KT si zaslúži samostatnú tému. Ako tak som vám nahrubo preložila dobrý článok o jeho širokej užitočnosti https://hayandforage.com/article-1872-Turning-the-forage-world-upside-down.html
"Vo februárovom čísle Hay and Forage grower, som zdieľal príbeh o Reed Edwardsovi, poľnohospodárovi z Južnej Caroliny, ktorý pestoval sericeu lespedezu po dobu asi 10 rokov.
Edwards predával seno zo sericey hneď ako ho dorobil, hlavne pre zákazníkov s burskými a mliečnymi kozami
Prečo pre kozy?
Je to preto, že sericea je kŕmna plodina, u ktorej sa zistilo, že pomáha kontrolovať parazity u malých prežúvavcov. Vysokej hladine kondenzovaných tanínov v rastline sa pripisujú antihelmintické vlastnosti. Taktiež kondenzované taníny v sericee stoja za jej protinadúvacím účinkom ako je to aj u iných tanín obsahujúcich rastlín ako napríklad ladenec rožkatý(štírovník).
Ale odolnosť voči zdutiu a kontrola parazitov sú len začiatkom príbehu kondenzovaného tanínu(...)
Jednoducho povedané, taníny sú chemické zlúčeniny, ktoré viažu proteíny a enzýmy ktoré štiepia bielkoviny (proteázy). Sú prirodzene prítomné v niektorých bôbovitých (o.i.) krmovinách, ale menej často v tráve.
Množstvo tanínu kolíše v jednotlivých častiach rastliny v rôznych obdobiach rastu a kolíše aj v súvislosti s enviromentálnymi podmienkami. Príliš vysoký obsah kondenzovaného tanínu môže potlačiť stráviteľnosť krmiva Nie všetky taníny sú rovnaké; niektoré sa pevne viažu s proteínmi, iné nie, v závislosti od ich chemického zloženia.
Kde je potenciálny prínos? Vzhľadom k tomu, že kondenzované triesloviny dokážu chrániť bielkoviny počas tráviacich procesov v bachore, je možné výrazne zvýšiť využitie bielkovín. Je to preto, lebo viac bielkovín môže byť použitých v nižšom gastrointestinálnom trakte a menej proteínového dusíka sa nakoniec stratí do atmosféry ako emisie amoniaku.
John Grabber, USDA-ARS výskumník vo Forage Research Center (DFRC) Madisone, Wisconsin, to nedávno vysvetlil takto:
"
Bohužiaľ, približne 80% proteínu v pastevných alebo konzervovaných krmivách, ako je lucerna, podlieha enzymatickému rozkladu (proteolýze) počas tráviaceho procesu v bachore ktorého dôsledkom sú dusíkaté produkty bez proteínu. Zatiaľ čo časť je premenená na výživovo cenný mikrobiálny proteín v bachore, až do jednej tretiny dusíka bez proteínu v diétach bohatých na lucerku sa vylučuje močom, hlavne ako močovina "
Grabber ďalej píše:
"Močovina sa premieňa na amoniak a stráca sa v atmosfére Diétny proteín je najlepšie zužitkovaný zvieraťom, ak sa po prechode bachorom štiepi v dolnom gastrointestinálnom trakte. Bohužiaľ, iba približne 20 percent pôvodného proteínu lucerky je skutočne strávených v gastrointestinálnom trakte, aby dodali aminokyseliny pre rast a produkciu mäsa a mlieka. "
Grabber cituje výskum uskutočnený v USA DFRC, kde bola v kŕmnej dávke dojníc nahradená lucerna ladencom(štírovník). Kravy reagovali zvýšením produkcie o 10 libier viac mlieka denne a zvýšilo sa využitie bielkovín. Iná štúdie dokladá, že pri kŕmeni krmivom obsahujúcim kondenzované taníny sa znížili straty amoniaku z výkalov o 25 percent - keď boli kondenzované taníny v diéte na miernej úrovni.
Je to teda aj obrovský prínos pre životné prostredie.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Díky za zajímavý překlad. V souvislosti s tím by mě zajímalo, jestli se to dá zjednodušit a říct, že kulturní pěstované luštěniny jako hrách, sója, vojtěška aj. neobsahují tanin nebo málo a volně rostoucí divoké rostliny ho obsahují. Nevíte?
Jestli jsem to dobře pochopila, pokud někdo krmí hrachem, vojtěškou apod., stejně velká část bílkovin zůstane nevyužitá. Kdežto u těch divokých rostlin jako štírovník, tahle sericea, asi i čičorka dvoubarevná je přítomnost taninu zpomalujícím prostředkem při trávení bílkovin a zvíře je schopno je využít dokonaleji.
Krmné luštěniny se v poslední době nějak upravují, aby je zvíře netrávilo už v horní části trávicího traktu, ale aby se trávení prodloužilo. To je podobný postup, ale takové krmivo je zase dost drahé. Navíc už nevím, jak se mu říká.
Nie, pri extrúzii ide hlavne o to, aby sa zničili inhibičné látky - inhibítory proteáz. Teda látky (polypeptidy a bielkoviny), ktoré sa viažu s proteolytickými enzýmami, tvoria s nimi stabilné komplexy a tak je aktivita týchto enzýmov znížená.
Že kultúrne pestované krmoviny majú nižší obsah trieslovín, to bude prácou šľachtenia. Ono totiž triesloviny majú v rastlinnej ríši zásadnú úlohu - znižovať chutnosť a tak chrániť rastlinu pred spásaním. (To vysvetlite kozám :-D ). Navyše, ako všade, platí, že všetkého s mierou. Kým istý obsah trieslovín, vrátane kondenzovaných tanínov, napomáha stráviteľnosti krmiva u prežúvavcov, ich vysoký obsah môže mať kontraproduktívny účinok. Pre nás žiadúca je väzba tanín - bielkovina, ktorá chráni bielkovinu pred jej degradáciou v bachore, ale v žalúdku sa následne uvoľňuje, bielkovina sa môže stráviť. Niektoré väzby medzi tanínom a bielkovinou môžu byť však nevratné, čím sa stráviteľnosť bielkovín z prijatého krmiva naopak zníži. Ak dobre rozumiem tomu, čo som si naštudovala, práve pri vyšších množstvách tanínu sa zvyknú tieto väzby tvoriť. Preto sa napríklad u bôbu šľachtili odrody, ktoré majú nižší obsah trieslovín.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Exrudované ne. Fakt si nemůžu vzpomenout, zapomněla jsem to krátce po přednášce, když jsem zjistila cenu. Asi navěky .
Uživatel s deaktivovaným účtem

Je to něco termického nebo tak podobně.
Uživatel s deaktivovaným účtem
napsal(a):
Je to něco termického nebo tak podobně.
Uživatel s deaktivovaným účtem

Nojo, tak hodek měl pravdu, že i extruze. A je to hydrotermicky zpracované krmivo, ten upravený hrách, u kterého se bílkovina tráví déle. Díky, Moniko, za nápovědu, já bych si nevzpomněla. Jenže jsem tím trochu odbočila od taninu ve Vašem úvodním příspěvku .