Dobrý deň,
doma mám dnes už 3 ročného hafana Cane Corso (s PP, import ITA). Aresa som si priviezla domov ako 3 mesačného (18kg), z vrhu 2 šteniat (pes a fenka - 2 vrh) od renomovaného chovateľa. Uprednostnila som tento vrh z dôvodu, že bol predpoklad, že štence budú väčšieho vzrastu (mamina bola vzrostlejšia) a chceli sme ho ako člena rodiny, nie ako výstavný kúsok alebo na ďalší chov. Mala som možnosť vidieť jeho rodičov i prarodičov, prostredie v ktorom vyrastal a prístup chovateľskej rodiny. Chov testovaný na dyspláziu a všetko to, čo k tomu patrí. ALE
Ares nám pripravil úžasné chvíle počas svojho dospievania, rástol ako z vody a to doslovne, takže sme pravidelne navštevovali veterinára špecializovaného na veľké plemená a konkrétne toto plemeno. Doslovne sme "sledovali" a zapisovali jeho rast a váhu. Povahou tohto plemena som ostala veľmi príjemne prekvapená (môj prvý moloss) a mám pocit, že s týmto plemenom som si "sadla" Predtým som mala 8 rokov stafforda (brala som ho ako 2,5 ročného zo psieho ringu) a pred tým Ang. greyhounda. Z dôvodu rýchleho rastu (ako do výšky tak i do šírky - troška prekvapivé) sme v jeho 6 mesiacoch absolvovali RTG = podozrenie na začínajúcu displáziu. RTG sme zopakovali v 12 mesiacoch = 1 stupeň, pravidelne každého pol roka chodíme na RTG. Dnes má Ares bohužiaľ DBK 4stupňa.
Odporučený Rimadyl sme vysadili, dlhodobo pre neho nemal žiadny efekt.
Odmalička jeho režim bol rozmaznávací = pohyboval sa kedy chcel a koľko chcel, vychováva ho 8 mačiek :) K dizpozícii ma RD a veľkú záhradu, pohyb voľný a neobmedzený = vie si otvárať dvere. Parkety a dlažbu sme zakryli kobercami už pred tým, než k nám prišiel. Ako malý so mnou nechodil behávať, nebehal popri koni (jazdím), vychádzky boli kratšie, keď bol šteňa dokial som ho vládala nosiť, tak som ho aj zobrala na ruky, ale naše "kolečká" nemali viac ako 1-2 km.
Teraz má 82cm v kohútiku a snažím sa ho držať na 60kg. Nekrýva, len keď si lahne, tak ma troška problém vstať, ale ako vstane, lieta s kočkami alebo za loptičkou dokiaľ vládze. Dĺžku hry a "lietania" po záhrade si šéfuje on sám, niekedy už ho musím brzdiť aj ja.
Ares i napriek svojej "prerastenosti" je "libíví", dokonca jeden renomovaný chovateľ, by s ním aj nakryl svoju fenu, ale kvôly tej DBK, je to také rozpačité, i keď on je presvedčený, že to nie je gentikou, ale skorej jeho "veľkosťou". Jeho sestra je v poriadku, i keď o cca 20 čísiel mänšia. Jeho mamina, mala znova šteniatka s tým istým psom, tak všetci "čakáme", čo z nich vyrastie.
Chcela som sa spýtať, či máte niekto "skúsenosť" s niečím takým, že i napriek všetkým opatreniam proste tu DBK havan schytal. Chcela by som Aresovi priviesť parťáka, ale nerada by som nejakou svojou chybou aj nevedome, privodila ďalšiemu caníkovi DBK.
Ďakujem za Váš názor a skúsenosti.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Nedá mi to.....Pokud máte psa "cane corso" kohoutkové výšky 82cm , tak je zcela jasné, že není uchovněn, páč výraz "přerostlý" to zdaleka nevystihuje - CC pes má dle standartu maximum v kohoutku 68cm!!! Takže použít výraz "renomovaný chovatel" pro někoho, kdo chce krýt neuchovněným brutálním nestandartem, je silné kafe i na mě.....
K té dysplazii - genetický základ-predispozice- tam musí být.