Slovenské gazdovské holuby, dokumentárna snímka 35 rokovav stará, nevadí hlavne že je historická!
Holuby obry
Skupina holubov pod názvom obor, zahrňuje niekoľko plemien. Všetky majú tak výrazné proporcie, ktoré ich odlišujú od ostatných holubov. Okrem toho sa vyznačujú veľkým rozpätím krídiel a inými morfologickými znakmi, vyjadrujúcimi ich plemennú príslušnosť. Možno preto o nich tvrdiť, že patria svojimi tvarmi ku charakteristickému koloritu holubov stredoeurópskeho zemepisného pásma Starého kontinentu.
Pri týchto plemenách možno s určitosťou tvrdiť, že vychádzajú so starej školy východných národov a k nám sa dostali prostredníctvom osmanských obchodníkov. Približne dvesto ročná ich prítomnosť v našich končinách reprezentuje tradične znaky holubov, ktoré sa nikde inde na kontinente nechovajú.
Do tejto skupiny zaraďujeme viacero plemien, chovaných v okolitých štátoch. V rámci ale jedného príspevku, nemožno všetky popísať. Budeme sa venovať len tým, ktoré sú nám najbližšie.
Maďarský obor je typické plemeno, ktoré v Panonskéj kotline zanechali tureckí obchodníci. Má skutočne robustné tvary. K ich typickým znakom patria zaperené beháky a chochlík na hlave. Váha je tiež príznačná a pohybuje sa v rozmedzí 800 – 1000 gramov. Farby sú pestré a vo všetkých odtieňoch.
Okrem toho sú to holuby vidieku. Voľnosť pohybu je tu základným predpokladom úspechu. Ostatne, k tomu sú vytvorené všetky podmienky. Veľké polia obilných lánov a rozmerné gazdovské dvory. Tam sa im v spolužití s ostatnými domácimi zvieratami veľmi dobre darí. Plodnosť býva výborná a odchov vlastných mláďat je zaručená. Pre kulinárske špeciality sú nenahraditeľné a spĺňajú najväčšie kritéria kvality. Nenadarmo ich využívajú aj v najvychýrenejších reštauráciách.
Podobné holuby existujú aj v Poľsku a Rumunsku. Všetky majú rovnaké historické korene. Nemožno však nespomenúť aj skutočnosť, že podobné holuby sa chovali aj na Slovensku. Kto by chcel o nich vedieť niečo viac, nech si dá názov plemena do vyhľadávača alebo zalistuje v archívoch na iFaune.
Prevažne sa držali v Podunajskej nížine. Kde boli pre ich chov výborné podmienky. Mnoho rokov tam existovali bez základných informácii pre verejnosť. Ostatne ich vlastníkmi boli jednoduchí ľudia, ktorí neradi písali. Po rozpade Rakúsko – Uhorska nastali nové možnosti vznikom Česko – Slovenska. Neboli však využité v prospech nášho holubiarstva. Pretože u nás sa z kompetentných nikto nevenuje holubárskej histórii. Chceme to postupne k lepšiemu napraviť. Aká však bude odozva je otázne.
Slovenský gazdovský holub, tak by sme podľa pamätníkov mohli pomenovať holuby, aké sa chovali na našom území. Nakoľko rozmerovo boli totožné s holubmi našich južných susedov. Detailne sa od nich odlišovali len v tom, že nemali chochlík. V podstate boli veľmi príťažlivé, rozmerovo málo menšie a životaschopné. Sám som ich na viacerých vidieckych usadlostiach zaregistroval. Nedalo mi to a najmenej dvakrát som o nich referoval aj s fotodokumentáciou na stránkach časopisu Chovateľ. Nebolo však v mojich možnostiach i keď som sa o to snažil navodiť stav, aby sa s tým zaoberala OHK pri SZCH. Ísť do terénu a všetko zmapovať. Márna snaha, s tou komisiou to ani nepohlo. Roky sa míňali a ich nečinnosť ostala pri starom.
Prekvapenie však nastalo len prednedávnom. V časopise Chovateľ 11/2011 sa objavila, dych vyrážajúca skutočnosť. Samozrejme autorom článku je člen OHK SZCH, ktorý si dal takú námahu, že s veľkou pompéznosťou uviedol nové plemeno vyšľachtené v Maďarsku. Okrem presného štandardu, bola v príspevku priložená fotografia a rok uznania 2007. Pri tom boli požiadaní o základné informácie spolupracovníci a prekladatelia. Škoda, že v rovnakom smere sa nepostupovalo aj pri našich holuboch.
Alfoldi dolnozemský gazdovský papučatý holub je presná kópia u nás chovaných holubov. Pritom je ich tak málo, až žiadne, že na web stránkach našich južných susedov, márne budete hľadať ich oficiálnu príslušnosť a fotodokumentáciu. Bleskovo však boli uznané.
Takmer s určitosťou možno tvrdiť že všetko, v čítane názvu sú totožné s našimi holubmi. Tak rýchlo ako ich uznali sme nikdy nečakali. Jednoducho nás zaskočili aj v tom, že na rozdiel od našich praktík, tam je kladný záujem chovateľskej verejnosti a najvyšších orgánov o novo šľachtené plemená. Bez nelogických uznávacích prekážok.
Preto je potrebné dať otázku, čo robia naše chovateľské orgány. Veď prešlo takmer dvadsať rokov od prvého zverejnenia týchto nádherných holubov. Nikto s komisie sa s tým vôbec nezaoberal. Práve naopak vyslovili podporu novo vzniknutému maďarskému plemenu. Tak to je už sila argumentov.
Nám ostáva len konštatovať. U nás sú zväzové štruktúry založené, ale systém je dlhodobo nefunkčný. Predsa orgán, ktorý má kompetencie a má riadiť odbor, nemôže byť toľko rokov ľahostajný k histórii chovaných holubov na Slovensku. –pk-
robertsky
XXX.XXX.25.24
robertsky
XXX.XXX.25.24
robertsky
XXX.XXX.25.24
ferencjo
XXX.XXX.5.221
Zdravím. údajne historická fotka má aj živú kópiu..avšak žeby tieto holuby boli gazdovské môžu povedať iba somálci
ferencjo
XXX.XXX.5.221
ferencjo
XXX.XXX.49.10
Revellois - francúzske plemeno vzniklo krížením kinga a košoa, dlžka 40cm,
ferencjo
XXX.XXX.49.10
Pôvodné holuby z vidieku. Majú svoje opodstatnenie pre svoju úžitkovú hodnotu. Nedá sa k tomu nič nepovedať.
V našej holubárskej obci značne preriedenej sa nájdu „samoukovia“, ktorí si vytvoria vlastný názor na danú problematiku. Presurfujú cez internet celý kontinent a dokumentujú množstvo zahraničných obrovitých plemien. Nič proti tomu, aspoň vidno koľko ich je v skutočnosti.
Nedajú si ale námahu, aby prešli naše zastrčené končiny a vyhľadali ojedinele sa ešte vyskytujúce u nás chované typy obrovitých gazdovských holubov.
Namiesto toho púšťajú na tento portál úplne a banálne krížence, ktoré okrem toho, že patria do druhu holuby, sú totálne mimo hru. Nemajú nič spoločného s ušľachtilosťou čistokrvného plemena, skôr poukazujú na nízku úroveň a históriu domáceho holubiarstva...
Nevedno ako, snáď nechceme s domácich živočíšnych produktov preferovať len ovčí syr a kozie mlieko. A ostať len pri týchto druhoch zvierat. Mali by sme sa zamerať aj na produkciu kvalitného a jemného holubacieho mäsa. A o tom je táto celá problematika vychádzajúca z našich dejín. Ku ktorej patrí aj toto krásne plemeno: slovensky gazdovsky holub.
ferencjo
XXX.XXX.49.10
prosím aké holuby sú na fotke?
ferencjo
XXX.XXX.49.10
eštew poznámka, nechcem sa hádať ani nič.ale aký význam majú pre "gazdovského" holuba papuče ako na fotke?
ak si pod pojmom gazdovský predstavíme holuba plodného,vitálneho,lietavého a skutočne slovenského, keĎ dobre vieme , že papučaté plemená majú niekedy problém pri vysedení vajec,ak im papuče niesú upravované chovateľom,a taktiež pri predpokladanom chove na vidieku.kde by sa holuby pohybovali voľne po dvore,papuče funkčný význam nemajú
opäť by teda šlo len o podobnú kópiu toho,čo už vyšľachtili naši južn susedia - biele sedliacke holuby a alfoldi buga holuby farebné , ak chceme plelkeno naše, slovenské.mali by sme mu vniesť originalitu
ilustračné foto : riman
JF