Jeden (ne)obycejny pribeh

Přidejte téma
Přidejte téma
Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků
7.2.2006 10:21

Pred nekolika lety brzy na jare jsem poznala kobylku CT, rikejme ji treba Jiskra. Bylo ji 5 let a mela dobry puvod (Behistoun, Quoniam). V te dobe jsem byla cerstva majitelka prvniho kone, takze jsem toho o konarich v okoli jeste moc nevedela. Nicmene i tak mi brzy doslo, ze majitel Jiskry je ponekud zvlastni. Nejen ze mi jednou prozradil, ze ten klkavy trilety ryzak vedle je Jiskry syn, a na moji poznamku, ze ji mussel pripustit v jednom roce, jen rozpacite kyvl. Take priznal, ze kobyla byla dosud na pastvine a ted ji teprve obsedl. Na tom by nebylo nic tak spatneho, kdyby si na ni pokazde nevzal sporny. Nedilnou soucasti jeho vybavy byly pruvlecky, ktere sundal jen pri skakani. Tomu vsak predchazelo prestaveni parkuru na jizdarne, aby vzdalenosti mezi skoky byly kratsi. Klisnu za kazdou chybu trestal bicem nebo spornami, takze byla casto pod penou jiz pri krokovani. A pokud nacvalala na spatnou nohu, hned znervoznela a cekala trest. Ostatni jezdci ze staje meli stale casteji na jeho adresu neprijemne poznamky…
Na zacatku leta Jiskra absolvovala prvni parkur stupne Z. Jak dopadl, nevim. Majitel si klisnu i mladeho ryzaka odvezl do jine staje. Tam zacal opravovat ohrady a davat ostatnim jezdcum zdarma hodiny, snad aby ho dele snesli. Dale pokracoval v treninku a nechal se slyset, ze chce do podzimu absolvovat s klisnou parkur S, pry kvuli dotacim. Obcas jsem je zahledla z vlaku, kdyz vyrazili podel trati na vyjizdku, samozrejme vzdy s pruvleckami.
Po sesti letech, kdy se udalo mnoho zvratu, prisla jsem o kone a prestehovala se, jsem byla nekolik tydnu v agroturisticke staji na brigade. Jedna klisna na kraji mi byla povedoma. Doma jsem vytahla balik fotek ‘z lepsich casu’. Byla to Jiskra. Ted uz ne vesela, krasna a nadejna klisna, nybrz tlusta, lhostejna provozacka. Na pobidky reagovala spolehlive, ale vypadala i pod zkusenymi jezdci ve cvalu jako kdyz spi. Nikdy se nerozbehla rano po pastvine s hlavou nahore, jak to delali ostatni.
Takto dopadaji desitky, mozna stovky dalsich koni. Proto dobre zvazte moznosti sve a sveho kone, aby byla na obou stranach radost a ne zklamani.

24.1.2006 17:01

canis lupus napsal(a):
Pred nekolika lety brzy na jare jsem poznala kobylku CT, rikejme ji treba Jiskra. Bylo ji 5 let a mela dobry puvod (Behistoun, Quoniam). V te dobe jsem byla cerstva majitelka prvniho kone, takze jsem toho o konarich v okoli jeste moc nevedela. Nicmene i tak mi brzy doslo, ze majitel Jiskry je ponekud zvlastni. Nejen ze mi jednou prozradil, ze ten klkavy trilety ryzak vedle je Jiskry syn, a na moji poznamku, ze ji mussel pripustit v jednom roce, jen rozpacite kyvl. Take priznal, ze kobyla byla dosud na pastvine a ted ji teprve obsedl. Na tom by nebylo nic tak spatneho, kdyby si na ni pokazde nevzal sporny. Nedilnou soucasti jeho vybavy byly pruvlecky, ktere sundal jen pri skakani. Tomu vsak predchazelo prestaveni parkuru na jizdarne, aby vzdalenosti mezi skoky byly kratsi. Klisnu za kazdou chybu trestal bicem nebo spornami, takze byla casto pod penou jiz pri krokovani. A pokud nacvalala na spatnou nohu, hned znervoznela a cekala trest. Ostatni jezdci ze staje meli stale casteji na jeho adresu neprijemne poznamky…
Na zacatku leta Jiskra absolvovala prvni parkur stupne Z. Jak dopadl, nevim. Majitel si klisnu i mladeho ryzaka odvezl do jine staje. Tam zacal opravovat ohrady a davat ostatnim jezdcum zdarma hodiny, snad aby ho dele snesli. Dale pokracoval v treninku a nechal se slyset, ze chce do podzimu absolvovat s klisnou parkur S, pry kvuli dotacim. Obcas jsem je zahledla z vlaku, kdyz vyrazili podel trati na vyjizdku, samozrejme vzdy s pruvleckami.
Po sesti letech, kdy se udalo mnoho zvratu, prisla jsem o kone a prestehovala se, jsem byla nekolik tydnu v agroturisticke staji na brigade. Jedna klisna na kraji mi byla povedoma. Doma jsem vytahla balik fotek ‘z lepsich casu’. Byla to Jiskra. Ted uz ne vesela, krasna a nadejna klisna, nybrz tlusta, lhostejna provozacka. Na pobidky reagovala spolehlive, ale vypadala i pod zkusenymi jezdci ve cvalu jako kdyz spi. Nikdy se nerozbehla rano po pastvine s hlavou nahore, jak to delali ostatni.
Takto dopadaji desitky, mozna stovky dalsich koni. Proto dobre zvazte moznosti sve a sveho kone, aby byla na obou stranach radost a ne zklamani.

A jedna súúúúúper skúsená jazdkyňa, ktorá pracuje aj v Nemecku a Rakúsku a len boh vie kde ešte s prevliečkami aj skákala a jazdila len a len s nimi, vždy v ťažkom cvale a z koňa urobila vygumovaného nerváka ktorý už pri pohľade na sedlo stál viacej na zadných ako na všetkých štyroch. Kde ten kôň skončil už radšej nechcem vedieť.

7.2.2006 10:21

tana skorcova napsal(a):
A jedna súúúúúper skúsená jazdkyňa, ktorá pracuje aj v Nemecku a Rakúsku a len boh vie kde ešte s prevliečkami aj skákala a jazdila len a len s nimi, vždy v ťažkom cvale a z koňa urobila vygumovaného nerváka ktorý už pri pohľade na sedlo stál viacej na zadných ako na všetkých štyroch. Kde ten kôň skončil už radšej nechcem vedieť.

Ja kdyz privezla domu svyho kone (ted uz je to rok) s hruzou jsem na nej sedala a vyjizdela do terenu. Kun naprosto fyzicky oddelan a zase spravovan do normalniho stavu cely svuj zivot... Kolobeh jatka - norm. staj... Na prvni louce to kun zabalil a nemela jsem sanci... Do te doby byl nekolik mesicu pouzivan jako honacka hajtra u ovci a byl celej zblblej, porad jen lital sem a tam, brzdili jsme o dtromy nebo o jiny kone... nakonec po roce si uvedomil, ze zivot muze byt snazsi a ze u nas ho nikdo trapit nebude... dneska kdyz ma naladu, jezdime na ohlavce, perfektne si rozumime... reaguje na jemne pobidky a naprosto miluje lidi...

Je az neuveritelne, ze i presto, co si takove zvire v zivote muselo prozit, ze na lidi nezanevrelo a dnes z nej neni zabijak...

Přidejte reakci

Přidat smajlík