť med, osvedčil sa mi druhý spôsob preletáka – obe rodiny na jednom mieste, nad sebou. Ponechám pôvodné dno, na ktoré dám dva nádstavky s plástami a do nich 1-2 rámiky s otvoreným plodom. Na ne položím medzidno s preglejky a naukladám pôvodné nádstavky plodiska a medníka. Ako letáč poslúžia včelám z hornej rodiny pootvárané očká. Lietavky opustia úľ očkom a vrátia sa ako boli zvyknuté hlavným letáčom, obsadia dolné nádstavky bez matky, snažia sa ju dochovať, pričom stavajú medzisteny a pokračujú v znáške. Na desiaty deň dám pôvodné plodiskové nadstavky na dno, teda vymením ich pozície a obe rodiny spojím(preglejku nahradím novinami). Ak sa preleták robí za silnej znášky, nemal by sa nakoniec medný výnos líšiť od ostatných rodín.

Ako urobiť preleták, ak v úle už nie je otvorený plod ?
Plást s otvoreným plodom môžete dať aj z iného úľa, alebo môžete použiť plást s otvorenou rojovou materskou bunkou. Vkladanie nalarvovaných plastových materských buniek sa mi neosvedčilo.

Môžem robiť preleták aj keď sú materské bunky už zaviečkované?
Môžete, ale pri zaviečkovaných materských bunkách je riziko, že stará matka s prvorojom z úľa už odletela. V takomto prípade poslúži preleták v podstate len na zabráneniu vyletovania porojov. Vzniknuté rodiny sú slabé, treba ich prikrmovať a spojiť, či už navzájom alebo s mladým odložencom.

Môžem spojiť obe rodiny v preletáku, aj keď sa už v dolnej časti vyliahla matka?
Samozrejme, ak z nejakých príčin to nestihnete včas, rodiny môžete spojiť aj neskôr, noviny zabezpečia bezproblémové spojenie aj v takomto prípade. Včelstvo si však skoro vždy vyberie starú matku, to nie je ako spájanie rodín pri pridávaní oddielku s mladou matkou, ktorá má už svoje robotnice.

Musím teda vôbec robiť protirojové opatrenia, nestačí robiť preletáky?
Preleták sa nerobí ako protirojové opatrenie, k tomu slúžia úplne iné notoricky známe metódy – dostatok priestoru, možnosť stavby, dostatok trúdov, odobratie plodu, odobratie zásob, či zebrovanie. Nakoniec ani úspešnosť preletáka, ako u všetkého čo sa týka rojenia, nie je stopercentná, ale odporúčam vám, aby ste ho skúsili v čase, keď je dostatočná znáška a potom určite budete mať úspech.

Tak u nás už kvitnú ovocné stromy , púpava (pampelišky ) a všetky úle dostali medník ...uvidíme...

Aha,
po doplnení tvoje príspevku ťa lepšie rozumiem...
Má to logiku, že v rámci prípravy včelstva na zimu do ktorej ide 10-15 000 včiel sa nie každá larva a včela stretne s infikovaným klieštikom. ...
....čiže aj pri postupnom liahnutí zimnej generácie sa nutne vyskytne veľká časť včiel, ktoré neboli infikované priamo klieštikom a infekcie cez kŕmnu kašičku od infikovaných mladušiek by mali k zvládnuť nakoľko tam ide a infikované s ktorým dokáže včely bojovať...

No , mali by zvládnuť a dokazu bojovať....ako ktoré a ako kedy...

Že to tak funguje dokazujú včelie rodiny, ktoré do jari prežijú ale sú výraznd oslabené..
Také sa vždy na včelniciach vyskytnú, nielen tie ktoré uhynú...
...sú však rodiny, ktoré čiastočne prežijú ale podiel tých preživších je nízky na to aby sa udržali cez zimu pri rozbehu plodovania a to sú tie jarné úhyny ....

Nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že klieštik je "jediný" dôvod a príčina úhynov včelstiev... tie úhyny v desiatkach % sa v určitých periodach vyskytovali aj pred ním...
(z budú sa aj po ňom...)

Určite je všetko u imunite včiel a ta je nápádaná a zoslabovaná chémiou, stresom, klímu aj včelárom...

Likvidácia klieštika nie je "všeliek" , je to barlíčka ktorou sa snaží včelár eliminovať oslabovanie rodín ...
Nemusí to včelár robiť, môže zapáliť sviečku a modliť sa alebo dumať o tom, prečo mu včely hynú, prečo majú tú malú imunitu....
Všetko môže , lebo vždy sú to jeho včely....ako sa rozhodne, tak bude....

Ivus
tiež zastávam názor že ak včelár dáva cukor , mal by slúžiť na to že medové zásoby na zimu len doplní a nie nahradí....!
Čo je však horšie včelári berú včelám aj peľ , bez ktorého sa kvalitné včely nedokážu vychovať a dokonca im cez sietky kradnú propolis,ktorý mohli využiť zmysluplnejšie na boj s vírusmi, bakrériami a hubami....

Bohemia....píšeš :"Proč včely které klestika nepotkaly nedokáží vzdorovat virům. Musí být jiný důvod než klestik když netrpí jen včely."

No ak ty poznáš včelnici a včelstvá kde včely klieštika nepoznali si unikát....
A
ak nakazený klieštik nakazí virusovou chorobou larvu, vytiahne sa nakazená mladuska , ktorá tvorí krmnu kašičku ktorou nakazí larvy, ktoré kŕmi a z nich sú potom včely, ktoré sú nakazené vírusmi hoci sa nikdy nestretli/nepotkali s nakazenym klieštikom....

Samozrejme tým nenápadnám fakt, že je jedno či mladuška ktorá kŕmi larvu je nakazená alebo nie, ak larvu kŕmi infikovaným peľom alebo má peľ obsah chemikálií znižujúcich imunitu...

Vo včelách nič nie je jednoznačné...súhlasím,
Napísal si :"Pokud včelstva hynou na viry, nepotřebují k přenosu virů klestika."
Súhlasím,
Áno
tie vírusy boli aj predtým , nie sú nijaké nové aby im včely nedokázali odolať..
Ale
nová je cesta,ako sa do včely tie vyrusy dostávajú....
Vývojom a rokmi si včely vybudovali imunitu na vstup vírusov alimentárnou cestou, teda požrením... majú v tráviacom systéme vybudovaných niekoľko stupňov imunitnej ochrany...
Lenže ak včelu nabodne náhodou taký klieštik, ktorý je nositeľom vírusov, získajú vírusy skratku, zaútočia priamo bez boja s imunitniu ochranou, ocitnú sa v tukovom teliesku a hemolymfa ich transportuje, resp. sú vo vnútri bez "boja" a problém je na svete....

Samozrejme imunita včiel rovnako ako iných živočícho je stále menšia...
A prečo teda hynú tie včely?

Bmw.
Cifry úhynov ktoré uvádza Machová nevypovedajú nič zásadné o "starostlivosti" včelárov, svedčia len o tom že majú v evidencii bordel ,, alebo chcú vymámiť od štátu príspevky pre včelárov aby boli za "dobrých"...

Ivuš
... na jednoduchú otázku sa niekedy ťažko dáva jednoduchá odpoveď.....zrejme mali zamorené stanovište , vtedy sa úhyny šíria najprv na spoločnom stojane a potom po celej včelnici.. najmä sú užitočné rady od tých, ktorí si niečím taký prešli...ak by som ti odpovedal ja asi by to nebolo relevantné...nikdy mi chvalabohu v zime včely nezahynuli, tak nemám skúsenosť 🙁 ... na druhej strane nie všetky včely do zimovania pustím... na rodine vidieť že je niečo s ňou nie je v poriadku...dôležité u včiel je ako sa rozvíjali a ako si viedli celé leto... píšeš o liečeniach ale dôležité je nielen liečiť ale kedy liečiť... ak klieštik nakazí včely vírusom, už si potom chorobu šíria nakazené včely kŕmením plodu aj keď klieštika zlikviduješ na nulu...úprimne povedané tí ktorým včely prežili často nevedia prečo im prežili :) ... tí ktorým uhynulo rovnako... myslíš že to u nás na Slovensku je iné ???
Čiže nestačí liečiť, treba včas liečiť, práve keď matka kladie a včely vychovávajú zimnú generáciu musíš zlikvidovať klieštika, ak klieštik v bunke nabodne larvu zimnej včely a spolu s detmi sa z nej kŕmia, vyliahne sa včela zdecimovaná, krátkoveká ..uloží zásoby a vyletí z úľa uhynúť..ak je klieštika veľa, uhynú už v jeseň lebo nie sú žiadne dlhoveké zimné včely...čo je však ešte horšie ak je klieštik súčasne napadnutý vírusmi, nakazí včelu a tá pri krmení ostatného plodu nakazí aj také larvy kde klieštik nie je a hoci včelár klieštiky zlikviduje , včely majú zníženú imunitu a uhynú neskôr....niekedy až na jar....

ivuš tie úhyny sú fakt...pozri foto..

Dřevorubec
.. niektoré rodiny chovajú trubcov celú zimu.... iné začínajú s chovom zavčasu na jar... ak sa ochladí, stiahnu sa do chunáča (hrozen) a trubčí plod je na okraji plodového telesa tak mohol zachladnúť a včely vypratali mŕtvolky... nevidel by som v tom žiadnu tragédiu,,,

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Tiež som zistil že včely prezimovali a majú zásoby, síce niektoré menej a iné viac, ale už začala znášk z vŕb a rozkvitajú prvé "špendlíky"... aj čerešňa / třešen má "namále"... už sa tiež liahne plod vo veľkom...preventívne som nahodil "medníky pre včely " a do plodiskových nadstavkov silnejších rodí som dal stavebné rámiky na trubčinu...

Samozrejme to všetko som robil,až keď som odobral nadstavok N1, teda ten nad dnom, kde boli staré čierne plásty na vystavenie...

Tomáš R napsal(a):
Nikdo se nepřidal do diskuze, nikdo nepoužívá originální řešení úlového dna ? Např. se štěrbinou ve dně, ebo jiný, zajímavý typ ?

Tomáš v tomto videu je "šterbina v dne" cez zimu a od začiatku plodovania vo včasnú jar, štrbiny v dne prekryjú a majú plné dno ...

https://www.youtube.com/watch?v=lVc2Xd0un4c

Na vrbách žije přes 120 druhů mšic z 29 rodů, sají na listech, letorostech, větvích nebo kořenech. Podrobnější popis způsob života je však popsán jen u několika druhů, např. u mšice vrbové (Aphis farinosa) a mšice bršlicové (Cavariella aegopodii). U dalších druhů mšic jsou většinou tyto informace neúplné nebo zcela chybí.

Mezi takové druhy patří také medovnice vrbová (Tuberolachnus salignus), která se v roce 2014 vyskytovala ve velkém počtu na plantáži rychlerostoucí vrby Salix viminalis v extravilánu města Opavy. Plantáž byla založena v roce 2012. Řízky byly vysázeny brzy zjara a účelem pěstování měla být produkce energetické dřevní štěpky. Informace o výskytu medovnice vrbové jsou známé z Velké Británie a Kanady z roku 2001. Na území Polska se objevuje tento druh od roku 2006.

Životní cyklus medovnice

Bezkřídlé živorodé samičky medovnice vrbové jsou poměrně velké mšice (4,5–5 mm) hruškovitého těla, které pokrývají černé tečky a šedá vlákna. Na zadečku jsou krátké výrůstky, tzv. sifunkuly ve tvaru širšího komolého kužele. Mezi sifunkuly se nachází smolně černý výrůstek (není u larev). Jsou velmi pohyblivé. Na kůře vytváří různě velké kolonie, na listech kolonie netvoří. Kolonie produkují velké množství medovice, která je sbírána mravenci nebo jiným hmyzem, který láká tento sladký lepkavý sekret.*

jirko kvitne v kvetnu a vtedy kvitne všetko... zbytočné sadiť...

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

...no máš pravdu... treba sa pripraviť..ja keď som videl pri kontrole koľko majú rodiny plodu tak sa bude do týždňa rozširovať a okrem súší sa v apríli/ v dubnu budú pridávať aj medzisteny...

Nedostatok bielkovín niekde v Ázii sa dá riešiť určite aj takýmto spôsobom...
Kolegov koketujúcich s grilovaním trúdich/trubčích plástov by som len chcel upozorniť že je dôležité kedy si budú "pochúťku" pripravovať...
Teraz je pár dní kedy by to šlo (teda v dubnu!)
Trubčí plod je veľmi atraktívny pre klieštika včelieho a tak ak vám bude neskôr niečo pod zubami "chrumkať" nemusí to byť len larva od včiel ale bude "okorenená týmito parazitmi" ... obyčajne na jednej larve má klieštik matku samičku, samčeka a zo tri sestry 😳 ...zatiaľ nebolo zistené či vírusy , ktorými je klieštik často nakazený sú škodlivé len pre včely alebo aj pre ľudí....
Dobrú chuť!

taky tak...z 10 včiel 10 nieslo peľové rúsky...

aha...
no keď včely ovládajú úľ rejsek nemá šancu...to si napísal dobre...

obecne chorá včela sa snaží úľ opustiť sama aby rodinu neohrozila
ale
je možné aj to že jej k tomu pomôžu vlastné sestry..

závisí trochu či včelár používa na boj s klieštikom KM, ta "spoľahlivo" tie najslabšie včely vytriedi...

Jirko je to fajn že včelár sa zamýšľa a hľadá príčiny...
to že dáš vložku do česna nie vždy zabezpečí aby tam rejsek nevnikol... kde vojde jeho hlava, vojde celé telo... jeho pobyt v úli nie je ako u myši, on sa tam nezahniezdi.. vždy cez deň len dobehne po pár včelích telíčok a potom opustí úľ.. jediné čo po ňom najdeš sú tie hlavičky, nožičky zo včiel...ver mi viem čo hovorím, mal som takého návštevníka, ktorý chodil cez česno kde bol otvor vložkou obmedzený na 7 mm...a keď sa minuli mŕtvolky na dne "ozobával" skrehnuté včely z chumáča... dosť mi to včelstvo zdecimoval ale prežili...

kanibalizmus vo včelách vyvoláva hlad , resp nedostatok bielkovín ale doteraz som ho poznal len ako vysatie vajíčok či lariev, že by sa v zime pustili aj do mŕtvoliek je zaujímavý názor...skúsim ešte poštudovať...

lezúce včely pred úlom to už je o virózach...

diskutovať o tom či nemáš nožičky lebo si okyselil kŕmenie ... no ...
... a pelynek pôsobí na niečo iné...