Plemien letúnov je také množstvo, že mnohým ich poznanie robí problémy. Pre ľahšiu identifikáciu museli byť rozdelené do viacerých tried. Má to logické usporiadanie. Systematické delenie sa odvíja od morfologických tvarov teľa, ktoré im dávajú pečať originality.
Pri každom z nich má dominantné postavenie profil hlavy. To je signifikačný znak určujúci neodmysliteľnú príslušnosť k plemenu. Niektoré majú mimoriadne krátke, iné relatívne dlhé zobáky. Tvoria samostatnú triedu extrémnych zvláštností. Pri tých druhých táto časť rohovitého útvaru nie je vôbec dlhá, skôr prirodzená, len tvar hlavy robí tento dojem.
Patria sem aj letúny – straky, tešiace sa celosvetovo veľkej obľube. Nevedno prečo u nás sa zatiaľ nevedia uchytiť a získať si potrebnú klientelu. Preto značne zaostávame v spomenutej kategórii za okolitým chovateľstvom. Chceme sa teraz špeciálne zamerať na jedno z nich, ako zástupcu dlhozobých letúnov.
Anglická straka je typickým príkladom plemena, so zvláštnymi morfologickými tvarmi teľa. To čo stelesňuje vo svojej podstate je vrcholom elegancie a dokonalosti. Jej telesná schránka je kópia živej prírody. Konkrétne tam žijúceho vtáka – straky obyčajnej. Pretože sa vyskytuje len na našom kontinente, možno tvrdiť, že je to typické európske plemeno. Má znaky, ktoré ju predurčujú na najvyššiu priečku ušľachtilosti. Reprezentuje krásu pred športovým výkonom i keď má v názve letún.
Charakteristickým znakom je štíhla a vysoká postava. Hlava začína zdanlivo dlhším zobákom, ktorý v neprerušovanej línii prechádza do šikmého čela. Dokonale formovaný mierny oblúk temena, končí v ostrejšom uhle tyla. To vytvára dojem extrémne štíhlej tváre, s výrazne živými perlovými očami. Tento jedinečný profil ešte viac poukazuje na prirodzenú krásu. Krk je dlhý a štíhly, súmerne prechádzajúci do zvažujúceho sa hrudníka, ktorý končí v dobre uzavretom chvoste. Nohy sú dlhšie, ale k telu primerané, neoperené.
Priam fascinujúca je krásna kresba. Originálna kópia, ktorú dávno predtým vytvorila sama príroda na jednom druhu divo žijúceho vtáka. Pri ktorom sa strieda len kombinácia čierno – biela.
Šľachtiteľským pričinením chovateľov boli pri tomto plemene zakomponované všetky základné farby, ktoré tvoria len dva odtiene. Vždy biela a prídavná farebná. Tie sú tak presne maľované, až to vzbudzuje obdiv nad geneticky kreslenou farebnosťou. Konkrétne krídla a časť brucha je biela a ostatné proporcie musia byť farebné.
Prirodzene takto vyzerajú štandardné holuby. Nie všetky v exteriéri spĺňajú požadované parametre a majú aj chyby. S tým treba a vždy počítať.
Najčastejšie sú na profile hlave. Predovšetkým prerušená línia a zlom medzi zobákom, respektívne čelom. Zle formovaný klenutý oblúk a hrubá tvár. Podobne aj krk, pokiaľ nie je štíhly, priamo nesený, nevyvážene krátky a z nežiadúcimi ohybmi. Rovnako aj nohy majú byť v podobnom držaní. Kresba tiež niekedy robí problémy.
Dlhozobých plemien letúnov je značné množstvo. Okrem popisovaného, v holubársky vyspelých krajinách majú aj konkurenčné plemená. K tým najznámejším sa radia: dánska straka, poľská straka a sivko, nemecky letún, atď. Vo svojej podstate však nemajú to najdôležitejšie. Originálnu kópiou v prírode žijúceho vtáka – straky. Túto vlastnia len dve plemená. Medzi sebou súťažia, ktoré je krajšie. Anglická a nemecká straka.
Pri bližšom porovnaní majú tak malé rozdiely v detailoch hlavy, že len špecialisti v skutočnosti ich vedia rozlíšiť. Laikom sa zdajú obe rovné. Pri bližšom pozorovaní exteriéru sú tam nepatrné rozdiely. Na rozlíšenie oboch je potrebné použiť fyzikálne pomôcky – geometriu.
Nemecká straka má mierne odlišný profil. Pri nej, keď spustíme pomyselnú kolmú priamku za orgánom videnia, ukáže nám vrchol temena hlavy. Najvyšší bod tváre pri tomto plemene sa teda nachádza za okom.
Anglická straka má tento geometrický bod pred okom. A to je aj hlavný rozlišovací znak medzi týmito plemenami.
Chov letúnov – strák je značne rozšírený v anglofobných krajinách. Netreba zdôrazňovať, ktoré z plemien má tam prioritu. Na našom kontinente nie je to až tak jednoznačné. Okrem menovaným sa tu chovajú aj národné.
Na veľkú škodu u nás akoby sme obchádzali týchto elegantných letúnov. Ojedinelé chovy dánskych a maďarských strák, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Nemôžu nahradiť túto absenciu.
Anglické straky zrejme nikto chová. Žiadalo by sa zmeniť toto negatívne číslo, respektívne našu filozófiu a pripojiť sa k veľkej rodine týchto zvláštnych a krásnych holubov chovaných vo svete...
Kanár Yorckschire.. Na ostrovoch je medzi holubiarmi aj veľa chovateľov kanárikov.
Holubník: na jednej strane vyhradená časť pre kanáriky a naprotivná na holuby..