Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.97.150
Myslím, že je to už viac ako vážne. Pokiaľ vidíte z TV informácie, tak sa hovorí len o veľkochovoch, hlavne na farmách resp. o uzavretých halových chovoch hydiny. Tie by mali byť bezpečné.
Pritom pri každom 2. dome na dedine sú nejaké sliepky. Akosi o tom nik nechce nič povedať, aby nevzbudil "paniku"? Ale kto má možnosť zavrieť svoje sliepky do haly? MOžno jedno, či dve hejná, ale koľko môžu byť zavreté v kuríne (hale)?
Som o "1" hranicu bližšie ako Vy priatelia - chovatelia z Moravy a Čiech. Naozaj už neviem, čo budeme robiť, ak sa ten vírus objaví aj v Maďarksu, resp. v inej susednej krajine. Iné mi asi neostane, len urýchlene pozabíjať všetky chovné kusy hydiny. Keby som choval hybridy na vajcia, tak ma to aspoň tak nebolí.
Ale čo keď viacerí, resp. všetci budeme musieť vyhubiť svoje čistokrvné plemenné chovy? Ako potom začneme znova (pokiaľ nám ešte sily zostanú). Kde vezmeme chovný materiál, pokiaľ sa pandemia rozšíri ďalej?, resp. pokiaľ prežijeme aj MY CHOVATELIA???
Možno mám čierne myšlienky, ale na rozdiel od suseda nezabijem sliepky-hybridy, ale čistokrvné plemenné kusy. Ako budeme schopní ďalej chovateľsky žiť? Možno u plemien, ktoré sú rozšírené (hempšírky,sasexsky...) niektoré chovy zostanú uchranené, ale čo s takými "exotmi" ako chovám ja (kde nejde o úžitok, ale o pasiu z chovu) zdr. Holanďanky chocholkaté v 3 farebných rázoch, Laflešky čierne, , Araukány a pod..
Nevieme, aké veterinárne opatrenia budú prijaté, ale určite pôjdu prednostne po nás drobnochovateľoch - čo máme otvorené chovy pod holým nebom.
Asi by sme si mali povedať spoločne v rámci býv. Česko-Slovenska, ako zachováme hydinársku (drúběžarsku) "Archu Hydinára-Drúběžára", kto je schopný aký druh hydiny prechovať v uzavrtetých priestoroch, bez prístupu voľne žijúceho vtáctva, tak, aby aj veterinrári nemuseli likvidovať celý chov!!!
Ja sám chovám 8 druhov hydiny, a budem mať ťažkú voľbu (pokiaľ mi to vôbec veterinári umožnia), čo si ponechať v uzavretej miestnosti, resp. kuríne.
V krajnom prípade to asi budú Araukány divokosfarbené. Ale neviem ako sa rozlúčim so zdr. Wyandotkami oranž., koroptvými, zdr. Holanďankami (modrými, čiernymi, bielymi), Sasexskami,Oravkami,Lafleškami čiernymi............
Touto cestou by som rád ponúkol "na záchranu" niečo zo svojich chovov chovateľom, ktorý majú možnosť zavrieť hydinu do uzavretých priestorov, pred voľne lietajúcim vtáctvom. Aby sme mali aj do budúcna možnosť ďalej chovať čiostokrvné plemená nielen pre úžitok, ale aj pre krásu a potešenie. Nedajme šancu chrípke zabiť naše hobby!!!
Možno sa zbytočne bojím. Ale je lepšie sa vopred báť, ako sa potom neskoro zľaknúť!!!
Otváram diskusiu,"Kto je ochotný, aký druh čistokrvného plemena uchovať do budúcna" pred masovou prípadnou veterinárnou likvidáciou.
Ja sám ponúkam chovné kmene 1.3:
Laflešky čierne,
zdr. Wyandotky oranžové, koroptví, strieborné
zdr. Vlašky trojfarebné
zdr. Holanďanky (modré, čierne, biele)
Otváram týmto súčasne diskusiu o podmienkach prenechania a súčasnej záchrany čistokrvných plemien hydiny pred ich zánikom v dôsleku prísnych veterinárnych opatrení pred vtáčou chrípkou.
Povedzte , priatelia - chovatelia, ako ďalej???
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.226.163
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Myslím, že je to už viac ako vážne. Pokiaľ vidíte z TV informácie, tak sa hovorí len o veľkochovoch, hlavne na farmách resp. o uzavretých halových chovoch hydiny. Tie by mali byť bezpečné.
Pritom pri každom 2. dome na dedine sú nejaké sliepky. Akosi o tom nik nechce nič povedať, aby nevzbudil "paniku"? Ale kto má možnosť zavrieť svoje sliepky do haly? MOžno jedno, či dve hejná, ale koľko môžu byť zavreté v kuríne (hale)?
Som o "1" hranicu bližšie ako Vy priatelia - chovatelia z Moravy a Čiech. Naozaj už neviem, čo budeme robiť, ak sa ten vírus objaví aj v Maďarksu, resp. v inej susednej krajine. Iné mi asi neostane, len urýchlene pozabíjať všetky chovné kusy hydiny. Keby som choval hybridy na vajcia, tak ma to aspoň tak nebolí.
Ale čo keď viacerí, resp. všetci budeme musieť vyhubiť svoje čistokrvné plemenné chovy? Ako potom začneme znova (pokiaľ nám ešte sily zostanú). Kde vezmeme chovný materiál, pokiaľ sa pandemia rozšíri ďalej?, resp. pokiaľ prežijeme aj MY CHOVATELIA???
Možno mám čierne myšlienky, ale na rozdiel od suseda nezabijem sliepky-hybridy, ale čistokrvné plemenné kusy. Ako budeme schopní ďalej chovateľsky žiť? Možno u plemien, ktoré sú rozšírené (hempšírky,sasexsky...) niektoré chovy zostanú uchranené, ale čo s takými "exotmi" ako chovám ja (kde nejde o úžitok, ale o pasiu z chovu) zdr. Holanďanky chocholkaté v 3 farebných rázoch, Laflešky čierne, , Araukány a pod..
Nevieme, aké veterinárne opatrenia budú prijaté, ale určite pôjdu prednostne po nás drobnochovateľoch - čo máme otvorené chovy pod holým nebom.
Asi by sme si mali povedať spoločne v rámci býv. Česko-Slovenska, ako zachováme hydinársku (drúběžarsku) "Archu Hydinára-Drúběžára", kto je schopný aký druh hydiny prechovať v uzavrtetých priestoroch, bez prístupu voľne žijúceho vtáctva, tak, aby aj veterinrári nemuseli likvidovať celý chov!!!
Ja sám chovám 8 druhov hydiny, a budem mať ťažkú voľbu (pokiaľ mi to vôbec veterinári umožnia), čo si ponechať v uzavretej miestnosti, resp. kuríne.
V krajnom prípade to asi budú Araukány divokosfarbené. Ale neviem ako sa rozlúčim so zdr. Wyandotkami oranž., koroptvými, zdr. Holanďankami (modrými, čiernymi, bielymi), Sasexskami,Oravkami,Lafleškami čiernymi............
Touto cestou by som rád ponúkol "na záchranu" niečo zo svojich chovov chovateľom, ktorý majú možnosť zavrieť hydinu do uzavretých priestorov, pred voľne lietajúcim vtáctvom. Aby sme mali aj do budúcna možnosť ďalej chovať čiostokrvné plemená nielen pre úžitok, ale aj pre krásu a potešenie. Nedajme šancu chrípke zabiť naše hobby!!!
Možno sa zbytočne bojím. Ale je lepšie sa vopred báť, ako sa potom neskoro zľaknúť!!!
Otváram diskusiu,"Kto je ochotný, aký druh čistokrvného plemena uchovať do budúcna" pred masovou prípadnou veterinárnou likvidáciou.
Ja sám ponúkam chovné kmene 1.3:
Laflešky čierne,
zdr. Wyandotky oranžové, koroptví, strieborné
zdr. Vlašky trojfarebné
zdr. Holanďanky (modré, čierne, biele)
Otváram týmto súčasne diskusiu o podmienkach prenechania a súčasnej záchrany čistokrvných plemien hydiny pred ich zánikom v dôsleku prísnych veterinárnych opatrení pred vtáčou chrípkou.
Povedzte , priatelia - chovatelia, ako ďalej???
Já bych to neviděl tak černě. Nemyslím si, že bude docházet k nějakému celorepublikovému vybíjení drůbeže. Podle praxe v zahraničí se oblast, kde se to vyskytne izoluje, tam se drůbež vyhladí. Takže smůlu mají zřejmě ti, kteří mají drůbež u vody a v blízkém kontaktu s divokými kachnami, tam je riziko největší. Ornitologové mají ale obavy, že mnohem závažnější může být pro Evropu jaro, kdy se ptáci vracejí.
Každopádně pokud si opravdu ceníte své chovy, tak začněte budovat chlívky nebo voliéry pro jednotlivá hejna. Nikde není psáno, že musí být uzavřeny v hermeticky utěsněné místnosti. Co jsem četl tak jak v Německu tak i Polsku musí být drůbež minimálně v uzamknutých voliérách. Je jen podmínkou, že nesmí přijít do kontaktu s divokými ptáky a ti nesmí kontaminovat vodu a krmiva. Na záchranu formou stěhování je už zřejmě pozdě. A z mého pohledu bych právě teď už žádné čachry machry s drůbeží neprováděl. Byl bych hodně obezřetný a v současné době bych od žádného chovatele nic nebral, byť by byl jeho chov sebezdravější a ceny sebelákavější.
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.124.152
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Myslím, že je to už viac ako vážne. Pokiaľ vidíte z TV informácie, tak sa hovorí len o veľkochovoch, hlavne na farmách resp. o uzavretých halových chovoch hydiny. Tie by mali byť bezpečné.
Pritom pri každom 2. dome na dedine sú nejaké sliepky. Akosi o tom nik nechce nič povedať, aby nevzbudil "paniku"? Ale kto má možnosť zavrieť svoje sliepky do haly? MOžno jedno, či dve hejná, ale koľko môžu byť zavreté v kuríne (hale)?
Som o "1" hranicu bližšie ako Vy priatelia - chovatelia z Moravy a Čiech. Naozaj už neviem, čo budeme robiť, ak sa ten vírus objaví aj v Maďarksu, resp. v inej susednej krajine. Iné mi asi neostane, len urýchlene pozabíjať všetky chovné kusy hydiny. Keby som choval hybridy na vajcia, tak ma to aspoň tak nebolí.
Ale čo keď viacerí, resp. všetci budeme musieť vyhubiť svoje čistokrvné plemenné chovy? Ako potom začneme znova (pokiaľ nám ešte sily zostanú). Kde vezmeme chovný materiál, pokiaľ sa pandemia rozšíri ďalej?, resp. pokiaľ prežijeme aj MY CHOVATELIA???
Možno mám čierne myšlienky, ale na rozdiel od suseda nezabijem sliepky-hybridy, ale čistokrvné plemenné kusy. Ako budeme schopní ďalej chovateľsky žiť? Možno u plemien, ktoré sú rozšírené (hempšírky,sasexsky...) niektoré chovy zostanú uchranené, ale čo s takými "exotmi" ako chovám ja (kde nejde o úžitok, ale o pasiu z chovu) zdr. Holanďanky chocholkaté v 3 farebných rázoch, Laflešky čierne, , Araukány a pod..
Nevieme, aké veterinárne opatrenia budú prijaté, ale určite pôjdu prednostne po nás drobnochovateľoch - čo máme otvorené chovy pod holým nebom.
Asi by sme si mali povedať spoločne v rámci býv. Česko-Slovenska, ako zachováme hydinársku (drúběžarsku) "Archu Hydinára-Drúběžára", kto je schopný aký druh hydiny prechovať v uzavrtetých priestoroch, bez prístupu voľne žijúceho vtáctva, tak, aby aj veterinrári nemuseli likvidovať celý chov!!!
Ja sám chovám 8 druhov hydiny, a budem mať ťažkú voľbu (pokiaľ mi to vôbec veterinári umožnia), čo si ponechať v uzavretej miestnosti, resp. kuríne.
V krajnom prípade to asi budú Araukány divokosfarbené. Ale neviem ako sa rozlúčim so zdr. Wyandotkami oranž., koroptvými, zdr. Holanďankami (modrými, čiernymi, bielymi), Sasexskami,Oravkami,Lafleškami čiernymi............
Touto cestou by som rád ponúkol "na záchranu" niečo zo svojich chovov chovateľom, ktorý majú možnosť zavrieť hydinu do uzavretých priestorov, pred voľne lietajúcim vtáctvom. Aby sme mali aj do budúcna možnosť ďalej chovať čiostokrvné plemená nielen pre úžitok, ale aj pre krásu a potešenie. Nedajme šancu chrípke zabiť naše hobby!!!
Možno sa zbytočne bojím. Ale je lepšie sa vopred báť, ako sa potom neskoro zľaknúť!!!
Otváram diskusiu,"Kto je ochotný, aký druh čistokrvného plemena uchovať do budúcna" pred masovou prípadnou veterinárnou likvidáciou.
Ja sám ponúkam chovné kmene 1.3:
Laflešky čierne,
zdr. Wyandotky oranžové, koroptví, strieborné
zdr. Vlašky trojfarebné
zdr. Holanďanky (modré, čierne, biele)
Otváram týmto súčasne diskusiu o podmienkach prenechania a súčasnej záchrany čistokrvných plemien hydiny pred ich zánikom v dôsleku prísnych veterinárnych opatrení pred vtáčou chrípkou.
Povedzte , priatelia - chovatelia, ako ďalej???
Podle mě jste to /Petře?/ vystihl docela přesně, stejné obavy se mi taky honí hlavou, nedovedu si představit, "co bude dál" ....
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.58.44
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Myslím, že je to už viac ako vážne. Pokiaľ vidíte z TV informácie, tak sa hovorí len o veľkochovoch, hlavne na farmách resp. o uzavretých halových chovoch hydiny. Tie by mali byť bezpečné.
Pritom pri každom 2. dome na dedine sú nejaké sliepky. Akosi o tom nik nechce nič povedať, aby nevzbudil "paniku"? Ale kto má možnosť zavrieť svoje sliepky do haly? MOžno jedno, či dve hejná, ale koľko môžu byť zavreté v kuríne (hale)?
Som o "1" hranicu bližšie ako Vy priatelia - chovatelia z Moravy a Čiech. Naozaj už neviem, čo budeme robiť, ak sa ten vírus objaví aj v Maďarksu, resp. v inej susednej krajine. Iné mi asi neostane, len urýchlene pozabíjať všetky chovné kusy hydiny. Keby som choval hybridy na vajcia, tak ma to aspoň tak nebolí.
Ale čo keď viacerí, resp. všetci budeme musieť vyhubiť svoje čistokrvné plemenné chovy? Ako potom začneme znova (pokiaľ nám ešte sily zostanú). Kde vezmeme chovný materiál, pokiaľ sa pandemia rozšíri ďalej?, resp. pokiaľ prežijeme aj MY CHOVATELIA???
Možno mám čierne myšlienky, ale na rozdiel od suseda nezabijem sliepky-hybridy, ale čistokrvné plemenné kusy. Ako budeme schopní ďalej chovateľsky žiť? Možno u plemien, ktoré sú rozšírené (hempšírky,sasexsky...) niektoré chovy zostanú uchranené, ale čo s takými "exotmi" ako chovám ja (kde nejde o úžitok, ale o pasiu z chovu) zdr. Holanďanky chocholkaté v 3 farebných rázoch, Laflešky čierne, , Araukány a pod..
Nevieme, aké veterinárne opatrenia budú prijaté, ale určite pôjdu prednostne po nás drobnochovateľoch - čo máme otvorené chovy pod holým nebom.
Asi by sme si mali povedať spoločne v rámci býv. Česko-Slovenska, ako zachováme hydinársku (drúběžarsku) "Archu Hydinára-Drúběžára", kto je schopný aký druh hydiny prechovať v uzavrtetých priestoroch, bez prístupu voľne žijúceho vtáctva, tak, aby aj veterinrári nemuseli likvidovať celý chov!!!
Ja sám chovám 8 druhov hydiny, a budem mať ťažkú voľbu (pokiaľ mi to vôbec veterinári umožnia), čo si ponechať v uzavretej miestnosti, resp. kuríne.
V krajnom prípade to asi budú Araukány divokosfarbené. Ale neviem ako sa rozlúčim so zdr. Wyandotkami oranž., koroptvými, zdr. Holanďankami (modrými, čiernymi, bielymi), Sasexskami,Oravkami,Lafleškami čiernymi............
Touto cestou by som rád ponúkol "na záchranu" niečo zo svojich chovov chovateľom, ktorý majú možnosť zavrieť hydinu do uzavretých priestorov, pred voľne lietajúcim vtáctvom. Aby sme mali aj do budúcna možnosť ďalej chovať čiostokrvné plemená nielen pre úžitok, ale aj pre krásu a potešenie. Nedajme šancu chrípke zabiť naše hobby!!!
Možno sa zbytočne bojím. Ale je lepšie sa vopred báť, ako sa potom neskoro zľaknúť!!!
Otváram diskusiu,"Kto je ochotný, aký druh čistokrvného plemena uchovať do budúcna" pred masovou prípadnou veterinárnou likvidáciou.
Ja sám ponúkam chovné kmene 1.3:
Laflešky čierne,
zdr. Wyandotky oranžové, koroptví, strieborné
zdr. Vlašky trojfarebné
zdr. Holanďanky (modré, čierne, biele)
Otváram týmto súčasne diskusiu o podmienkach prenechania a súčasnej záchrany čistokrvných plemien hydiny pred ich zánikom v dôsleku prísnych veterinárnych opatrení pred vtáčou chrípkou.
Povedzte , priatelia - chovatelia, ako ďalej???
Patrně každý chovatel by již nyní měl raději počítat s variantou, že může přijít opatření, aby chovatelé drůbež umístili do voliér a pokud to možné nebude, aby tuto skutečnost ohlásili přísl. vetrinární správě, která by rozhodovala co dále. Taková varianta, která se může ale také nemusí naplnit, souvisí i s rozhodnutím každého chovatele, zda chov bude redukovat či ne. Horší variantou bude likvidace chovu, pokud se v něm zjistí nemoc nebo pokud v jeho blízkosti bude onemocnění zjištěno. Pak je zde ještě jeden problém, který může nastat, a to určitá horlivost odpovědných osob, kdy budou přijímána ještě ostřejší opatření, než bude znít doporučení např. z EU. Na problém můžeme pohlížet ještě takto: příští rok se něco zjistí, třebas jedno nákazové ohnisko někde v lokalitě v jižní části naší republiky atd. a pak již nic, nicméně tento stav "občasných" nákazových zdrojů bude trvat delší dobu či snad roky. To pak může mít vliv na existenci výstav, prodej zvířat atd. A když se ten stav jaksi "uklidí", tedy že půjde vždy o zjištění nemocného zvířete, nikoliv člověka, pak může nastat ona chřipková vlna. Takže onecmocnění tzv. ptačí chřipkou bude z našeho pohledu realitou s níž se budeme muset vyrovnávat stejně, jako s realitou možnosti nádorového onemocnění. Každopádně v této velmi špatné situaci je alespoň pozitivní to, že se mobilizuje veternární dozor, že chovatelé snad budou obezřetnější, že ornitologové, myslivci budou více ve střehu. Jen důslednou prevencí se lze přičinit k tomu, aby nedošlo k nejhoršímu. Přeji všem hodně štěstí a aby se ty nejhorší prognózy nenaplnily.
Jirka
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.97.150
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Patrně každý chovatel by již nyní měl raději počítat s variantou, že může přijít opatření, aby chovatelé drůbež umístili do voliér a pokud to možné nebude, aby tuto skutečnost ohlásili přísl. vetrinární správě, která by rozhodovala co dále. Taková varianta, která se může ale také nemusí naplnit, souvisí i s rozhodnutím každého chovatele, zda chov bude redukovat či ne. Horší variantou bude likvidace chovu, pokud se v něm zjistí nemoc nebo pokud v jeho blízkosti bude onemocnění zjištěno. Pak je zde ještě jeden problém, který může nastat, a to určitá horlivost odpovědných osob, kdy budou přijímána ještě ostřejší opatření, než bude znít doporučení např. z EU. Na problém můžeme pohlížet ještě takto: příští rok se něco zjistí, třebas jedno nákazové ohnisko někde v lokalitě v jižní části naší republiky atd. a pak již nic, nicméně tento stav "občasných" nákazových zdrojů bude trvat delší dobu či snad roky. To pak může mít vliv na existenci výstav, prodej zvířat atd. A když se ten stav jaksi "uklidí", tedy že půjde vždy o zjištění nemocného zvířete, nikoliv člověka, pak může nastat ona chřipková vlna. Takže onecmocnění tzv. ptačí chřipkou bude z našeho pohledu realitou s níž se budeme muset vyrovnávat stejně, jako s realitou možnosti nádorového onemocnění. Každopádně v této velmi špatné situaci je alespoň pozitivní to, že se mobilizuje veternární dozor, že chovatelé snad budou obezřetnější, že ornitologové, myslivci budou více ve střehu. Jen důslednou prevencí se lze přičinit k tomu, aby nedošlo k nejhoršímu. Přeji všem hodně štěstí a aby se ty nejhorší prognózy nenaplnily.
Jirka
Mám obavy, že sa moje čierne predpovede pomaly začínajú napĺňať. Aspoň podľa informácií z rádia, už Poľsko zakázalo výstavy hydiny a chovatelia musia svoje chovy presunúť do krytých priestorov bez prístupu voľne žijúceho vtáctva.
Toto asi dokáže splniť len máloktorý chovateľ, a keď tak len u výrazne obmedzeného počtu zvierat. A aj tak je dosť možné, že príde príkaz od veterinárov zlikvidovať všetko živé v okruhu XY kilometrov od prípadného predpokladaného, alebo (v horšom prípade) aj potvrdeného ohniska nákazy.
Pokiaľ máte niekto lepšie správy pre drobnochovateľov, tak ich sem pošlite!
Peter z Bratislavy
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.143.20
Neregistrovaný uživatel
napsal(a):
Myslím, že je to už viac ako vážne. Pokiaľ vidíte z TV informácie, tak sa hovorí len o veľkochovoch, hlavne na farmách resp. o uzavretých halových chovoch hydiny. Tie by mali byť bezpečné.
Pritom pri každom 2. dome na dedine sú nejaké sliepky. Akosi o tom nik nechce nič povedať, aby nevzbudil "paniku"? Ale kto má možnosť zavrieť svoje sliepky do haly? MOžno jedno, či dve hejná, ale koľko môžu byť zavreté v kuríne (hale)?
Som o "1" hranicu bližšie ako Vy priatelia - chovatelia z Moravy a Čiech. Naozaj už neviem, čo budeme robiť, ak sa ten vírus objaví aj v Maďarksu, resp. v inej susednej krajine. Iné mi asi neostane, len urýchlene pozabíjať všetky chovné kusy hydiny. Keby som choval hybridy na vajcia, tak ma to aspoň tak nebolí.
Ale čo keď viacerí, resp. všetci budeme musieť vyhubiť svoje čistokrvné plemenné chovy? Ako potom začneme znova (pokiaľ nám ešte sily zostanú). Kde vezmeme chovný materiál, pokiaľ sa pandemia rozšíri ďalej?, resp. pokiaľ prežijeme aj MY CHOVATELIA???
Možno mám čierne myšlienky, ale na rozdiel od suseda nezabijem sliepky-hybridy, ale čistokrvné plemenné kusy. Ako budeme schopní ďalej chovateľsky žiť? Možno u plemien, ktoré sú rozšírené (hempšírky,sasexsky...) niektoré chovy zostanú uchranené, ale čo s takými "exotmi" ako chovám ja (kde nejde o úžitok, ale o pasiu z chovu) zdr. Holanďanky chocholkaté v 3 farebných rázoch, Laflešky čierne, , Araukány a pod..
Nevieme, aké veterinárne opatrenia budú prijaté, ale určite pôjdu prednostne po nás drobnochovateľoch - čo máme otvorené chovy pod holým nebom.
Asi by sme si mali povedať spoločne v rámci býv. Česko-Slovenska, ako zachováme hydinársku (drúběžarsku) "Archu Hydinára-Drúběžára", kto je schopný aký druh hydiny prechovať v uzavrtetých priestoroch, bez prístupu voľne žijúceho vtáctva, tak, aby aj veterinrári nemuseli likvidovať celý chov!!!
Ja sám chovám 8 druhov hydiny, a budem mať ťažkú voľbu (pokiaľ mi to vôbec veterinári umožnia), čo si ponechať v uzavretej miestnosti, resp. kuríne.
V krajnom prípade to asi budú Araukány divokosfarbené. Ale neviem ako sa rozlúčim so zdr. Wyandotkami oranž., koroptvými, zdr. Holanďankami (modrými, čiernymi, bielymi), Sasexskami,Oravkami,Lafleškami čiernymi............
Touto cestou by som rád ponúkol "na záchranu" niečo zo svojich chovov chovateľom, ktorý majú možnosť zavrieť hydinu do uzavretých priestorov, pred voľne lietajúcim vtáctvom. Aby sme mali aj do budúcna možnosť ďalej chovať čiostokrvné plemená nielen pre úžitok, ale aj pre krásu a potešenie. Nedajme šancu chrípke zabiť naše hobby!!!
Možno sa zbytočne bojím. Ale je lepšie sa vopred báť, ako sa potom neskoro zľaknúť!!!
Otváram diskusiu,"Kto je ochotný, aký druh čistokrvného plemena uchovať do budúcna" pred masovou prípadnou veterinárnou likvidáciou.
Ja sám ponúkam chovné kmene 1.3:
Laflešky čierne,
zdr. Wyandotky oranžové, koroptví, strieborné
zdr. Vlašky trojfarebné
zdr. Holanďanky (modré, čierne, biele)
Otváram týmto súčasne diskusiu o podmienkach prenechania a súčasnej záchrany čistokrvných plemien hydiny pred ich zánikom v dôsleku prísnych veterinárnych opatrení pred vtáčou chrípkou.
Povedzte , priatelia - chovatelia, ako ďalej???
Dovoluji si sem vložit článek z SVS publikovaný panem Josefem Dubnem, tiskovým mluvčím SVS ČR:
Státní veterinární správa ČR v žádném případě nebere nebezpečí zavlečení aviární influenzy, neboli ptačí chřipky, na naše území na lehkou váhu, proto přijímala odpovídající opatření již když se poprvé objevila v jihovýchodní Asii v roce 1994, naposledy pak v polovině srpna, kdy se ptačí chřipka objevila v Kazachstánu a v Rusku. Ochrana státního území je prováděna prostřednictvím kontrol a laboratorního vyšetření importovaných ptáků ze třetích zemí, u kterých hrozí riziko možného přenosu po kontaktu s původcem onemocnění. Striktní kontroly jsou při dovozech (karanténování a vyšetřování ptactva) a zajištěno je zabavování potravin k osobní spotřebě, a to na vstupních místech do EU. Pro ČR je tímto místem letiště Ruzyně a tato činnost je zajištěna Pohraniční veterinární stanicí Ruzyně ve spolupráci s Celní správou. Zároveň pro ČR platí stejné zákazy dovozu ze zemí s výskytem aviární influenzy, jako pro ostatní členské země EU.
Další opatření spočívají především v přísném monitoringu v chovech drůbeže, a to jak hrabavé, tak vodní, ale zejména i ve vyšetřování uhynulých volně žijících ptáků. Od počátku roku bylo do konce srpna takto provedeno 363 vyšetření, a to s negativním výsledkem. Pro letošní rok pak již je Evropskou komisí schválen další monitoring – počítá se od počátku letošního září do konce března 2006 s vyšetřením 2 250 ptáků z celkem 91 hospodářství, což jeprakticky polovina registrovaných hospodářství. Vzhledem k aktuální nákazové situaci ve světě došlo též k navýšení monitoringu a jeho rozšíření o vyšetření volně žijících ptáků, přičemž tento monitoring bude prováděn ve spolupráci s MZe a MŽP, a to v oblastech kde se slétávají tažní ptáci a kde je potencionální riziko pro kontakt s ptáky táhnoucími z rizikových oblastí. Vytipována byla oblast Novomlýnských nádrží.
Samozřejmé je, že dnes Evropskou komisí avizovaný zákaz vůči Turecku – zákaz dovozu drůbeže, veškerých ptáků, násadových vajec a neošeřeného peří – bude platit i pro naši republiku. Je třeba dodat, že z Turecka se do ČR "nic od peří" nedováželo. Státní veterinární správa je též každodenně z Bruselu informována o situaci v Rumunsku, kde bylo zaznamenáno podezření, které se však ještě musí v nejbližších dnech potvrdit, a podle závažnosti zjištění Evropská komise přijme případná opatření.
Pro potvrzení vážnosti, kterou ČR nebezpečí ptačí chřipky přikládá, lze uvést, že se v pondělí, 3. října sešla Koordinační skupina zástupců Státní veterinární správy a Ministerstva zdravotnictví, aby dohodla a formulovala kroky, které by bylo v případě podezření, popřípadě výskytu ptačí chřipky nutné podniknout. Jednalo se o harmonizaci a koordinaci postupu s tím, že pokud nebude hrozit akutní nebezpečí, bude se tato skupina scházet jedenkrát měsíčně, v případě nutnosti častěji. Z hlediska veterinárního by ochranná opatření směřovala především do chovů drůbeže – ochránit chovy hrabavé drůbeže i vodní drůbeže před zavlečením.
V žádném případě není na místě vyvolávat paniku, jako by již ptačí chřipka byla za dveřmi. Jsou zde totiž dva aspekty problému – za prvé jde o "normální" virus aviární influenzy, který pochopitelně decimuje chovy drůbeže, za druhé o vysoce patogenní virus H5N1, který je za určitých okolností přenosný i na člověka. To však pouze za předpokladu, že by lidé byli vystaveni masivní infekci. Navíc pak veřejnost i odborníky znepokojuje možnost "zmutování" tohoto vysoce patogenního viru tak, že by byl přenosný z člověka na člověka, k čemuž dosud nedošlo. Tento problém by pak řešili výrobci vakcín a kompetentní autority ministerstva zdravotnictví.
Sdělení pro veřejnost: Státní veterinární správa ČR stejně jako veterinární autority EU sledují problémy týkající se ptačí chřipky a veřejnost si může být jista, že v žádném případě ani malá rizika nepodceňuje. Veškerá přijímaná opatření mají vést ke snížení rizika zavlečení nákazy do ČR.
Při této příležitosti je vhodné dodat, žeaviární influenza nebyla dosud nikdy na území ČR zaznamenána, což nelze říci o některých členských zemích EU a o některých třetích zemích. Proto lze konstatovat, že u české produkce drůbežího masa, která se dostává na náš trh, prakticky nelze v případě aviární influenzy hovořit o zdravotním riziku.
Josef Duben, tisk. mluvčí SVS ČR