BAV- Bratislavský vysokoletún

Pěkní,dobře že jsou na světě.Už jen ty punčošky a budou ještě dokonalejší.

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Krásne holúbky! Vidno ,že majú krásny nový holubník. Ako sa dedí taký znak ako sú pančušky?
prajem nech sa s nimi darí. Teší ma,,že sa začínajú prezentovať aj tu na ifaune ,ale aj napr.v slov.časopise Chovateľ.

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Krásne holúbky! Vidno ,že majú krásny nový holubník. Ako sa dedí taký znak ako sú pančušky?
prajem nech sa s nimi darí. Teší ma,,že sa začínajú prezentovať aj tu na ifaune ,ale aj napr.v slov.časopise Chovateľ.

Nesmieme zabúdať aj na iné kresby. Okrem plavých tzv. módnych holubov, existujú aj biele červenopásavé, žltopásavé a čiernopásavé. Nemali by sa z myslenia našich holubiarov vytratiť. Čím viac bude ich chovateľov a väčšia základňa o to budú dokonalejšie. Snáď budú aj pančuškaté. Potrebné je však zjednotiť typ. Veľa holubov je s náznakom viedenských a to je chyba...Škoda, že zadávateľ k fotografiam nedodal aj komentár s letovými poznatkami..

Bratislavsky striebornoplavý

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Bratislavské trio..

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Bratislavské trio..

najprv k pancuskatym bratislavakom...naco sa pustat do noveho experimentu,ked este samotny bratislavak nie je jednotny v type....ja sam mam bratislavakov, a u niektorych parov mi stale davaju...prve hniezdo ponasaju sa na viedenakov,az tretie a stvrte hniezdo idu bratislavaci.. preco si neberieme priklad zo slovenskeho letuna...a toho nam zavidi cela europa....jednotny typ, jednoducha len modra kresba a hotovo...holuby bledomodre, holubice tmavsie modre...pretoze v jednoduchosti je krasa....a nie ako u bratislavakov...len si vsimnite zabery z klietok z celoslovenskych vystav,kde je vo voliekach viac kusov bratislavakov spolocne...skoro kazdy druhy bratislavak inaksi...jeden malu hlavu ,jeden vacsiu, jeden taku stavbu tela, dalsi inu...ale beriem to stale tak ,ze toto plemeno je stale vo vyvoji, a treba nu vychytat ako sa povie muchy... ale zaz co sa tyka letu, lietaju uz vyborne, aj ked slovakom sa zatial este nevyrovnaju...

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
najprv k pancuskatym bratislavakom...naco sa pustat do noveho experimentu,ked este samotny bratislavak nie je jednotny v type....ja sam mam bratislavakov, a u niektorych parov mi stale davaju...prve hniezdo ponasaju sa na viedenakov,az tretie a stvrte hniezdo idu bratislavaci.. preco si neberieme priklad zo slovenskeho letuna...a toho nam zavidi cela europa....jednotny typ, jednoducha len modra kresba a hotovo...holuby bledomodre, holubice tmavsie modre...pretoze v jednoduchosti je krasa....a nie ako u bratislavakov...len si vsimnite zabery z klietok z celoslovenskych vystav,kde je vo voliekach viac kusov bratislavakov spolocne...skoro kazdy druhy bratislavak inaksi...jeden malu hlavu ,jeden vacsiu, jeden taku stavbu tela, dalsi inu...ale beriem to stale tak ,ze toto plemeno je stale vo vyvoji, a treba nu vychytat ako sa povie muchy... ale zaz co sa tyka letu, lietaju uz vyborne, aj ked slovakom sa zatial este nevyrovnaju...

Tak na tento príspevok je potrebné odpovedať..
Bratislavský vysokoletún je tak staré plemeno ako samé Československo. Vzniklo za Rakúsko-Uhorska, ako ostatné podobné plemená letúnov v Podunajsku. Chovali sa na území Bratislavy ale pretože neexistovali príslušné orgány a uznávacie komisie držali ich len tamojší milovníci vysokoletúnov.
Medzi tým sa monarchia rozpadla, predvojnové roky, pričlenenie Petržalky - Engerau do iného štátneho zoskupenia, povojnové budovanie, malo za následok takmer zánik týchto holubov. Z toho obdobia zostalo len niekoľko holubov, ale o tom všetkom bolo písané vo vyhladávači Google.
Bratislavákmi sa začalo pracovať na ich obnove v 70. rokoch minulého storočia, v dobe keď niekoľko tzv. "Písálkov", ktorí všetko vedia ešte nebolo na svete. K ich obnove sa použili rumúnske ciungy a červeno štítové letúny od chovateľa Tudóša. Holuby z toho vzniknuté mimoriadne dobre lietali do veľkých výšok. A to bola ich najcennejšia vlastnosť. Toto si všimol aj Profesor Ferianc a nezaváhal, zobral si pár kúskov. Nevedel ich vynachváliť. Lenže nie všetci si zálohujú týchto výškarov a tak sa aj stalo, že sa potratili.
Na prelome storočii podľa pamäti starších chovateľov bol vypracovaný štandard a perokresby, tak ako vyzerali tieto holuby, s prihliadnutím na odlišnosti od iných letúnov chovaných v Podunajsku.
Bývalé vedenie Klubu chovateľov letúnov ale nerešpektovalo tieto písomnosti a išlo svojou cestou uznávania. Došlo to až tam, že súčasne bratislavské sa značne v profile podobajú slovenským a od viedenských sa takmer neodlišujú. Ostatne ich perokresba a fotografia to potvrdzuje.
Medzi tým sa bývalý výbor odporučil a už nebol zvolený, ale ich smer šľachtenia zostal ako zlý sen..
Kto teraz tie škody napraví, aby sa tieto letúny identifikovali od ostatných? To čaká nové vedenie Klubu chovateľov letúnov...

Bratislavské vysokoletúny z roku 1977, naštastie sa foto zachovalo..

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Bratislavsky vysokoletún, perokresba r. 2000

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Štúdia hlavy r. 2000

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Bratislavsky vysokoletún, perokresba r. 2010 Klubu chovateľov letúnov...

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Viedensky vysokoletún červeno pásavý...

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Budete mit neco z BV k prodeji dekuji

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Viedensky vysokoletún červeno pásavý...

určitě je toto videnak

Ak myslíte BAV tak áno. BV nemám.

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Ak myslíte BAV tak áno. BV nemám.

myslim BAV

Treba sa na jeseň alebo koncom leta zastaviť v Bratislave a dohodneme sa.
DR

Dnes prvý raz nedohladná výška tento rok. KONEČNE.

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Dnes prvý raz nedohladná výška tento rok. KONEČNE.

Neviem ako inde, ale za pekného počasia bratislaváky pravidelne dosahujú bodovú a miziacu výšku. Majú to v krvi a ak sú dobre kŕmené a odpočinuté, tak idú s radosťou hore. Práve včera boli výborné letové podmienky a tak som neváhal a o 15.0 hod. odštartovali. Majú však trošku odlišný štýl letu od slovenských modrých. Neletia v špirále hore...
Bratislavské zo začiatku akoby sa hrali a poletovali na úrovni strednej výšky. To už obrysy krídel sa strácajú a takto skoro trištvrte hodiny sa predvádzali. Potom sa naraz, ako na povel zdvihli.
Zrýchlili tempo a začali stúpať do bodovej výšky. Dobre som ich sledoval pri práci v záhrade. A netrvalo dlho až sa nadobro stratili. Nebolo ich vyše 1.47 hod vidieť. Ešte som aj vnukovi ukazoval, kde zmizli, snáď ich skorej objaví. Márne, boli v nedohľadne a nebolo ich nikde vidieť. Zaregistrovali sme ich až po 19.0 hodine, ako sa v pomalom tempe a veľkých kruhoch znižovali nad holubník. Bez problémov a v celku zosadli. Nebýva to vždy, často sa niekoľko kúskov odpúta od kŕdľa a prídu dolu. V tomto prípade ale urobili ukážkový let, ktorý ukončili s dobrým výkonom 4.17 hodín. Nadmieru sme boli spokojní a 25 členný kŕdeľ dostal pochvalu a dobrôtku...

pane tak to si mozte gratulovat, ked date dokopy tak velky krdel, a pekne vam v krdli lietaju...keby ste tam mali dravca, v zivote by ste nedali dokopy tak velky krdel...a to sa ani nechvalim a ani vas nekritizujem a verim vam...mne sa zatial podarilo minuly rok dat dohromady max desat kusov letunov...a uz aj pri tomto pocte, ked ich sokol uvidi vo vyske, len sa potesi, lebo vie, ze ma isty ulovok...ja obcas pustam dokopy bratislavakov a slovakov,takyto pomiesany krdik mi zmizne z dohladu do desat minut, potom sa len modlim, kolko zivych letunov sa mi vrati...a ked sa mi zacnu vracat z velkej vysky jednotlivo, uz viem, ze je zle, utoky boli a len ich ratam ,kolki sa mi vratia...pretoze nepoznam plemeno letunov, a to som ich uz niekolko plemien vyskusal, ktore by dokazalo odolavat predacnemu tlaku pernatych dravcov...uz velakrat som s tym aj chcel prastit a ze prestanem letuny chovat...len pre zaujimavost...do dnesneho dna mam straty desat kusov slovakov a pat kusov bratislavakov...ked za cely minuly rok som mal straty osemnast kusov letunov...a to mame este len polovicu roka za sebou..mam kamarata. chova budapestiaky a tiplere..zatial straty dvadsat kusov budapestiakov , desat kusov tiplerov...dalsi kamarat za pred minuly rok straty a to sa podrzte patdesiatosem kusov letunov...obrovske cislo...a letuny on chova stale... takze trenovat letuny a trenovat je trosku rozdiel...

pane tak to si mozte gratulovat, ked date dokopy tak velky krdel, a pekne vam v krdli lietaju...keby ste tam mali dravca, v zivote by ste nedali dokopy tak velky krdel...a to sa ani nechvalim a ani vas nekritizujem a verim vam...mne sa zatial podarilo minuly rok dat dohromady max desat kusov letunov...a uz aj pri tomto pocte, ked ich sokol uvidi vo vyske, len sa potesi, lebo vie, ze ma isty ulovok...ja obcas pustam dokopy bratislavakov a slovakov,takyto pomiesany krdik mi zmizne z dohladu do desat minut, potom sa len modlim, kolko zivych letunov sa mi vrati...a ked sa mi zacnu vracat z velkej vysky jednotlivo, uz viem, ze je zle, utoky boli a len ich ratam ,kolki sa mi vratia...pretoze nepoznam plemeno letunov, a to som ich uz niekolko plemien vyskusal, ktore by dokazalo odolavat predacnemu tlaku pernatych dravcov...uz velakrat som s tym aj chcel prastit a ze prestanem letuny chovat...len pre zaujimavost...do dnesneho dna mam straty desat kusov slovakov a pat kusov bratislavakov...ked za cely minuly rok som mal straty osemnast kusov letunov...a to mame este len polovicu roka za sebou..mam kamarata. chova budapestiaky a tiplere..zatial straty dvadsat kusov budapestiakov , desat kusov tiplerov...dalsi kamarat za pred minuly rok straty a to sa podrzte patdesiatosem kusov letunov...obrovske cislo...a letuny on chova stale... takze trenovat letuny a trenovat je trosku rozdiel...

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
pane tak to si mozte gratulovat, ked date dokopy tak velky krdel, a pekne vam v krdli lietaju...keby ste tam mali dravca, v zivote by ste nedali dokopy tak velky krdel...a to sa ani nechvalim a ani vas nekritizujem a verim vam...mne sa zatial podarilo minuly rok dat dohromady max desat kusov letunov...a uz aj pri tomto pocte, ked ich sokol uvidi vo vyske, len sa potesi, lebo vie, ze ma isty ulovok...ja obcas pustam dokopy bratislavakov a slovakov,takyto pomiesany krdik mi zmizne z dohladu do desat minut, potom sa len modlim, kolko zivych letunov sa mi vrati...a ked sa mi zacnu vracat z velkej vysky jednotlivo, uz viem, ze je zle, utoky boli a len ich ratam ,kolki sa mi vratia...pretoze nepoznam plemeno letunov, a to som ich uz niekolko plemien vyskusal, ktore by dokazalo odolavat predacnemu tlaku pernatych dravcov...uz velakrat som s tym aj chcel prastit a ze prestanem letuny chovat...len pre zaujimavost...do dnesneho dna mam straty desat kusov slovakov a pat kusov bratislavakov...ked za cely minuly rok som mal straty osemnast kusov letunov...a to mame este len polovicu roka za sebou..mam kamarata. chova budapestiaky a tiplere..zatial straty dvadsat kusov budapestiakov , desat kusov tiplerov...dalsi kamarat za pred minuly rok straty a to sa podrzte patdesiatosem kusov letunov...obrovske cislo...a letuny on chova stale... takze trenovat letuny a trenovat je trosku rozdiel...

Každý ma svoje skúsenosti s vysokoletúnmi, často aj negatívne, zo stratami. Dravcov je všade hodne a v období mláďat poľujú neustále. Skratka nachádzajú sa a žijú všade. Hore na severe, ale aj juhu Slovenska.
To ale neznamená, že všetky straty by sa im mali pripisovať. Mne sa napríklad stalo, že minulý rok som naraz stratiť celý kŕdeľ, vyše dvadsať holubov sa nevrátilo z obrovských výšok. Logicky, niečo sa tam hore stalo, keď že zrejme vystúpili do viac ako tisíc metrov. Tam už na ich psychiku pôsobia iné zákony. Jednoducho v tom obrovskom strese nenašli cestu domov. Odtiahnu na niekoľko desiatok kilometrov od domova a nenávratne sa stratia.
Môžeme o tom polemizovať a pripisovať tieto straty na vrub dravcov. Nemusí to byť ale pravda. Okrem nich v hodne veľkých výškach putujú aj čajky a volávky, respektívne iné pernaté vtáctvo. Keď že každý kŕdeľ vo výškach na to reaguje stresovo, nikto nevie posúdiť, čo sa tam deje v skutočnosti. Nervovo labilnejšie letúny sa zvyčajne odpútajú od kŕdľa a to je cesta ich konca. Jednoducho nenájdu cestu domov. Nie sú to predsa poštové holuby...
Držím sa však starých skúseností. Na holubníku mám vyše sto kusov vysokoletúnov a chovné nikdy nevypúšťam. Prípadné straty rýchlo doplním. Ostatne, najkrajší let je pri 20 - 30 kusovom kŕdli, tam je už čo pozerať, perfektnú súdržnosť kŕdľa, spoluprácu. atď. Pokiaľ sa medzi nimi nájdu aj také, čo práve v ten deň nemajú náladu lietať a idú dole, nestiahnu celú falku. Pri malom počte, stačí jeden jedinec a v lietaní pokazí celý kŕdeľ. Toľko môj názor do diskuzie...

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Každý ma svoje skúsenosti s vysokoletúnmi, často aj negatívne, zo stratami. Dravcov je všade hodne a v období mláďat poľujú neustále. Skratka nachádzajú sa a žijú všade. Hore na severe, ale aj juhu Slovenska.
To ale neznamená, že všetky straty by sa im mali pripisovať. Mne sa napríklad stalo, že minulý rok som naraz stratiť celý kŕdeľ, vyše dvadsať holubov sa nevrátilo z obrovských výšok. Logicky, niečo sa tam hore stalo, keď že zrejme vystúpili do viac ako tisíc metrov. Tam už na ich psychiku pôsobia iné zákony. Jednoducho v tom obrovskom strese nenašli cestu domov. Odtiahnu na niekoľko desiatok kilometrov od domova a nenávratne sa stratia.
Môžeme o tom polemizovať a pripisovať tieto straty na vrub dravcov. Nemusí to byť ale pravda. Okrem nich v hodne veľkých výškach putujú aj čajky a volávky, respektívne iné pernaté vtáctvo. Keď že každý kŕdeľ vo výškach na to reaguje stresovo, nikto nevie posúdiť, čo sa tam deje v skutočnosti. Nervovo labilnejšie letúny sa zvyčajne odpútajú od kŕdľa a to je cesta ich konca. Jednoducho nenájdu cestu domov. Nie sú to predsa poštové holuby...
Držím sa však starých skúseností. Na holubníku mám vyše sto kusov vysokoletúnov a chovné nikdy nevypúšťam. Prípadné straty rýchlo doplním. Ostatne, najkrajší let je pri 20 - 30 kusovom kŕdli, tam je už čo pozerať, perfektnú súdržnosť kŕdľa, spoluprácu. atď. Pokiaľ sa medzi nimi nájdu aj také, čo práve v ten deň nemajú náladu lietať a idú dole, nestiahnu celú falku. Pri malom počte, stačí jeden jedinec a v lietaní pokazí celý kŕdeľ. Toľko môj názor do diskuzie...

s tymto, co ste napisali, so vsetkym suhlasim...mne sa napriklad zatial nestalo, ze by som prisiel o cely krdel...pravda je u mna vsak taka, ze dvadsat kusov letunov u mna este spolu nelietalo a ani lietat nebude...maximalne co u mna lietalo najviac dvanast kusov letunov...u mna je problem inde...dost ma pobavilo, ked som dnes na nete cital, ze na ifaune niekto vyplackava, ze ma niekto velke straty a podobne...ano, bohuzial dnes dravce utocia na holuby skoro vsade, ale nie je to tak celkom pravda...poznam dost chovatelov letunov i postovych holubov, ktori straty ohladne dravcov maju minimalne , ale aj takych, ktori maju velke...aj ja, keby som mal straty minimalne, tiez by som sa asi cudoval, preco niekto sa stale len stazuje...takze je rozdiel, ked niekto do roka pride ohladne dravcov, podotykam ohladne dravcov napriklad o desat kusov, ale niekto o patdesiat kusov holubov...ked kazdy kus u letunov ma hodnotu niekolko euro, o kolko euro chovatel rocne pride...takze toto nie je vyplackavanie , ale hola realita...ale k mojmu problemu..tento isty problem ako ja, ma aj moj kamarat, ktory chova budapestiaky....obaja byvame v podhorskej oblasti,niekolko desiatok metrov od lesa..holubniky mame v lovnom teritoriu samca jastraba velkeho, ked sa letuny dostanu do vysky, tam ich caka sokol stahovavy, u mna aj sokol raroh...a obaja mame obrovske problemy dostat holuby vobec do krdla, nieto este lietat s vacsim poctom letunov...ja mam taku osobnu skusenost, ze cim viac letunov spolu vypustim, tym mam vacsie straty..a nech si niekto nemysli, ze tymto odradujem novych chovatelov letunov...pisem len o realite,ktora je u kazdeho chovatela ina...takze u mna to funguje zatial tak, ked vypustim napr. desat kusov , uz sa mi stalo, ze som prisiel za den aj o tri kusy, ked ich pustim menej, vacsinou pridem o jedneho...takze z tohto hladiska pustam radsej mensie mnozstvo..takze tomuto sa hovori tolerancia a pochopenie toho druheho...

Chovám taky vysokoletky, klub jsem dávno opustil. Maďaři berou strátu hejna a stejný počet na dravce ročně za normál.Proto chovají tolik holubů,pod stovku je u nich amatér. Takže ste v normě. Spíš bych hledal problém v poznámce o eurách. Asi nakupujete a s toho pramení neustálený chov. Já bych také o strátách nepsal, v kontextu přírodních podmínek je vlastní obžalobou. Mnoho poštovních holubářů se ani k straceným holubům nehlásí. V přírodě se ptáci spojí ve větší hejno, přikláním se k názoru výše, čím méně, tím lépe pro dravce.

Neregistrovaný uživatel napsal(a):
Chovám taky vysokoletky, klub jsem dávno opustil. Maďaři berou strátu hejna a stejný počet na dravce ročně za normál.Proto chovají tolik holubů,pod stovku je u nich amatér. Takže ste v normě. Spíš bych hledal problém v poznámce o eurách. Asi nakupujete a s toho pramení neustálený chov. Já bych také o strátách nepsal, v kontextu přírodních podmínek je vlastní obžalobou. Mnoho poštovních holubářů se ani k straceným holubům nehlásí. V přírodě se ptáci spojí ve větší hejno, přikláním se k názoru výše, čím méně, tím lépe pro dravce.

Pokiaľ by sme pokračovali a komentovali ako je to skutočne s problémami, dravcami a s lietaním, musíme sa vrátiť späť do histórie.
Klub chovateľov letúnov bol založený v roku 1976 a združoval všetko najlepšie, nachádzajúce sa v oboch republikách a v spoločnom štáte. V Česku to boli predovšetkým žijúci Slováci, ktorí z rôznych dôvodov tam založili nové rodiny. Lásku k letúnom si ale zachovali...
Prvou úlohou klubu bolo vypracovať propozície organizácie pretekov a to vo všetkých skupinách športových holubov. To sa aj dokonale podarilo.
Vysokoletúny mali ale prioritu. Na rozdiel od iných, tu sa urobil kompromis, aby sa vyhovelo aj tenežérom a začínajúcim chovateľom. Okrem hlavného - majstrovského preteku starých a mladých sa zriadil aj tzv. malý pretek. V tom prvom bola podmienka súťažiť s 12 - 24 kusmi letúnmi, ale v druhom len 6 - 12 jedincami.
Nikto nepredpokladal, aký to bude mať dopad. Každý začal lietať v tom malom preteku a vo veľkom takmer nebolo nikoho.
Keď sme chceli zorganizovať medzinárodné závody a boli dohodnutý s Maďarskom. Na veľké prekvapenie, nemali sme chovateľov, ktorí by zostavili falku do 24 holubov. Neskoršie sme od organizovania úplne odstúpili, nakoľko sa presadzovala požiadavka len s budapešťákmi.. slovenské modré a košické boli mimo hru. To nám vôbec nevyhovovalo.
Pri spätnom pohľade sa toho za skoro štyridsať rokov existencie klubu veľa nezmenilo. Stále prevládajú chovatelia s 20 - 30 kusovým chovom a to je nedostatočné pre zúčastnenie sa pretekov. Keď tu niekto konštatoval, že Maďari, Bosniaci alebo Srbi považujú pri menšom počte ako sto letúnov, takýchto chovateľov za amatérov... tak má pravdu.
Všetkým takýmto držiteľom vysokoletúnov hádam treba len doporučiť, navštívte okolitých susedov a presvedčte sa. Tam každý má na holubníku, bez rozdielu veku, "mladí - starí" 100 - 200 holubov a nemajú stým žiadne problémy. Ostatne to platí aj o poštových holuboch, ktoré sú raz tak veľké a o to majú aj väčšiu spotrebu obilnín. S tým sa chovatelia vedia vysporiadať. Len vysokoletkári majú potrebu šetremia... Letové výsledky sú potom adekvátne.

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Pekný článok,ale takto nových záujemcov nenaverbujete,v časoch krízy,keď ľudia žijú z ruky do huby...
a nie aby držali min.sto členné kŕdle len aby neboli za poradných chovateľov letúnov -amatérov...

suhlasim s vami, ked dnes mnoho rodin ledva preziva a niekto ma drzat krdel viac ako sto kusov, dnes to ide pekne do penazi a vysledny efekt ten , ze sa akurat rozrasta uz aj tak velka populaci
a dravcov...ale predchadzajuci pisatel to urcite nemyslel zle, chovatelov mensich krdlov letunov urcite nenazyva amateri, to myslel skor obrazne...mnoho chovatelov byvajucich v podhorskych ci horskych oblastiach ma iny problem...vlastnit take plemeno letunov, ktori by boli schopni sa svojou rychlostou ci sikovnostou alebo obratnostou uspesne celit nastraham, s ktorymi sa budu denno denne musiet vysporiadat v tom prostredi, v ktorom ziju...a chovatelia maju rozne skusenosti...niekomu chytaju dravce viac slovakov, inemu viac bratislavako, inemu viac budapestiakov...je to indivudualne, ako sa to plemeno s tym ktorym prostredim zzije, ako si zvykne na denno denny boj o prezitie...ono kazdy holub , aj letun si postupne na dravca zvykne, ale problem je ten , ze potom nemoze pocitat s pravidelnym treningom, kedze letune su stale nahanane a stresovane ci vyrusovane, treningy potom su nepravidelne a su skor kondicneho charakteru, a ak by sa zucastnil obcas chovatel s jeho letunmi aj preteku, skor by to bolo na nahodu, ci v tom dni dravec bude utocit alebo nie...takze aj takato je realita mnohych chovatelov letunov a urcite tento prispevok nie je o odradeni nechovat letuny, skor o nastrahach, ktore mnohych chovatelov cakaju...

Dnes let BAV viac ako 7 hodín. Štart o 6,57 h., zosad niekedy medzi 14,05 a 14,50.
Som z toho v šoku.

danielbratislava napsal(a):
Dnes let BAV viac ako 7 hodín. Štart o 6,57 h., zosad niekedy medzi 14,05 a 14,50.
Som z toho v šoku.

Slušný výkon. Doufám že z toho budeš spát...

Gratulujem. To bol pretek alebo tréning?

Tréning.

Podarilo sa Vám zaznamenať koľko boli vo veľkej, poprípade v nedohladne. Aký stýl majú BAV?

Bratislavské vysokoletúny patria medzi elitu športových a výškových letúnov. Zdedili tieto vlastnosti v plnom rozsahu a tým splnili požiadavku na výškové kritéria.
Ten čas uvádzaný chovateľom v jesennom období, keď všetko preperuje je obdivuhodný. Skutočne môžem sa s tým len stotožniť. Tiež púšťam na prelet kŕdeľ i keď sa to v čase výmeny peria nedoporučuje. Lietajú aj moje prekrásne 3 -4 hodiny, ale tak vysoko, že aj sused ich nevedel vynachváliť. Hrozí a stále sa obávam, že ich stratím alebo časť s nich sa domov nevráti. Len v tomto roku som dvakrát prišiel o hodne mladých, keď sa nevrátili z veľkej výšky. Čo sa tam deje, nikto nevie sú v strese a často odtiahnu tak ďaleko, že nenájdu cestu domov.
Prezentované fotografie v tomto vlákne sú špičkové a poukazujú, že toto plemeno má aj v tomto smere vysoké kvality.
Dobré je, že exteriérom nepripomínajú tú nešťastnú kresbu bratislavského vysokoletúna, ktorú nikto nevie, prečo bývalé vedenie KCHL presadzovalo. Takmer alebo vôbec sa neodlišuje od viedenského vysokoletúna a to je na pováženie, ako by sa mohlo presadiť aj medzinárodne. Každý urobí dobre, keď sa od tohto typu rýchlo dištancuje...

rudla napsal(a):
Podarilo sa Vám zaznamenať koľko boli vo veľkej, poprípade v nedohladne. Aký stýl majú BAV?

Nedohľadnú výšku spravia málokedy. Včera bola maximálne veľká výška a to len 1,30 h., čo som ja zaregistroval. Lietali dosť rýchlo a nepravidelne sa točili krížom krážom.
Dnes som im dal deň voľna. Zajtra ráno idú znova. Som zvedavý.

Ďakujem za objektívnu odpoveď. Držím palce aby si a dnes udržali rovnaký výkon.

Dostanete ban.

Dnes štart 7,51 h.20 ks.
Silný vietor, zamračené a nízka oblčnosť,13°C.
Let stredná výška, dĺžka letu 117 min., zosad spoločný 20 ks o 9,48 h.
Nič moc.

Veľa má na svedomí aj to počasie. Chcel by som sa opýtať, nemáte prehľad o tom či majú všetci BAV rovnaký štýl letu, alebo sa línia od línie odlišujú.
Tu skúšam vložiť link na video s ich letom...ďaka za takéto ukážky!

https://youtu.be/cTnIUx_0N6s.

Moje holuby majú oveľa svižnejší štýl letu, za dve minúty sú v strednej výške do päť veľká.
A aj pri pristávaní sú ovela razantnejší a kompaktnejší.
Na videu lietajú na môj vkus slabo a pomaly (ale podľa videa ťažko posúdiť).

Tak to ste ma potesili. Takých gripenov budem potrebovať, len čo im uroím dalšiu ubykáciu

Originál, bratislavský vysokoletún...

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

13072006 napsal(a):
Originál, bratislavský vysokoletún...

Moji dnes 2,39 hod.
Štart o 8,27
oblačno
severozápaný vietor 17 km/h
13 °C
Zosad spoločný o 11,06
Dnes spokojnosť (včera som nebol doma nedostali žrať).
Zajtra znova, uvidím.

28.9.2015 dľžka letu 118 min.,20 ks
Štart 8,05
slnečno, severný vietor 20km/h, teplota 15 °C
Spoločný zosad 10,03
včera podvečer ešte jeden malý tréning, cca 90 min. (návšteva, ukážka letu)

Dnes 29.9.2015
dĺžka letu 182 min.,20 ks
Štart 7,27
slnečno, bezvetrie, teplota 6 °C
Spoločný zosad 10,29.

To sú pekné výkony. Ak to nie je tajomstvo, dávate im nejakú špeciálnu stravu, alebo to ide aj s klasickou miešankou (typu agrolens)?
...a s dravcami ste na to ako? Tu u nás na záhorí už pomaly začínajú vystrkovať zobáky

Pred štartom ráno dieta exkluzív, po prílete supervdovská a podvečer zmes bohatá na tuky Energy PLUS I C. (keď bude chvíľku čas odfoťím).
Čo sa týka dravcov, zatiaľ žiadny útok ani strata, minulý rok o tomto čase bol útok za útokom.
Dnes štart 7,05
Poloblačno, slabý severo-východný vietor 11 km/h,9 °C
Dosad dnes asi neuvidím, lebo musím odísť.

Dnes 1.10.2015
dĺžka letu 155 min.,20 ks
Štart 6,55
slnečno, severo-východný vietor 17 km/h, teplota 7 °C
Spoločný zosad 9,30.

2.10.2015 - 20 ks
štart 6,57
slnečno,9 °C, severo-východný vietor 22 km/h
Zosad som nevidel. (práca)

3.10.2015 -20 ks
štart 7,13
slnečno,7 °C, východný vietor 17 km/h
Zosad som nevidel. (práca)

4.10.2015 -20 ks, dĺžka letu 184 min.
štart 8,12
zamračené,11 °C, južný vietor 9 km/h
Spoločný zosad 11,16

5.10.2015 - 20 ks, dĺžka letu 138 min
štart 8,09
zamračené,14 °C, severný vietor 27 km/h
Spoločný zosad 10,27.

6.10.2015 - 20 ks
Štart 13,50 po opadnutí hmly,
polooblačno,18 °C, východný vietor 19 km/h,
po 150 minutách zosadlo 7 kusov,
o 10 minút po nich zosadol 1 kus,
o cca 1/2 hodinu zosadlo 11 kusov,
a posledný zosadol cca 17,50 a to som mu už nedával šancu.
Prvý útok máme v pohode za sebou.

Znova sa Vám prihováram po nejakom čase v tejto rubrike.
Trénujem každý deň, keď počasie dovolí.
Nastali malé zmeny od posledného príspevku.
Útokov dravca bolo viacero, ale úspešnosť dravca bola slabá - zobral iba jedného holuba z kŕdľa. Z trénovaného kŕdľa som predal dvoch plavých a dvoch bielych červenopásich.
A dvoch plavých a jedného Slovenského som pridal (keďže si kupec pre ne neprišiel).
Lietajú 2, až 3,5 hodiny. Bodovú výšku dosiahnu len občas a to len na krátky čas, no jeseň je už taká. Chcem trénovať až do vyčerpania zásob.

Zdravím, nechovám síce vysokoletúny( aj keď v blízskej budúcnosti by som rád). Mám české letúny, nakoľko nejdú až tak do výšky, tak vidím čo sa s nimi deje pri útoku dravca. Vždy to je adrenalín, tak ako dnes poobede presne 15.12 sa objavil ako blesk, keď vrazil alebo dohnal kŕdlik na minimálnu vzdialenosť, tak sa rozpŕchli. Jeho vybraná obeť stihla urobiť klučku, po ktorej do nej udrel až lietalo perie. Evidentne ho nezasiahol pazúrmi a ani úderom neomráčil, takže stihol sadnúť na strechu susedom, dravec sa na drzovku po ňom snažil vyvinúť nový útok, ale to sa mi neudržali nervy a zatlieskal som rukami po ňom, tak si to rozmyslel.
Po stiahnutí kŕdlika som ešte aby mi nebolo málo vyhnal 3ks krížence VK x BR a ani nie 10 minút a bol tu znova, tie nabrali výšku a boli preč...pred zotmením sa postupne vracali.

Takéto letúny sa chovali na samom začiatku v Podunajsku..

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Spomienka na dávnu minulosť, chvíle radosti pri ich sledovaní, hodne ich bolo aj v Bratislave..

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

17 Novembra 2015
Štart 9,40 hod.
teplota 12 °C
Juhovýchodný vietor 3m/s, takmer zamračené
Zosad 14,15 hod.
Málokedy som pri zosade a viem sledovať priebeh tréningu, ale dnes je sviatok, tak sa mi to podarilo.
Po vypustení išli dosť rýchlo do bodovej výšky a tam zotrvali cca 1hodinu a 15 minút. To naznačovalo dobrý výsledok. Potom pomali klesali a držali sa dlho v strednej výške.
Zosadli po 4 hodinách a 35 minutách (275 min.)
Som príjemne prekvapený. Včera len hodina a pól letu, a predtým tri dni bez letu. Bol som na EV Métz a v nedeľu bol dážď.

danielbratislava napsal(a):
17 Novembra 2015
Štart 9,40 hod.
teplota 12 °C
Juhovýchodný vietor 3m/s, takmer zamračené
Zosad 14,15 hod.
Málokedy som pri zosade a viem sledovať priebeh tréningu, ale dnes je sviatok, tak sa mi to podarilo.
Po vypustení išli dosť rýchlo do bodovej výšky a tam zotrvali cca 1hodinu a 15 minút. To naznačovalo dobrý výsledok. Potom pomali klesali a držali sa dlho v strednej výške.
Zosadli po 4 hodinách a 35 minutách (275 min.)
Som príjemne prekvapený. Včera len hodina a pól letu, a predtým tri dni bez letu. Bol som na EV Métz a v nedeľu bol dážď.

Slušný výkon při tomto zimním počasí.

Ďakujem Roman.
Dnes 19 Novembra 2015
Štart 9,12 hod.
teplota 15 °C.
Západný vietor 8 m/s, takmer zamračené.
Zosad 13,39 hod.
Po vypustení trvalo 7 minút a boli v bodovej výšké, koľko tam boli neviem bol som pre tovar.
Dľžka letu 4 hodiny 27 minút (267 min.)
Som spokojný.

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

Super

Dnes 20.11.2015
Štart 8,43 hod.,18 kusov.
Teplota 11 °C.Západný vietor 4 m/s, zamračené.
Zosad 11,37 hod.
Dĺžka letu 2 hodiny 54 minút.

Ešte som zabudol dopísať dážď.

Po dlhej dobe som opäť na tomto vlákne a budem znova zaznamenávať tréning našich holubov.
Tento rok mám v skupine BAV, BV a SV.
Moje holuby už absolvovali vaľa tréningov. Momentálne sú tiež vonku.
Po prílete domov napíšem priebeh a letové podmienky.

Dnes 2.8.2016 nedohladná výška.
Štart 7,53 hod.,16 kusov.
Teplota 29 °C., severo-západný vietor 2-4 m/s, jasno.
Zosad 11 holubov 16,20 hod.. Ostatný piati sadali s nimi, ale niečoho sa nalakali a nezosadli.
Dĺžka letu prvvých holubov 8 hodín 27 minút.
Zosad splašených piatich holubov 17,01 hod.
Dĺžka letu zbytku 9 hodín 8 minút.

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

3.8.2016 - 18 ks
štart 8,12 hod.
zamračené,21 °C, západný vietor 3 m/s
Zosad som nevidel. (práca)
O 15,30 hod. už sedeli na holubníku.

Zavřít galerii  

Zavřít galerii  

danielbratislava napsal(a):
3.8.2016 - 18 ks
štart 8,12 hod.
zamračené,21 °C, západný vietor 3 m/s
Zosad som nevidel. (práca)
O 15,30 hod. už sedeli na holubníku.

Vysokoletce sem obdivoval uz jako maly kluk...mel je soused a to budapestaky...bouzel prozatim sem nemel nikdy vyhovujici zazemi a ani cas na jejich chov

danielbratislava napsal(a):
Dnes 2.8.2016 nedohladná výška.
Štart 7,53 hod.,16 kusov.
Teplota 29 °C., severo-západný vietor 2-4 m/s, jasno.
Zosad 11 holubov 16,20 hod.. Ostatný piati sadali s nimi, ale niečoho sa nalakali a nezosadli.
Dĺžka letu prvvých holubov 8 hodín 27 minút.
Zosad splašených piatich holubov 17,01 hod.
Dĺžka letu zbytku 9 hodín 8 minút.

Super! Také časy nemajú ani na oficiálnych pretekoch.

Je to neuveritelné, ale je to tak. Nie je problém si ich prísť pozrieť. Robím to len pre vlastnú potechu. Nemám dosť veľkú skupinu jedného plemena a nie som člen klubu. A okrem toho ani neviem, kto by chcel u mňa stráviť toľko času pozeraním na holuby a oblohu.
Keď som kupoval v Maďarsku BV, bolo mi povedané že sa jedná o veľmi kvalitnú líniu, ale viete ako to chodí. Pokým nevyskúšate, nemôžete si byť istý.
Kvalitné BaV a SV som mal už viac rokov a postupne sa čas zlepšoval. Pomaly som sa učil a pretavil som do nich skúsenosti a nové trendy od poštových holubov.
Uvidím ako dlho im to vydrží, viem že holub nie je stroj.

Dnes 4.8.2016
Štart 8,02 hod.,16 kusov.
Teplota 25 - 30 °C. Južný vietor 4 - 5 m/s, jasno.
Spoločný zosad 15,12 hod.
Aj nedohladná výška.

5.8.2016 štart 8,35 hod,16 ks
Južný vietor,2 - 8 m/s,26 °C
1 ks zosad 13,34 hod. vytrhnutý chvost
1 ks zosad 14,10 hod.
14 ks zosad 16,46 hod.

6.8.2016 štart 8,02 hod.16 ks
Severo západný vietor 8 m/s
17 - 25 °C
4 ks zosad 13,43 hod.
9 ks zosad 14,05 hod
1 ks zosad 14,50 hod
1 ks zosad 15,30 hod.
1 ks chýba.

Dnes 7.8.2016 štart 7,28 hod,15 ks.
Severo-západný vietor 5 m/s v nárazoch 13 m/s.
19 - 25 °C
Spoločný zosad 14,38 hod.

8.8.2016 štart 6,59 hod.
1 ks 11,35
2 ks 12,25
6 ks 12,50
A tak ďalej...
Asi útočí sokol.

Dnes 9.8.2016 schválne vypustený 8,35 hod.14 ks
Myslel som že sa niečo zmení ale znova tak isto ako včera.
Skupina rostrhaná, po jednom dvoch kusoch sadali dole.

Zajtra ostanú doma príde kupec.
A uvidím čo bude ?

Po pár dňoch oddychu.
Dnes znova odštartované o 8,50 hod.9 kusov.
3 ks BV
5 ks BaV
1 ks SV
Teplota 15 - 21 °C. Západný vietor 2 - 3 m/s, v nárazoch 8 m/s.
potrhaná oblačnosť.
Spoločný zosad 16,20 hod.
Bez útoku dravca. Super.

Dnes 13.8.2016 štart 8,03 hod.,9 ks ako včera.
Teplota 16 - 20 °C. SZ - JZ vietor 2 m/s.
Oblačno, mrholenie.
Spoločný zosad 10,12 hod.
Dnes nič moc.