BeataX

XXX.XXX.120.2
Dobrý deň,
mám taký problém a dúfam, že sa tu nájde niekto kto mi s ním pomôže. Mladá kobylka, na jazdiarni bohový kôň, v prírode bohužiaľ histerická, ľakavá, vykopáva, stavia sa na zadné, uteká domov. Nemám možnosť druhého staršieho koňa. Kobylu vždy pretlačím, rozprávam s ňou, komunikujem. Je možné že je tu skrat v našej dôvere? Pokiaľ áno, viete mi odporúčiť na čo sa zameriať, prácou zo zeme? Prirodzene že kobylka pracovala zo zeme skôr než začala jazdiť. Jej mamina bola presne rovnaká, ale to čo stvára moja to už je extrém. Brávam aj ľudí zo zeme, ktorý s nami pôjdu, ale bez toho aby pred ňou niekto bol lietajú len samé kopance. Zároveň robí to, že pokiaľ na ňu sadne aj napriek repelentu bohužiaľ komár alebo ovad počas vychádzky, vyskakujeme do vzduchu. Problém naozaj spočíva vo vychadzkovaní. Kobyla ma so mnou nachodené kilometre zo zeme, mám ju od žriebäťa.
Neviete teda poradiť niečo na upevnenie dôvery?
Prvá otázka, prečo sa stará pripúšťala, keď bola pod sedlom jeb..tá? Ale už sa stalo, no dobre.
Moja kryštálová gula vraví, že by to bolo dobré vidieť. Ale nevidíme, budeme si to predstavovať.
Sedlo. To že pasuje na jazdiarni, môže byť v teréne inak, klasika z kopca sedlo začne tlačiť, lebo sa zhrnie smerom na kohútik. Skúste vychádzkovať po rovine.
Bolavé konské telo. Na jazdiarni ak máte dobrý povrch, nič bolieť nemusí. V teréne sa môžu bolesti prejaviť. Napríklad klby, kopyta. Videl kobylu vet?
Skúšal ju jazdiť niekto iný? Robila to tiež?
Kolko má rokov a čo je to za plemeno?
Skúste ju nechať pár mesiacov nerobiť nič a začať znova. Ale musíte si byť istá, že nemáte strach, viete čo od nej v teréne budete chcieť, ako jej to poviete a že bude rozumieť. Alebo ju necháte prijazdiť niekomu inému.
Naša mladá napríklad brzdením a vyhadzovaním oznamuje, že má rastovú fázu a chce pauzu. Mesiac, dva, tri pohnije vo výbehu, potom na ňu sadnem ja, pojazdím a až do zimy zas na nej jazdí manžel. A tak pokračujeme už tretiu sezónu, lebo vždy v zime kobyla vytiahne o pár cm.
A to tam fakt nemáte koňa, s ktorým by išla von? Aj z inej stajne, dojdete peši na miesto stretnutia, tam nasadnete, pojazdíte spolu, zosadnete a peši domov.
A robí blbosti cestou tam aj domov? Tiež som nemala nikoho na spolujazdu. Obišla som si terén s nasedlanou peši a na druhý krát som došla peši len tam a domov v sedle. Ale môžete aj naopak, ak robí bordel smerom domov.
No a ak sedlo pasuje, kobylu nič nebolí, je dorastená a aj po pauze sa bude chovať ako jej stará mater, tak bordel ignorovať, netrestať ju za to a jazdiť. Ale nesmiete sa na nej báť. Tým že nebudete reagovať na to, čo spravila zle, ale chváliť, keď spraví dobre, prepíše si to v hlave. Dobre je, aj keď nerobí nič, alebo se len cukne zlaknutím a popobehne alebo uskočí a potom ostane v klude. Aj za to ju pochválte. Keď vyletí dopredu, nehamujte hneď, ani rukov ani chrbtom. Keď je lakavá, nejak to ventilovať musí. Preberte si v hlave, čo je pre vás akceptovatelná reakcia nalakaného koňa, a tú v nej podporujte. Časom bude reakcia slabnúť. Ak máte predstavu, že mladý koň sám v teréne vyrieši problém sám bez pomoci jazdca a vyrieši ho plynulým krokom vpred, tak na mladú posaďte niekoho iného.
Hnijeme vo výbehu už tretiu sezónu od Nového roka do jari. Princeznej vadí hnusné počasie a zima a vždy v tomto období pridá nejaký centimeter do výšky a do šírky. Sedlo vyčistím, namažem, zagarážujem a na jar, keď zistím, že už sa doň nevojde, možem rovno predať. Kobyla sa spokojne krokom poneviera po výbehu a keď sedlám valacha a poníka, robí že tam nie je a nezúčastňuje sa ani keď prichádzame z vychádzky. Na prelome štádia termodeka - flíska sa začíná preberať zo zimného spánku, vtiera sa pri sedlaní a keď prichádzame domov, predvádza vítaciu ceremóniu. Musíme vždy chvíľu počkať za páskou, až pristanú na zemi všetky kopytá a prejde ju záchvat. Keď sa pri tom už nezabije o vlastné nohy, viem, že dokončila zimu je čas vytiahnuť ju pod sedlo.
Hmyz jej prvú sezónu vadil tiež, ale pritlačila som s repelentom a zvykla si.
Super, tak by to malo byť :)
Stará kobyla bola v lete bez masky v podstate nejazditeľná, sústreďovala sa iba na maličké mušky, čo jej krúžili okolo hlavy , repelentu mala na sebe litre, ale mikromušky, ktoré som jasne z hora videla a ktoré na ňu ani nesadali, iba jej lietali okolo očí a uší bolo pre ňu peklo.
Žárovka

XXX.XXX.79.13
Vyzkoušejte čabraku s pevnými oušky. Buď si ji někde půjčte, jestli se osvědčí nebo zainvestujte. Otupí to zvuky v terénu. Kamarádky poník neměl rád potlesk při čestném kole, vždycky ho to rozpičouřilo a s dítkem na zádech to bylo o hubu. S touto čabrakou už jezdí holčina čestné kolo sama.
Pokud kobylce vadí hmyz, nezbývá nic jiného, než používat síťovku a masku. Já už to u některých našich kousků taky vzdala. Potřebuji, aby se kůń soustředil na mě a na práci. Takový ty řeči, ať si zvyká, neberu. Nekteří koně se u nás dožili třiceti let, i víc a nikdy si nezvykli. Jsme podhorská oblast s velkým výskytem ovádů.
Súhlasím s príspevkami vyššie, ale stále mi vŕta hlavou že na jazdiarni je super. Keby tam bol nejaký zdravotný problém, alebo problém s hmyzom tak neverím, že by sa to aj tam nijako neprejavovalo.
Na mieste zadávateľky by som sa snažila nájsť vhodného parťáka, ktorý by kobyle ukázal, že na vychádzkach má byť v pohode a nič sa nedeje. S takto hysterickým koňom je to veľmi ťažké učiť ho hneď samého. Akurát som vlani obsadala mladú cobicu a to sú teda dosť flegmatické kone, no aj tam mi moc pomohlo, že sme zo začiatku chodili von so skúsenou kľudnou kobylou, prvé dve vychádzky iba za ňou, potom sme sa začali striedať a po nejakom mesiaci som už kobylu zobrala samú s tým, že sme išli najprv trasu ktorú najlepšie poznala. Napriek tomu, že je to flegmoška tie prvé vychádzky osamote bola tiež vyplašená a ja spotená do nitky kým sme sa vrátili.
Mne pomáha sa s koňom rozprávať a hlavne pokiaľ si nie som istá že mám koňa pod kontrolou v ruchu akom ideme tak vždy spomalým, nikdy mu nedovolím prejsť do vyššieho ani za cenu že by som zosadla a viedla ho na ruke. Hlavné je ostať v kľude a v kľude sa vrátiť domov nech sa počas vychádzky dialo čokoľvek.
A ešte predpokladám, že zadávateľka je dobrý jazdec, lebo pokiaľ nie tak je to samozrejme o niečom inom a mladý kôň v nej nemá oporu a stresujú obaja.
To že je na jazdiarni super, keď niekto ide preď ňou v pohode a na prechádzke na vodítku v pohode, je skoro 100%, že toho vodiča potrebuje.
My sme vodiča mali, ale moj starý valach má oveľa menej priestorné chody a po 3 klusových mal mladú na chrbáte, doslovne, takže sme si museli poradiť bez vodiča. Bola zvyknutá chodiť pri mame v záprahu a na vodítku po výstavách, vždy niekto pred nosom alebo vedľa. Absolútne nechápala, že može isť dopredu sama. Stále váhala, keď nabrala odvahu poklusať, začala brzdiť, rozhodila si rovnováhu a začala vyvádzať. Keď sme stretli nikoho kto behal alebo bežiace srnky, zapojila sa a spokojne bežala za nimi, zúfalo hľadala vodiča. Začínali sme na lesných cestách, vyjazdených koľajách, pozdĺž lesa, vždy aspoň nejaké vodítko smeru. Na otvorenej lúke zosadnúť, popásť, prejsť peši, v lese zas nasadnúť. Jazdec musí byť schopný poznať, že koň váha a niečo rieši, ešte pred tým ako začne vyvázdať a pomocť mu. Keď sa nezadarí a dojde na cirkus, nevadí, netrestať. Ale fakt je potreba si dopredu v hlave ujasniť, či na to mám a koňa nenechám v štichu. Ja som si na to brávala dovolenku, aby som mala čas, kľud a chodila dopoľudnia, aby bolo vonku málo ľudí a koní. Kobylu naučenú, kade domov a kde je dobrá pastva, keby ma stratila. Za každý pohyb dopredu, som chválila. Hneď ako začala tuhnúť, čumeť, riešiť, pomocka dopredu. Miesta kde jej je úzko a nervózne, nechávam klusať aj cválať. Je to velmi nepopulárna metóda, ale kobyla kritické miesto najskor precválala a keď zistila, že ju tam nič nezožralo, nabudúce preklusala a ďalej už chodila krokom. Ovšem viem, že keby musím, zastavím ju v cvale na pár metroch. Ale to u mladého koňa len v krajnej situácii. Lebo keď sa konečne odhodlá sama a odvážne dopredu, je hnusná zrada ju zastaviť.
Na jazdiarni bola vždy bez problémov, prestali sme tam chodiť, lebo čo tam s mladým koňom, čo nevie v teréne ísť sám s chuťou dopredu.
Inak situácie, kde si nevie rady, nastávajú stále - nová trasa, nový brod cez potok, zožnú pšenicu a objavia sa balíky a šíre strnište. Teraz už potrebuje pomocť len prvý krát, na ďalšej vycházke tou istou trasou ju nechám vyriešiť vec samu a chválim. Už ju mám napozorovanú tak, že viem ako sa rozhodla a buď ten nápad podporím alebo zavelím inak. A keď si nenechá poradiť, nechám ju, nech si rozbije hubu. Ale to už sme ovaľa ďalej, ako na začiatku, keď nevedela nič.
Rastie z nej super odvážna kobyla, bubáka ktorého už raz vyriešila, ďalej nepovažuje za hodného pozornosti. Nikam nezdrhá a čo sme si raz dohodli, to platí. Tým aká bola zo začiatku vyplašená a neistá a zistila, že ten v sedle pomože, je teraz super jazditelná a bez dohadovania o tej istej veci na každej vychádzke.
Kobylu jazdím pre manžela a s vedomím, že viem, ako chce, aby sa chovala a ako chce jazdiť. Všetky nové trasy mu s ňou najazdím. Keď je problém, manžel mi podží mojho koňa s kobylo to vyriešim ja a nabudúce už vyriešia sami. Manžel má jasno, že krízové situácie ju nebude skúšať školiť sám, lebo proste práca, deti, jazdecké skúsenosti, vek, hojenie úrazov a tento adrenalín si rád odpustí. Keby to lámal cez koleno, zabijú sa navzájom.
Takže si zadavatelka nájde vodiča, alebo niekoho, kdo kobylu najazdí alebo sa vyprsí a zvládnu to samy dve. Mňa tie prvé vycházdky s sedle stáli litre potu a sebaovládania a dalo mi to toľko, že neexistuje žiadny kurz ani kniha, kde by som to vyčítala. Vždy som jazdila kone, ktoré neváhali s pohybom dopredu a mám nacvičené reakcie ako spomaliť. Prijazdiť váhavú brzdu, ktorá miesto toho, čo by utekala dopredu, robí cirkus na mieste, bola premiéra. Najťažšie bolo ovládnuť telo aj hlavu a nezastaviť ju, keď konečne vyrazila a nie vždy to bol plynulý ťah dopredu. Že sme na dobrej ceste, som vedela podľa toho, že kobyla vždy prišla domov suchá, spokojná a každou vycházdkou sa lepšila. Inak začínali sme na trase 2-3km a tri krát týždne bolo pre ňu maximum, čo dokázala pobrať. Mať chodivého vodiča, čo by ju potiahol za sebou, za pár vychádzok by bolo vyriešené:)
Arbora
napsal(a):
Rif, keď si kúpim mladého koňa, môžem si ho dať ku vám prijazdiť? Takto nejako si to predstavujem, že človek pracuje s mladým zvieraťom. ♥️
Ďakujem za doveru. Bohužial by to moj starý valach asi neprežil, žiarlivec. A asi by ste sa nedočkali, hrozne dlho mi všetko trvá:)