Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků

Neregistrovaný uživatel

6.2.2007 17:45
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.199.18

prosím chovatele o radu jaký hlavní rozdíl je mezi těmito plemeny slepic, myslím barvu, snášku a zbarvení vajec. Všem děkuji za radu Pavel

Neregistrovaný uživatel

7.2.2007 18:02
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.119.177

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
prosím chovatele o radu jaký hlavní rozdíl je mezi těmito plemeny slepic, myslím barvu, snášku a zbarvení vajec. Všem děkuji za radu Pavel

Pavle,

pozri sa na webstranku:
http://www.aquamid.sk/klub_chovatelov_oraviek.htm

tam najdeš niečo o Klube chovateľov Oraviek a prikladam aj stanbdard plemena:

Oravka
Pôvodné slovenské mäsovonosivé plemeno kury. Jej šľachtenie začalo v päťdesiatych rokoch. Dedične ešte nestabilizované sa v šesťdesiatych rokoch odovzdalo drobnochovateľom na do-šľachtenie a rozšírenie. Pôvodným podnetom na šľachtenie boli zámery vtedajšieho ministerstva poľnohospodárstva (1949) vyšľachtiť vhodné typy pre rozdielne klimatické oblasti v zmysle rajonizácie. Šľachtením kury pre drsné podmienky severného Slovenska poverili Ing. V. Babuškina. Uskutočňoval ho vo Výskumnom ústave hydinárstva na biologickom materiáli kúr z oblasti severnej Oravy (Zakamenné. Novoť, Oravská Polhora, Mútne, Veselé). Okrem získania požadovaných vlastností a znakov do drsných klimatických podmienok - ako otužilosť, husté operenie a neomŕzavý hrebeň, bolo treba zvýšiť mäsovú, ale najmä nosivú úžitkovosť. Babuškin používal na to kombinačné kríženie s kohútmi ro-dajlendky červenej, wyandotky bielej a neskôr hempšírky. Stabilizovať prišľachtené vlastnosti a znaky už nestačil, nakoľko sa hydinárska výroba začala v tom čase orientovať na výkonné mäsové a nosivé hybridy. V takomto stave získali orav-ku drobnochovatelia. Mnohí neboli pripravení riešiť problémy s nevyrovnanosťou potomstva, ktoré im oravka poskytovala. Čo poznačilo jej zušľachťovanie na dlhé obdobie. Prvý rámcový štandard oravky po konzultácii so šľachtite-ľom Ing. Babuškinom uverejnil r. ľ966 ľng. Malík v Atlase plemien hydiny. Na riešenie problémov sa r. 1968 založil Klub chovateľov oravky. Jeho pričinením sa oravka častejšie objavovala na našich výstavách a v spolupráci s dr. V. Podhradským sa vyriešili aj problémy so stanovením genotypu jej farby. Roku ľ978 až 1980 sa v spolupráci s Výskumným ústavom hydinárstva v Ivanke-Zálesí testovala znáška, použitím 500-dňového testu. Vzorka vajec sa získala od drobnochova,-teľov z rôznych lokalít Slovenska. V tomto teste dosiahla oravka priemernú ročnú znášku 176,09 vajca a priemernú hmotnosť vajca 55,69 g. Oravku i jej zdrobnelú formu malú oravku uznala komisia delegovaná ministerstvom poľnohospodárstva a výživy na okresnej výstave v Pustých Úľanoch v r. 1990.
ŠTANDARD ORAVKY Pôvod: Slovensko Charakteristika vlastností: plemeno kury s kombinovanou úžitkovosťou, dobrou zimnou znáškou, prispôsobená aj do drsnejších klimatických podmienok. Kurčatá dobre a rovnomerne rastú, dobre sa operujú, sú otužilé a životaschopné.

Chovný cieľ v znáške a živej hmotnosti: hmotnosť kohúta 2,8 až 3,3 kg, sliepky 2,2 až 2,7 kg; hmotnosť kohúta malej oravky l kg, sliepočky 0,9 kg. Znáška 180 až 200 vajec, najmenšia hmotnosť násadových vajec 55 g, farba škrupiny hnedastá. Znáška malej oravky 140 vajec, najnižšia hmotnosť násadové-ho vajca 40 g, farba škrupiny hnedastá.

Hlavné plemenné znaky exteriéru: Kohút má telový rámec blízky trojuholníkovému, je plný, hlboký s vodorovným držaním tela.

Hlava: stredne veľká, ušľachtilo tvarovaná.

Zobák: silný, primerane dlhý, žltorohovinový, iba vo vrcholovej línii tmavšie hnedorohovinový.

Hrebeň: stredne veľký, ružicový s jemným perlením, tŕň sleduje líniu záhlavia. Oči: živé. oranžovočervené.

Tvár: zamatovo jemná, červená.

Ušnice: oválne, stredne veľké, červené, jemne zriasncné.

Podbradové laloky: stredne veľké, oválne.

Krk: stredne dlhý. vzpriamený, s bohatým krčným závesom.

Prsia: plné, dobre osvalené, pravidelne oblé.

Chrbát: široký, rovný. Brucho: široké, v plynulej línii zaoblené.

Chvost: plný, široký, so zastúpením všetkých druhov kosieri-kov, z ktorých prevládajú stredné. Nasadený je v uhle 130 stupňov.

Krídla: stredne veľké, pevne pritiahnuté k telu. Nohy: pevné, dobre osvalené, v lýtkach dobre operené.

Beháky stredne dlhé, žlté, pazúriky svetlorohovinové.

Operenie: plné, dobre priliehajúce, pevnej stavby a štruktúry.

Farba operenia: žltohnedá. Krčný záves zlatočervený, sedlový o poznanie tmavší, štít krídla tmavší červenohnedý, ručné letky hnedé, lakťové majú vnútorné zástavice čiernohnedé. Zovreté letky krídel tvoria hnedočervený trojuholník svetlejšieho odtieňa. Veľké kosieriky chvosta sú čierne, po obvode hnedo lemované, stredné kosieriky sú tmavohnedé, kormidlové perá sú hnedočierne. Krycie perie pŕs je červenohnedé so svetlejšou kostrnkovou kresbou. Farba páperovej časti pier je svetlohnedá. Sliepka typom odpovedá kohútovi s výnimkou utvárania hlavy, ktorá je jemnejšia s priľahnutejším ružicovým hrebeňom a obdížnikovejším telesným rámcom. Farba operenia je svetlo červenohnedá v odtieni ako farba peria na prsiach kohúta. Krčný záves má medený odtieň a je bez kostrnkovej kresby.

ŠTANDARD MALEJ ORAVKY Utváranie jej zovňajšku sleduje v malom tvar veľkej oravky vo všetkých znakoch vrátane farby operenia, ktoré je o niečo sýtejšie a v lesku intenzívnejšie.


Neregistrovaný uživatel

8.2.2007 09:59
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.199.18

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Pavle,

pozri sa na webstranku:
http://www.aquamid.sk/klub_chovatelov_oraviek.htm

tam najdeš niečo o Klube chovateľov Oraviek a prikladam aj stanbdard plemena:

Oravka
Pôvodné slovenské mäsovonosivé plemeno kury. Jej šľachtenie začalo v päťdesiatych rokoch. Dedične ešte nestabilizované sa v šesťdesiatych rokoch odovzdalo drobnochovateľom na do-šľachtenie a rozšírenie. Pôvodným podnetom na šľachtenie boli zámery vtedajšieho ministerstva poľnohospodárstva (1949) vyšľachtiť vhodné typy pre rozdielne klimatické oblasti v zmysle rajonizácie. Šľachtením kury pre drsné podmienky severného Slovenska poverili Ing. V. Babuškina. Uskutočňoval ho vo Výskumnom ústave hydinárstva na biologickom materiáli kúr z oblasti severnej Oravy (Zakamenné. Novoť, Oravská Polhora, Mútne, Veselé). Okrem získania požadovaných vlastností a znakov do drsných klimatických podmienok - ako otužilosť, husté operenie a neomŕzavý hrebeň, bolo treba zvýšiť mäsovú, ale najmä nosivú úžitkovosť. Babuškin používal na to kombinačné kríženie s kohútmi ro-dajlendky červenej, wyandotky bielej a neskôr hempšírky. Stabilizovať prišľachtené vlastnosti a znaky už nestačil, nakoľko sa hydinárska výroba začala v tom čase orientovať na výkonné mäsové a nosivé hybridy. V takomto stave získali orav-ku drobnochovatelia. Mnohí neboli pripravení riešiť problémy s nevyrovnanosťou potomstva, ktoré im oravka poskytovala. Čo poznačilo jej zušľachťovanie na dlhé obdobie. Prvý rámcový štandard oravky po konzultácii so šľachtite-ľom Ing. Babuškinom uverejnil r. ľ966 ľng. Malík v Atlase plemien hydiny. Na riešenie problémov sa r. 1968 založil Klub chovateľov oravky. Jeho pričinením sa oravka častejšie objavovala na našich výstavách a v spolupráci s dr. V. Podhradským sa vyriešili aj problémy so stanovením genotypu jej farby. Roku ľ978 až 1980 sa v spolupráci s Výskumným ústavom hydinárstva v Ivanke-Zálesí testovala znáška, použitím 500-dňového testu. Vzorka vajec sa získala od drobnochova,-teľov z rôznych lokalít Slovenska. V tomto teste dosiahla oravka priemernú ročnú znášku 176,09 vajca a priemernú hmotnosť vajca 55,69 g. Oravku i jej zdrobnelú formu malú oravku uznala komisia delegovaná ministerstvom poľnohospodárstva a výživy na okresnej výstave v Pustých Úľanoch v r. 1990.
ŠTANDARD ORAVKY Pôvod: Slovensko Charakteristika vlastností: plemeno kury s kombinovanou úžitkovosťou, dobrou zimnou znáškou, prispôsobená aj do drsnejších klimatických podmienok. Kurčatá dobre a rovnomerne rastú, dobre sa operujú, sú otužilé a životaschopné.

Chovný cieľ v znáške a živej hmotnosti: hmotnosť kohúta 2,8 až 3,3 kg, sliepky 2,2 až 2,7 kg; hmotnosť kohúta malej oravky l kg, sliepočky 0,9 kg. Znáška 180 až 200 vajec, najmenšia hmotnosť násadových vajec 55 g, farba škrupiny hnedastá. Znáška malej oravky 140 vajec, najnižšia hmotnosť násadové-ho vajca 40 g, farba škrupiny hnedastá.

Hlavné plemenné znaky exteriéru: Kohút má telový rámec blízky trojuholníkovému, je plný, hlboký s vodorovným držaním tela.

Hlava: stredne veľká, ušľachtilo tvarovaná.

Zobák: silný, primerane dlhý, žltorohovinový, iba vo vrcholovej línii tmavšie hnedorohovinový.

Hrebeň: stredne veľký, ružicový s jemným perlením, tŕň sleduje líniu záhlavia. Oči: živé. oranžovočervené.

Tvár: zamatovo jemná, červená.

Ušnice: oválne, stredne veľké, červené, jemne zriasncné.

Podbradové laloky: stredne veľké, oválne.

Krk: stredne dlhý. vzpriamený, s bohatým krčným závesom.

Prsia: plné, dobre osvalené, pravidelne oblé.

Chrbát: široký, rovný. Brucho: široké, v plynulej línii zaoblené.

Chvost: plný, široký, so zastúpením všetkých druhov kosieri-kov, z ktorých prevládajú stredné. Nasadený je v uhle 130 stupňov.

Krídla: stredne veľké, pevne pritiahnuté k telu. Nohy: pevné, dobre osvalené, v lýtkach dobre operené.

Beháky stredne dlhé, žlté, pazúriky svetlorohovinové.

Operenie: plné, dobre priliehajúce, pevnej stavby a štruktúry.

Farba operenia: žltohnedá. Krčný záves zlatočervený, sedlový o poznanie tmavší, štít krídla tmavší červenohnedý, ručné letky hnedé, lakťové majú vnútorné zástavice čiernohnedé. Zovreté letky krídel tvoria hnedočervený trojuholník svetlejšieho odtieňa. Veľké kosieriky chvosta sú čierne, po obvode hnedo lemované, stredné kosieriky sú tmavohnedé, kormidlové perá sú hnedočierne. Krycie perie pŕs je červenohnedé so svetlejšou kostrnkovou kresbou. Farba páperovej časti pier je svetlohnedá. Sliepka typom odpovedá kohútovi s výnimkou utvárania hlavy, ktorá je jemnejšia s priľahnutejším ružicovým hrebeňom a obdížnikovejším telesným rámcom. Farba operenia je svetlo červenohnedá v odtieni ako farba peria na prsiach kohúta. Krčný záves má medený odtieň a je bez kostrnkovej kresby.

ŠTANDARD MALEJ ORAVKY Utváranie jej zovňajšku sleduje v malom tvar veľkej oravky vo všetkých znakoch vrátane farby operenia, ktoré je o niečo sýtejšie a v lesku intenzívnejšie.


Velice děkuji za informace, nevíte náhodou kdo oravky v čr chová?Pavel

Neregistrovaný uživatel

8.2.2007 18:04
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.119.177

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Velice děkuji za informace, nevíte náhodou kdo oravky v čr chová?Pavel

Neviem kto ich chová v ČR, ale práve môj sused a kamarát má na ne uznaný chov. Má ich veľmi slušné a je členom Klubu chovateľov Oraviek. Možno by ešte niečo na predaj mal. AJ teraz posielal niekomu sliepky ku Prahe.
Skúste ho kontaktovat na mail:
d.ryba@stonline.sk

Neregistrovaný uživatel

8.2.2007 21:07
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.116.157

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Velice děkuji za informace, nevíte náhodou kdo oravky v čr chová?Pavel

Môžem potvrdiť kvalitné oravky má pán Ryba. Ja mám od neho dvoch kohútov z minulého roka. Ja budem liahnuť v tomto roku. Začínam 19.3. 07. Krokodíl

Neregistrovaný uživatel

9.2.2007 08:34
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.199.18

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Neviem kto ich chová v ČR, ale práve môj sused a kamarát má na ne uznaný chov. Má ich veľmi slušné a je členom Klubu chovateľov Oraviek. Možno by ešte niečo na predaj mal. AJ teraz posielal niekomu sliepky ku Prahe.
Skúste ho kontaktovat na mail:
d.ryba@stonline.sk

Velice děkuji za odpovědi a těším se na chov oravek.Pavel

Neregistrovaný uživatel

9.2.2007 08:46
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.9.10

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Môžem potvrdiť kvalitné oravky má pán Ryba. Ja mám od neho dvoch kohútov z minulého roka. Ja budem liahnuť v tomto roku. Začínam 19.3. 07. Krokodíl

Já mám kohouta a 5 loňských slepic, začínají nést a nesou velká vejce.

Neregistrovaný uživatel

9.2.2007 12:51
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.199.18

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Já mám kohouta a 5 loňských slepic, začínají nést a nesou velká vejce.

Zdravím myslíte šumavky nebo oravky?

Neregistrovaný uživatel

10.2.2007 09:02
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.9.10

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Zdravím myslíte šumavky nebo oravky?

Oravky

Neregistrovaný uživatel

6.6.2010 12:17
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.150.88

Je někdo v čechách kdo by měl nasadové vejce Oravek nebo kde je sehnat?Marcela:-)

Neregistrovaný uživatel

6.6.2010 21:11
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.155.6

Najbližšie to asi máte u Dana Rybu v Bratislave.
Bol som u neho a má chovné hejná v plnej znáške.

Problém je skôr doprava, resp. posielanie vajec, čo by do ČR vyšlo strašne draho a ešte je otázka v akom stave prídu,a či sa z nich aj niečo vyliahne.
Toho roku som mu liahol kurence a liahnivosť bola okolo 80%

Neregistrovaný uživatel

6.6.2010 22:36
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.46.80

Josef Dohnal z Věžnice u Jihlavy.

Neregistrovaný uživatel

7.6.2010 07:33
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.143.120

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Josef Dohnal z Věžnice u Jihlavy.

Dobrý den .Je to tak ,pan Dohnal má šlechtitelský chov Oravek. Kontakt na něj najdete na web .ČSCHDZ. Zdravím HK

Neregistrovaný uživatel

13.11.2011 15:21
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.240.150

Mám zájem o kuřata oravek v roce 2012,prosím o kontakt na pana Rybu z Bratislavy nebo na někoho,kdo bude v příštím roce kuřata líhnout a mohla bych si je zamluvit. Dík Milena.

Neregistrovaný uživatel

13.11.2011 18:16
Neregistrovaný uživatel

XXX.XXX.237.55

Pošli mail Danovi Rybovi na:
d.ryba@stonline.sk

alebo mu zavolaj
00421/905405436

a dohodni sa na odbere kureniec Oravky , či násad. vajec na jar 2012 v Bratislave.

Peter

Přidejte reakci

Přidat smajlík