Keď chceme hovoriť o holuboch – kotrmeliakoch, musíme spomenúť jedno veľmi staré plemeno, konkrétne orientálneho kotrmeliaka. Z neho v priebehu mnohých rokov vzniklo niekoľko príťažlivých vzájomne príbuzných plemien. Ako sú perzské, debrecínske a naše východoslovenské kotrmeliaky. Podľa plemennej príslušnosti sú si značne podobné. Majú však určité znaky, ktoré sú pre ne špecifické a vyjadrujú charakter plemena. Každý holubársky odborník ich určite vie vzájomne rozpoznať. My sa však chceme špeciálne zaoberať letovými výkonmi našich holubov.
Východoslovenské kotrmeliaky sú toho typickým príkladom. Mnohokrát si chovatelia skôr narodení a milovníci športových holubov – kotrmeliakov dávajú otázku. Prečo súčastné holuby tak málo „ váľajú „ . Veď kedysi to bola ich hlavná doména a bolo na čo pozerať. Kde sa stala chyba a terajšie kotrmeliaky sú len slabým odtieňom tých minulých. Odpoveď nie je jednoznačná a vyžaduje si dlhšiu analýzu. Pretože ich vývoj bol značne problémový.
Predovšetkým pri ich chove sa formovali dva prúdy. Prvý sa zameral výlučne na estetickú krásu holubov. Kde sa do popredia dávala elegantná hlava, príťažlivá postava, vzorovo držaný a formovaný chvost / poz. jeden z najdôležitejších znakov /. A v neposlednom rade výrazné farby. Tie sú asi tak dôležité ako farba u českých stavákov. Pre nich letové výkony boli až druhoradé a nikto sa nesnažil ich zdokonaliť.
Druhý prúd sa zameriaval výlučne na letové vlastnosti. Nutné je tu však konštatovať, že bol vo výraznej menšine a celé desiatky rokov akoby ani neexistoval. Viedlo to až takmer zániku robenia premetov.
V posledných rokoch sa niekoľko nadšencov spojilo s jedným cieľom. Prinavrátiť ich pôvodné vlastnosti. Docieliť kvalitné letové výkony, držanie sa v kŕdli a hlavne ukážkové premety. S toho dôvodu bol založený aj Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov.
Nebolo to vôbec jednoduché. Veď skutočné kotmeliaky už prakticky ani nebolo možne nikde zohnať. Preto sa muselo začať od začiatku a do chovov zaradiť aj menej výkonné holuby. Hlavne, že aspoň trochu váľali. Postupným výberom sa s nich zostavovali chovné kŕdle a tak sa vytvoril základný predpoklad oživenia tohto športu.
Nie je ale ešte vyhrané. Pri týchto holuboch je značne veľký nepomer v kvalite. Mnoho jedincov len padá na chvost alebo urobia jeden – dva premety a dosť. Tie, ktoré predvedú tri premety sa považujú už za dobré. Ostatne aj pri samotných pretekoch je podmienka „ v šnúre“ urobiť najmenej tri obraty. Najlepšie ak je ich päť. To sa potom započítava do celkového bodového hodnotenia. Holuby, ktoré robia viac premetov, napríklad desať sa považujú za nevhodné pre preteky. A tu sa stala niekde chyba, ktorá negatívne vplýva na vývoj tohto športu. Predsa nemožno vyraďovať z chovu holuby s takýmito mimoriadnymi schopnosťami vzdušnej akrobacie. Pretože to je „ korením a soľou“ tohto krásneho športu.
Robenie premetov dozadu v tzv. „ šnúre“ desať a viac je pri kotrmeliakoch to najcenejšie. Z logického hľadiska by malo byť aj najviac hodnotené. Keby niekto vlastnil takéto jedince a nevie čo s nimi. Mal by ich ponúknuť ľudom, ktorí síce nepretekajú, ale chcú mať takéto holuby. Škoda, že zatiaľ to tak nie je v klube, ktorý je výlučne zameraný na tieto priority... –pk-
Birminghamský kotrmeliak - monografia
Týmto chcem upozorniť chovateľskú verejnosť na veľmi zaujímavú a hodnotnú publikáciu vo forme internetovej knihy: Birminghamský kotrmeliak – monografia.
Jej autor, jeden zo zakladajúcich členov Klubu chovateľov východoslovenských kotrmeliakov a ostatných kotrmeliakov orientálneho pôvodu - KCHVK, dlhoročný chovateľ a propagátor birminghamského kotrmeliaka MVDr. Jozef Koreň, ju venoval 20. výročiu založenia klubu.
Túto monografiu môžete nájst na stránke KCHVK - http://www.vslkotrmeliak.wbl.sk/