Pokiaľ má niekto záľubu vo výškovom športe, musí uznať, že tohoročné letné obdobie s extrémne priaznivým počasím bolo ideálne pre naháňanie holubov – vysokoletúnov. Takmer každý deň sme registrovali skoro bezvetrie alebo slabý vánok a to sú mimoriadne podmienky pre tieto výškové letúny.
Nie je to nádhera, keď kŕdeľ po vypustení v prudkých obratoch naberá výšku a po niekoľkých minútach na oblohe sa javí ako malá bodka. Táto sa zakrátko stratí v nedohľadne. Niekoľko hodinový let v tesnej formácii kŕdľa je ukážkový a to je najväčším lákadlom pre milovníkov športových holubov – letúnov.
Pravdu povediac je to ideálny pohľad, ako by to malo v skutočnosti vyzerať. Radosť lietať v obrovských výškach nad priestorom svojho holubníka. To je najcennejšia vlastnosť týchto holubov.
Keď ale budeme podrobnejšie skúmať tieto hodnoty, prídeme na to, že len časť kŕdľov spĺňa tieto kritéria. Takmer polovica súčasných chovateľov nevie dostať svoje letúny do požadovaných obrovských výšok. Ostatne, kto sleduje viac rokov výsledky v pretekoch, dospeje k tomuto konštatovaniu. Zdanlivo to vyzerá ako takmer žiadne napredovanie. Minimálny počet súťažiacich, atď. To by sa malo komplexne zhodnotiť a navodiť zlepšenie v Klube chovateľov letúnov.
Slabé výkony sú výstražným mementom. Začneme preto tieto príčiny menovať. Tak ako na začiatku uvádzame. Atmosferické podmienky sú rozhodujúce. Za špatný výkon je niekedy vinné nevyhovujúce počasie, ktoré znemožní ísť holubom hore. Ako druhé sa spomína zlá technika kŕmenia pred pretekom. Príliš veľa alebo málo zrna značne pokazí výkon. Tam to musí byť vyvážené takmer na gramy. To je najčastejšia výhovorka ak letúny zlyhajú. Keď si ale overíme, že tieto hodnoty boli priaznivé a holuby neprevedú klasicky výškový let. Ostáva len jedno vysvetlenie.
Rozhodujúcim faktorom je genetika a jej vplyv na kvalitu a prešľachtenosť daného chovu. Povedané rovno, letúny to musia mať v krvi. Nakoľko donútiť ich k dlhšiemu letu je možné, ale nie k dosiahnutiu obrovských výšok. Na to neexistuje žiadny donucovací prostriedok. To je hranica ich výnimočnosti. Tam sa iné holuby nikdy nedostanú. Z toho sa odvíja aj celá filozofia súťaženia. Rovno povedané, kto vlastní takýto kmeň letúnov má úspech v pretekoch. Ostatní môžu len ticho prizerať a dúfať, že raz to dokážu.
Formovať takýto chov trvá celé roky. Neustále skúšať nové kombinácie a vzájomne spájať rôzne krvné línie, ktorých výsledkom je ešte dokonalejšie výškové a celkové lietanie. Nesmie sa to ale prekombinovať a použiť veľa letúnov, z ešte viac holubníkov.
K tomu patrí aj perfektné kŕmenie kvalitným holubím zobom, obohateným o drobné obilniny, ako je proso, repka, ľanové semeno, prírodné vitamíny a rôzne grity, atď. Ich vyváženosť a percentuálny pomer. To všetko vyžadujú títo pernatí športovci.
Nemenej dôležité je mať aj vyhovujúci holubník. Musí pozostávať s viac oddelení. Najdôležitejšie je chovné, kde sú umiestnené najlepšie jedince. Chovateľova elita rokmi preverená, ktorá slúži len k odchovu mláďat. V druhom sa držia dospelé letúny. V treťom a štvrtom oddelení je sústredené prvé a druhé hniezdo mláďat. Tie sa trénujú vždy samostatne. Nakoľko by mohli negovať výškový let u skôr narodených mláďat. Veľa chovateľov nespĺňa tieto základne kritéria a nikdy sa nedopracuje k vrcholnej dokonalosti holubov – vysokoletúnov.
Kto chce začať s týmto športom, by sa mal rozhodnúť pre jedno plemeno. Nebýva to jednoduché. Rozmanitosť a výber je tak veľký, že každý má možnosť chovať také, ktoré mu najviac vyhovuje. Nie všetky sú však v lietaní prvotriedne. Niektoré majú v skutočnosti chabé výkony a len formálny názov – letúny. My spomenieme len tie najvýkonnejšie a najviac u nás chované. Konkrétne, jedno zahraničné a naše, rýdzo domáce plemená.
Budapeštianské vysokoletúny i keď to pre nás neznie lichotivo, sú zatiaľ najrozšírenejšie. Tradícia ich chovu je značne preferovaná, ale aj najviac rozdielna. Niektoré kmene lietajú vynikajúco. Iné len “poletujú“ v stredných výškach a nedajú sa presvedčiť na lietanie v nedohľadne. Mať takéto letúny je len trápenie. Výber kvality v našich chovoch je preto obmedzený.
V minulosti ale existovalo niekoľko výborných chovov. Napríklad Hlasný, Šotko v Košiciach. Tüdöš v Rožňave. Prof. Feriánc v Bratislave. To bol dobrý základ na budovanie ešte dokonalejších výkonných športových holubov. V koľkých holubníkoch je z týchto línii nikto nevie.
Slovenské vysokoletúny sú zrovnateľné. Dokonca v rýchlosti dosiahnutia výšky ich predčia. Patria medzi najlepšie výškové plemená. Vyskytujú sa len v prírodne modrej farbe, ktorá je tak jednoduchá až príťažlivo krásna. Kde nie sú takmer žiadne exteriérové rozdiely medzi holubmi. Majú vynikajúci štýl lietania. Súdržnosť kŕdľa je ukážková a dosahovanie veľkých výšok takmer pravidelná. Najlepšie chovy vlastnili Kerekeš a Pešák v Košiciach. Posledne menovaný mal taký kmeň holubov, že i za krajne nepriaznivých podmienok jeho letúny dosahovali bodových výšok. Pritom iné kŕdle pri takomto počasí sa nedostali ani na strednú výšku.
Košické vysokoletúny vznikli s predošlých. Vyznačujú sa jemnou stavbou teľa a elegantným profilom tváre. Chovajú sa v základných farbách. Tvarovo najdokonalejšie sú čisto čierne. Ich lietanie vo veľkých výškach je tiež ukážkové a poteší každého milovníka vysokoletúnov. Vynikajúce holuby vlastnil Freňák z Košíc.
Bratislavské vysokoletúny uzatvárajú zoznam plemien, o ktorých možno hovoriť ako „ super triede“ vo výškovom lietaní. Napriek tomu, že len pred nedávnom boli uznané ako samostatné plemeno. Tradícia ich chovu siaha do dôb Rakúsko – Uhorska.
V štandarde sa uvádza, že sa vyskytujú len v plavých odtieňoch. V skutočnosti sa chovajú aj biele červeno, žlto alebo čierno pásavé. Všetky bez rozdielu kresby lietajú výborne. Neboja sa veľkých výšok a nedohľadnosti, ktorú takmer pravidelne dosahujú za priaznivých atmosferických podmienok.
V skutočnosti v každom zo spomínaných plemien je možno veľa vynikajúcich, dobrých a priemerných holubov. A s tým musí každý chovateľ počítať.
Pre začiatočníkov je preto nanajvýš dôležité, dostať potrebné informácie o týchto letúnoch. Od koho ich získať. Ako s nimi narábať, chovať a dosahovať spoľahlivé výsledky. V neposlednom rade poznať aj históriu a mať vzory vo vrcholných chovateľoch výškových holubov u nás z minulosti. To všetko kladne ovplyvňuje názory mladých tak, aby nová generácia holubárov – letunkárov sa stala pokračovateľom v týchto krásnych tradíciách výškového športu.
Nádherní holubi Našich sousedů a poučný článek.Dík za to že aspoň někdo informuje milovníky výškového sportu na fauně.Honza.
pan 1372006 poradte. to co pisete je len vseobecne.aj ked nas je malo nikdo neporadi. my sme traja priatelia ,fanatici ale zaciatocnici .nasi ludia neporadia .tak sa chodime priucat k nasim juznym susedom. a k tym vykonom .vlani mi lietali holuby ovela lepsie ako toho roku. ten isty kmen. ty isty rodicia.bleskove dosiahnutie velkej vysky, dlzka cca3 ,4 hodiny. vlani pravidelne 5 7 hodin. potrebuje to prax a skusenosti.
Skúste si dať do googlu klubchovatelovletunov , popripade nájsť stránky p.Jozefa Hrabala(taktiež si stačí zadať jeho meno a nazov jeho stranok holubar). Myslím ,že základ je mať kvalitnú krv holubov a potom to je o starostlivosti,trpezlivosti, kŕmení, počasí a šťastí. ..
skying
napsal(a):
pan 1372006 poradte. to co pisete je len vseobecne.aj ked nas je malo nikdo neporadi. my sme traja priatelia ,fanatici ale zaciatocnici .nasi ludia neporadia .tak sa chodime priucat k nasim juznym susedom. a k tym vykonom .vlani mi lietali holuby ovela lepsie ako toho roku. ten isty kmen. ty isty rodicia.bleskove dosiahnutie velkej vysky, dlzka cca3 ,4 hodiny. vlani pravidelne 5 7 hodin. potrebuje to prax a skusenosti.
Nechcel som už písať na tomto portáli, nakoľko som mal dojem, že niekoľkým kritikom to vadilo. Nevedno prečo, hlavne keď sa písalo o zaniknutých slovenských plemenách a ich obnove, respektívne aj šľachtením nových. Nakoľko to je nekonečná téma na dlhú diskusiu.
Pritom pri porovnaní s okolitými štátmi, deje sa tak neustále aj v zahraničí a ďalšie plemená vznikajú v týchto vyspelých zemiach, ktoré by nám mali byť vzorom.
Kto zakáže nemeckým chovateľom ich nové plemená. Poľským a maďarským, že každým rokom tvoria nových predstaviteľov ešte krajších plemien. Nad tým všetkým je potrebné seriózne sa pozastaviť a radšej to nekritizovať, aby sme neostali na chvoste tohto napredovania.
Chov športových holubov – letúnov je tak rozsiahla téma, ktorá sa nedá vyjadriť v jednom článku. Existuje ale špeciálna kniha, ktorá má rovnaký názov, ako začiatok tohto odstavca. Tam je o tom podrobne písané.
Ostatne tak ako uvádzate a dobre robíte, že chodíte po rozumy k našim južným susedom. Nakoľko sa takto najviac dozviete ako s letúnmi je potrebné narábať a dosahovať vrcholné výkony.
Tam hranica výkonnosti je oveľa vyššie nastavená ako u nás. Rozdielnosť je aj v množstve chovateľov a dosahovaných časoch pri pretekoch. Bez zveličovania aj u nich najlepší, raz majú vrcholné letové časy a v ďalšom roku úplne zlyhajú. Letúny to nie sú stroje, ale živé bytosti, ktoré sa nedajú na sto percent naprogramovať.
Klub chovateľov letúnov sa zaoberá touto činnosťou. Dobre by bolo byť jeho členom. Mladých chovateľov je v ňom potreba, zapálených pre tento šport. Prevziať organizačne klub a nahradiť starších, pretože jeho činnosť má skôr negatívny posun a takto sa nedá napredovať. Skôr zanikať. Ostatne vidieť to aj na klesajúcom počte súťažiacich..... Toľko k vášmu dotazu.-pk-