Kŕdeľ pakistanských vysokoletúnov..
Medzi holubmi s označením letún je množstvo plemien s toľkými tvarmi teľa, resp. pernatými ozdobami, že to skutočne vyžaduje mať maximálny prehľad a odbornosť. Takmer polovica a ak nie viac je pre nás neznáma, nakoľko sa chová vo vzdialených krajinách a kontinentoch ostatného sveta.
Osobitnú skupinu tvoria holuby označené ako vysokoletúny. Na rozdiel od ostatných nevynikajú telesne ničím mimoriadnym, skôr jednoduchosťou. Majú však v sebe jedinečnú vlohu, ktorá ich predurčuje na lietanie v obrovských výškach.
Najradšej sa v zomknutom kŕdli preháňajú v bodovej alebo až v neviditeľnej výške, takmer pod samými oblakmi.. Ten priestor im bol chovateľským šľachtením geneticky navodený do ich nervovej sústavy. Rokmi a stovkami rokov sa táto vloha stále upevňovala až do súčasnej podoby.
Európa a jej východná, resp. stredná časť je domovom veľkého množstva plemien s touto schopnosťou. Takmer niet štátu, ktorý by pod touto značkou nevlastnil jedno a viac týchto výškových letcov. Všetky majú pôvod z krajín Orientu.
Niektoré však sú takmer neznáme pre nás i napriek tomu, že patria k tým najstarším chovaným v Malej a Strednej Ázie. Z oblastí, ktorá sa dá označiť ako prarodisko tohto športu. Dlhé roky akoby neexistovali a nebolo o nich vôbec počuť. Táto bariéra vďaka elektronických médií bola prekonaná a informácie sa nezadržiteľne šíria do celého sveta.
Pakistansky vysokoletún je typickým predstaviteľom a reprezentantom moslimskej chovateľskej školy. Pre ktorú je charakteristické, že sa s ich prvotriednym letcom nikomu nechvália a nevnucujú. Žiadna reklamná kampaň nebola zatiaľ zaznamenaná. Zdá sa, akoby boli do seba uzavretý. Medzi tamojšími chovateľmi majú ale vysoký kredit a obľúbenosť.
Z exteriérového pohľadu sú strednej veľkosti, štíhlejšieho vzrastu. Aerodynamické tvary teľa tomu len nasvedčujú. Začínajú stredne dlhým zobákom, ktorý v neprerušovanej línii nadväzuje na šikmé čelo. Hlava v nevýraznom zlome je tvorená temenom a končí v tyle. Profil je zvýraznený perlovými, až prekrvenými očami. Krk a jeho dĺžka pôsobí vyváženým dojmom pri vyrovnanosti celej postavy, tak potrebnej k vrcholným výkonom. Telo sa smerom dozadu zvažuje a končí v uzavretom chvoste. Nohy sú neoperené.
Farebnosť tak ako je známe pri výškových letúnoch je druhoradá. Charakteristické pre plemeno je dvojfarebnosť. Základ tvorí biely podklad na ktorom sú nepravideľne rozložené tmavé pierka, rôznej sýtosti. Od svetlých odtieňov, až po tie najtmavšie. Obzvlášť na krku je intenzívnejšia a tvoriaca tzv. veniec.
Pakistanský vysokoletún patrí medzi „elitu“ v lietaní. Dokonalá súdržnosť v kŕdli je príslovečná. Ihneď po vypustení naberú výšku v ktorej sa stále viac a viac zmenšujú, až sa stratia na oblohe. Dĺžka letu je 6 – 12 hodín, ale boli zaznamenané aj väčšie časy. Škoda, že sa o tom nevedie príslušná štatistika, boli by sme veľmi prekvapený.
Z histórie je známe, že veľa plemien na kontinente má pôvod z orientálnych krajín. Obzvlášť pri letúnoch. Ostatne aj pri opisovanom plemene sa polemizuje, koľko ich krvi koluje aj v anglických tipleroch.
Obe plemená reprezentujú to najdokonalejšie, čo v lietaní existuje. S tým rozdielom, že prvé lietajú dlho a vysoko a druhé veľmi dlho, bez výškového efektu. Tieto vynikajúce vlastnosti vedia oceniť len skutoční milovníci letových holubov...
.
Chov vysokoletúnov a kanárikov sú dávne tradície...zrejme pretrvávajú aj v iných krajinách.