Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků
6.2.2011 12:01
1372006

XXX.XXX.244.203

Bratislavský letún - kŕdeľ v pohotovosti

6.2.2011 12:03
1372006

XXX.XXX.244.203

·
Problematika plemien letúnov je tak rozsiahla, že keby sme sa s ňou podrobne zaoberali, tak by zaberala značnú časť nášho informačného spektra. Pritom, ako by sa zdalo, má nevyčerpateľnú tematickú základňu svojej histórie, pôvodu a rozmanitosti plemien.
Obzvlášť v stredoeurópskom regióne vzniklo obdivuhodné množstvo krásnych športových letúnov. Okrem značnej príťažlivosti v jednoduchých telesných tvaroch, mnohé z nich sa vyznačujú vrcholnými letovými výkonmi v predvádzaní sa v obrovských výškach, ktorá je pre nich samozrejmosťou a hlavnou doménou. A to je na nich to najzaujímavejšie. Stojí preto za pozornosť ako sa sem dostali a zapustili tu hlboké korene.
Z historických kanálov je možno sa dočítať, že vo všeobecnosti pochádzajú z Malej a Strednej Ázie, ktorú zemepisne označujeme ako Orient. K nám sa dostali počas tureckých nájazdov v 16. – 18. storočí a získali si značnú obľubu u nášho obyvateľstva. Potrebné je však pripomenúť, že ich šírenie má presné hranice, ktoré sú vyhradené, dobyvačnými vojnami. Konkrétne až kam sa dostali turecké vojská. Osudová bitka pre nich sa odohrala v roku 1683 pri obliehaní hradieb Viedne, ktorá nakoniec skončila porážkou armády Osmanskej ríše.
Aký to malo vplyv aj na šírenie plemien letúnov môžeme posúdiť. V našom geografickom pásme sa jedná o 16 poludník zemepisného územia, ktorý vytvára pomyselnú hranicu tohto rozdelenia Starého kontinentu. A tou je mesto Viedeň. Čudujme sa ako je to možné, ale je to v podstate tak, že na jej západnej časti končí záujem o výškové športové letúny. Ďalej už prevládajú len okrasné plemená, i keď majú prívlastok letúny. Vôbec ich nie je málo, ale v zásade pri nich je výškový let zabudnutou minulosťou. Či to chceme akceptovať alebo nie, je takto chovateľsky rozdelená celá Európa.
Pri tomto delení sa v podstate jedná o časť východnú, resp. strednú a západnú časť nášho kontinentu. Možno tvrdiť, že v tej prvej prevládajú výškové plemená a v druhej viac okrasné letúny. Odtiaľ len obtiažne možno získať skutočne letúny. Prirodzene, okrem jedného vytrvalostného plemena. To však nepatrí do tejto kategorizácie.
My sa však chceme výlučne zaoberať len skupinou plemien, pochádzajúcej z východnej a strednej časti nášho kontinentu. Teda skutočnými letúnmi. Mnohé sme už predtým popísali, ale teraz sa chceme výlučne zaoberať našim územím a jedným plemenom, ktoré je tak typické pre nás kraj Podunajsko.
Bratislavský letún je skutočne vyhradené plemeno s dlhou históriou, ktorá siaha až do dôb monarchie Rakúsko - Uhorska. Má menšiu, ako stredne veľkú postavu a vyhradene s priameným držaním teľa. Zvláštny postoj, s prenášaním váhy na tri predné prsty behákov. To je najcharakteristickejšie pri týchto holuboch. Typická je tiež hlava. Viac menej kockového profilu, s miernym sklonom temena dozadu. Zobák je tiež hrubší a kratší ako majú iné podobné holuby. Plemeno vzniklo veľmi dávno. Z historického hľadiska v dobe, v ktorej by malo názov Pressburger tummler.
Bratislavský letún mal aj okrasnú modifikáciu celofarebnú a lastovičiu kresbu. Preto sa pri nich zaužívalo označenie ako letún. Nie ako vysokoletún i keď lietal vysoko, takmer do neviditeľných výšok. Dĺžka letu bola v priemere 2 – 3 hodiny. Potrebné je pripomenúť, že len v bocianikovej verzii a tá má tradície len v Podunajsku.
Bosianikova kresba v základnom prevedení je výlučne v bielej farbe. Len konce letiek a chvost je čierne lemovaný. Tá sa ďalej delí na svetlú a tmavú, resp. šimlovú. To boli holuby s krásou jednoduchosti, ale známkou najvyššej letovej kvality. Pravda ak pochádzali z najlepších chovov. Ostatne z tohto regiónu pochádzajú aj ich pokrvne príbuzné s touto kresbou viedenské a budapeštianske vysokoletúny.
Rád spomínam na mladé roky a na tieto krásne a výnimočné športové holuby. Radosť bolo sledovať ako rýchlo sa dvíhajú do obrovských výšok, kde behom 5 až 7 minút dosahovali nedohladnosť. A len tak sa trblietali na modrej oblohe. Prečo už vtedy neboli uznane za naše plemeno je doteraz pre mnohých záhadou. Čas plynul a nič sa nedialo. Roky sa nedajú zastaviť a všetko má svoje hranice. Tak ako sa pominul život ich chovateľov, skončili aj tieto holuby.
Bratislava má v súčasnosti sedemkrát viac obyvateľov ako sú popísané tieto skutočnosti. Blíži sa k pól milionovéj hranici. Doteraz sa však s tohto množstva národa nikto nenašiel napraviť krivdu na týchto holuboch. Noví obyvatelia zrejme tu len prišli bývať so všetkých kútov krajiny, bez záujmu o chovateľské tradície tejto metropole.
Mne to však nedalo a už v minulosti som o tomto plemene napísal viacero článkov. Myslel som si, že snáď to pohne s aktivitou aj našej OHK a začnú niečo podnikať. Márna snaha, tento orgán je nadobro bez života. Roky rýchlo plynuli a všetci nás už predbehli. Maďari si podobné plemeno uznali ako „ Pesti gólyás „ akoby nemali dosť svojich letúnov. A aby to ešte nebolo málo. Najnovšie aj naši severní susedia ako „ Poľsky bociánik „ i keď s takýmito holubmi nemajú žiadnu tradíciu.. Darmo, kto nič nerobí dopadne na posmech. Každý sa nám smeje z našej nemohúcnosti.
Plemeno je spojené s históriou nášho mesta. Neznamená to však koniec, že všetko je stratené. Práve naopak možností je veľa ako to napraviť. Preto som si zohnal tieto holuby a chcem s nimi pracovať na takom type, aké sa u nás chovali. Ostatne na priložených fotografiách to dobre vidieť. Viem že to nebude tak ľahké, hlavne vo výškových parametroch. Nádej však nikdy nekončí. Snáď sa to podarí...
-pk-







6.2.2011 12:06
1372006

XXX.XXX.244.203

Bratislavský letún svetlý bocianik

6.2.2011 12:13
1372006

XXX.XXX.244.203

Bratislavský letún tmavý pociánik - kresba

Přidejte reakci

Přidat smajlík