Chov hýľov obyčajných (Pyrrhula pyrrhula) ‒sezóna 2020
Myslím, že hýľa lesného ako vtáka nemusím nijako zvlášť predstavovať, každý chovateľ pomerne vie, ako tento malý vták vyzerá. Hýle chovám a odchovávam pomerne dlhšiu dobu a niektoré sezóny sa darí viac, niektoré menej. Vždy sa nejako snažím z každej sezóny niektoré moje chyby napraviť a vyšpičkovať zasa postrehy, skúsenosti a zlepšováky. Posnažím sa popísať aspoň v stručnosti, aké metódy alebo aký postup používam ja. I keď je pravda, čo funguje u jedného, nemusí zasa u druhého.
Chovná sezóna 2020 sa mi celkom vydarila. Z 5 párov som dokopy odchoval 34 mladých. Začnem tak trocha aktuálne o zimovaní a príprave na zimovanie svojich operencov. Ako som už opisoval v tlačenej forme časopisu Fauna z leta roku 2019, všetky hýle zimujem vo vonkajšej voliére o rozmeroch 4 × 2 × 2 m, kde je jedna tretina zastrešená, kvôli vetru, dažďu a snehu. V takejto voliérke je dostatočné množstvo ihličnatých vetiev a konárikov o rôznej hrúbke. Dno voliéry je v zastrešenej časti vysypané riečnym štrkom a ostatné plochy sú zemina, ktorá je posypaná mulčovacou kôrou a popolom z krbu. Odporúčam umiestniť tieto ihličnaté vetvy aj na okraje a steny pletiva voliéry, ako ochrana proti prípadnému útoku dravcov alebo mačiek, a položiť pár vetiev aj na strop.
V zime kŕmim suchým zrnom pre hýle buď značky Manitoba, alebo značka Deli Nature pre hýľov. Avšak toto krmivo vždy miešam ešte s krmivom pre lesné vtáky a kanárikov a pridávam zrniečka tráv Foniopaddy. Čisto krmivo Deli Nature pre hýle sa mi zdá byť moc tučné. Keď sú vtáci pretučnelý, nie sú plodný a zle odchovávajú. Často im podávam vetvičky a plody hlohu, jarabiny, trnky (tieto plody aj zamrazujem) a denne dostávajú jabĺčko a hrušky. Taktiež zbieram a podávam semená javora mliečneho, bodliaky, semená rôznych tráv a burín, ktoré berú okamžite. Do pozoru dávam, aby bolo suché zrno a kŕmenie vždy v zastrešenej časti voliéry, kde neprší, a to z dôvodu vlhkých a upršaných zím, ktoré sú v poslednej dobe teplejšie ako v minulosti. Dôvod je predísť premnoženiu baktérií a kokcídií vo vlhkých častiach voliéry, na ktoré sú hýle náchylné.
Raz týždenne všetky misky dezinfikujem prípravkom Virkon S alebo ich jednoducho vyvarím vo vriacej vode a dôkladne mechanicky vyčistím od nečistôt. Všetky vtáky zimujem takto spolu, bez toho aby som ich rozdeľoval podľa pohlavia. Vtáky preliečujem prípravkom Baycox 2,5 % vždy na jeseň a pred chovnou sezónou na jar. Do vody pridávam prípravok Propoul, a to v intervale 14 dní po sebe približne 5× za rok a vždy po preliečení Baycoxom.
Príprava
Príprava na chovnú sezónu spočíva v rozdelení párov do samostatných voliér – boxov. Už vo februári, prípadne začiatkom marca, podľa počasia, si dôkladne vyberiem páry a rozdelím ich samostatne. Vtedy ma čaká aj príprava boxov, ktorá spočíva v dezinfekcii misiek, pripevneniu hniezdnych košíkov, vetvičiek a konárov. Prípadne opráv, poškodených častí. Na zem používam mulčovaciu kôru, ale na sezónu 2021 sa po konzultácii s jedným chovateľov z Iraku (chová stehlíky, kanáriky a mutačné hýle) chystám použiť riečny štrk alebo piesok. Poradil mi to z dôvodu, že mulčovacia kôra udržuje vlhkosť, ktorá je živnou pôdou pre baktérie a kokcídie. Problém som s tým nemal, ale uznal som, že je to pravda, tak to vyskúšam. Po rozdelení párov asi po 2–3 týždňov začínam kŕmiť pestrejšie, to znamená: puky kvetov ovocných drevín, kuračku, púpavu, puky ihličnatých stromov (hlavne smreku) a vajcovú zmes obohatenú o múčne červy a naklíčené zrno. 3× týždenne pridávam taktiež prípravok FeedMix alebo Omnivit od VerseleLaga. Toto všetko postupne počas cca marca do apríla (príprava na chovnú sezónu) a potom počas odchovu. Vtedy už samce začínajú prejavovať pokusy o párenie a spievať. Ako výstelku do hniezdnych košíkov vtákom predkladám tenké suché vetvičky ihličnanov, hrubšie steblá tráv a hnedé kokosové vlákna. Takto si samička v mesiacoch apríl–máj uvinie hniezdo, kde znesie 3‒7 vajíčok.
Odchov
Po skúsenostiach z minulých rokov používam košíky pre kanáriky s väčším priemerom cca 9–13cm, a to hnedej farby vyrobené z plastu alebo prútia. Po znesení prvého vajíčka kŕmim vtákov len so suchým zrním, prípadne podávam jabĺčko. Deň pred vyliahnutím, po 13 dňoch inkubácie, začnem vtákom dávať vajcovú zmes, ktorá pozostáva z natvrdo uvareného vajíčka, nastrúhanej mrkvy, po 3 dňoch pridávam aj nadrobno nakrájanú púpavu, sušené gamarusy (sušené ráčiky pre vodné korytnačky) a posypem to aj sušenými extrudovaními múčnymi červami. Toto všetko zamiešam dokopy aj so strúhankou a naklíčeným zrnom. K tomu podávam vo vedľajšej miske aj samotné múčne červy. Je dôležité, aby si hýle vybrali, čo potrebujú sami. Potvrdilo sa mi u viacerých párov, že jeden pár kŕmil bez problémov s vajcovou miešankou, druhý bral čisto len živú potravu. Dokonca u každého páru je to inak. Ten, čo mi v roku 2019 (mutačný pár) kŕmil mladé aj s vajcovou miešankou, v roku 2020 sa jej ani nedotkol. Brali čisto len múčne červy, vošky a celkovo len živú potravu. Pritom podmienky mám každý rok skoro rovnaké.
Môj postreh v úspešnom odchove je v tom, že ku každému páru musí chovateľ pristupovať individuálne. Každý pár má rôzne nároky, niektorej samici vôbec nevadí kontrola hniezda, niektorá pri malom vyrušení z hniezda vyletí a sadne až po dlhšej dobe, kde je riziko podchladenia vajec, poprípade mladých.
Mláďatá krúžkujem na 7.‒9. deň s krúžkami o veľkosti 3,2 (väčšina chovateľov používajú 3mm) s následnou kontrolou krúžkov nasledujúci deň a deň potom. Tento rok som poprvý krát použil krúžky farby modré a zelené. Samica, ktorá mala 7 mladých, po okrúžkovaní ihneď dvoch vyhodila, bohužial do misky s vodou. Vadila jej tá červená a zelená farba, toto spravila aj pri druhom hniezdení. Odvtedy na radu známeho chovateľa krúžky používam buď telovej farby, biele, alebo na nich natiahnem gumičku z ventilky na bicykel. Funguje aj natrieť krúžky trusom mladých vtákov. Mladé hýle rastú veľmi rýchlo a je pekné vidieť, ako sa o ne rodičia starajú.
Po vyletení z hniezda ich nechávam pri rodičoch ešte približne 2 týždne, záleží, ako žerú samostatne. Väčšinou ich kŕmi len samec, lebo samička už sedí na druhej znáške. Dôležité je odobrať mladé z prvého hniezda ešte pred tým, ako sa vyliahnu mladé už z druhého hniezda.
Páry väčšinou hniezdia 2‒3× za rok. Posledné hniezda som mal začiatkom augusta, potom už vtáci začínajú pŕchnuť a je po sezóne. V prípade, že samička znesie viac ako 5 vajíčok, po presvietení či sú oplodnené, 2–3 vajíčka podkladám mexickým hýľom, ktorý tieto mladé vychovajú. Mám tak v zásobe dva páry, tým pádom zvyšujem počet mladých, kde sa vtáci nevysilia kŕmením veľkého počtu mláďat a mladé prosperujú rýchlo a sú životaschopné.
Odchovy som umiestnil do veľkej voliéry všetky spoločne, aby sa vylietali a preperili. Tieto mladé kŕmim veľmi pestro, predkladám im všetky možné druhy lúčnych tráv, semien, bodliakov, zeleného krmiva, kvety a stonky mlieča roľného, kvety púpavy a bazy, vošky aj so stonkami a čo príroda dala. Vtedy počas a pred pŕchnutím podávam vtákom do vody prípravok Mutavit, hýle sú totiž náchylné počas pŕchnutia. Preto svoje odchovy predávam vždy, až keď prepŕchnu v mesiacoch október, november. Podľa toho, ako mi príde kontrola z odboru starostlivosti o životné prostredie na okresnom úrade a keď mi vystavia preukazy o pôvode.
Niečo z mojich postrehov pri chove
V boji proti kokcidióze je dôležitá aj prevencia, ja raz týždenne umývam, dezinfikujem a vyváram misky na potravu a vodu. Miesto, kde je podávaná strava, sa snažím udržiavať suché, nie vlhké. Pridávaním probiotík, ako je prípravok Propoul, si vták vybuduje silnejšiu mikroflóru v črevách a tým pádom nie je na túto chorobu tak háklivý. V miskách taktiež majú k dispozícii hrudku ílu na trávenie (bežne dostupné v chovateľských potrebách).
Pri hniezdení je dôležité každý pár sledovať, všetky ich nároky na stravu a kŕmenie sa môžu líšiť. Jeden pár v jeden rok vychová bez problémov mláďatá na vajcovej miešanke a druhý rok nekŕmi vôbec alebo kŕmia len so živou potravou.
Dokonca sa mi stalo, že mi mladé 2× uhynuli na hniezde nakŕmené a nevedel som zistiť príčinu. Mladé mali skoro týždeň, prosperovali dobre a zrazu som ich našiel buď mŕtve, alebo vyhádzané z hniezda. Neskôr som zistil, že sa jednalo o susedových mačku, ktorá vtákov pri hniezdení tak plašila, že mladé povyhadzovali z hniezda alebo v noci na nich samička nesedela a podchladili sa. Mačka v noci sedela na vrchu voliéry alebo skákala po bokoch a snažila sa ich zožrať. Takto som prišiel aj o chovnú samicu a samca, ktorých som našiel so zlomenými krídlami. Síce samec začal lietať ako tak, ale krídlo ma zvesené a samica nelieta vôbec. Pre týchto vtákov chovné sezóny 2021 a viac pravdepodobne skončili.
Každý pár musí byť v chovnej klietke alebo voliére oddelene, nie je dobré, aby sa videli, nakoľko samce medzi sebou bojujú. Ja to riešim ratanovým tienením alebo zelenou tieniacou fóliou.
Na začiatku chovnej sezóny u párika mutačných hýľov som mal problém ten, že samica prvé tri vajíčka zniesla na zem. Chodila do hniezda, ktoré si vystlala veľmi chabo, aj si nosila slamky a kokosové vlákna, ale toľko krát to prerábala, až nakoniec povyhadzovala všetko a vajíčka nezniesla tam, kde mala. Tak som hniezdo vystlal ja, pripevnil kokosové vlákna ihlou a niťou, kde som si sem tam pomohol aj tavnou pištoľou, a až vtedy si ho samička dorobila podľa svojich predstáv a konečne ďalšie tri vajíčka zniesla tam, kde mala. Neskôr sa vyliahli 2 mláďatá, ale bohužiaľ to bol ten prípad, kde mi samička kvôli mačke povyhadzovala mladé. Druhé a tretie hniezdenie bolo našťastie bezproblémové. Prikladám to možno aj počasiu, nakoľko bolo chladno a veľmi daždivo.
Ďalší pár prírodne sfarbených hýľov, ktorý v roku 2019 odchoval 9 mladých, mi tento rok odchoval len 3, a to som ich musel podložiť pod mexické hýle. Dôvod: mladé prestali kŕmiť. Samička sedela pevne, mladé zahrievala, ale nenakŕmila. Takto som popodkladal ich ďalšie dve znášky a nejaké mladé som od nich odchoval. Každopádne si tento párik nechávam aj na budúcu sezónu a budem sa snažiť prísť na to, prečo sa to stalo, keď mi rok pred tým odchovali bez problémov, pritom podmienky zostali rovnaké.
S hýľami najviac roboty
Hýle sú naozaj veľmi krásne vtáky, každý rok sa sám na vlastných chybách naučím viac, a vždy ma prekvapia, či už v dobrom, alebo zlom. Z každej chovnej sezóny si robím poznámky, vlastne denník, čím boli kŕmené, ako sa chovajú v období toku, hniezdenia alebo preperovania. Chovám aj veľké papagáje, ako sú ary, žako kongo, eklektusy, ale každému hovorím rovnako. S hýľami mám najviac roboty. Chodím okolo nich najčastejšie, pretože ku každej voliére s hýľami pristupujem naozaj individuálne a snažím sa im poskytnúť všetko potrebné.
Zaujímavosťou je aj to, že samcov absolútne nefarbím, ale majú celkom pekne červenú farbu, myslím si, že je to tým, že im predkladám mrkvu, jarabiny, plody bazy čiernej a všetky možné lúčne trávy, kvety a semená, ktoré si nazbierajú hýle aj vo voľnej prírode. V skratke snažím sa im napodobiť čo najlepšie podmienky, podobné, ako majú v prírode. Viem, že v zahraničí úspešne odchovávajú hýle v bedňových klietkach a sú naučené na priemyselné vajcové zmesi, ale keď mne sa páči chov vovonkajších voliérach, ktoré sú aspoň malou imitáciou prírody na mojom dvore. So živými ihličnatými stromami, vyrobené z prírodného dreva a vybavené čisto prírodnými materiálmi. Tam sa ten vták cíti naozaj lepšie ako niekde pri umelom osvetlení v pivnici v regály.
Ten, kto si chce hýle zadovážiť, by sa mal naučiť a načítať základné informácie o chove a kŕmení, neskôr zbierať skúsenosti na svojich odchovoch a nenechať sa odradiť prípadnými neúspechmi alebo stratami. Ono sa to neskôr v podobe odchovov podarí. Mnoho chovateľov sa ma pýtalo, že čo mohlo spôsobiť hlavne úhyny samičiek na hniezde alebo úhyny dospelých jedincov, ktorý boli vychudnutý až na kosť a nafúknutý. Úhyny samičiek na hniezde môžu byť spôsobené aj nízkou vonkajšou teplotou pri znáške (či už v podobe zadržaného vajíčka) alebo aj vysilením samičky a vychudnutím už vyššie spomínanou kokcidiózou.
