Slovenský exhibičný gigant

Přidejte téma
Přidejte téma
Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků
22.1.2010 12:36
1372006

XXX.XXX.2.154

Slovenský exhibičný gigant.

Chovateľstvo je celoživotná zábava, ktorú zrejme každý milovník holubov dostane do vienka už od narodenia. V rôznej intenzite sa udržuje v každom národe. Niekde viac, inde menej. Prišla doba, kedy aj my sa musíme porozhliadnuť po minulých desaťročiach a porovnať nás so zahraničím. Vyhodnotiť naše holubiarstvo, aký sme v tomto smere úspešný alebo kde zaostávame za svetom. Teda, ako na tom je holubárske Slovensko.


V zahraničí sme svedkami toho, že pri návštevách veľkých výstav alebo búrz možno sledovať veľký záujem verejnosti o chovateľstvo. To sa odzrkadľuje aj v počte národných plemien. Na porovnanie, spomeňme v číslach. Približne tridsať svojich plemien majú v Maďarsku. Takmer štyridsať domácich plemien je v Poľsku. Vyše dvadsať plemien je registrovaných v Českej republike. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, nakoľko stredoeurópsky región je bohatý na plemená holubov. V chronologickom postupe sledujeme tvorbu nových národných plemien u našich najbližších susedoch. Pozoruhodná skutočnosť. Pri tom je konštatované, že táto šľachtiteľská vášeň kladne zvyšuje tamojšiu členskú základňu. Obrovský rozdiel medzi nami a zahraničím. Jednak v počte a tvorbe nových plemien. Prečo je to tam tak a u nás to všetko stagnuje, je potrebné podrobiť kritike.
Nemyslím, že sme horší holubiari. Chýba nám však holubárske nadšenie a národná ctižiadosť. Mať niečo svoje, vytvorené vlastnými rukami v primeranom sortimente, čo by nás mohlo dôsledne reprezentovať a zviditeľniť vo svete. Pretože kúpiť sa dá všetko. To je však veľmi málo, ako navonok krajinu reprezentovať.
K tomu aby sme sa chovateľsky priblížili našim susedom, musíme splniť niekoľko predsavzatí. Keď zrovnáme sledované hodnoty, prídeme k nelichotivým výsledkom. Vo všeobecnosti u nás pozorovať klesajúci záujem mládeže o chovateľstvo. Natíska sa preto otázka, kam kráča naše holubiarstvo, pri sústavnom poklese členskej základne. Akoby tí naši päťdesiatnici boli posledný holubiari. Kde sa ale podeli mladšie ročníky. Prestali sa zaujímať o holubiarstvo? Mladých chovateľov jednoducho nemáme. Tu sa stala niekde chyba, ktorú treba urýchlene napraviť. Nakoľko keď to takto ďalej pôjde môže sa stať, že táto krásna záľuba ľudí u nás nadobro zanikne. Otázku kladieme širokej chovateľskej verejnosti, ako ďalej a čo navrhnúť na zlepšenie budúcnosti holubiarstva na Slovensku.
Máme síce k tomu vytvorený riadiaci orgán, ktorý by mal v predstihu riešiť tento problém, ale na to sa nehodno spoliehať. Pretože tam používaná metodika omladzovania z dôb dávno minulých už roky neprináša žiadne pozitívne výsledky. Bez ďalšieho filozofovania, cesta k náprave by mala viesť cez radikálne presmerovanie základných aktivít. V prvom rade doplniť rady o mladých ambicióznych chovateľov. Získať ich pre holubiarstvo príťažlivým programom. Ako ich na tieto ciele nasmerovať, je potrebné vo verejnosti prediskutovať. Jeden takýto návrh tu predkladáme.
Holubiarstvo má v sebe niečo príťažlivé, ktoré vychádza z obdivu nad krásou holubov. Hodnoty tohto fenoménu spočívajú v neustálom vylepšovaní a zdokonaľovaní telesných tvarov našich pernatých miláčikov. Každé plemeno holubov má svoje špecifické priority. To je vlastne motivačným, tak povediac korením a soľou tohto koníčka. Vyššou formou toho je napríklad šľachtenie ďalších rázov alebo variet. Najvyššou formou tejto zábavy je obnova staronových alebo tvorba úplne nových plemien. Kde sa prakticky vychádza z nulovej základne. Tam chovateľ už skutočne musí byť v tejto profesii jedničkou a znalec všetkých šľachtiteľských kombinácii. A práve to chceme v našom chovateľstve presadiť.
Nakoľko sme už v minulosti predstavili sedem našich zaniknutých plemien, ktoré sa chovali ešte v dobe monarchie a po vzniku prvej republiky. V povojnových rokoch z neznámych príčin zanikli. Na veľkú škodu pre nás, ostali len v živej pamäti. Preto by sme sa mali pokúsiť o ich obnovu. Veď len stým, koľko je zaujímavej práce. Keď k tomu pridáme aj nové šľachtenie, to by bolo pre naše holubiarstvo niečo prelomové. Možno by to zmenilo to o čom sa tu bavíme. Ako zastaviť veľký úpadok členstva v slovenskom holubiarstve. Prinášame preto niečo nové, čo tu ešte nebolo.
Slovenský exibičný gigant, tento netradičný názov pravdepodobne u niektorých čitateľoch vzbudí náležitú pozornosť. Darmo budú hľadať v odbornej tlači akúkoľvek informáciu, alebo správu o existencii týchto holubov. Zatiaľ je len v projektovom scenári. Potrebné je to všetko dôkladne vyhodnotiť a posúdiť, so zameraním na jeden cieľ. Vytvoriť naše také plemeno, ktoré nás bude dôstojne reprezentovať v tejto kategórii holubov. Taktiež navodiť myšlienku, ako zlepšiť v počte plemien postavenie nášho holubiarstva v novodobej Európe.
Chceme širokej chovateľskej verejnosti predstaviť projekt krásneho plemena holubov. Nie je ešte presne určené do akej triedy bude zaradené. Pravdepodobne do skupiny výstavných holubov, ale v kategórii gigant. S charakteristickými znakmi obrov a prírodných farieb poštových holubov. Malo by sa dostať do perspektívnych programov šľachtenia. Nakoľko je veľa chovateľov, ktorí preferujú tento typ a estetickú krásu takýchto holubov. Môžeme len predpokladať prinajmenšom ich okázalú pozornosť. Stojí preto za úvahu, prečo práve takéto plemeno.
Európske holubiarstvo malo už dávno predtým z kategórie obrov niekoľko plemien, ktoré sa zaraďujú do tejto skupiny. Najznámejšie boli rimany, košovia a mondainy. To boli jedine známe veľké holuby v tej dobe, ale ich atraktivita bola známa len v niektorých štátoch. Inde mali veľmi málo zástancov. Dlho sa o nich len striedmo hovorilo a preto sa zdalo, že budú vždy na okraji chovateľských záujmov. Neskôr sa začali názory odbornej verejnosti meniť s kladným ohlasom a ich preferovaním. Predovšetkým aj preto, že do tejto triedy holubov pribudlo niekoľko nových konkurenčných plemien, prevažne vyšľachtených na inom kontinente. Práve tieto dali nový impulz k ich veľkému rozšíreniu. Mnohé z nich si len v posledných rokoch získavajú stále väčšiu obľubu. Prispela k tomu aj veľká angažovanosť a šľachtiteľské úspechy chovateľov z USA.
Ako prvý sa presadil americký King. Naši chovatelia sa zoznámili s týmto krásnym plemenom koncom päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pre mimoriadne telesné tvary si veľmi rýchlo získal mnohých priaznivcov a dnes predstavuje jedno z najrozšírenejších plemien holubov. Nasledovali texan a kalifornský holub. Tie sú tiež veľmi pekné.
Chov holubov obrovitých plemien moderného prevedenia nadobudol veľkú masovosť. Keby sme pátrali v minulosti, jednoznačne prídeme k poznatku, že v novodobom holubiarstve najviac týchto plemien vyšľachtili v Spojených štátoch. Zo Severnej Ameriky sa šírili do ďalších krajín, hlavne do anglofónnych oblasti. Odtiaľ sa dostali do ostatnej časti starého kontinentu. Odvtedy sa značne rozšírila obľuba veľkých masových plemien, ktoré aj u nás majú veľa zanietených chovateľov.
Mnoho chovateľov však túžilo po obrovitých holuboch s prírodnými farbami poštových holubov. Taktiež po elegantných tvaroch tela ako majú výstavné holuby. K tým najznámejším patrí niekoľko plemien západnej chovateľskej školy.
Show Homer – anglický výstavný má pretiahnutú klenbovú hlavu a väčšiu postavu.
Exhibition Homer je veľmi podobný predošlému, s tým rozdielom, že zobák je s čelom a s temenom v jednej rovine.
Show Antverp alebo belgický výstavný má oválnu kratšiu hlavu a tupšie nasadený zobák.
Nemecký výstavný holub má hlavu klinovito sa zužujúcu, s klenbovým profilom čela a temena. Zo všetkých podobných plemien je u nás najznámejší.
Kombináciou týchto dvoch odlišných plemenných skupín vzniklo niečo nové, ktorých reprezentantom je celosvetovo veľmi rozšírené plemeno. Chceme ho v krátkosti popísať.
American Giant Homer – americký obor je toho príkladom. Musíme týchto vzácnych holubov predstaviť, aby sme mohli vyvodiť, čo sa tu v šľachtení sledovalo a dalo základ niečomu novému. I keď americké plemeno je ešte mladé, ale v ich domovine dlhšie chované, na starom kontinente len v posledných rokoch láme rekordy v neopakovateľnom záujme verejnosti. Na veľkých medzinárodných výstavách má stále väčšie zastúpenie.
American Giant Homer – americký obor v osemdesiatych rokoch minulého storočia prenikol na náš svetadiel ako nové plemeno, úplne inej konštelácie. Nie je to však už kategória mäsového plemena. Snáď by ich bolo možné zaradiť do výstavnej triedy holubov.
Americký obor je typickým predstaviteľom tejto kategórie holubov. Svetovú popularitu si získal svojim ušľachtilým zovňajškom. Ako bomba sa rozletela na všetky strany správa o týchto výnimočne pekných holubov, ktoré nám tvarom teľa pripomínajú u nás veľmi rozšírené poštové holuby. Nemajú však vlohy ich priamych predkov, pre mimoriadne letové schopnosti. Skôr sa uprednostňuje estetická krása harmónie teľa. Ostatne, v súčasnosti sa na túto stránku veci kladie najväčší dôraz. Predstavuje to vrchol chovateľskej dokonalosti. Podľa všetkého budú nasledovať ďalšie podobné nové plemená z USA.
Na základe informácii, rýchlo zaujali chovateľov západnej časti starého kontinentu. Netrvalo dlho a svoju prezentáciu realizovali v stredoeurópskom regióne. Možno ich vydávať už aj na našich výstavách. Preto sa dá predpokladať, že si nájdu aj u nás veľa chovateľov.
Americký obor je predstaviteľ holubov typu. Má krátke telo. Postava z profilu počínajúc
širokými prsiami, vytvára pomyselný ležatý ihlan. Všetky jeho priamky sa spájajú v jednom bode, ktorý ohraničuje stred konca chvosta. Pokiaľ sa takýto holub zoberie do ruky, tak takmer dve tretiny teľa tvorí predok a jednu tretinu zadná partia. Percentuálne vyjadrenie približne 65% - 35% rozhrania je ohraničené behákmi. Má robustnejšie telo o váhe do 900 až 1000 gramov. Spredu má rámec pravouhlého trojuholníka, ohraničený ramenami krídiel a hrudnou kosťou.
Hlava so zobákom vytvára neprerušovaný oblúk a harmonicky prechádza do silného krku. Oči sú výrazné oranžové, len u bielych tmavé. Zobák je stredne dlhý, obojstranne silný, klinovitého tvaru a mierne dole sklonený. Obočnica je jemná, bledo-šedá. Nohy sú krátke a naširoko stavané.
Farebné mutácie zodpovedajú všetkým rázom známym pri poštových holuboch. Základné farby sú modrá, čierna, červená, žltá a biela. Tie sú ďalej rozriedené a delené do príslušných farebných a kresbových rázov, až po výnimočné odtiene. Najrozšírenejšie sú:
A/ Modrá pruhová je najznámejšia v tmavom a svetlejšom prevedení. Predstavuje kombináciu
modrej farby po celom tele, len na krku je tmavšia. Dva čierne pruhy na krídlach, tmavé
letky a jeden tmavý pás na chvoste je charakteristicky pre túto farbu.
B/ Modrá jarabá je v podobnom prevedení, len čierny pigment je zúbkovane rovnomerne
rozložený po celom štíte krídla. Tmavé sú aj letky a chvost.
C/ Čierna jarabá je svetlejšia od čisto čiernej, skôr dymová, len na štíte je trojuholníkovo
tmavo lemovaná.
D/ Červeno pásavá je v dominantnom červenom prevedení, s dvoma výraznými pruhmi na
krídlach a s jedným na konci chvosta vtedy, ak sú rodičia rovnako farebne čistokrvný
/homozygótny stav/. Pri rôznofarebných jedincoch / heterozygótny stav / je potomstvo
dedične farebne nestále. Nemá tak rovnomerné jednoliate zafarbenie a nová generácia
produkuje aj to, čo farebne nezodpovedá požiadavkám.
E/ Červeno jarabá má tie isté odtiene, len štíty sú zúbkovito tmavšie lemovanie.
F/ Žltá pásavá vychádza z predošlej, v podobnej dedičnej schéme, ale vo väčšom
rozriedení.
G/ Žltá jarabá je v tmavšom a svetlejšom odtieni.
H/ Strieborná vychádza z modrej, ktorá je v šedo-hnedom rozriedení, vyskytuje sa v pásavom
a jarabom prevedení.
I/ Mliečna pochádza z modré rady, so svetlým odtieňom.
J/ Ľadová má svetlo-ľadovo modré rozriedenie, pripomínajúce farbu púdru, s čiernym
pigmentom na krídelných letkách, , s dvoma pásmi a jedným ohraničujúcim koniec
chvosta.
K/ Grošovaná alebo grizly je najznámejšia v striebornom prevedení, ale vyskytuje sa aj
v iných odtieňoch. V podstate ide o zosvetlenie farby skupiny pier, ktoré tvoria viditeľné
okrsky na farebnom podklade.
L/ Raritné farby ako: hnedá je kávového zafarbenia, mandľová alebo almond je trojfarebná,
andalúzska má tmavo modré odtiene, s čiernym lemovaním pier a postupným zosvetlením
od hlavy po chvost, indigo je nevýrazné čierne zafarbenie s kreslením ako pri predošlom odtieni.
Pri týchto holuboch sa veľký dôraz kladie na kvalitu peria a perfektné svalstvo. Pri pohmate musíme muskulatúru cítiť v rukách. Vyháňanie telesnej váhy obrastaním tukových vrstiev vedie do neznáma a takéto jedine sa spravidla vždy s výstav vyraďujú. Osobitnú pozornosť je preto potrebné venovať bielkovinovej výžive. Spravidla tukotvorné obilniny sa do výživy nedávajú. Inak sa kŕmia mladé a dospelé holuby. Pre túto skupinu plemien sú určené špeciálne granule, s prídavkom extrahovaného sójového šrotu, ktoré sa vyrábajú v USA a v západnej Európe.
Nakoľko toto plemeno je prvé v tejto kategórii holubov. Ale určite nie posledné. Ďalšie podobné budú nasledovať. Musí nám slúžiť za vzor pri popise telesných tvarov. Bez toho sa nedá napredovať. Naše podobné plemeno zatiaľ len čaká v teoretickej úvahe. Nič však nie je nemožné, ak sa navodí správny postup a vytvoria sa vhodné šľachtiteľské podmienky. Ďalšie generácie chovateľov sa na jeho tvaroch budú musieť potrápiť. Preto je potrebné aby sa o všetkom zachovali písomné materiály. Je možné, že raz v plnej kráse môže byť ozdobou našej chovateľskej cieľavedomej práce a bude tvrdo konkurovať jeho predchodcovi. To všetko záleží a je v rukách súčasnej holubárskej garnitúry. Ako sa postaví k danej problematike. A ako tieto zámery prenesie na ich pokračovateľov. Pretože výnimočnosť týchto holubov je okázalá v prírodných farbách a obrovitých tvaroch.
Domnievame sa preto, že takéto plemená i keď majú v názve obor, nepatria do skupiny úžitkových holubov. Predstavujú eleganciu typu poštových holubov, bez sledovania váhového produktu. Preto by mali patriť do skupiny výstavných holubov. Ostatne hmotnosť je dôležitá, ale predstavuje len sekundárny znak.
Nutné je pripomenúť, že v tejto skupine nemáme porovnateľné žiadne tuzemské plemeno. Prečo sa o to nepokúsiť. Nakoľko tie isté kritéria na ktoré sme poukázali by platili aj pre naše holuby.
Ako najlepšie podchytiť tieto trendy a obrazne povedané nezmeškať rýchlik je nutné podrobiť dlhej úvahe. Všeličo nás napadá, ale jednoducho bez nášho plemena v tejto triede holubov to bude málo zaujímavé. Dopracovať sa k nemu však vyžaduje spoluprácu niekoľkých chovateľov. Realizovať danú skutočnosť je potrebné na začiatku v teoretickej rovine.
Tak ako sa postupuje v projektových štúdiách , musel sa vytvoriť perspektívny model. Ten sa v kresbovej fáze neustále upravoval, až do konečnej podoby. Metodika zvolená v tomto prípade vychádza z logiky, že najprv musí byť vytvorený model a až potom sa pristúpi k praktickej realizácii nového plemena.
Chceli sme sa predovšetkým vyvarovať chaotickému šľachtiteľskému postupu, kde sa na samom začiatku kríži všetko so všetkým, bez náležitého prehľadu a náhodilého očakávania konečného produktu. Nechceme sa dopúšťať chýb, ako pri jednom novošľachtenom plemene z minulosti, ktoré u nás vinnou neodborných rád v morfologických znakoch nenapreduje už 30 rokov náležitým smerom dopredu. Nakoľko sa ešte stále podobá na rimana „ v malom „ a to nemožno tolerovať.
Na samom začiatku bolo potrebné preštudovať všetky plemená tejto skupiny holubov, ich štandardy, aby sa vylúčili prípadné napodobeniny. Potom bolo nutné zamerať pozornosť a navrhnúť tvary, respektívne profil hlavy tak, aby vykazoval samostatné znaky daného plemena. Pritom aj ostatné proporcie postavy musia mať aspoň čiastočné takéto charakteristiky. Preto podľa metodiky postupného vylučovania na medzi plemenné kríženie najlepšie vyhovujú dve až tri plemená.
Slovenský exhibičný gigat by mal v šľachtení vychádzať z amerického obra a anglického dragúna. Okrajovo sa dá použiť schow antwerp. Ako rezervné kríženie možno použiť texana a schow antwepa. Krásna postava, tvar tela, mohutnosť a množstvo farebných rázov, to je to pravé čo musíme pretvoriť a zakomponovať z týchto holubov na naše plemeno. Kríženie s prílevom krvi 75% - 25% respektívne ¼ podielu z druhých dvoch plemien najlepšie vystihne zámer šľachtenia. Nie viac, aby sme to neprehnali.
Ako správne postupovať a zadovážiť si potrebné holuby nie je veľký problém. Kúpiť sa dajú všade, kde sa poriadajú veľké holubárske výstavy a burzy, najskôr v okolitých krajinách alebo v nemecky hovoriacich štátoch. Potrebné je však vyberať holuby blízke k nášmu štandardu a nie najtypickejších predstaviteľov oboch plemien. Tam je kľúč k úspechu. Vedieť správne odhadnúť situáciu, zadovážiť si jedincov s vhodnými morfologickými znakmi a určiť potrebný smer šľachtenia. Niekedy je to až tak, že netypický jedinec pri danom plemene, nepoužiteľný pre chov, vyhovuje pri novom šľachtení. To tiež patrí k citlivým stránkam chovateľstva. Kto to nemá tak povediac v sebe dané, len ťažko bude v chove napredovať.
Nášmu novému plemenu to prinesie harmonické a elegantné tvary teľa. Taktiež aj inú konfiguráciu hlavy, ktorá reprezentuje hlavný ukazovateľ plemennej príslušnosti. Pri tom krásne prírodné farby tak obdivované u poštových holubov.
Hlavné zmeny sa budú týkať rozloženia telesných proporcii v pomere 60% - 40% pre prednú a zadnú partiu teľa, rozhraničenú behákmi. Ďalej v hmotnosti, ktorá by mala byť porovnávaná so svojim vzorom. V neposlednom rade aj v tvare hlavy, ktorá má robiť dojem robustnejšej elegantnosti a tvoriť celkom iný profil, niečo výnimočné v tejto triede holubov. Zobák klinovitej formy je žiadúci kratší a súmerne hrubšie formovaný.
Nechceme nikoho poučovať ani preberať tvary iných plemien holubov. To by bolo to posledné čo by sme týmto sledovali. Snažíme sa len navodiť správny smer. Musíme si však uvedomiť, že i keď nám pripomínajú poštové holuby, tu sa sledujú úplne iné ciele. Hlava, postava a jednotlivé proporcie teľa sú najdôležitejšie. Slovo obor tam hrá rozhodujúcu úlohu v pravom slova zmysle, aby bolo skutočne aj formálne splnené. Predstavuje to hlavný rozdiel v smere šľachtenia.
Predsa však musíme upozorniť, že pri každom medzi plemennom krížení vzniká aj veľa nežiadúcich produktov. To by nás však nemalo odrádzať od šľachtiteľského zámeru. Pri tom získame aj jedincov s novými formami alebo tvarmi postavy, ktoré potrebujeme a sú zdedené po rodičoch. Kopírovaním týchto výnimočne krásnych morfologických transformácii, ktoré nám umožňuje živá príroda len modelujeme požadované proporcie a prioritné znaky nového plemena. V ďalšom krížení podľa dopredu stanoveného šľachtiteľského programu musíme selektívne to najlepšie potomstvo vyberať a zdokonaľovať. Pomaly dolaďovať a stále zlepšovať. Nič viac ani menej nie je potrebné robiť.
V podstate to je najkrajšia zábava, ktorá prináša vzrušenie v danom chove. Koľko ideálnych mláďat sa v sezóne alebo v každom roku podarí odchovať. Ostatne, to je korením a soľou celého chovateľstva. Tak isto aj radosť z dosiahnutého výsledku. V konečnom dôsledku to prinesie aj niečo nové do nášho domáceho holubiarstva.
Písať o telesných tvaroch by sa dalo do nekonečna. Nie je to potrebné. Nakoľko jedna až dve perokresby najlepšie vystihnú zámer šľachtenia. Tak isto aj predstavu, čo chceme vytvoriť. Ako zvoliť správny postup netreba príliš dramatizovať. Niekoľko vhodných jedincov z oboch plemien v počte 4-5 chovných párov bude najlepší začiatok.
Nutné je však pripomenúť, že v takomto šľachtení nie sme sami. v Maďarsku už takýto postup zrealizovali ešte pred 20. rokmi u podobného plemena pod názvom; Magyar oriász posta galamb. Ako ďaleko sú v jeho šľachtení, to sme mohli vidieť na poslednej európskej výstave. Vôbec s tým nemajú žiadne problémy. Dôležité je, že pracujú na týchto holuboch a tamojší zväz ich podporuje. Respektívne každé nové plemeno náležito oceňuje a ich tvorcov vysoko hodnotí. Národné chovateľské záujmy sú tam prvoradé. To musíme u našich južných susedoch obdivovať a chváliť.
Slovenský exibičný gigant je zatiaľ len pracovný názov. Môže mať aj iné pomenovanie. Vychádza však zo všeobecnej svetovej klasifikácie. Ako sa k jeho tvorbe postaví naša chovateľská obec, ukáže až budúcnosť. V každom prípade sa tu mladej generácii chovateľov predkladá možnosť niečo skutočne pekné vytvoriť. Nakoľko stáť na jednom mieste v pozícii nič nerobenia je najhoršia cesta vedúca k úpadku slovenského holubiarstva.

Slovenský exhibičný gigant
/ N á v r h /

Veľkosť obrúčky : 9.
Skupina : Holuby výstavné, obrovitého typu.
Pôvod : Slovensko.
Charakteristika : Výstavný typ holuba, mohutnejších rozmerov a elegantných telesných
tvarov s priemernými letovými vlastnosťami. Hmotnosť samcov 800
gramov, samíc 700 gramov.


Poradie dôležitosti
znakov : a/ Hlava, zobák, nadnozdrie, oči, obočnice.
b/ Postava, postoj, hmotnosť, harmónia telesných tvarov.
c/ Kvalita farby, kresby, operenia, kondície.
Kresba a farba : Celofarebná modrá, čierna, červená, žltá, biela a ostatné farbisté rázy
a kresby známe pri poštových holuboch.
Veľkosť a postava : Mohutnejšieho telesného rámca, spredu v geometrických mierach
pravouhlého trojuholníka od ramien ku prsnej kosti, požadovaný
profil teľa v tvare ležatého ihlanu, ktorých priamky sa musia pretínať
v strede konca chvosta, dĺžka teľa od hrvoľa po koniec chvosta 27 -
29 cm, vzpriamenej postavy a živého temperamentu.
H l a v a :Výrazná, k telu primerane veľká, hladká, s tupším profilom, držanie
má vzpriamené, temeno je obdĺžnikového tvaru, viac dlhé ako široké,
v harmonickom klenutí, v zadnej časti rovnejšie, vo výraznejšom
ohybe sa prirodzene znižuje a prechádza do tylu, splýva s krkom.
Vpredu v charakteristickom preklenutí bez prerušenia prechádza do
širokého čela, ktoré sa mierne klinovito zužuje a plynulo prechádza
do zobáka. Šírka lícnej časti tváre je takmer zhodná s výškou čela.
Z o b á k : Má tupý tvar, zdanlivo je kratší, dĺžky 15 – 16 mm, obojstranne
hrubý, držanie mierne sklonené, voskovobledej až tmavosivej farby,
ústna štrbina smeruje na stred oka.
O č i : Výrazné, živého pohľadu, dúhovka je oranžová, len u bielych
tmavá.
O b o č n i c a : Úzka, jemná, popolavosivá až tmavosivá.
N a d n o z d r i e : Hladké, v strede predelené, bledosivej farby, tesne prilieha na koreň
zobáka.
Krk : Stredne dlhý, silný, kužeľovitého tvaru, v šijovej časti klenutý,
držanie má vzpriamené.
Prsia : Široké, vysunuté dopredu, s mohutným svalstvom.
Chrbát : V pleciach viditeľne široký, smerom k chvostu sa ihlanovito zužuje
a spádovo klesá, približne v 40 stupňovom uhle.
Krídla : Dobre vyvinuté, priliehajúce k telu, tesne uzavreté krídelné letky
nedosahujú koniec chvosta.
Chvost : Pozostáva z dvanástich kormidlových pier, je užší a dobre
uzatvorený, pokračuje v línii chrbta.
Nohy : Na široko stavané, kratšie, k telu primerané, s hladkými
a neoperenými behákmi. Pazúriky sú farby zobáka.
Postoj : Mohutný, elegantný, nápadne vyzývavý, s výrazom pohotovosti.


Vyraďovacie chyby : Hlava malá, hranatého tvaru, úzka, bez klenutého profilu, výrazný
zlom medzi čelom a zobákom, ktorý je v tvare ako u obyčajného
holuba, zvráskavená a široká obočnica červenej alebo žltej
farby, iná farba očí, slabá a malátna postava, nedodržaný
hmotnostný limit.
Veľké chyby : Hlava hrubá, s vypuklým čelom, viditeľný zlom pri koreni
zobáka, nevýrazná lícna časť tváre, nesprávne zaoblená tylová časť,
odstávajúce nadnozdrie, dlhý a bez klinovitého profilu zobák, tenký
krk, úzke prsia a postavový rámec nezodpovedajúci uvádzaným
mieram telesných proporcii, rovno držaný chrbát, riedke
a nepriliehavé operenie, úzky postoj, slabé a dlhé nohy,
neštandardná farba.
Malé chyby : Menšie odchýlky v tvare hlavy, zobáka, očí, nadnozdria, kratší
krk, užšie prsia, menej harmonické telesné tvary, dlhšie nohy,
malé zmeny vo farbe a kresbe od štandardu.


-pk-
Kresba: Slovenský exhibičný gigant










ferencjo

14.8.2013 22:38
ferencjo

XXX.XXX.49.10

jednoduché kríženie szolnocká bagdeta x benešovský biely,ešte do toho švac giganta a SEG je na svete.ale kto by ho choval neviem

15.8.2013 09:08
1372006

XXX.XXX.237.136

Šľachtenie je umenie a v každom národe je dosť takých, ktorí sa snažia o tvorbu v živej prírode. Vznikajú tak nové plemená, resp. obnovujú zaniknuté a nikto sa pri tom nepozastavuje, prečo tak robiť. Pritom je celý rad príkladov a konkrétnych novovzniknutých plemien. Stačí ísť na zahraničné výstavy okolitých štátov. Pesimizmus našich nie je na mieste, my to máme ale v národných črtách...
Preto len na margo fotiek SEG.. chýba im väčšia, klenutenia hlava, hrubší zobák a celková mohutnosť tela. Snaha je však evidentná k dosiahnutiu ciela. Veľa úspechov a ďalších následovníkov.. -pk-

ferencjo

15.8.2013 21:09
ferencjo

XXX.XXX.49.10

je to len úžitkové kríženie F1 vyššie spomenutých plemien.zaujímavé by bolo ak by sa niekto do toho pustil, možno by bolo vhodnejšie pre zaujímavosť tam prihodiť nejakú bagdetu a nejakého show race alebo niečo podobné.hmotnosť tohoto je podľa mňa ideálna.lebo som skúšal a 500metrov z poľa preletí ,aj keĎ výstavný by asi nemal lietať však?

ferencjo

15.8.2013 21:18
ferencjo

XXX.XXX.49.10

alebo toto?

prekreslil som obrysy plemien zo starého vzorníka a prienik vyšráfoval a toto vyšlo :)

4.9.2016 09:55
1372006

XXX.XXX.175.202

Pred dvadsiatymi rokmi bola vypracovaná táto štúdia slovenského exibičného giganta a podľa všetkého mala všetky atribúty samostatného plemena, estetickej krásy a osobnosti. Teraz, keď si to všetko pripomíname musíme len smutne konštatovať, že slovenská chovateľská obec nemá záujem rozšíriť svoj holubársky obzor o nič pozitívneho, čo by nás malo reprezentovať. V počte národných plemien sme niekde na konci Európy.
Premaľovávať kresby akademického maliara a sa zviditeľniť " čarbanicami" na pôvodnej perokresbe je vrcholne nedôstojné a poukazuje na charakter človeka, ktorý to urobil...
Existujú aj iné národy a krajiny, kde šľachteniu sa prioritne venujú a stačí spomenúť Poľsko, Maďarsko a Rumúnsko, za obdobie nášho nič nerobenia si uzákonili svoje národné plemená, k tejto záslužnej práci im gratulujeme..
Poľsky show racer.

4.9.2016 10:45
jo012810

XXX.XXX.96.211

1372006 napsal(a):
Pred dvadsiatymi rokmi bola vypracovaná táto štúdia slovenského exibičného giganta a podľa všetkého mala všetky atribúty samostatného plemena, estetickej krásy a osobnosti. Teraz, keď si to všetko pripomíname musíme len smutne konštatovať, že slovenská chovateľská obec nemá záujem rozšíriť svoj holubársky obzor o nič pozitívneho, čo by nás malo reprezentovať. V počte národných plemien sme niekde na konci Európy.
Premaľovávať kresby akademického maliara a sa zviditeľniť " čarbanicami" na pôvodnej perokresbe je vrcholne nedôstojné a poukazuje na charakter človeka, ktorý to urobil...
Existujú aj iné národy a krajiny, kde šľachteniu sa prioritne venujú a stačí spomenúť Poľsko, Maďarsko a Rumúnsko, za obdobie nášho nič nerobenia si uzákonili svoje národné plemená, k tejto záslužnej práci im gratulujeme..
Poľsky show racer.

Být neustále originální"národní" při šlechtění holuba na bázi poštovního, nemusí přinést patřičný efekt. Důvodem je jen omezená holubářská základna a prošlechtit životaschopnou novou variantu s odlišnými znaky, než jsou uznána současná plemena, by si vyžadovala spolupráci širší základny chovatelů...Nicméně, pokud někdo má takový časový, finanční a jiný prostor a zaujetí, je to možné. Dovoluji si tvrdit, že jde o podobnou aktivitu, jako "našlechtit" různé barvy na stávající plemena (např. ČS). Sice se může jedincům povést, ale mnohdy tato barva skončí s ukončením života šlechtitele.

8.10.2016 12:33
1372006

XXX.XXX.194.75

jo012810 napsal(a):
Být neustále originální"národní" při šlechtění holuba na bázi poštovního, nemusí přinést patřičný efekt. Důvodem je jen omezená holubářská základna a prošlechtit životaschopnou novou variantu s odlišnými znaky, než jsou uznána současná plemena, by si vyžadovala spolupráci širší základny chovatelů...Nicméně, pokud někdo má takový časový, finanční a jiný prostor a zaujetí, je to možné. Dovoluji si tvrdit, že jde o podobnou aktivitu, jako "našlechtit" různé barvy na stávající plemena (např. ČS). Sice se může jedincům povést, ale mnohdy tato barva skončí s ukončením života šlechtitele.

Priateľ mi poslal archivované vo fonde umelecké perokresby šľachtenia holubov od akademického maliara Petra Bartoša...
Potrebné je ich terajším holubiarom pripomenúť, nakoľko všetky takéto písomnosti alebo nákresy majú historický význam a budú pre ďalšie generácie predmetom poznania a štúdia nášho vzťahu k živej prírode...
Niekedy sa zdajú kresby zložité a nečitateľné, ale pri hlbšej štúdii možno dospieť k cieľu, čo autor chcel vyjadriť.
Na prvom obrázku sú vyobrazené tri línie šľachtenia: typ výstavného holuba, typ vysokoletúna a typ úžitkového holuba, rozpracované v desiatkach rokov.. Pre menej informovaných alebo s pochybnými podnetmi, treba zdôrazniť, existujú už teraz reálne vytvorené hodnoty, napr. bratislavský vysokoletún. Nevylučuje sa ďalšie pokračovanie v šľachtení výstavného alebo obrovitého plemena holubov. Ostatne, keď tak robia v zahraničí, nie je dôvod nerobiť rovnako u nás, pokiaľ máme k tomu vyspelých ľudí - chovateľov.
Ďalšie aktivity sú vyjadrené v druhom obrázku, kde sa zdôrazňuje výstavba zoo záhrady v našej metropole, ktorá i napriek snahám mnohých odborníkov nenašla svoje uplatnenie...
Tak to len na okraj štúdie a snahy niektorých občanov, v snahe národného povznesenia.

pk73

29.5.2019 21:04
pk73

XXX.XXX.254.25

slachtenie je fajn, myslim,ze ak by sa dohodli aspon 10 chovatelia,alebo minimalne 5 islo by to, dnes by bolo zaujimavejsie slachtit nieco ako je king,piestanak,texan, jednoducho uzitkove ako postove, ak by sa dali hlavy dokopy,slo by to.

30.5.2019 19:51
paskov244

XXX.XXX.200.184

Vážený Pane , píšete jaké holuby by jste do nového plemene nakřižil a co by asi z toho mělo vzejít. To se hezky čte ale má to i druhou stránku pro úspěšný další chov a rozšiření potřebujete minimálně tři na sobě nezávisle linie . Já jsem ve svém chovu dělal jen jednu . Cíle jsem dosáhl po sedmi letech z toho 5 let jsem choval 120 kříženců F1,F2 ,F3 a řeknu vám bez nich bych nikdy nedosáhl cíle . Tak si myslím že to je utopie .
V 70 letech minulého století Pan Václav Tureček vyšlechtil pražského volače ,( opravdu velice líbivý malý rousný volač) nabízel celý chov zdarma nikdo o ně neměl zájem , Měl jen jednu linii a to je málo pro další ůspěšny chov .

31.5.2019 12:43
jirinovak

XXX.XXX.168.105

paskov244 napsal(a):
Vážený Pane , píšete jaké holuby by jste do nového plemene nakřižil a co by asi z toho mělo vzejít. To se hezky čte ale má to i druhou stránku pro úspěšný další chov a rozšiření potřebujete minimálně tři na sobě nezávisle linie . Já jsem ve svém chovu dělal jen jednu . Cíle jsem dosáhl po sedmi letech z toho 5 let jsem choval 120 kříženců F1,F2 ,F3 a řeknu vám bez nich bych nikdy nedosáhl cíle . Tak si myslím že to je utopie .
V 70 letech minulého století Pan Václav Tureček vyšlechtil pražského volače ,( opravdu velice líbivý malý rousný volač) nabízel celý chov zdarma nikdo o ně neměl zájem , Měl jen jednu linii a to je málo pro další ůspěšny chov .

Přesně tak, získat pro nové plemeno, nebo barevný ráz další chovatele je těžší, než samotné šlechtění. A bude to pořád těžší.
Špičkový šlechtitel p. Ort vyšlechtil několik barevných rázů benešovského holuba.
A vše zmizelo spolu s ním.

Chovatelé např. piešťanského obra a spousty jiných plemen bojují s plodností, protože je vše příbuzné..

JN

31.5.2019 15:59
jo012810

XXX.XXX.101.35

jirinovak napsal(a):
Přesně tak, získat pro nové plemeno, nebo barevný ráz další chovatele je těžší, než samotné šlechtění. A bude to pořád těžší.
Špičkový šlechtitel p. Ort vyšlechtil několik barevných rázů benešovského holuba.
A vše zmizelo spolu s ním.

Chovatelé např. piešťanského obra a spousty jiných plemen bojují s plodností, protože je vše příbuzné..

JN

A proto(???) např. Klub chovatelů českých staváků a ještě některé další, soutěží o nejlepší "novošlechtění" a tím vlastně kopají hrob svému plemeni...

31.5.2019 22:15
bflmpz

XXX.XXX.223.42

jo012810 napsal(a):
A proto(???) např. Klub chovatelů českých staváků a ještě některé další, soutěží o nejlepší "novošlechtění" a tím vlastně kopají hrob svému plemeni...

Nevím sice co máte přesně na mysli ale to novošlechtění v klubu ČS je hlavně obnova starých rázu ČS

1.6.2019 04:55
jo012810

XXX.XXX.101.35

bflmpz napsal(a):
Nevím sice co máte přesně na mysli ale to novošlechtění v klubu ČS je hlavně obnova starých rázu ČS

A to jakých....? Slovo novošlechtění jasně říká, že jde o novinku, ne regeneraci...Při dnešní znalostí genetiky přenosu barev a vzorků si nejen u ČS jde "vymýšlet" téměř cokoliv, ale na úkor rozšíření těch skutečně původních.

1.6.2019 07:54
bflmpz

XXX.XXX.223.90

jo012810 napsal(a):
A to jakých....? Slovo novošlechtění jasně říká, že jde o novinku, ne regeneraci...Při dnešní znalostí genetiky přenosu barev a vzorků si nejen u ČS jde "vymýšlet" téměř cokoliv, ale na úkor rozšíření těch skutečně původních.

Nevím kolik toho o ČS víte ale zapomenutých rázu u ČS je velká spousta kupříkladu bílí barevnopruzi které hodně dlouhou dobu dělal př. Bek... Dale kaprati ve všech barvách nebo třeba belopruzi . A můžu vás ujistit že i toto byly původní rázy ČS jen neměli tolik chovatelů jako třeba sedlati, belokosi či plnobarevni kteří byli více populární...Do novošlechtění by se dali zařadit stribrni sedlati či modří kaprati sedlati

1.6.2019 08:24
jo012810

XXX.XXX.101.35

bflmpz napsal(a):
Nevím kolik toho o ČS víte ale zapomenutých rázu u ČS je velká spousta kupříkladu bílí barevnopruzi které hodně dlouhou dobu dělal př. Bek... Dale kaprati ve všech barvách nebo třeba belopruzi . A můžu vás ujistit že i toto byly původní rázy ČS jen neměli tolik chovatelů jako třeba sedlati, belokosi či plnobarevni kteří byli více populární...Do novošlechtění by se dali zařadit stribrni sedlati či modří kaprati sedlati

Něco málo bych o tom mohl vědět...Př. Bek patří, z mého pohledu, již k těm mladším a rozhodně svůj chov bílých barevnopruhých nepřevzal od někoho, kdo se jimi zabýval i za I. republiky, či v padesátých létech minulého století. Jde skutečně jen o pohled, který může mít každý jiný. Nicméně při úbytků chovatelské základny, je každé nové "novošlechtění" (alespoń podle mne), jednou z příčin ke snížení kvality těch tradičních barev a možnosti sehnání nepříbuzných jedinců s vysokou vitalitou a to neplatím jen pro ČS....

1.6.2019 08:38
bflmpz

XXX.XXX.223.131

jo012810 napsal(a):
Něco málo bych o tom mohl vědět...Př. Bek patří, z mého pohledu, již k těm mladším a rozhodně svůj chov bílých barevnopruhých nepřevzal od někoho, kdo se jimi zabýval i za I. republiky, či v padesátých létech minulého století. Jde skutečně jen o pohled, který může mít každý jiný. Nicméně při úbytků chovatelské základny, je každé nové "novošlechtění" (alespoń podle mne), jednou z příčin ke snížení kvality těch tradičních barev a možnosti sehnání nepříbuzných jedinců s vysokou vitalitou a to neplatím jen pro ČS....

A kdo říká že je od někoho převzal? Sám vím že se jimi začal zabývat od úplného začátku protože když snimi začínal žádní nebyli.... Vámi uváděné tradiční barvy a kresby jsou v dnešní době na takové úrovni že už tam není nijak zvlášť velký prostor k nějakému zlepšování kvality proto se spousta chovatelů obrací zpátky ke starým zapomenutým razum kde je nespočet práce a nových výzev a samozřejmě ktomu je třeba přiřadit i novošlechtění... Kupříkladu za posledních pár let jsou hodně na vzestupu žlutě plavi tzv. Žemlaci vcelku dlouho opomíjené i když dříve oblíbený raz ČS

Přidejte reakci

Přidat smajlík