Co robit pri ustipnuti vretenice

Přidejte téma
Přidejte téma
Otočit řazení příspěvků Otočit řazení příspěvků
7.5.2008 16:37

Na nemoderovanej diskusii som postrehol ze k takymto pripadom doslo tie rady co tam su su otrasne...mame zdruzenie priatelov herpetofauny a nasou ulohou je chranit a predchadzat neprijemnym zazitkom zo sveta plazov...

kedze jediny had ktory je pre nas ci hafanou nebezpecny je vretenica severska (Vipera berus) tu je clanok ako predchadzat ustipnutiu a co robit ak k ustipnutiu dojde...je to pisane naludi ale vsetko plati aj pri psoch

POZOR!!!! rady ako podat kavu, zaskrtit ranu, pripadne vysavat jed z rany su somariny...je to blbost a je dobre si na to dat pozor !!!! niz z toho nerobte!!!!

a tu je spomynany clanok

Náš jediný jedovatý had, vretenica obyčajná, sa často stáva predmetom vášnivých diskusií. Vďaka bulvárnym škandálom je každoročne veľa vreteníc bezdôvodne zabitých. Pritom tu boli oveľa skôr ako my. Nehovoriac o tom, že sa po celé stáročia starali o nepremnoženie hlodavcov.

Kde vretenice žijú?

Vretenica severná je dnes v prírode bohužiaľ stále vzácnejšia. Na jej úbytku sa podieľajú hlavne ľudia, zmenšovaním a likvidáciou biotopov, kde nachádzajú dostatok potravy a pokoja pre svoj život. V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca, niekedy ešte keď v okolí leží sneh. V túto dobu dovolí pozorovateľovi priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť. Na jar a na jeseň je vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku. Vyhrieva sa na slnku len ráno alebo prerušovane v priebehu dňa. Zvyčajne vretenice majú radšej slnečné a vlhké stanoviská vo vyšších nadmorských miestach.

Najčastejšie príčiny uhryznutia vretenicou

Vretenica severná je pokojný a neagresívny had. Samotársky žijúce zmije sú veľmi plaché a zvyčajne zmiznú do úkrytu skôr, než ich vôbec stačíte spozorovať. Ak nemá možnosť úteku, zvinú sa do kruhu a so zdvihnutou hlavou sledujú narušiteľa. Ak to nezaberie predvádzajú výstražné výpady hlavou. Väčšinou so zatvorenými ústami lebo nechcú uhryznúť len zastrašiť. Hady resp. plazy, sú rovnako ako všetky zvieratá žijúce vo voľnej prírode, plaché a vždy sa snažia človeku vyhnúť. Nie vždy sa im to však podarí. Niekedy si prítomnosť človeka uvedomia až keď je už neskoro…

K uhryznutiu vretenicou dochádza zväčša kvôli ľudskej neopatrnosti. Človek nedáva pozor na to kam šliape, až šliapne na hada vyhrievajúceho sa niekde v tráve atď. Takto ohrozenému hadovi neostáva nič iné ako sa brániť jedinou zbraňou akú má, uhryznutím.

Ďalším dôvodom, prečo had zaútočí na človeka môže byť provokovanie alebo dráždenie hada. Sám som mal niekoľkokrát tú „česť“ sledovať otecka, ktorý svojím deťom ukazoval ako jednoducho sa dá had vziať do ruky. To je bezpochyby ďalší spôsob ako sa môže stať to, že dôjde k úrazu. Hady majú veľmi krehkú chrbticu a lebku, ktorá sa veľmi ľahko poškodí, čo ich núti sa brániť pred každou potenciálnou hrozbou.

V neposlednom rade sa mnoho uhryznutí stáva v dôsledku nepozornosti rodičov. Napríklad: Rodinka sa vydá na prechádzku do lesa, rodičia sa „zarozprávajú“ a nechajú deti voľne behať po lese alebo lúke. Deti sa vo všeobecnosti zvierat neboja , práve naopak, zaujíma ich všetko živé. Takýmto spôsobom môžu naraziť na hada, ktorý sa v nebezpečenstve stočí do obrannej polohy a útočí na každý pohyb vedený proti nemu. Dieťa si však nebezpečenstvo neuvedomuje a napriek výpadom hada sa ho snaží chytiť. To môže mať nepríjemné následky.


Vinou zvedavých detí sa z nej môže stať nebezpečná hračka.

Existuje množstvo dôvodov prečo had uhryzne človeka, no tieto sú zrejme tie najčastejšie. Ibaže vo väčšine prípadov je na vine človek, ktorý sa kvôli svojej neopatrnosti vystavuje nebezpečenstvu uhryznutia hadom. Ak aj napriek všetkej opatrnosti dôjde k uhryznutiu, je potrebné si zapamätať ako daný had vyzeral. Na Slovensku žije len jeden jedovatý had resp. plaz a tým je Vretenica severná (Vipera berus). Jej jed však nie je pre zdravého dospelého človeka nebezpečný – ak však nenastane alergická reakcia. V každom prípade je nutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Na pamäti však musíme mať to, že had nikdy neútočí bez príčiny a vždy sa najprv snaží človeku vyhnúť.

Čo robiť ak stretnem vretenicu? Alebo ako vychádzať s okrasou našej prírody po dobrom?

Ak ju stretnete v prírode, najdôležitejšie je nespanikáriť a zachovať pokoj. Ak ju úmyselne nedráždite, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Treba si uvedomiť, že jed má na ulovenie veľkostne odpovedajúcu koristi. Tá je 1000x násobne menšia ako človek.

Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou
Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť ku intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). V každom prípade je potrebné zachovať chladnú hlavu a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré spôsobujú zrýchlenie krvného obehu a tým aj rýchlejšie šírenie jedu do organizmu. Postupovať by sa malo nasledovne:

Spomaliť všetku činnosť, znehybniť zasiahnuté miesto provizórnou dlahou. Je možné ranu vysávať ústami, ale len za predpokladu, že nemáme v ústach žiadne poranenia. Jed vretenice sa sliznicami nevstrebáva a v žalúdku sa rozloží. Rozrezávanie rany lekári neodporúčajú, zvyšuje sa tým riziko poškodenia tkaniva v súvislosti s prípadnou nekrózou v mieste uhryznutia. Tiež podväzovanie nie je potrebné. Jedna zo zložiek jedu spôsobuje odtoky a tak sa organizmus prirodzenie bráni prenikania jedu. Zaškrtenie musí byť najneskôr do dvoch hodín odstránené. Je potrebné si pamätať, že pokiaľ dôjde k zasiahnutiu ruky, je potrebné okamžite zložiť prstene, náramky, hodinky a podobne. Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste vpichu bolieť a odtekať, bolesť aj odtok bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Postihnutý by mal byť čo najskôr dopravený k lekárovi. Rozhodne sa neodporúča podávať alkohol. Lekár rozhodne ako postupovať s liečbou. Sérum väčšinou nie je potrebné a malo by byť použité vždy ako posledné riešenie. Aplikácia séra môže byť pre organizmus omnoho väčším zlom ako samotné uhryznutie. Ak príznaky otravy nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila. Aj tak by postihnutý mal vyhľadať lekára, nechať sa prehliadnuť a nechať aplikovať protitetanovú infekciu.

7.5.2008 16:39

sanko2 napsal(a):
Na nemoderovanej diskusii som postrehol ze k takymto pripadom doslo tie rady co tam su su otrasne...mame zdruzenie priatelov herpetofauny a nasou ulohou je chranit a predchadzat neprijemnym zazitkom zo sveta plazov...

kedze jediny had ktory je pre nas ci hafanou nebezpecny je vretenica severska (Vipera berus) tu je clanok ako predchadzat ustipnutiu a co robit ak k ustipnutiu dojde...je to pisane naludi ale vsetko plati aj pri psoch

POZOR!!!! rady ako podat kavu, zaskrtit ranu, pripadne vysavat jed z rany su somariny...je to blbost a je dobre si na to dat pozor !!!! niz z toho nerobte!!!!

a tu je spomynany clanok

Náš jediný jedovatý had, vretenica obyčajná, sa často stáva predmetom vášnivých diskusií. Vďaka bulvárnym škandálom je každoročne veľa vreteníc bezdôvodne zabitých. Pritom tu boli oveľa skôr ako my. Nehovoriac o tom, že sa po celé stáročia starali o nepremnoženie hlodavcov.

Kde vretenice žijú?

Vretenica severná je dnes v prírode bohužiaľ stále vzácnejšia. Na jej úbytku sa podieľajú hlavne ľudia, zmenšovaním a likvidáciou biotopov, kde nachádzajú dostatok potravy a pokoja pre svoj život. V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca, niekedy ešte keď v okolí leží sneh. V túto dobu dovolí pozorovateľovi priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť. Na jar a na jeseň je vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku. Vyhrieva sa na slnku len ráno alebo prerušovane v priebehu dňa. Zvyčajne vretenice majú radšej slnečné a vlhké stanoviská vo vyšších nadmorských miestach.

Najčastejšie príčiny uhryznutia vretenicou

Vretenica severná je pokojný a neagresívny had. Samotársky žijúce zmije sú veľmi plaché a zvyčajne zmiznú do úkrytu skôr, než ich vôbec stačíte spozorovať. Ak nemá možnosť úteku, zvinú sa do kruhu a so zdvihnutou hlavou sledujú narušiteľa. Ak to nezaberie predvádzajú výstražné výpady hlavou. Väčšinou so zatvorenými ústami lebo nechcú uhryznúť len zastrašiť. Hady resp. plazy, sú rovnako ako všetky zvieratá žijúce vo voľnej prírode, plaché a vždy sa snažia človeku vyhnúť. Nie vždy sa im to však podarí. Niekedy si prítomnosť človeka uvedomia až keď je už neskoro…

K uhryznutiu vretenicou dochádza zväčša kvôli ľudskej neopatrnosti. Človek nedáva pozor na to kam šliape, až šliapne na hada vyhrievajúceho sa niekde v tráve atď. Takto ohrozenému hadovi neostáva nič iné ako sa brániť jedinou zbraňou akú má, uhryznutím.

Ďalším dôvodom, prečo had zaútočí na človeka môže byť provokovanie alebo dráždenie hada. Sám som mal niekoľkokrát tú „česť“ sledovať otecka, ktorý svojím deťom ukazoval ako jednoducho sa dá had vziať do ruky. To je bezpochyby ďalší spôsob ako sa môže stať to, že dôjde k úrazu. Hady majú veľmi krehkú chrbticu a lebku, ktorá sa veľmi ľahko poškodí, čo ich núti sa brániť pred každou potenciálnou hrozbou.

V neposlednom rade sa mnoho uhryznutí stáva v dôsledku nepozornosti rodičov. Napríklad: Rodinka sa vydá na prechádzku do lesa, rodičia sa „zarozprávajú“ a nechajú deti voľne behať po lese alebo lúke. Deti sa vo všeobecnosti zvierat neboja , práve naopak, zaujíma ich všetko živé. Takýmto spôsobom môžu naraziť na hada, ktorý sa v nebezpečenstve stočí do obrannej polohy a útočí na každý pohyb vedený proti nemu. Dieťa si však nebezpečenstvo neuvedomuje a napriek výpadom hada sa ho snaží chytiť. To môže mať nepríjemné následky.


Vinou zvedavých detí sa z nej môže stať nebezpečná hračka.

Existuje množstvo dôvodov prečo had uhryzne človeka, no tieto sú zrejme tie najčastejšie. Ibaže vo väčšine prípadov je na vine človek, ktorý sa kvôli svojej neopatrnosti vystavuje nebezpečenstvu uhryznutia hadom. Ak aj napriek všetkej opatrnosti dôjde k uhryznutiu, je potrebné si zapamätať ako daný had vyzeral. Na Slovensku žije len jeden jedovatý had resp. plaz a tým je Vretenica severná (Vipera berus). Jej jed však nie je pre zdravého dospelého človeka nebezpečný – ak však nenastane alergická reakcia. V každom prípade je nutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Na pamäti však musíme mať to, že had nikdy neútočí bez príčiny a vždy sa najprv snaží človeku vyhnúť.

Čo robiť ak stretnem vretenicu? Alebo ako vychádzať s okrasou našej prírody po dobrom?

Ak ju stretnete v prírode, najdôležitejšie je nespanikáriť a zachovať pokoj. Ak ju úmyselne nedráždite, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Treba si uvedomiť, že jed má na ulovenie veľkostne odpovedajúcu koristi. Tá je 1000x násobne menšia ako človek.

Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou
Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť ku intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). V každom prípade je potrebné zachovať chladnú hlavu a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré spôsobujú zrýchlenie krvného obehu a tým aj rýchlejšie šírenie jedu do organizmu. Postupovať by sa malo nasledovne:

Spomaliť všetku činnosť, znehybniť zasiahnuté miesto provizórnou dlahou. Je možné ranu vysávať ústami, ale len za predpokladu, že nemáme v ústach žiadne poranenia. Jed vretenice sa sliznicami nevstrebáva a v žalúdku sa rozloží. Rozrezávanie rany lekári neodporúčajú, zvyšuje sa tým riziko poškodenia tkaniva v súvislosti s prípadnou nekrózou v mieste uhryznutia. Tiež podväzovanie nie je potrebné. Jedna zo zložiek jedu spôsobuje odtoky a tak sa organizmus prirodzenie bráni prenikania jedu. Zaškrtenie musí byť najneskôr do dvoch hodín odstránené. Je potrebné si pamätať, že pokiaľ dôjde k zasiahnutiu ruky, je potrebné okamžite zložiť prstene, náramky, hodinky a podobne. Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste vpichu bolieť a odtekať, bolesť aj odtok bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Postihnutý by mal byť čo najskôr dopravený k lekárovi. Rozhodne sa neodporúča podávať alkohol. Lekár rozhodne ako postupovať s liečbou. Sérum väčšinou nie je potrebné a malo by byť použité vždy ako posledné riešenie. Aplikácia séra môže byť pre organizmus omnoho väčším zlom ako samotné uhryznutie. Ak príznaky otravy nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila. Aj tak by postihnutý mal vyhľadať lekára, nechať sa prehliadnuť a nechať aplikovať protitetanovú infekciu.

zdroj www.plazyunas.com

ludia budte opatrny a myslite na to ze had je chraneny a je velmi dolezity pre ekosystem...je potrebne tieto krasne zvierata chranit!!!!!

Klaudia(OZŇufáčik)

28.8.2016 13:42
Klaudia(OZŇufáčik)

XXX.XXX.240.173

Dobrý deň.
Pracujem v útulku na Hornej Orave, kde sa práve spomínané vretenice často vyskytujú. Útulok je pri poli, takže sme sa neraz s hadami stretli. No minule, to bola vretenica. Mňa by teda zaujímalo, čo robiť v prípade, že sa bude v útulku nachádzať opäť? Nechať ju tam nemôžeme, psy si neuvedomujú, že im môže ublížiť, nepozerajú, kde stúpajú. Ako ju bezpečne, aby nebolo ublížené ani jej, psom ani mne, premiestniť?

28.8.2016 14:43
lesnížínka

XXX.XXX.240.228

Klaudia(OZŇufáčik) napsal(a):
Dobrý deň.
Pracujem v útulku na Hornej Orave, kde sa práve spomínané vretenice často vyskytujú. Útulok je pri poli, takže sme sa neraz s hadami stretli. No minule, to bola vretenica. Mňa by teda zaujímalo, čo robiť v prípade, že sa bude v útulku nachádzať opäť? Nechať ju tam nemôžeme, psy si neuvedomujú, že im môže ublížiť, nepozerajú, kde stúpajú. Ako ju bezpečne, aby nebolo ublížené ani jej, psom ani mne, premiestniť?

Mám v zahradě jen užovky, ale celkem velké exempláře a věřte, že mí psi si setsakra dobře uvědomují, že hadu je lépe se vyhnout. Kouknou a obejdou obloukem(berňák a samojed) Jasně, když se vypustí víc psů v útulku vyvenčit, je to chumel, kde si nedávají pozor, kam šlapou. prostě bych před tím místo venčení prohlédnula, rámusem zmiji vyplašila.

28.8.2016 15:29
Lexaurin

XXX.XXX.190.215

lesnížínka napsal(a):
Mám v zahradě jen užovky, ale celkem velké exempláře a věřte, že mí psi si setsakra dobře uvědomují, že hadu je lépe se vyhnout. Kouknou a obejdou obloukem(berňák a samojed) Jasně, když se vypustí víc psů v útulku vyvenčit, je to chumel, kde si nedávají pozor, kam šlapou. prostě bych před tím místo venčení prohlédnula, rámusem zmiji vyplašila.

Zmije neslysi , vnima otresy pudy.

28.8.2016 16:36
fikovnice

XXX.XXX.30.49

sanko2 napsal(a):
Na nemoderovanej diskusii som postrehol ze k takymto pripadom doslo tie rady co tam su su otrasne...mame zdruzenie priatelov herpetofauny a nasou ulohou je chranit a predchadzat neprijemnym zazitkom zo sveta plazov...

kedze jediny had ktory je pre nas ci hafanou nebezpecny je vretenica severska (Vipera berus) tu je clanok ako predchadzat ustipnutiu a co robit ak k ustipnutiu dojde...je to pisane naludi ale vsetko plati aj pri psoch

POZOR!!!! rady ako podat kavu, zaskrtit ranu, pripadne vysavat jed z rany su somariny...je to blbost a je dobre si na to dat pozor !!!! niz z toho nerobte!!!!

a tu je spomynany clanok

Náš jediný jedovatý had, vretenica obyčajná, sa často stáva predmetom vášnivých diskusií. Vďaka bulvárnym škandálom je každoročne veľa vreteníc bezdôvodne zabitých. Pritom tu boli oveľa skôr ako my. Nehovoriac o tom, že sa po celé stáročia starali o nepremnoženie hlodavcov.

Kde vretenice žijú?

Vretenica severná je dnes v prírode bohužiaľ stále vzácnejšia. Na jej úbytku sa podieľajú hlavne ľudia, zmenšovaním a likvidáciou biotopov, kde nachádzajú dostatok potravy a pokoja pre svoj život. V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca, niekedy ešte keď v okolí leží sneh. V túto dobu dovolí pozorovateľovi priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť. Na jar a na jeseň je vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku. Vyhrieva sa na slnku len ráno alebo prerušovane v priebehu dňa. Zvyčajne vretenice majú radšej slnečné a vlhké stanoviská vo vyšších nadmorských miestach.

Najčastejšie príčiny uhryznutia vretenicou

Vretenica severná je pokojný a neagresívny had. Samotársky žijúce zmije sú veľmi plaché a zvyčajne zmiznú do úkrytu skôr, než ich vôbec stačíte spozorovať. Ak nemá možnosť úteku, zvinú sa do kruhu a so zdvihnutou hlavou sledujú narušiteľa. Ak to nezaberie predvádzajú výstražné výpady hlavou. Väčšinou so zatvorenými ústami lebo nechcú uhryznúť len zastrašiť. Hady resp. plazy, sú rovnako ako všetky zvieratá žijúce vo voľnej prírode, plaché a vždy sa snažia človeku vyhnúť. Nie vždy sa im to však podarí. Niekedy si prítomnosť človeka uvedomia až keď je už neskoro…

K uhryznutiu vretenicou dochádza zväčša kvôli ľudskej neopatrnosti. Človek nedáva pozor na to kam šliape, až šliapne na hada vyhrievajúceho sa niekde v tráve atď. Takto ohrozenému hadovi neostáva nič iné ako sa brániť jedinou zbraňou akú má, uhryznutím.

Ďalším dôvodom, prečo had zaútočí na človeka môže byť provokovanie alebo dráždenie hada. Sám som mal niekoľkokrát tú „česť“ sledovať otecka, ktorý svojím deťom ukazoval ako jednoducho sa dá had vziať do ruky. To je bezpochyby ďalší spôsob ako sa môže stať to, že dôjde k úrazu. Hady majú veľmi krehkú chrbticu a lebku, ktorá sa veľmi ľahko poškodí, čo ich núti sa brániť pred každou potenciálnou hrozbou.

V neposlednom rade sa mnoho uhryznutí stáva v dôsledku nepozornosti rodičov. Napríklad: Rodinka sa vydá na prechádzku do lesa, rodičia sa „zarozprávajú“ a nechajú deti voľne behať po lese alebo lúke. Deti sa vo všeobecnosti zvierat neboja , práve naopak, zaujíma ich všetko živé. Takýmto spôsobom môžu naraziť na hada, ktorý sa v nebezpečenstve stočí do obrannej polohy a útočí na každý pohyb vedený proti nemu. Dieťa si však nebezpečenstvo neuvedomuje a napriek výpadom hada sa ho snaží chytiť. To môže mať nepríjemné následky.


Vinou zvedavých detí sa z nej môže stať nebezpečná hračka.

Existuje množstvo dôvodov prečo had uhryzne človeka, no tieto sú zrejme tie najčastejšie. Ibaže vo väčšine prípadov je na vine človek, ktorý sa kvôli svojej neopatrnosti vystavuje nebezpečenstvu uhryznutia hadom. Ak aj napriek všetkej opatrnosti dôjde k uhryznutiu, je potrebné si zapamätať ako daný had vyzeral. Na Slovensku žije len jeden jedovatý had resp. plaz a tým je Vretenica severná (Vipera berus). Jej jed však nie je pre zdravého dospelého človeka nebezpečný – ak však nenastane alergická reakcia. V každom prípade je nutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Na pamäti však musíme mať to, že had nikdy neútočí bez príčiny a vždy sa najprv snaží človeku vyhnúť.

Čo robiť ak stretnem vretenicu? Alebo ako vychádzať s okrasou našej prírody po dobrom?

Ak ju stretnete v prírode, najdôležitejšie je nespanikáriť a zachovať pokoj. Ak ju úmyselne nedráždite, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Treba si uvedomiť, že jed má na ulovenie veľkostne odpovedajúcu koristi. Tá je 1000x násobne menšia ako človek.

Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou
Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť ku intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). V každom prípade je potrebné zachovať chladnú hlavu a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré spôsobujú zrýchlenie krvného obehu a tým aj rýchlejšie šírenie jedu do organizmu. Postupovať by sa malo nasledovne:

Spomaliť všetku činnosť, znehybniť zasiahnuté miesto provizórnou dlahou. Je možné ranu vysávať ústami, ale len za predpokladu, že nemáme v ústach žiadne poranenia. Jed vretenice sa sliznicami nevstrebáva a v žalúdku sa rozloží. Rozrezávanie rany lekári neodporúčajú, zvyšuje sa tým riziko poškodenia tkaniva v súvislosti s prípadnou nekrózou v mieste uhryznutia. Tiež podväzovanie nie je potrebné. Jedna zo zložiek jedu spôsobuje odtoky a tak sa organizmus prirodzenie bráni prenikania jedu. Zaškrtenie musí byť najneskôr do dvoch hodín odstránené. Je potrebné si pamätať, že pokiaľ dôjde k zasiahnutiu ruky, je potrebné okamžite zložiť prstene, náramky, hodinky a podobne. Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste vpichu bolieť a odtekať, bolesť aj odtok bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Postihnutý by mal byť čo najskôr dopravený k lekárovi. Rozhodne sa neodporúča podávať alkohol. Lekár rozhodne ako postupovať s liečbou. Sérum väčšinou nie je potrebné a malo by byť použité vždy ako posledné riešenie. Aplikácia séra môže byť pre organizmus omnoho väčším zlom ako samotné uhryznutie. Ak príznaky otravy nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila. Aj tak by postihnutý mal vyhľadať lekára, nechať sa prehliadnuť a nechať aplikovať protitetanovú infekciu.

"Je možné ranu vysávať ústami..."

Sice starý článek ale toto je už nějakou dobu passé...

28.8.2016 23:01
lesnížínka

XXX.XXX.240.228

Lexaurin napsal(a):
Zmije neslysi , vnima otresy pudy.

No jasně, ono je jedno, co slyší", jestli vibrace, otřesy, nebo nějaký ultrazvuk...prostě rámus slyší

Uživatel s deaktivovaným účtem

29.8.2016 08:31
Uživatel s deaktivovaným účtem

Klaudia(OZŇufáčik) napsal(a):
Dobrý deň.
Pracujem v útulku na Hornej Orave, kde sa práve spomínané vretenice často vyskytujú. Útulok je pri poli, takže sme sa neraz s hadami stretli. No minule, to bola vretenica. Mňa by teda zaujímalo, čo robiť v prípade, že sa bude v útulku nachádzať opäť? Nechať ju tam nemôžeme, psy si neuvedomujú, že im môže ublížiť, nepozerajú, kde stúpajú. Ako ju bezpečne, aby nebolo ublížené ani jej, psom ani mne, premiestniť?

Nejlepší pozvat "hadaře"- herpetologa, aby ji odnesl. Přidrží ji rozštípnutým klackem ( spec. vidlicí ) za hlavou a zvedne za konec ocasu. Když ji držíte za ocas v natažené ruce, je bezmocná. Ale asi to nikdo z vás nebude zkoušet - tak toho odborníka. Ale je možné, že přijde další.

29.8.2016 10:18
fikovnice

XXX.XXX.30.49

Uživatel s deaktivovaným účtem napsal(a):
Nejlepší pozvat "hadaře"- herpetologa, aby ji odnesl. Přidrží ji rozštípnutým klackem ( spec. vidlicí ) za hlavou a zvedne za konec ocasu. Když ji držíte za ocas v natažené ruce, je bezmocná. Ale asi to nikdo z vás nebude zkoušet - tak toho odborníka. Ale je možné, že přijde další.

Právě. Asi z Vás mluví zkušenost - ohledně té poslední věty. Já totiž kontaktovala herpetologa kvůli užovce (mám bohužel šílenou fobii z hadů) na zahradě a ten mi řekl, že v momentě, kdy ji odchytne a odveze někam daleko, tak velmi pravděpodobně tím jen uvolní místo nové...

Přidejte reakci

Přidat smajlík