Neregistrovaný uživatel
Chovateľská dráma v Povode
Autor: Karol Kováč
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé.
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé. Nepripúšťal som, aby mohla byť niekomu spôsobná krivda či neprávosť. Mýlil som sa však. Nechcem byť niečí advokát, to rozhodne nie. V nasledujúcom rozhovore so známym chovateľom Zdeňkom Pichlíkom chcem len vykresliť udalosti, ktoré sa odohrali v jeho dome v Povode, kde sa zaoberá chovom exotického vtáctva. Tieto udalosti sú dôležité preto, aby si daňový poplatník uvedomil, čo náš štát pokladá pri vynakladaní svojich prostriedkov za dôležité – mám na mysli ochranu životného prostredia, ochranu rastlín a ochranu zvierat. A ak teda náš štát, a tým pádom aj my, pokladáme za dôležité chrániť prírodu, napríklad aj nasadením špeciálnych policajných jednotiek, ktoré dozaista nestoja korunu, nemal by byť nik z nás k osudu takto chránených zvierat ľahostajný, tobôž by ho nik z nás nemal bagatelizovať...
Pán Pichlík, môžete nám priblížiť udalosti z 27. marca 2002?
V ten deň som bol u lekára. Manželka ma zastihla na mobilnom telefóne, chcela, aby som okamžite prišiel domov, pretože sa k nám dobýja polícia. Keď som prišiel a uvidel, čo sa u nás deje, myslel som, že je to zlý sen. To som však netušil, že je to len vlažný začiatok. Pred bránou nášho domu stálo 11 áut, ktoré doviezli policajtov a kompetentných zástupcov príslušných orgánov. Dom strážili príslušníci špeciálneho nasedenia, mnohí z nich sa už nachádzali na našom dvore. Spolu 34 členov zásahovej jednotky v „plnej zbroji“ sprevádzalo tri pracovníčky Ministerstva životného prostredia, jedného mestského policajta, jedného veterinára a ďalších ľudí. Keď som sa spýtal, kto tomu velí, dostal som odpoveď, že Ing. Mário Kern. Ten mi ukázal príkaz na domovú prehliadku. Štrapácia sa mohla začať...
Čo sa dialo?
Celý areál bol prakticky uzatvorený príslušníkmi špeciálneho nasadenia. Vyzeralo to tu, akoby som bol mafián, ktorý obchoduje s drogami, už mi chýbali len putá na rukách. V celej dedine, samozrejme, nastal poplach. Situácia sa vygradovala, keď prišla domov moja dcéra s deťmi. Býva v Nemecku, 450 kilometrov od Povody, a v ten deň nás mala navštíviť. Nechceli ju však vpustiť dnu. Moja žena jačala od zúfalstva, vnuci - dvanásťročný XXXX (meno) a deväťročný xxxx (meno) boli vydesení, nevedeli, čo si majú myslieť. Nakoniec ich vpustili autom do dvora. Moje chovateľské zariadenie je pomerne rozsiahle. Každá voliéra je zabezpečená visiacim zámkom. Pre lepšiu manipuláciu som si nechal v Maďarsku vyhotoviť jeden univerzálny kľúč na približne 100 takýchto zámkov. Stálo ma to zhruba 30 000 korún. Keďže sa zástupcovia zákona chceli dostať k vtákom, rozhodli sa, že budú odrážať zámky. Protestoval som. Ja som im odmietol vtáky chytať, sadol som si na lavičku a sledoval, čo chcú robiť. Rovnako tak požiadali o pomoc aj môjho syna, ten však tiež odmietol. Na to ma požiadali, aby som svojmu synovi prikázal pomáhať im. Viete si predstaviť, ako na to syn zareagoval. Keď som však videl, čo majú v úmysle, že hodlajú vtáky chytať do vriec, presvedčil som ho. Spolu s jedným mojím pomocníkom teda pomáhali pri tom, čo sa nedá označiť inak ako horor.
Môžete nám to vysvetliť?
Potom, čo sa pospisovalo, aké vtáky chovám (pán, ktorý to robil, bol síce slušný, ale vo vtákoch sa nevyznal, musel som mu diktovať, o aké druhy ide, mnohé videl prvýkrát v živote) nasledovalo čipovanie. Veterinár, ktorého radšej nebudem menovať, ale myslím si, že ho prevažná väčšina chovateľov exotického vtáctva pozná, porušil pravdepodobne všetky veterinárne nariadenia a predpisy, ktoré u nás platia. To nebolo odborné čipovanie, to, čo sa tu dialo, bolo ako štemplovanie listov na pošte. A výsledok? Dva vtáky uhynuli hneď do rána, mám o tom doklad od veterinára, ďalších 22 vtákov uhynulo v priebehu niekoľkých dní a týždňov. Ako hlavný dôvod je vo veterinárnom vyšetrení napísaný stres. Tie vtáky boli v dobrej kondícii, fyzicky im nič nechýbalo, to, čo sa tu však dialo, ich natoľko vystresovalo, že mnohé z nich sa začali správať abnormálne – samička napádala samčeka a pod. Začipované boli neodborne, tie čipy v nich „putovali“, hnisalo im to. Mnohým ovísali krídla, boli ako postrelené lietadlo. Bolo to niečo hrozné, teda nie bolo, ono to je hrozné. Dva a pol roka mám zapnutú 400 litrovú mrazničku, v ktorej sú naložené v igelitových sáčkoch zabalené uhynuté vtáky.
Ako to znášate?
Strašne. Aj teraz, s odstupom času sa mi tlačia slzy do očí. Ja som chovu exotov zasvätil celý svoj život, každý, kto chová nejaké zviera, vie, čo je to za zodpovednosť, čo všetko si starostlivosť oň vyžaduje. Postupne som sa prepracoval až k tomu, že mám 84 veľkých a 54 malých voliér plných exotov, a to nehovorím o hydine, holuboch a králikoch. Budoval som to celý život, nikomu som nič neukradol, nikdy som nebol za nič trestaný, cestujem po celej Európe, kde sa pýšim tým, čo sa mi pošťastilo odchovať, aké úspechy som zaznamenal, prednášam a radím mnohým chovateľom. Myslím, že si môj názor všade vážia a rešpektujú ma. Všade, až na Slovensko. Tu som momentálne považovaný za kriminálnika. Viete, ja som chovateľ a nie právnik. V chaose, ktorý na Slovensku panuje v oblasti legislatívy ochrany voľne žijúcich živočíchov už nemajú jasno ani kompetentní, tobôž chovateľ.
Nerád by som zachádzal do posudzovania právnych noriem a ich rešpektovania, či nerešpektovania z vašej strany. Pokiaľ sa nemýlim, ste tresne stíhaný, súd sa však zatiaľ neuskutočnil. Vráťme sa však k udalostiam v spomínaný deň.
Po dočipovaní, musím ešte podotknúť, že nemali dosť čipov, sa začali dohadovať, ktoré vtáky odvezú. Pred domom už stálo auto zo ZOO Bojnice, v ktorom boli drevené debničky s pečiatkami ZOO Barcelona. Pokiaľ mi je známe, majú sa podľa platných veterinárnych nariadení takéto prepravky po doručení zásielky spáliť. Oni však do nich mienili umiestniť moje vtáky. Ostro som protestoval, nepomohol som si však. Dcéra bola veľmi rozrušená, o exoty sa starala od malička, starší vnuk, keď pochopil, čo sa deje, vybral z vrecka harmoniku a snažil sa ľudí nakladajúcich vtáky obmäkčiť, aby nám ich nebrali. Spolu bolo odvezených 11 exotov. Nakladať ich pomáhal môj syn, predsa len som nechcel, aby ich zabili skôr než ich do tých hrozných debien naložia. Robil som strašný cirkus, nepomohol som si však. O dva dni prišli dočipovať zvyšok vtákov. Dva, ktoré začipovali pri predchádzajúcom čipovaní, si hneď odviezli – mŕtve! Ostatné vtáky začali postupne hynúť, odchádzal jeden po druhom. Vyprázdnil som teda spomínanú mrazničku, v ktorej som mal kukuricu, a začal ju plniť uhynutými vtákmi. Nik z kompetentných o tom nechce počuť, bol som na niekoľkých výsluchoch, musel som si najať právnika, okrem toho sa však nedeje nič. Mraznička je zapnutá a hodiny na mojom elektromere sa točia.
Viete, kde sa v súčasnosti nachádzajú odvezené vtáky?
S istotou to povedať nemôžem, predpokladám však, že v niektorej zo slovenských zoologických záhrad, pravdepodobne v záchytnom centre v Bojniciach, kde boli umiestnené aj exoty Milana Vávru. Viem, že istý čas sa nachádzali v bratislavskej zoo, ich fotografie boli dokonca uverejnené v chovateľskej tlači. Zarážajúce na veci je, že mne bolo okrem iného vytýkané, že pre zvieratá nevytváram optimálne chovateľské podmienky. Keď som však videl, do akých strašných voliér ich strčili v Bratislave, ako ich tam deti plašia, bolo to hrozné. Z Bratislavy ich potom odviezli, odvtedy o nich nemám informácie. Ďalšou absurditou je aj to, že niektoré vtáky síce zadržali, ale ponechali ich zadržané u mňa, t.j. mám sa starať o chránené živočíchy, ktorým údajne nevytváram optimálne podmienky a za chov ktorých ma v konečnom dôsledku stíhajú. Viete, na verejnosti sa stále hovorí len o tom, ako chovatelia pašujú, ľuďom sa doslova vymývajú mozgy. Kto však vie o tom, čo sa u mňa skutočne stalo? Ľudia o týchto veciach nemajú ani potuchy. Čo je však najhoršie, domnievam sa, že o týchto záležitostiach nemajú potuchy ani kompetentní. Môj prípad, ale aj prípady iných známych chovateľov sú len špičkou ľadovca, sú len dopadom toho, ako niekto nekompetentne pripravuje zákony, ktoré sú potom nekompetentne odsúhlasené v našej národnej rade. Mám tiež pocit, že tak ako bol zásah u mňa radikálny, aj keď musím podotknúť, že policajti zo špeciálnej zásahovej jednotky boli veľmi slušní, je súčasný postup kompetentných orgánov veľmi vlažný. Ja sa snáď rozhodnutia súdu ani nedožijem... Odhliadnuc od jazvy, ktorú spomínaný zásah v Povode spôsobil na duši chovateľa Pichlíka a jeho rodiny, vinu či nevinu ktorého však v konečnom dôsledku vynesie súd, je tu ešte jeden poškodený. A práve o ňom som v úvode nášho rozhovoru hovoril, práve on je tým najhmatateľnejším dôkazom toho, že na Slovensku pri ochrane prírody pravdepodobne niečo nie je v poriadku. Tým poškodeným je príroda – tú, ktorú sme chceli chrániť, sme nakoniec obrali o 25? vzácnych exotických vtákov. Je toto skutočne ochrana prírody? Myslím, že odpoveď na túto otázku si dá každý z vás sám...
© Magazín chovateľa 2002. Všetky práva vyhradené.
Publikovanie akekoľvek časti tejto stránky bez povolenia MM press, s.r.o., je zakázané.
Design: © KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o., Spišská Nová Ves.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Chovateľská dráma v Povode
Autor: Karol Kováč
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé.
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé. Nepripúšťal som, aby mohla byť niekomu spôsobná krivda či neprávosť. Mýlil som sa však. Nechcem byť niečí advokát, to rozhodne nie. V nasledujúcom rozhovore so známym chovateľom Zdeňkom Pichlíkom chcem len vykresliť udalosti, ktoré sa odohrali v jeho dome v Povode, kde sa zaoberá chovom exotického vtáctva. Tieto udalosti sú dôležité preto, aby si daňový poplatník uvedomil, čo náš štát pokladá pri vynakladaní svojich prostriedkov za dôležité – mám na mysli ochranu životného prostredia, ochranu rastlín a ochranu zvierat. A ak teda náš štát, a tým pádom aj my, pokladáme za dôležité chrániť prírodu, napríklad aj nasadením špeciálnych policajných jednotiek, ktoré dozaista nestoja korunu, nemal by byť nik z nás k osudu takto chránených zvierat ľahostajný, tobôž by ho nik z nás nemal bagatelizovať...
Pán Pichlík, môžete nám priblížiť udalosti z 27. marca 2002?
V ten deň som bol u lekára. Manželka ma zastihla na mobilnom telefóne, chcela, aby som okamžite prišiel domov, pretože sa k nám dobýja polícia. Keď som prišiel a uvidel, čo sa u nás deje, myslel som, že je to zlý sen. To som však netušil, že je to len vlažný začiatok. Pred bránou nášho domu stálo 11 áut, ktoré doviezli policajtov a kompetentných zástupcov príslušných orgánov. Dom strážili príslušníci špeciálneho nasedenia, mnohí z nich sa už nachádzali na našom dvore. Spolu 34 členov zásahovej jednotky v „plnej zbroji“ sprevádzalo tri pracovníčky Ministerstva životného prostredia, jedného mestského policajta, jedného veterinára a ďalších ľudí. Keď som sa spýtal, kto tomu velí, dostal som odpoveď, že Ing. Mário Kern. Ten mi ukázal príkaz na domovú prehliadku. Štrapácia sa mohla začať...
Čo sa dialo?
Celý areál bol prakticky uzatvorený príslušníkmi špeciálneho nasadenia. Vyzeralo to tu, akoby som bol mafián, ktorý obchoduje s drogami, už mi chýbali len putá na rukách. V celej dedine, samozrejme, nastal poplach. Situácia sa vygradovala, keď prišla domov moja dcéra s deťmi. Býva v Nemecku, 450 kilometrov od Povody, a v ten deň nás mala navštíviť. Nechceli ju však vpustiť dnu. Moja žena jačala od zúfalstva, vnuci - dvanásťročný XXXX (meno) a deväťročný xxxx (meno) boli vydesení, nevedeli, čo si majú myslieť. Nakoniec ich vpustili autom do dvora. Moje chovateľské zariadenie je pomerne rozsiahle. Každá voliéra je zabezpečená visiacim zámkom. Pre lepšiu manipuláciu som si nechal v Maďarsku vyhotoviť jeden univerzálny kľúč na približne 100 takýchto zámkov. Stálo ma to zhruba 30 000 korún. Keďže sa zástupcovia zákona chceli dostať k vtákom, rozhodli sa, že budú odrážať zámky. Protestoval som. Ja som im odmietol vtáky chytať, sadol som si na lavičku a sledoval, čo chcú robiť. Rovnako tak požiadali o pomoc aj môjho syna, ten však tiež odmietol. Na to ma požiadali, aby som svojmu synovi prikázal pomáhať im. Viete si predstaviť, ako na to syn zareagoval. Keď som však videl, čo majú v úmysle, že hodlajú vtáky chytať do vriec, presvedčil som ho. Spolu s jedným mojím pomocníkom teda pomáhali pri tom, čo sa nedá označiť inak ako horor.
Môžete nám to vysvetliť?
Potom, čo sa pospisovalo, aké vtáky chovám (pán, ktorý to robil, bol síce slušný, ale vo vtákoch sa nevyznal, musel som mu diktovať, o aké druhy ide, mnohé videl prvýkrát v živote) nasledovalo čipovanie. Veterinár, ktorého radšej nebudem menovať, ale myslím si, že ho prevažná väčšina chovateľov exotického vtáctva pozná, porušil pravdepodobne všetky veterinárne nariadenia a predpisy, ktoré u nás platia. To nebolo odborné čipovanie, to, čo sa tu dialo, bolo ako štemplovanie listov na pošte. A výsledok? Dva vtáky uhynuli hneď do rána, mám o tom doklad od veterinára, ďalších 22 vtákov uhynulo v priebehu niekoľkých dní a týždňov. Ako hlavný dôvod je vo veterinárnom vyšetrení napísaný stres. Tie vtáky boli v dobrej kondícii, fyzicky im nič nechýbalo, to, čo sa tu však dialo, ich natoľko vystresovalo, že mnohé z nich sa začali správať abnormálne – samička napádala samčeka a pod. Začipované boli neodborne, tie čipy v nich „putovali“, hnisalo im to. Mnohým ovísali krídla, boli ako postrelené lietadlo. Bolo to niečo hrozné, teda nie bolo, ono to je hrozné. Dva a pol roka mám zapnutú 400 litrovú mrazničku, v ktorej sú naložené v igelitových sáčkoch zabalené uhynuté vtáky.
Ako to znášate?
Strašne. Aj teraz, s odstupom času sa mi tlačia slzy do očí. Ja som chovu exotov zasvätil celý svoj život, každý, kto chová nejaké zviera, vie, čo je to za zodpovednosť, čo všetko si starostlivosť oň vyžaduje. Postupne som sa prepracoval až k tomu, že mám 84 veľkých a 54 malých voliér plných exotov, a to nehovorím o hydine, holuboch a králikoch. Budoval som to celý život, nikomu som nič neukradol, nikdy som nebol za nič trestaný, cestujem po celej Európe, kde sa pýšim tým, čo sa mi pošťastilo odchovať, aké úspechy som zaznamenal, prednášam a radím mnohým chovateľom. Myslím, že si môj názor všade vážia a rešpektujú ma. Všade, až na Slovensko. Tu som momentálne považovaný za kriminálnika. Viete, ja som chovateľ a nie právnik. V chaose, ktorý na Slovensku panuje v oblasti legislatívy ochrany voľne žijúcich živočíchov už nemajú jasno ani kompetentní, tobôž chovateľ.
Nerád by som zachádzal do posudzovania právnych noriem a ich rešpektovania, či nerešpektovania z vašej strany. Pokiaľ sa nemýlim, ste tresne stíhaný, súd sa však zatiaľ neuskutočnil. Vráťme sa však k udalostiam v spomínaný deň.
Po dočipovaní, musím ešte podotknúť, že nemali dosť čipov, sa začali dohadovať, ktoré vtáky odvezú. Pred domom už stálo auto zo ZOO Bojnice, v ktorom boli drevené debničky s pečiatkami ZOO Barcelona. Pokiaľ mi je známe, majú sa podľa platných veterinárnych nariadení takéto prepravky po doručení zásielky spáliť. Oni však do nich mienili umiestniť moje vtáky. Ostro som protestoval, nepomohol som si však. Dcéra bola veľmi rozrušená, o exoty sa starala od malička, starší vnuk, keď pochopil, čo sa deje, vybral z vrecka harmoniku a snažil sa ľudí nakladajúcich vtáky obmäkčiť, aby nám ich nebrali. Spolu bolo odvezených 11 exotov. Nakladať ich pomáhal môj syn, predsa len som nechcel, aby ich zabili skôr než ich do tých hrozných debien naložia. Robil som strašný cirkus, nepomohol som si však. O dva dni prišli dočipovať zvyšok vtákov. Dva, ktoré začipovali pri predchádzajúcom čipovaní, si hneď odviezli – mŕtve! Ostatné vtáky začali postupne hynúť, odchádzal jeden po druhom. Vyprázdnil som teda spomínanú mrazničku, v ktorej som mal kukuricu, a začal ju plniť uhynutými vtákmi. Nik z kompetentných o tom nechce počuť, bol som na niekoľkých výsluchoch, musel som si najať právnika, okrem toho sa však nedeje nič. Mraznička je zapnutá a hodiny na mojom elektromere sa točia.
Viete, kde sa v súčasnosti nachádzajú odvezené vtáky?
S istotou to povedať nemôžem, predpokladám však, že v niektorej zo slovenských zoologických záhrad, pravdepodobne v záchytnom centre v Bojniciach, kde boli umiestnené aj exoty Milana Vávru. Viem, že istý čas sa nachádzali v bratislavskej zoo, ich fotografie boli dokonca uverejnené v chovateľskej tlači. Zarážajúce na veci je, že mne bolo okrem iného vytýkané, že pre zvieratá nevytváram optimálne chovateľské podmienky. Keď som však videl, do akých strašných voliér ich strčili v Bratislave, ako ich tam deti plašia, bolo to hrozné. Z Bratislavy ich potom odviezli, odvtedy o nich nemám informácie. Ďalšou absurditou je aj to, že niektoré vtáky síce zadržali, ale ponechali ich zadržané u mňa, t.j. mám sa starať o chránené živočíchy, ktorým údajne nevytváram optimálne podmienky a za chov ktorých ma v konečnom dôsledku stíhajú. Viete, na verejnosti sa stále hovorí len o tom, ako chovatelia pašujú, ľuďom sa doslova vymývajú mozgy. Kto však vie o tom, čo sa u mňa skutočne stalo? Ľudia o týchto veciach nemajú ani potuchy. Čo je však najhoršie, domnievam sa, že o týchto záležitostiach nemajú potuchy ani kompetentní. Môj prípad, ale aj prípady iných známych chovateľov sú len špičkou ľadovca, sú len dopadom toho, ako niekto nekompetentne pripravuje zákony, ktoré sú potom nekompetentne odsúhlasené v našej národnej rade. Mám tiež pocit, že tak ako bol zásah u mňa radikálny, aj keď musím podotknúť, že policajti zo špeciálnej zásahovej jednotky boli veľmi slušní, je súčasný postup kompetentných orgánov veľmi vlažný. Ja sa snáď rozhodnutia súdu ani nedožijem... Odhliadnuc od jazvy, ktorú spomínaný zásah v Povode spôsobil na duši chovateľa Pichlíka a jeho rodiny, vinu či nevinu ktorého však v konečnom dôsledku vynesie súd, je tu ešte jeden poškodený. A práve o ňom som v úvode nášho rozhovoru hovoril, práve on je tým najhmatateľnejším dôkazom toho, že na Slovensku pri ochrane prírody pravdepodobne niečo nie je v poriadku. Tým poškodeným je príroda – tú, ktorú sme chceli chrániť, sme nakoniec obrali o 25? vzácnych exotických vtákov. Je toto skutočne ochrana prírody? Myslím, že odpoveď na túto otázku si dá každý z vás sám...
© Magazín chovateľa 2002. Všetky práva vyhradené.
Publikovanie akekoľvek časti tejto stránky bez povolenia MM press, s.r.o., je zakázané.
Design: © KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o., Spišská Nová Ves.
Z dramatického (a místy poněkud rozvláčného) článku jsem se nedočetl několik zásadních informací: PROČ byl zásah proveden, co mu předcházelo a zda se chovatel skutečně nedopustil porušení některých zákonů. A kvůli čemu je vlastně trestně stíhaný?
Nechce se mi věřit, že by ozbrojené komando vtrhlo k nevinnému chovateli jen tak pro nic za nic. Z popisu "čipování" se naopak mohu domnívat, že šlo o ptáky podléhající registraci, které majitel choval na černo. Pak ovšem musí počítat se všemi důsledky, včetně zabavení zvířat. A je jen jeho vinou, nechal-li situaci dojít tak daleko. Chci-li chovat jakéhokoliv živočicha, musím nejdřív splnit všechny nutné podmínky, včetně těch legislativních. Tvrzení "ja som chovateľ a nie právnik" totiž není žádný argument.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Chovateľská dráma v Povode
Autor: Karol Kováč
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé.
Aj napriek niektorým negatívnym skutočnostiam o ochrancoch nášho zákona, ktoré boli na verejnosti prezentované, som si až doposiaľ myslel, že chyba človeka nie je nič výnimočné, a preto je možné sa s ňou zmieriť. Nikdy som však nepochyboval o tom, že normy, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, a teda aj postup, na základe ktorého k nám policajti či iní kompetentní pristupujú, nie je správny. Spravodlivosť a právo som v demokratickej spoločnosti považoval za niečo samozrejmé. Nepripúšťal som, aby mohla byť niekomu spôsobná krivda či neprávosť. Mýlil som sa však. Nechcem byť niečí advokát, to rozhodne nie. V nasledujúcom rozhovore so známym chovateľom Zdeňkom Pichlíkom chcem len vykresliť udalosti, ktoré sa odohrali v jeho dome v Povode, kde sa zaoberá chovom exotického vtáctva. Tieto udalosti sú dôležité preto, aby si daňový poplatník uvedomil, čo náš štát pokladá pri vynakladaní svojich prostriedkov za dôležité – mám na mysli ochranu životného prostredia, ochranu rastlín a ochranu zvierat. A ak teda náš štát, a tým pádom aj my, pokladáme za dôležité chrániť prírodu, napríklad aj nasadením špeciálnych policajných jednotiek, ktoré dozaista nestoja korunu, nemal by byť nik z nás k osudu takto chránených zvierat ľahostajný, tobôž by ho nik z nás nemal bagatelizovať...
Pán Pichlík, môžete nám priblížiť udalosti z 27. marca 2002?
V ten deň som bol u lekára. Manželka ma zastihla na mobilnom telefóne, chcela, aby som okamžite prišiel domov, pretože sa k nám dobýja polícia. Keď som prišiel a uvidel, čo sa u nás deje, myslel som, že je to zlý sen. To som však netušil, že je to len vlažný začiatok. Pred bránou nášho domu stálo 11 áut, ktoré doviezli policajtov a kompetentných zástupcov príslušných orgánov. Dom strážili príslušníci špeciálneho nasedenia, mnohí z nich sa už nachádzali na našom dvore. Spolu 34 členov zásahovej jednotky v „plnej zbroji“ sprevádzalo tri pracovníčky Ministerstva životného prostredia, jedného mestského policajta, jedného veterinára a ďalších ľudí. Keď som sa spýtal, kto tomu velí, dostal som odpoveď, že Ing. Mário Kern. Ten mi ukázal príkaz na domovú prehliadku. Štrapácia sa mohla začať...
Čo sa dialo?
Celý areál bol prakticky uzatvorený príslušníkmi špeciálneho nasadenia. Vyzeralo to tu, akoby som bol mafián, ktorý obchoduje s drogami, už mi chýbali len putá na rukách. V celej dedine, samozrejme, nastal poplach. Situácia sa vygradovala, keď prišla domov moja dcéra s deťmi. Býva v Nemecku, 450 kilometrov od Povody, a v ten deň nás mala navštíviť. Nechceli ju však vpustiť dnu. Moja žena jačala od zúfalstva, vnuci - dvanásťročný XXXX (meno) a deväťročný xxxx (meno) boli vydesení, nevedeli, čo si majú myslieť. Nakoniec ich vpustili autom do dvora. Moje chovateľské zariadenie je pomerne rozsiahle. Každá voliéra je zabezpečená visiacim zámkom. Pre lepšiu manipuláciu som si nechal v Maďarsku vyhotoviť jeden univerzálny kľúč na približne 100 takýchto zámkov. Stálo ma to zhruba 30 000 korún. Keďže sa zástupcovia zákona chceli dostať k vtákom, rozhodli sa, že budú odrážať zámky. Protestoval som. Ja som im odmietol vtáky chytať, sadol som si na lavičku a sledoval, čo chcú robiť. Rovnako tak požiadali o pomoc aj môjho syna, ten však tiež odmietol. Na to ma požiadali, aby som svojmu synovi prikázal pomáhať im. Viete si predstaviť, ako na to syn zareagoval. Keď som však videl, čo majú v úmysle, že hodlajú vtáky chytať do vriec, presvedčil som ho. Spolu s jedným mojím pomocníkom teda pomáhali pri tom, čo sa nedá označiť inak ako horor.
Môžete nám to vysvetliť?
Potom, čo sa pospisovalo, aké vtáky chovám (pán, ktorý to robil, bol síce slušný, ale vo vtákoch sa nevyznal, musel som mu diktovať, o aké druhy ide, mnohé videl prvýkrát v živote) nasledovalo čipovanie. Veterinár, ktorého radšej nebudem menovať, ale myslím si, že ho prevažná väčšina chovateľov exotického vtáctva pozná, porušil pravdepodobne všetky veterinárne nariadenia a predpisy, ktoré u nás platia. To nebolo odborné čipovanie, to, čo sa tu dialo, bolo ako štemplovanie listov na pošte. A výsledok? Dva vtáky uhynuli hneď do rána, mám o tom doklad od veterinára, ďalších 22 vtákov uhynulo v priebehu niekoľkých dní a týždňov. Ako hlavný dôvod je vo veterinárnom vyšetrení napísaný stres. Tie vtáky boli v dobrej kondícii, fyzicky im nič nechýbalo, to, čo sa tu však dialo, ich natoľko vystresovalo, že mnohé z nich sa začali správať abnormálne – samička napádala samčeka a pod. Začipované boli neodborne, tie čipy v nich „putovali“, hnisalo im to. Mnohým ovísali krídla, boli ako postrelené lietadlo. Bolo to niečo hrozné, teda nie bolo, ono to je hrozné. Dva a pol roka mám zapnutú 400 litrovú mrazničku, v ktorej sú naložené v igelitových sáčkoch zabalené uhynuté vtáky.
Ako to znášate?
Strašne. Aj teraz, s odstupom času sa mi tlačia slzy do očí. Ja som chovu exotov zasvätil celý svoj život, každý, kto chová nejaké zviera, vie, čo je to za zodpovednosť, čo všetko si starostlivosť oň vyžaduje. Postupne som sa prepracoval až k tomu, že mám 84 veľkých a 54 malých voliér plných exotov, a to nehovorím o hydine, holuboch a králikoch. Budoval som to celý život, nikomu som nič neukradol, nikdy som nebol za nič trestaný, cestujem po celej Európe, kde sa pýšim tým, čo sa mi pošťastilo odchovať, aké úspechy som zaznamenal, prednášam a radím mnohým chovateľom. Myslím, že si môj názor všade vážia a rešpektujú ma. Všade, až na Slovensko. Tu som momentálne považovaný za kriminálnika. Viete, ja som chovateľ a nie právnik. V chaose, ktorý na Slovensku panuje v oblasti legislatívy ochrany voľne žijúcich živočíchov už nemajú jasno ani kompetentní, tobôž chovateľ.
Nerád by som zachádzal do posudzovania právnych noriem a ich rešpektovania, či nerešpektovania z vašej strany. Pokiaľ sa nemýlim, ste tresne stíhaný, súd sa však zatiaľ neuskutočnil. Vráťme sa však k udalostiam v spomínaný deň.
Po dočipovaní, musím ešte podotknúť, že nemali dosť čipov, sa začali dohadovať, ktoré vtáky odvezú. Pred domom už stálo auto zo ZOO Bojnice, v ktorom boli drevené debničky s pečiatkami ZOO Barcelona. Pokiaľ mi je známe, majú sa podľa platných veterinárnych nariadení takéto prepravky po doručení zásielky spáliť. Oni však do nich mienili umiestniť moje vtáky. Ostro som protestoval, nepomohol som si však. Dcéra bola veľmi rozrušená, o exoty sa starala od malička, starší vnuk, keď pochopil, čo sa deje, vybral z vrecka harmoniku a snažil sa ľudí nakladajúcich vtáky obmäkčiť, aby nám ich nebrali. Spolu bolo odvezených 11 exotov. Nakladať ich pomáhal môj syn, predsa len som nechcel, aby ich zabili skôr než ich do tých hrozných debien naložia. Robil som strašný cirkus, nepomohol som si však. O dva dni prišli dočipovať zvyšok vtákov. Dva, ktoré začipovali pri predchádzajúcom čipovaní, si hneď odviezli – mŕtve! Ostatné vtáky začali postupne hynúť, odchádzal jeden po druhom. Vyprázdnil som teda spomínanú mrazničku, v ktorej som mal kukuricu, a začal ju plniť uhynutými vtákmi. Nik z kompetentných o tom nechce počuť, bol som na niekoľkých výsluchoch, musel som si najať právnika, okrem toho sa však nedeje nič. Mraznička je zapnutá a hodiny na mojom elektromere sa točia.
Viete, kde sa v súčasnosti nachádzajú odvezené vtáky?
S istotou to povedať nemôžem, predpokladám však, že v niektorej zo slovenských zoologických záhrad, pravdepodobne v záchytnom centre v Bojniciach, kde boli umiestnené aj exoty Milana Vávru. Viem, že istý čas sa nachádzali v bratislavskej zoo, ich fotografie boli dokonca uverejnené v chovateľskej tlači. Zarážajúce na veci je, že mne bolo okrem iného vytýkané, že pre zvieratá nevytváram optimálne chovateľské podmienky. Keď som však videl, do akých strašných voliér ich strčili v Bratislave, ako ich tam deti plašia, bolo to hrozné. Z Bratislavy ich potom odviezli, odvtedy o nich nemám informácie. Ďalšou absurditou je aj to, že niektoré vtáky síce zadržali, ale ponechali ich zadržané u mňa, t.j. mám sa starať o chránené živočíchy, ktorým údajne nevytváram optimálne podmienky a za chov ktorých ma v konečnom dôsledku stíhajú. Viete, na verejnosti sa stále hovorí len o tom, ako chovatelia pašujú, ľuďom sa doslova vymývajú mozgy. Kto však vie o tom, čo sa u mňa skutočne stalo? Ľudia o týchto veciach nemajú ani potuchy. Čo je však najhoršie, domnievam sa, že o týchto záležitostiach nemajú potuchy ani kompetentní. Môj prípad, ale aj prípady iných známych chovateľov sú len špičkou ľadovca, sú len dopadom toho, ako niekto nekompetentne pripravuje zákony, ktoré sú potom nekompetentne odsúhlasené v našej národnej rade. Mám tiež pocit, že tak ako bol zásah u mňa radikálny, aj keď musím podotknúť, že policajti zo špeciálnej zásahovej jednotky boli veľmi slušní, je súčasný postup kompetentných orgánov veľmi vlažný. Ja sa snáď rozhodnutia súdu ani nedožijem... Odhliadnuc od jazvy, ktorú spomínaný zásah v Povode spôsobil na duši chovateľa Pichlíka a jeho rodiny, vinu či nevinu ktorého však v konečnom dôsledku vynesie súd, je tu ešte jeden poškodený. A práve o ňom som v úvode nášho rozhovoru hovoril, práve on je tým najhmatateľnejším dôkazom toho, že na Slovensku pri ochrane prírody pravdepodobne niečo nie je v poriadku. Tým poškodeným je príroda – tú, ktorú sme chceli chrániť, sme nakoniec obrali o 25? vzácnych exotických vtákov. Je toto skutočne ochrana prírody? Myslím, že odpoveď na túto otázku si dá každý z vás sám...
© Magazín chovateľa 2002. Všetky práva vyhradené.
Publikovanie akekoľvek časti tejto stránky bez povolenia MM press, s.r.o., je zakázané.
Design: © KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o., Spišská Nová Ves.
Za předpokladu dodržování zákonů, by se neměl žádný chovatel dostat do této popisované situace. Příspěvek budiž ponaučením pro ostatní chovatele, kteří nejsou schopní prokázat způsob získání svých drahocenných exemplářů. V ČR je tato situace(nelegální držení aj.) za určitých podmínek(např. obohacování) od roku 2002 trestně postižitelná. Neznalost zákona neomlouvá !
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Za předpokladu dodržování zákonů, by se neměl žádný chovatel dostat do této popisované situace. Příspěvek budiž ponaučením pro ostatní chovatele, kteří nejsou schopní prokázat způsob získání svých drahocenných exemplářů. V ČR je tato situace(nelegální držení aj.) za určitých podmínek(např. obohacování) od roku 2002 trestně postižitelná. Neznalost zákona neomlouvá !
Neznalost zákona neomlouvá,to ano. Ale zákon platí pro obě strany. Chovatel možná porušil zákon a kdo na to doplatil?
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Neznalost zákona neomlouvá,to ano. Ale zákon platí pro obě strany. Chovatel možná porušil zákon a kdo na to doplatil?
Obě bývalé republiky (z rozpadlého)Československa se do Evropské unie draly. Máme , co jsme chtěli a bude hůř po novelizaci celních zákonů.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Obě bývalé republiky (z rozpadlého)Československa se do Evropské unie draly. Máme , co jsme chtěli a bude hůř po novelizaci celních zákonů.
Je zbytečné to tady rozebírat, protože, jak nasal první reagující, nevíme o příčinách zásahu vůbec nic. Snad se jen pozastavim nad způsobem provedení, pokud vše proběhlo, jak je psáno výše, zůstává rozum stát. Ale že by si policie vzala namísto veterináře úplného vola? Podle článku by takto nejednal ani vyučený řezník. A o profesionalitě pracovníků zmiňovaných zoologických zahrad jsem měl doposud dobré mínění.
Mně se zdá článek přitažený za vlasy.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Je zbytečné to tady rozebírat, protože, jak nasal první reagující, nevíme o příčinách zásahu vůbec nic. Snad se jen pozastavim nad způsobem provedení, pokud vše proběhlo, jak je psáno výše, zůstává rozum stát. Ale že by si policie vzala namísto veterináře úplného vola? Podle článku by takto nejednal ani vyučený řezník. A o profesionalitě pracovníků zmiňovaných zoologických zahrad jsem měl doposud dobré mínění.
Mně se zdá článek přitažený za vlasy.
Skoro to vypadá že chovatel není chovatel ale překupník.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Skoro to vypadá že chovatel není chovatel ale překupník.
Myslím, že jste to trošku přehnal s tím překupníkem. Pokud jste skutečný chovatel papoušků,který má také něco přečteno, tak vám jméno renomovaného slovenského chovatele papoušků a holubů rejdičů a prácheňských káníků Zdeňka Pichlíka nemůže být neznámé. Úrovně jeho chovatelského zařízení nedosahuje leckterá zoologická zahrada a o skladbě ptáků ani nemluvě. Pichlík je navíc mezinárodně uznávaným chovatelem a posuzovatelem, nezdá se mi, že by něco v registraci atd. zanedbal. Spíš jde opět o nesmyslnou akci " ochranářů přírody", jejich zásahy už dokázaly zlikvidovat ledacos.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Skoro to vypadá že chovatel není chovatel ale překupník.
Osobní narážky povedou jen ke zbytečným emocím. Pan Pichlík je jeden z nejlepších chovatelů, autor řady článků a publikací. Bohužel většina exotického ptactva dříve byla pašovaná a prokázat původ nabytí před platností CITES se různým způsobem obcházelo. Mnohé zavinila závist jiných , potřeba zdůvodnit nově vybudované záchranné centrum slovenského ministerstva životního prostředí při bojnické zoo (viz Novaexota,s.14/9/04), také to, že registrační doklady CITES nejsou ve skutečnosti právními doklady o nabytí, ale pouze o držení, kde legalizaci je povinnost v případě potřeby ( pro výkonné a vědecké orgány CITES, orgány v trestním řízení, ap.), podle jejich doporučení prokázat.V některých případech tak mohou být zpochybněny i nepochybné odchovy, když se prokáže propašovaný rodičovský pár. Inspektorům životního prostředí je v takových případech vhodné dodat vzorky pro DNA a maximálně spolupracovat. Němečtí chovatelé zažívali v nedávné době to samé, co pan Pichlík.
Jediná obrana je nepodléhat pokušení nákupů vzácných exotů bez předepsaných dokladů od pochybných překupníků, kde hrozí nebezpečí nelegálního nabytí - pašování a z toho následných dost tvrdých postihů. Vzácnější odchovy pro jistotu dokladovat ve spolupráci s inspekcí životního prostředí a dalšími orgány ochrany životního prostředí.I nasazení většího průměru kroužku může být důvodem k pochybnostem. Chovatelé si sami ublížili, že nechali téměř rozpadnout svůj český a slovenský svaz, nemají své zástupce v zákonodárných institucích, ekologické a ochranářské organizace chovatelství podceňují a s oblibou i kriminalizují, v čemž jim právní analfabetismus mnohých chovatelů nahrává. Odborných serverů a časopisů s chovatelskou legislativou je na českém a slovenském trhu dostatek, informace jsou na webových stránkách obou ministerstev životního prostředí. Kdo nemá zájem se s chovatelskou legislativou prodírat, má dnes možnost chovat leda nechráněné exotické ptactvo nebo drůbež.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Osobní narážky povedou jen ke zbytečným emocím. Pan Pichlík je jeden z nejlepších chovatelů, autor řady článků a publikací. Bohužel většina exotického ptactva dříve byla pašovaná a prokázat původ nabytí před platností CITES se různým způsobem obcházelo. Mnohé zavinila závist jiných , potřeba zdůvodnit nově vybudované záchranné centrum slovenského ministerstva životního prostředí při bojnické zoo (viz Novaexota,s.14/9/04), také to, že registrační doklady CITES nejsou ve skutečnosti právními doklady o nabytí, ale pouze o držení, kde legalizaci je povinnost v případě potřeby ( pro výkonné a vědecké orgány CITES, orgány v trestním řízení, ap.), podle jejich doporučení prokázat.V některých případech tak mohou být zpochybněny i nepochybné odchovy, když se prokáže propašovaný rodičovský pár. Inspektorům životního prostředí je v takových případech vhodné dodat vzorky pro DNA a maximálně spolupracovat. Němečtí chovatelé zažívali v nedávné době to samé, co pan Pichlík.
Jediná obrana je nepodléhat pokušení nákupů vzácných exotů bez předepsaných dokladů od pochybných překupníků, kde hrozí nebezpečí nelegálního nabytí - pašování a z toho následných dost tvrdých postihů. Vzácnější odchovy pro jistotu dokladovat ve spolupráci s inspekcí životního prostředí a dalšími orgány ochrany životního prostředí.I nasazení většího průměru kroužku může být důvodem k pochybnostem. Chovatelé si sami ublížili, že nechali téměř rozpadnout svůj český a slovenský svaz, nemají své zástupce v zákonodárných institucích, ekologické a ochranářské organizace chovatelství podceňují a s oblibou i kriminalizují, v čemž jim právní analfabetismus mnohých chovatelů nahrává. Odborných serverů a časopisů s chovatelskou legislativou je na českém a slovenském trhu dostatek, informace jsou na webových stránkách obou ministerstev životního prostředí. Kdo nemá zájem se s chovatelskou legislativou prodírat, má dnes možnost chovat leda nechráněné exotické ptactvo nebo drůbež.
Umístit autorsky chráněný článek na tuto diskusi je vizitka právní
úrovně přispěvovatelů konajících snad v dobré víře. Je otázkou času, než jej redakce bude muset odstranit k neprospěchu nás ostatních.
viz
Chovateľská dráma v Povode
Autor: Karol Kováč
© Magazín chovateľa 2002. Všetky práva vyhradené.
Publikovanie akekoľvek časti tejto stránky bez povolenia MM press, s.r.o., je zakázané.
Design: © KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o., Spišská Nová Ves.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Umístit autorsky chráněný článek na tuto diskusi je vizitka právní
úrovně přispěvovatelů konajících snad v dobré víře. Je otázkou času, než jej redakce bude muset odstranit k neprospěchu nás ostatních.
viz
Chovateľská dráma v Povode
Autor: Karol Kováč
© Magazín chovateľa 2002. Všetky práva vyhradené.
Publikovanie akekoľvek časti tejto stránky bez povolenia MM press, s.r.o., je zakázané.
Design: © KURIÉR plus REKLAMA, s.r.o., Spišská Nová Ves.
stačilo by keby admini ifauny zamenili autorsky chránený text za odkaz k tomuto článku: http://www.magazinchovatela.sk/view.php?clanok=644
ináč si myslím, že kópia tohto článku sa vôbec nehodí do diskuzie na ifaunu nakoľko legislatíva okolo držania chránených druhov exotického vtáctva je v každom štáte aj po vstupe do EU úplne iná, je zbytočné sa vyjadrovať k niečomu, čo na Slovensku môžu seriózni chovatelia nazývať nočnou morou a o čom sa Vám českým kolegom chovateľom ani nesníva
úplne jednoduchý príklad Vašej legislatívy spočíva v celkom malom príklade:
ak si dnes kúpim od českého chovateľa papága podliehajúceho "CITES" tak mi ho na Slovensku jednoducho neprihlásia, nie je problém z Nemecka, Rakúska atď. ostatných štátov EU len z Čiech áno
dôvod? na Vašich Citesoch stojí napísané, že platí len na území ČR a naše úrady to neuznávajú dokonca dôvodia, že na základe Vašej "benevoletnej možnosti registrovania Vašich vyliahnutých jedincov" je dokazáteľnosť pravosti, že jedinec dovezený z Čiech je ten, ktorý je uvedený v Citese nepreukázateľný
u nás totiž na Citesoch musia byť zapísaní aj rodičia daného druhu papagája a ešte aj rodičia rodičov teda prarodičia
to sa Vám to smeje však?
aké jednoduché je ísť na MŽP nahlásiť odchov, číslo krúžkov a je to
u nás musíte nahlasovať ešte aj vajíčka a tie aj označiť
momentálne naša legislatíva považuje všetkých serióznych chovateľov za zlodejov a priekupníkov a chovateľstvo u nás zámerne brzdí
ale to je na dlhú debatu a určite nie s ľuďmi, ktorí ani len nemajú šajn kto je v chovateľste či už v Čechách alebo na Slovensku špička a tzv. "rádobí chovatelia, ktorí často mudrujú na týchto stránkach" sa zmôžu len na to, že človeka ktorý je svetovo uznávaným odborníkom, prednášajúcim na rozličných seminároch, predseda posudzovateľov holubov atď... tých funkcií je strašne veľa, si jednoducho bez toho aby si o tomto človeku niečo zistil automaticky z nejakého článku dovolia odsúdiť ako vagabunda a priekupníka
niekedy sa fakt nedivím, že sem ozajstní chovatelia neprispievajú, veď to, že roky niečo budovali a chovateľstvo dostali do dnešnej podoby, im na týchto stránkach miesto úcty a obdivu často prináša len urážky, podozrievania z kupliarstva, narážky že už nevedia čo s peniazmi a všetko je len kšeft....
ľudia zobuďte sa, veď bez nich by ste ani vy dneska nič nechovali
chovateľstvu zdar a tým "pravým" chovateľom čo sú svojmu koníčku oddaní celým telom, dušou i srdcom vďaka
Iveta
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
stačilo by keby admini ifauny zamenili autorsky chránený text za odkaz k tomuto článku: http://www.magazinchovatela.sk/view.php?clanok=644
ináč si myslím, že kópia tohto článku sa vôbec nehodí do diskuzie na ifaunu nakoľko legislatíva okolo držania chránených druhov exotického vtáctva je v každom štáte aj po vstupe do EU úplne iná, je zbytočné sa vyjadrovať k niečomu, čo na Slovensku môžu seriózni chovatelia nazývať nočnou morou a o čom sa Vám českým kolegom chovateľom ani nesníva
úplne jednoduchý príklad Vašej legislatívy spočíva v celkom malom príklade:
ak si dnes kúpim od českého chovateľa papága podliehajúceho "CITES" tak mi ho na Slovensku jednoducho neprihlásia, nie je problém z Nemecka, Rakúska atď. ostatných štátov EU len z Čiech áno
dôvod? na Vašich Citesoch stojí napísané, že platí len na území ČR a naše úrady to neuznávajú dokonca dôvodia, že na základe Vašej "benevoletnej možnosti registrovania Vašich vyliahnutých jedincov" je dokazáteľnosť pravosti, že jedinec dovezený z Čiech je ten, ktorý je uvedený v Citese nepreukázateľný
u nás totiž na Citesoch musia byť zapísaní aj rodičia daného druhu papagája a ešte aj rodičia rodičov teda prarodičia
to sa Vám to smeje však?
aké jednoduché je ísť na MŽP nahlásiť odchov, číslo krúžkov a je to
u nás musíte nahlasovať ešte aj vajíčka a tie aj označiť
momentálne naša legislatíva považuje všetkých serióznych chovateľov za zlodejov a priekupníkov a chovateľstvo u nás zámerne brzdí
ale to je na dlhú debatu a určite nie s ľuďmi, ktorí ani len nemajú šajn kto je v chovateľste či už v Čechách alebo na Slovensku špička a tzv. "rádobí chovatelia, ktorí často mudrujú na týchto stránkach" sa zmôžu len na to, že človeka ktorý je svetovo uznávaným odborníkom, prednášajúcim na rozličných seminároch, predseda posudzovateľov holubov atď... tých funkcií je strašne veľa, si jednoducho bez toho aby si o tomto človeku niečo zistil automaticky z nejakého článku dovolia odsúdiť ako vagabunda a priekupníka
niekedy sa fakt nedivím, že sem ozajstní chovatelia neprispievajú, veď to, že roky niečo budovali a chovateľstvo dostali do dnešnej podoby, im na týchto stránkach miesto úcty a obdivu často prináša len urážky, podozrievania z kupliarstva, narážky že už nevedia čo s peniazmi a všetko je len kšeft....
ľudia zobuďte sa, veď bez nich by ste ani vy dneska nič nechovali
chovateľstvu zdar a tým "pravým" chovateľom čo sú svojmu koníčku oddaní celým telom, dušou i srdcom vďaka
Iveta
Probud´te se Vy.
Co se týče toho článku,tak osobně neznám p.Pichlíka. To že se mu podařilo odchovat různé druhy vzácných papoušků to mu neberu,ale slyšel jsem i o jeho nekalých obchodech. Bohužel se někdy stane,že i slušný člověk za vydinou vysokého výdělku udělá něco nezákonného.
Co se týče těch papoušků,tak těm lide bych udělal to samé. Nedivím se p.Pichlíkovi,že mu bylo do pláče.
P.s.patřím mezi chovatele už dvacet let.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
stačilo by keby admini ifauny zamenili autorsky chránený text za odkaz k tomuto článku: http://www.magazinchovatela.sk/view.php?clanok=644
ináč si myslím, že kópia tohto článku sa vôbec nehodí do diskuzie na ifaunu nakoľko legislatíva okolo držania chránených druhov exotického vtáctva je v každom štáte aj po vstupe do EU úplne iná, je zbytočné sa vyjadrovať k niečomu, čo na Slovensku môžu seriózni chovatelia nazývať nočnou morou a o čom sa Vám českým kolegom chovateľom ani nesníva
úplne jednoduchý príklad Vašej legislatívy spočíva v celkom malom príklade:
ak si dnes kúpim od českého chovateľa papága podliehajúceho "CITES" tak mi ho na Slovensku jednoducho neprihlásia, nie je problém z Nemecka, Rakúska atď. ostatných štátov EU len z Čiech áno
dôvod? na Vašich Citesoch stojí napísané, že platí len na území ČR a naše úrady to neuznávajú dokonca dôvodia, že na základe Vašej "benevoletnej možnosti registrovania Vašich vyliahnutých jedincov" je dokazáteľnosť pravosti, že jedinec dovezený z Čiech je ten, ktorý je uvedený v Citese nepreukázateľný
u nás totiž na Citesoch musia byť zapísaní aj rodičia daného druhu papagája a ešte aj rodičia rodičov teda prarodičia
to sa Vám to smeje však?
aké jednoduché je ísť na MŽP nahlásiť odchov, číslo krúžkov a je to
u nás musíte nahlasovať ešte aj vajíčka a tie aj označiť
momentálne naša legislatíva považuje všetkých serióznych chovateľov za zlodejov a priekupníkov a chovateľstvo u nás zámerne brzdí
ale to je na dlhú debatu a určite nie s ľuďmi, ktorí ani len nemajú šajn kto je v chovateľste či už v Čechách alebo na Slovensku špička a tzv. "rádobí chovatelia, ktorí často mudrujú na týchto stránkach" sa zmôžu len na to, že človeka ktorý je svetovo uznávaným odborníkom, prednášajúcim na rozličných seminároch, predseda posudzovateľov holubov atď... tých funkcií je strašne veľa, si jednoducho bez toho aby si o tomto človeku niečo zistil automaticky z nejakého článku dovolia odsúdiť ako vagabunda a priekupníka
niekedy sa fakt nedivím, že sem ozajstní chovatelia neprispievajú, veď to, že roky niečo budovali a chovateľstvo dostali do dnešnej podoby, im na týchto stránkach miesto úcty a obdivu často prináša len urážky, podozrievania z kupliarstva, narážky že už nevedia čo s peniazmi a všetko je len kšeft....
ľudia zobuďte sa, veď bez nich by ste ani vy dneska nič nechovali
chovateľstvu zdar a tým "pravým" chovateľom čo sú svojmu koníčku oddaní celým telom, dušou i srdcom vďaka
Iveta
Myslím,že nemáte tak docela pravdu.Chovatel živočicha zapsaného do evropského seznamu CITES na něj musí mít doklady.Pokud si požádá o registraci např. na KÚ,pak dostane Vámi vzpomínaný registrační list(a na něm je napsáno,že není určen k používání mimo ČR).Ten ale dokazuje jeho legální původ!Zákon hovoří také o nezaměnitelném označení jedince.Dostanete ještě Osvědčení o vzetí do evidence s uvedením rodičů a prarodičů.Pokud jej bude chtít prodávat,musí zažádat o Výjimku ze zákazu obchodních činností(a to asi vaši partneři v ČR nedělají).Pak dostane žlutý certifikát Evropského společenství.Po jeho obdržení s ním může cestovat a jej prodávat po zemích EU atd..Nově přistupující země mají ještě nějaké odchylky,ale v zásadě platí toto!Nestačí být jen dobrým chovatelem,ale je nutné si přečíst alespoň několik vyhlášek a zákonů.Viděl jsem ale,že druh který je v CITESU(ale ne ve verzi od EU)odmítli při prodeji na Slovensko registrovat ptáka právě s tímto odůvodněním.Chovateli a kupujícímu prý musí stačit čestné prohlášení o odchovu v ČR a CITES kroužek.
P.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Z dramatického (a místy poněkud rozvláčného) článku jsem se nedočetl několik zásadních informací: PROČ byl zásah proveden, co mu předcházelo a zda se chovatel skutečně nedopustil porušení některých zákonů. A kvůli čemu je vlastně trestně stíhaný?
Nechce se mi věřit, že by ozbrojené komando vtrhlo k nevinnému chovateli jen tak pro nic za nic. Z popisu "čipování" se naopak mohu domnívat, že šlo o ptáky podléhající registraci, které majitel choval na černo. Pak ovšem musí počítat se všemi důsledky, včetně zabavení zvířat. A je jen jeho vinou, nechal-li situaci dojít tak daleko. Chci-li chovat jakéhokoliv živočicha, musím nejdřív splnit všechny nutné podmínky, včetně těch legislativních. Tvrzení "ja som chovateľ a nie právnik" totiž není žádný argument.
A jak se může vědět, zda skutečně porušil zákony, když není rozsudek?
Záběry k této kauze byly v tv před několika měsíci.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Myslím,že nemáte tak docela pravdu.Chovatel živočicha zapsaného do evropského seznamu CITES na něj musí mít doklady.Pokud si požádá o registraci např. na KÚ,pak dostane Vámi vzpomínaný registrační list(a na něm je napsáno,že není určen k používání mimo ČR).Ten ale dokazuje jeho legální původ!Zákon hovoří také o nezaměnitelném označení jedince.Dostanete ještě Osvědčení o vzetí do evidence s uvedením rodičů a prarodičů.Pokud jej bude chtít prodávat,musí zažádat o Výjimku ze zákazu obchodních činností(a to asi vaši partneři v ČR nedělají).Pak dostane žlutý certifikát Evropského společenství.Po jeho obdržení s ním může cestovat a jej prodávat po zemích EU atd..Nově přistupující země mají ještě nějaké odchylky,ale v zásadě platí toto!Nestačí být jen dobrým chovatelem,ale je nutné si přečíst alespoň několik vyhlášek a zákonů.Viděl jsem ale,že druh který je v CITESU(ale ne ve verzi od EU)odmítli při prodeji na Slovensko registrovat ptáka právě s tímto odůvodněním.Chovateli a kupujícímu prý musí stačit čestné prohlášení o odchovu v ČR a CITES kroužek.
P.
To že Slovensko přes všechny snahy je banánová republika, o tom snad pochybuje málokdo. Po vstupu do unie je to zkrátka víc vidět. S tím my nic nenaděláme, snažme se udělat si pořádek alespoň doma.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
stačilo by keby admini ifauny zamenili autorsky chránený text za odkaz k tomuto článku: http://www.magazinchovatela.sk/view.php?clanok=644
ináč si myslím, že kópia tohto článku sa vôbec nehodí do diskuzie na ifaunu nakoľko legislatíva okolo držania chránených druhov exotického vtáctva je v každom štáte aj po vstupe do EU úplne iná, je zbytočné sa vyjadrovať k niečomu, čo na Slovensku môžu seriózni chovatelia nazývať nočnou morou a o čom sa Vám českým kolegom chovateľom ani nesníva
úplne jednoduchý príklad Vašej legislatívy spočíva v celkom malom príklade:
ak si dnes kúpim od českého chovateľa papága podliehajúceho "CITES" tak mi ho na Slovensku jednoducho neprihlásia, nie je problém z Nemecka, Rakúska atď. ostatných štátov EU len z Čiech áno
dôvod? na Vašich Citesoch stojí napísané, že platí len na území ČR a naše úrady to neuznávajú dokonca dôvodia, že na základe Vašej "benevoletnej možnosti registrovania Vašich vyliahnutých jedincov" je dokazáteľnosť pravosti, že jedinec dovezený z Čiech je ten, ktorý je uvedený v Citese nepreukázateľný
u nás totiž na Citesoch musia byť zapísaní aj rodičia daného druhu papagája a ešte aj rodičia rodičov teda prarodičia
to sa Vám to smeje však?
aké jednoduché je ísť na MŽP nahlásiť odchov, číslo krúžkov a je to
u nás musíte nahlasovať ešte aj vajíčka a tie aj označiť
momentálne naša legislatíva považuje všetkých serióznych chovateľov za zlodejov a priekupníkov a chovateľstvo u nás zámerne brzdí
ale to je na dlhú debatu a určite nie s ľuďmi, ktorí ani len nemajú šajn kto je v chovateľste či už v Čechách alebo na Slovensku špička a tzv. "rádobí chovatelia, ktorí často mudrujú na týchto stránkach" sa zmôžu len na to, že človeka ktorý je svetovo uznávaným odborníkom, prednášajúcim na rozličných seminároch, predseda posudzovateľov holubov atď... tých funkcií je strašne veľa, si jednoducho bez toho aby si o tomto človeku niečo zistil automaticky z nejakého článku dovolia odsúdiť ako vagabunda a priekupníka
niekedy sa fakt nedivím, že sem ozajstní chovatelia neprispievajú, veď to, že roky niečo budovali a chovateľstvo dostali do dnešnej podoby, im na týchto stránkach miesto úcty a obdivu často prináša len urážky, podozrievania z kupliarstva, narážky že už nevedia čo s peniazmi a všetko je len kšeft....
ľudia zobuďte sa, veď bez nich by ste ani vy dneska nič nechovali
chovateľstvu zdar a tým "pravým" chovateľom čo sú svojmu koníčku oddaní celým telom, dušou i srdcom vďaka
Iveta
Vážená Iveto, bohužel si tuto situaci zavinili chovatelé sami. U velkých druhů papoušků a některých dalších druhů exotů (nejen ptáků) je to hlavně kšeft. Nejezdíte po burzách a nečtete inzeráty ? Při lustraci českého obchodního a živnostenského rejstříku zjistíte, že žádná z firem, která nabízí exoty, nemá k tomu všechna zákonná oprávnění. Slovenská republika na tom nebude bezpochyby lépe. Některé druhy vzácných exotů, umístěných v teráriích, klecích a voliérách chovatelů, nikdy ze zemí své domoviny(jedná se často o velmi ohrožené druhy volně žijících už jen v řádu stovek a desítek jedinců) nedostala legální vývozní povolení. Jsou tak stále včetně dalších generací odchovaných v zajetí po právní stránce stále majetkem těchto zemí. Chcete snad pochybovat o základních prvcích mezinárodního práva ? Vstup do EU znamená pro obě naše země zpřísnění v ochraně přírody a zavádění metod vymahatelnosti práva, na které jsme nikdo z nás nebyli zvyklí.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
To že Slovensko přes všechny snahy je banánová republika, o tom snad pochybuje málokdo. Po vstupu do unie je to zkrátka víc vidět. S tím my nic nenaděláme, snažme se udělat si pořádek alespoň doma.
a ty si vyšiel z ktorej jaskyne?
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
a ty si vyšiel z ktorej jaskyne?
prosím nevnášajme sem nacionalizmus 
roky sme žili spolu a sme generačne poprepletaní medzi sebou, pomaly ani nie je čistého slováka či čecha nikdy som nemala problém vyjsť s ľuďmi akejkoľvek národnosti a ani rozdelenie našich republík na tom nič nemení 
rozdiel pováh u človeka predsa neni v národnosti ale v charaktere toho ktorého jednotlivca
Iveta
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
prosím nevnášajme sem nacionalizmus roky sme žili spolu a sme generačne poprepletaní medzi sebou, pomaly ani nie je čistého slováka či čecha nikdy som nemala problém vyjsť s ľuďmi akejkoľvek národnosti a ani rozdelenie našich republík na tom nič nemení
rozdiel pováh u človeka predsa neni v národnosti ale v charaktere toho ktorého jednotlivca
Iveta
To vieš Iveta, keby si sem nepísala hlúposti, ako v tvojom prvom príspevoku, tak by možno ľudia tak hlúpo nereagovali .
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Vážená Iveto, bohužel si tuto situaci zavinili chovatelé sami. U velkých druhů papoušků a některých dalších druhů exotů (nejen ptáků) je to hlavně kšeft. Nejezdíte po burzách a nečtete inzeráty ? Při lustraci českého obchodního a živnostenského rejstříku zjistíte, že žádná z firem, která nabízí exoty, nemá k tomu všechna zákonná oprávnění. Slovenská republika na tom nebude bezpochyby lépe. Některé druhy vzácných exotů, umístěných v teráriích, klecích a voliérách chovatelů, nikdy ze zemí své domoviny(jedná se často o velmi ohrožené druhy volně žijících už jen v řádu stovek a desítek jedinců) nedostala legální vývozní povolení. Jsou tak stále včetně dalších generací odchovaných v zajetí po právní stránce stále majetkem těchto zemí. Chcete snad pochybovat o základních prvcích mezinárodního práva ? Vstup do EU znamená pro obě naše země zpřísnění v ochraně přírody a zavádění metod vymahatelnosti práva, na které jsme nikdo z nás nebyli zvyklí.
To vieš Iveta, keby si sem nepísala hlúposti, ako v tvojom prvom príspevku, tak by možno ľudia tak hlúpo nereagovali
keby si sa neschovával za anonymitu a napísal v čom spočívajú moje hlúposti by azda bolo lepšie ako tvoja momentálna poznámka
diskuzia je o tom aby ľudia diskutovali a veci si vysvetlili, je len na tom druhom či prijme vysvetlenie alebo nie, ale je jednoduché reagovať nekonkrétne a ešte sa ani nepodpísať 
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Vážená Iveto, bohužel si tuto situaci zavinili chovatelé sami. U velkých druhů papoušků a některých dalších druhů exotů (nejen ptáků) je to hlavně kšeft. Nejezdíte po burzách a nečtete inzeráty ? Při lustraci českého obchodního a živnostenského rejstříku zjistíte, že žádná z firem, která nabízí exoty, nemá k tomu všechna zákonná oprávnění. Slovenská republika na tom nebude bezpochyby lépe. Některé druhy vzácných exotů, umístěných v teráriích, klecích a voliérách chovatelů, nikdy ze zemí své domoviny(jedná se často o velmi ohrožené druhy volně žijících už jen v řádu stovek a desítek jedinců) nedostala legální vývozní povolení. Jsou tak stále včetně dalších generací odchovaných v zajetí po právní stránce stále majetkem těchto zemí. Chcete snad pochybovat o základních prvcích mezinárodního práva ? Vstup do EU znamená pro obě naše země zpřísnění v ochraně přírody a zavádění metod vymahatelnosti práva, na které jsme nikdo z nás nebyli zvyklí.
To by mě zajímalo čím chovatelé zavinili, že ani příslušní orgáni netuší, že existují některé zákony, natož aby je po lidech vyžadovali......ale to už je asi off topic
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
To vieš Iveta, keby si sem nepísala hlúposti, ako v tvojom prvom príspevku, tak by možno ľudia tak hlúpo nereagovali
keby si sa neschovával za anonymitu a napísal v čom spočívajú moje hlúposti by azda bolo lepšie ako tvoja momentálna poznámka
diskuzia je o tom aby ľudia diskutovali a veci si vysvetlili, je len na tom druhom či prijme vysvetlenie alebo nie, ale je jednoduché reagovať nekonkrétne a ešte sa ani nepodpísať
Něco na těch 'hlúpostiach' je, protože jak je možné dokladovat původ odchovů přes 2 generace- je to úplný nesmysl, co psala Iveta. Např. spousty žaků importovaných z Afriky zahnízdí stejně dobře jako odchovaní zde v zajetí a pokud jejich rodiče neskončili také u chytačů, vesele létají nadále v africké buši.
Něco tak nesmyslného snad nemůže existovat ani na Slovensku.
Článek o p.Pichlíkovi se váže k roku 2002, nešlo asi tedy o porušení současných EU předpisů, ale tehdy platných předpisů MŽP na Slovensku.
Určitě p.Pichlík měl exoty, které v minulosti neregistroval (u nás počínaje květnem 1997 a dále)a nebo nemohl, protože se jednalo o exoty dříve patřící do skupiny I CITES, se kterými se nemohlo ani obchodovat.
Jinak jde skutečně o špičkového chovatele českého původu, který skončil na Slovensku.
Neregistrovaný uživatel
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Něco na těch 'hlúpostiach' je, protože jak je možné dokladovat původ odchovů přes 2 generace- je to úplný nesmysl, co psala Iveta. Např. spousty žaků importovaných z Afriky zahnízdí stejně dobře jako odchovaní zde v zajetí a pokud jejich rodiče neskončili také u chytačů, vesele létají nadále v africké buši.
Něco tak nesmyslného snad nemůže existovat ani na Slovensku.
Článek o p.Pichlíkovi se váže k roku 2002, nešlo asi tedy o porušení současných EU předpisů, ale tehdy platných předpisů MŽP na Slovensku.
Určitě p.Pichlík měl exoty, které v minulosti neregistroval (u nás počínaje květnem 1997 a dále)a nebo nemohl, protože se jednalo o exoty dříve patřící do skupiny I CITES, se kterými se nemohlo ani obchodovat.
Jinak jde skutečně o špičkového chovatele českého původu, který skončil na Slovensku.
samozrejme, že je rozdiel medzi citesom s označením generácie F, W, C alebo U
mala som na mysli jedincov s C-kom, to znamená, že ich rodičia už nie sú odchytový
Iveta